Zobrazují se příspěvky se štítkemPán propasti. Zobrazit všechny příspěvky
Zobrazují se příspěvky se štítkemPán propasti. Zobrazit všechny příspěvky

čtvrtek 19. května 2016

Pán propasti - Epilog


Myslím, že na toto si ľahko zvyknem.
Liliana na svoj odraz hľadela snáď už tisíci raz odo dňa, kedy sa zmenil osud Eldenu. Žena v zrkadle vyzerala ako Irinina dcéra, s tvárou takou žiarivo krásnou, že nútila Micahovych súrodencov a ich druhov len na ňu civieť, s vlasmi takými žiarivými ako hodváb. Zdalo sa, že otcova smrť rozbila ním vytvorené kúzlo, ktoré na ňu musel uvrhnúť ešte ako na dieťa.

čtvrtek 12. května 2016

Pán propasti - Kapitola 27



Nože spadli.
Krvavému čarodejníkovi sa od zúrivosti rozšírili oči, vystúpili žily na krku. „Mal som to šteňa zaškrtiť ešte v kolíske!" Prevrátiac stôl plný čarovných elixírov pred Micaha, začal ustupovať. „Každopádne zomrie. Potom z nej vysajem všetku krv."
Tá vyhrážka mala opačný účinok ako očakával – Micahovi tým naznačil, že je Liliana nažive. Všetko, čo chcel urobiť, bolo ukončiť to, aby sa k nej mohol vrátiť. Ale v jednej veci mal krvavý čarodejník pravdu – plný moci svojej poslednej obete, bola jeho mágia príliš silná, aby ho mohol Micah poraziť.
Nie si sám, Micah. Sú tu.

čtvrtek 5. května 2016

Pán propasti - Kapitola 26

V jeho spomienkach sa zámok pyšne týčil na lesklej skale uprostred starodávneho jazera. Za nocí boli jeho okná plné zlatého svetla, počas dňa farebných vlajok, ktoré vyznačovali kráľovský dom Eldenu a ich spojencov, viali vysoko nad ich hlavami. Často sa ponad jazerom prevaľovala hudba a hrádza spájajúca zámok s pevninou bola plná čulého ruchu, keď ľudia prichádzali a odchádzali.
To, čo videl pred sebou, bolo znesvätenie.

čtvrtek 28. dubna 2016

Pán propasti - Kapitola 25



Micah túto krajinu nepoznal. Nebola jeho. Skôr, ako k nemu prehovorila, musel svoju mágiu tejto zemi vnútiť, doslova z nej vytiahnuť magmu. Bolo to ťažké, svaly mal stuhnuté. Vedel, že tenké prúdy lávy čoskoro ustúpia druhému spojeniu. Čakal, kým Liliana nebude v bezpečí na druhej strane, načo jediným plynulým pohybom vyskočil na chrbát nočného koňa.
Ten inteligentný tvor v tej chvíli vyrazil, žeravé slzy zeme sa už začali strácať. Syčiace hady vyrazili, ich cieľom boli nohy koňa. Videl, že Lily zoskočila z vlastného koňa, zachytil záblesk čepele v jej ruke a pochopil, že je pripravená použiť krvavú mágiu. Ešte nie, ešte nie.
Sklonil sa k šiji nočného koňa. „Pripravený, priateľko?"

čtvrtek 21. dubna 2016

Pán propasti - Kapitola 24



Micah sa prebudil s poznaním, že je už najmenej hodinu po úsvite. Tma nebola voľba – svetlo bolo ich priateľom, hlavne ohľadne oblúd vytvorených Krvavým čarodejníkom. Čo znamená, že ešte hodinu môže využiť iným spôsobom.
Pozrel dolu k žene stočenej po jeho boku, vravel si, že je unavená a mal by ju nechať odpočívať. Bola by to správna vec. Bohužiaľ, tá jeho dobrá stránka bola potlačená tou jeho časťou, ktorá ju chcela obrátiť, roztiahnuť jej stehná a hlboko a tvrdo do nej vniknúť.

čtvrtek 14. dubna 2016

Pán propasti - Kapitola 23



„Nemysli na to, Lily." Micah sa na svoje krídla zamračil. „Zameraj sa na to, čo urobiť s tým jedom, lebo bez krídel sa nedostaneme cez Veľkú mláku, nedostaneme sa tam včas."
Zachvela sa, dotkla sa jedného z priehľadných krídel. „Bolí to?"
„Áno."
Hlavou trhla nahor, ruky jej klesli. „Micah."
„Je to v poriadku." Načiahol sa a strčil do poškodeného tkaniva. „Je to zbytočné. Sú zničené."
Liliana sledovala, ako sa jeho krídla začali skrúcať dovnútra. Žalúdok jej stiahlo zdesením. „Nemôžeš stiahnuť krídla späť do tela."

čtvrtek 7. dubna 2016

Pán propasti - Kapitola 22



Hriešne, na tú otázku bolo také hriešne odpovedať. Ale urobila to, rozhodne, lebo by Micahovi už viac neklamala. „Áno."
„Dobre." Vkĺzol pod ňu rukou a podráždil napätý, citlivý kopček, pošúchajúc jej bradavku medzi palcom a ukazovákom. „Mám rád tvoje bradavky." Tie plodné pohladenia po jej nechránených oblinách, jeho ruka horúca, koža drsná...
Už s tým nemohla bojovať. Podarilo sa jej obrátiť na chrbát, vzopäla sa proti nemu, vlasy sa jej lepili na spotenú pokožku, nohy zamotané v spodnej bielizni. Micah ju roztrhol, dovoliac jej tak roztiahnuť nohy a ovinúť ich okolo jeho veľkého tela. Zaťahala za čiernu látku, ktorá mu zakrývala hruď. „Daj to dolu." Už ho videla, ale vo veľkej sieni ho nemala šancu hladiť. „Chcem ťa tam pobozkať."
Usmial sa.

čtvrtek 31. března 2016

Pán propasti - Kapitola 21



Lilianina myseľ jednoducho na niekoľko sekúnd prestala pracovať. Pretože predtým, ako Micah zatvoril dvere a priklincoval ju na ne, s rukami po oboch stranách jej hlavy, jej oči padli na obrovskú posteľ s čiernymi prikrývkami, v ktorých odpočívala noc pred útokom Pavúčích prisluhovačov. Posteľ, v ktorej zaspala, čakajúc na Strážcu Priepasti.
„Liliana."
Pozbierala svoju hrdosť a zaťala zuby. „Čo ak poviem, že to nechcem urobiť?" Byť s ním znova bolo veľkým pokušením, ale neponíži sa, dokonca ani aby upokojila muža, o ktorom si pochabo myslela, že mu na nej aspoň trošku záleží.

čtvrtek 24. března 2016

Pán propasti - Kapitola 20



Spomienky sa mu vrátili, všetko to tam teraz bolo, len čakali, kedy ich objaví. Zatiaľ čo pavúky, ktoré neboli nabodnuté, jačali a utekali, vzdávajúc sa boja, jemu sa otvorila mentálna brána. Mená a miesta, pachy a zvuky, a bolesť, prenikla ním taká bolesť. Bol vtiahnutý do času a priestoru, jeho telo uzamknuté kúzlom, ktoré ho malo chrániť a zbaviť zúfalstva, keď Elden padol.
Kúzlo jeho matky si našlo svoj cieľ v chladnej, tichej izbe pod Čiernym hradom, kde, ako mu bolo povedané, sa objavil nový Strážca vždy vtedy, keď mal nadísť jeho čas. Ale keď sem prišiel, bol ešte príliš mladý, roky strávil spánkom, prebudiac sa až vtedy, keď mal prijať brnenie. O starom pánovi vedel len to, čo mu povedali duchovia – že bol vyvolený, aby sa vrátil na miesto, odkiaľ prišiel, aby strávil zvyšok života ďaleko od Priepasti.

čtvrtek 17. března 2016

Pán propasti - Kapitola 19



Necúvol. „Porušujete mier," jeho hlas znel tisíckrát silnejšie. „Vráťte sa skôr, ako spadnete do Priepasti."
Vysoký nariekavý zvuk bol ich jedinou odpoveďou, nepochopiteľný hluk v mysli, z ktorého sa dozvedel iba o ničení a bolesti. Pavúčí prisluhovači nielen, že zabíjali, jedli telá svojich obetí až pokiaľ nezostal ani ten najnepatrnejší úlomok kosti. Ale neboli zdochlinožrúti. Nie, Pavúky boli lovci, zožrali všetko živé, čo im stálo v ceste. Nevadilo im, či to ešte kričalo alebo nie.
Netušil, ako to vedel, ale nemal o tom žiadne pochybnosti.

čtvrtek 10. března 2016

Pán propasti - Kapitola 18



Liliana sa nedokázala Jisse pozrieť do očí, keď poobede začali upratovať veľkú sieň. Stále cítila teplo Micahovho dychu na svojom najintímnejšom miestečku, otrasená mokrosťou jeho semena na stehnách, divokým zovretím jeho rúk na zadku. Označil si ju, urobil tak tesne pred koncom, ale inak ako jazvami na chrbte, Liliana to objavila krútiac sa pred zrkadlom, skúmala tieto hriešne odtlačky na svojom tele.

čtvrtek 3. března 2016

Pán propasti - Kapitola 17


Liliane z úst uniklo vypísknutie. Uhryzol ju, vytrhla sa mu z náručia a vydriapala sa do sedu, prekvapená svojim úspechom. Potom sa otočila... a cítila každý poryv vzduchu opúšťajúci jej telo.
Micah bol nahý.
A bol tou najzmyselnejšou bytosťou, akú kedy videla – vlasy sa mu na svetle leskli, zelené oči ospalé a vyčnievajúce vzrušenie mal bez hanby zovreté v pästi. Jej vlastná ruka sa zaťala a takmer zafňukala, keď svoje zovretie povolil a vstal.

úterý 23. února 2016

Pán propasti - Kapitola 16



Liliane ešte o hodinu neskôr zvonilo v ušiach. „Už si niekedy niečo takéto videla?" spýtala sa Jissy, keď sedeli v kamennej záhrade a lúpali orechy, jednoducho preto, že chceli byť na slnku. Pri tej spomienke Liliane na rukách nabehli zimomriavky.
Jissa jej so zatskaním prešla po koži. „Vždy tu boli. Duchovia. Vždy." Po utešujúcom potľapkaní ruku odtiahla. „Ale nikdy som ich nevidela urobiť to, čo teraz, nikdy."

pátek 19. února 2016

Pán propasti - Kapitola 15



Hlboko v zámku, ktorý bol kedysi srdcom Eldenu, Krvavý čarodejník padol na kolená s výkrikom mraziacim až na kosť, celé telo pokryté stovkami rezných rán, z ktorých presakovala karmínová. Po celé desaťročia nevidel toľko vlastnej krvi.
Ozvalo sa búchanie na dvere.

úterý 16. února 2016

Pán propasti - Kapitola 14



To sa stalo, keď ju Micah pobozkal.
Bez prípravy, žiadne drobné bozky, ktoré by ju na tú myšlienku pripravili. Len si vzal jej ústa, horúco, vlhko a surovo – a ten bozk bol neskrotný a necivilizovaný rovnako, ako ten muž sám. Jednou rukou jej vošiel do vlasov, držiac jej hlavu nachýlenú, aby mu bolo umožnené preskúmať jej ústa s divokým hladom, ktorý jej telo prinútil vyklenúť sa k nemu. Bol príliš ťažký, príliš silný. Frustrovaná, chcejúc z neho viac, podvedome viac roztiahla nohy.

úterý 9. února 2016

Pán propasti - Kapitola 13



Liliana čakala na Micaha dlho. Keď sa vrátil, šiel rovno ku kobkám, jeho sila sa valila chodbami, ťažká a mocná. Zdalo sa, že mu trvalo večnosť vrátiť sa, ona zatiaľ rozprestrela stôl a zapálila sviečky.
Ruky sa jej triasli. „Prestaň, Liliana. Len sa ťa chystá pobozkať... možno trochu viac."
Dopadajúce kroky tvrdých čižiem na kameň. Buchnutie dverí. Otváranie tých do veľkej siene a teraz kroky viac bližšie. Užívajúc si spôsob, akým ju napĺňal, sa otočila od stola smerom k nemu. Ale nebol za ňou. Stál o niekoľko stôp ďalej, jeho telo uzavreté v čiernej, na prstoch sa mu leskli ostré hroty.

čtvrtek 4. února 2016

Pán propasti - Kapitola 12



Otrasená vzrušením, zastonala.
Zdvihol hlavu. „Nerobím to správne?"
Chvíľu jej trvalo, kým pochopila, o čom hovorí. „Ešte nikdy som to neskúšala." Ives sa ju pokúsil pobozkať, ale jeho dych bol odporný. Podarilo sa jej tej potupe vyhnúť, i keď ju to stálo zlomenú lícnu kosť.
„Ani ja," prišla prekvapujúca odpoveď.

čtvrtek 28. ledna 2016

Pán propasti - Kapitola 11



„Takže vy ste z Čierneho hradu," povedal červenolíci muž, s modrou zásterou prehodenou cez oblečenie.
Liliana pozrela na Jissu či odpovie, ale škriatok len sklonil hlavu. „Áno," odpovedala mužovi. „Ja som Liliana a toto je Jissa."

čtvrtek 21. ledna 2016

Pán propasti - Kapitola 10



Jej nohy, obuté v tenkých črievičkách, ktoré sa pred niekoľkými hodinami objavili v kuchyni, dopadali na ostré hrany kameňov a konárov, keď rozrušene bežala Šepkajúcim lesom, takmer sa pokĺzla na moste, ktorý preklenoval nepokojnú rieku, ale ona stále bežala, držiac si sukňu vysoko nad členkami.

úterý 12. ledna 2016

Pán propasti - Kapitola 9



Uvedomujúc si, že túto bitku už skutočne prehrala, sa otočila. Vo svojej výške mohla zazrieť len jeho tvár nad ňou v zrkadle, ako jeho upretý pohľad klesol k jej chrbtu. Stiahol sa jej žalúdok. Zatvorila oči, snažiac sa potlačiť dopad jeho blízkosti, držala ich zatvorené a čakala, kedy pevne zatiahne šnúrky.
Nič sa nedialo.
V hrudi ju pálilo, vydýchla a nasala ďalší trhavý nádych. „Pán môj?"
„Ešte nikdy som to nerobil," zamrmlal a ona si bola takmer istá, že hovorí o niečom inom ako o zaväzovaní šiat, dokonca aj keď zatiahol za šnúrky. „Hmm."