sobota 12. ledna 2019

Čím bližšie přijdeš - Kapitola 27




Jase cestou zavolal Daneovi. Do reštaurácie dorazili pár sekúnd po sebe a vbehli dovnútra. Manažér vedel, že prídu – Dane mu očividne zavolal – a dal pokyn jednej zo zamestnankýň, aby ich počkala.
V tejto záležitosti pravdaže pomohol fakt, že Dane bol jeden z najbohatších mužov na svete.
„Tadiaľto,“ povedala hosteska a pokynula im, aby ju nasledovali. Bohužiaľ, nešla dosť rýchlo.
Jase ju predbehol a pohľadom prebehol po tvárach v reštaurácii – žiadna z nich mu nebola povedomá. „Brook Lynn,“ zakričal.
„Tu vzadu.“

Vydal sa za zvukom jej hlasu. Keď vstúpil do ich miestnosti a objal ju, zaplavila ho úľava. Jej drobné telo sa mu chvelo v náručí. Bolo mu nesmierne ľúto, že ju do tohto zatiahol.
„Kenna, srdiečko. Si v poriadku?“ Dane podišiel k červenovláske, vzal jej tvár do dlaní a prezrel si ju.
„Som v pohode. Naozaj. Nič sa nestalo. Ten chlap nás len vystrašil, to je všetko.“
Brook Lynn sa opäť zachvela.
„Áno, aj ja som v poriadku,“ zašomrala Jessie Kay.
„Vzala si mi to z úst,“ povedala Daphne a ukázala na Jessie Kay.
Jase pobozkal Brook Lynn na spánok. „Toho chlapa si nájdem. Viac sa k tebe nepriblíži.“
Brook Lynn citeľne striaslo. „Nechcem, aby si za ním šiel. Nechcem, aby si sa do niečoho zaplietol.“
Kedysi si myslel, že radšej zomrie, než by mal ísť späť do basy, ale pravda bola, že ochotne pôjde znova za mreže, ak to bude znamenať, že Brook Lynn nikto neublíži. Nechal si to však pre seba, nechcel ju ešte viac znepokojiť.
„Poďme,“ povedal. „Vypadnime odtiaľto.“
Dane vzal Kennu a Jase ostatné ženy.
„Nedovoľte, aby ma Hope videla v tomto stave,“ povedala Daphne sediaca na zadnom sedadle. Zjavne sa hanbila. „Prosím.“
„Nerob si starosti. Môžeš prespať u mňa,“ povedala Brook Lynn.
Keď boli pred jej domom, Jase najprv dôkladne skontroloval okolie, a až potom dievčatám dovolil vstúpiť dnu. Kým Brook Lynn ukladala tie zvyšné dve do postele, Jase skontroloval zámky na dverách a oknách a uistil sa, že všetky držia. Dokonca umiestnil do vstupnej haly Iskričku, ako strážneho psa. Zajtra sem nainštaluje bezpečnostný systém.
Potom odviezol Brook Lynn k nemu domov a pred domom celý postup zopakoval. Nenašiel nič, čo by naznačovalo pascu. Cítil, však, že sa staré návyky derú na povrch, mal neustále silné nutkanie pozerať sa cez plece, rovnako ako podskočiť pri každom, aj tom najmenšom zvuku.
Akonáhle boli vo vnútri, Brook Lynn si oprela hlavu o jeho rameno a on mal pocit, že je jeho jediným prepojením so zdravým rozumom.
V kuchyni sedeli Beck s Hope a hrali Monopoly. Hope víťazne vystrelila päsť do vzduchu a povedala: „Natrela som ti to, strýko Beck. Dlhuješ mi na nájme dva bazilióny dolárov.“
„Ahojte,“ povedal Jase.
„Ocko! Si späť!“ Dievčatko sa usmialo a rozbehlo sa k nemu, aby ho objalo. „Kde je mama?“
„Prespí u svojej kamošky Jessie Kay.
„To nie je fér.“ Hope našpúlila pery. „Aj ja chcem niekde prespať.“
Toto dieťa ho má totálne omotaného okolo prsta. Už do konca života si s ním bude robiť čo sa jej len zachce. „Čo keby si prespala na gauči? Strýko Beck môže spať na zemi.“
„Super!“ Zakývala Brook Lynn a Brook Lynn jej odkývala.
„Kde je West?“ opýtal sa Becka.
„Zahrabaný vo svojej izbe.“
Dobre. „Ja budem tiež zahrabaný vo svojej izbe, spolu s Brook Lynn. Musíme prediskutovať zopár vecí.“ Od chvíle, keď dorazil do tej reštaurácie, bol napätý ako struna. Podišiel k Hope, pobozkal ju na líce, a potom zašepkal Beckovi: „Vyskytli sa problémy. Chráň ju svojím vlastným životom. Brook Lynn a ja ťa o pár hodín vystriedame.“
Beck bez zaváhania prikývol.
Jase vzal Brook Lynn za ruku a kráčal s ňou do jeho izby. Keď boli vo vnútri, zatvoril za ňou dvere a otočil sa k nej. Tak strašne sa bál o jej bezpečie. Potreboval sa uistiť, že je tu, že je s ním a všetko je v poriadku.
Vzal ju do náručia a opájal sa teplom sálajúcim z jej tela. „Potrebujem ťa,“ povedal a strhol zo seba tričko.
„Áno.“ Brook Lynn si pretiahla cez hlavu svoj top a Jasea zachvátilo vzrušenie. Jeho plamene boli také horúce, že sa takmer nedali vydržať. Toľkokrát už s ňou bol, túžil po nej, ale ešte nikdy ju nechcel tak ako teraz.
Nasledovala jej podprsenka a potom spustila ruky dole a pozrela naňho pohľadom plným divokého očakávania. Aj ona to cítila. Potrebu, ktorá musela byť naplnená tu a teraz... potrebu utopiť sa v rozkoši. Stačili mu tri dlhé kroky a už bol pri nej.
„Nechcem o teba prísť,“ povedal. „Nikdy. Kvôli ničomu.“
„Povedal si mi, že chceš byť mojou súčasťou,“ povedala, „a ty ňou si, bez ohľadu na to, ako ďaleko odo mňa si. Vrástol si mi hlboko do srdca a už nikdy ťa odtiaľ nedostanem. Nikdy ťa neopustím, Jase. Som tvoja. Teraz... a už navždy.“
Jase ju bleskurýchlo chytil okolo pása a odniesol ju k stene. Pritisol ju o ňu, s nohami hompáľajúcimi sa vo vzduchu. Keď chrbtom narazila o chladnú omietku, prudko sa nadýchla. Držal ju tam, s jej prsami rovno pred očami. Bradavky sa jej zvraštili. V tej chvíli boli jediní dvaja ľudia v celučičkom vesmíre. Nedokázal myslieť na nič iné, len na blaženosť z toho, že ju má v náručí.
„Vieš ty vôbec,“ povedal ostro, pričom ňou pri každom slove jemnučko zatriasol, „aká si prekrásna?“
***
Keď ju tak prepaľoval tým svojím smaragdovým pohľadom, naozaj sa cítila krásna. Vyžarovala z neho divokosť, akú na ňom ešte nikdy nevidela, s podtónom čohosi, čo bolo oveľa hlbšie než obyčajný hlad... bol ako vyhladované zviera.
Pomaly ju spustil a z toho horúceho kĺzania ledva lapala po dychu. Boli tak blízko, zakaždým, keď sa nadýchla, sa prsami pritisla o jeho holú hruď.
Potom odstúpil, akoby už ten kontakt nedokázal uniesť. Poodchýlil pery a ukázal zuby.
„Vyzleč sa,“ povedal. „Preč s tým všetkým.“
Dnes bol ešte panovačnejší, než zvyčajne, ale chápala, prečo to tak je. Ešte zo seba celkom nestriasol obavy o ňu. Oblizla si pery, nervózna a vzrušená zároveň. Túžila po ňom tak veľmi, až to bolelo. Robili spolu – a tiež jeden druhému – toľko vecí, že vyzliekanie by už malo byť rutina, lenže tentokrát to bolo iné. Bolo v tom dokonca ešte niečo viac než divokosť a hlad.
Rozochvene si vyzliekla sukňu a nohavičky. Keď bola úplne nahá, zostala pred ním stáť, prikovaná k zemi vrúcnosťou jeho smaragdového pohľadu.
„Vieš, že ťa ľúbim,“ povedal. „Ale ja neviem, či vôbec samotné slovo láska dostatočne vystihuje, čo k tebe cítim. Zničila si ma, anjelik, úplne rozbila a potom znova pozliepala. Už nikdy nebudem rovnaký – a ani nechcem byť.“
Svojimi prekrásnymi slovami ju ohromil, zelektrizoval až do hĺbky duše. Obišla ho a prešla na trasúcich sa nohách k posteli. Klesla na ňu, tvárou dole a chvela sa od vzrušenia, aké ešte nikdy necítila.
Pozrela naňho cez plece a hrdelne zašepkala: „Poď sem a vezmi si ma.“
Vlny horúčavy ju zalievali už aj predtým, ako jej rukami skĺzol po chrbte, no napriek tomu sa pri prvom nádhernom kontakte mykla. Z jeho dotyku jej naskočila husia koža. A on sa dotýkal. Znova a znova jej prstami prechádzal po vrcholkoch a priehlbinách chrbtice, po oblých polkách pozadia až dole na nohy. Bolo to akoby ju oblizovali plamene. A ako horeli, stúpal z nich do vzduchu dym, ktorý jej pri každom nádychu zaplnil pľúca a zastieral jej myseľ hmlou zúfalstva.
Ovinul jej ruky okolo členkov a prinútil ju roztiahnuť nohy. Zdvihla hlavu, aby naňho pozrela. Prešiel jej rukami po lýtkach, pošteklil ju v podkolennej jamke a napokon dorazil ku krivke zadku. Prstami obkreslil z jednej strany jeho srdcovitý tvar, dostal sa na chrbát, a vzápätí sa vrátil naspäť a obkreslil aj druhú polovicu.
Keď si kľakol, s tvárou v jednej rovine s jej premočeným jadrom, položila si tvár na vankúš a zatvorila oči, vychutnávajúc si každý zakázaný pocit. Mala pocit, akoby ju uctieval.
Jemnými perami sa pritisol najprv k jednej hebkej pologuli,  a potom aj k druhej. Celá sa triasla. Naklonil hlavu a – och... och bože! Jeho jazyk. Pohladil ju presne tam, kde po ňom bolestne prahla. Jej telo sa tešilo z jeho pozornosti, napriek tomu, že bol nemilosrdný a požadoval viac. Prehla chrbát, aby mu umožnila lepší prístup a on sa do toho poriadne oprel a vrazil do nej jazyk. Rukou jej siahol medzi nohy a skĺzol prstami po jej vlhkosti, aby nimi nahradil jazyk, ktorý sa pohyboval dnu a von z jej tela. Keď bol prstami vnútri, roztiahol ich, aby ju ešte viac otvoril, a palcom začal krúžiť po jej strede.
Zovrela plachtu a vzrušene stonala. Pozícia, v ktorej bola a rozkoš, ktorú jej poskytoval, ju zanechávali úplne zraniteľnú, vydanú mu napospas. V tejto chvíli jej mohol urobiť čokoľvek – a ona chcela, aby jej urobil úplne všetko. Nič by mu neodoprela.
Myšlienky sa jej vzápätí rozpadli na prach. To, ako sa jej dotýkal svedčilo o nekonečnej hĺbke hladu, ktorý v ňom cítila. Ešte väčšmi sa roztriasla. Oheň, ktorý v nej vzbĺkol, prerástol v pekelné plamene. Bola čoraz napätejšia, napätie v nej rástlo rovnako ako oheň, zároveň s ohňom a čakala, že sa každou sekundou
Roztriešti.
Siahol jej na členok a ešte viac jej roztiahol nohy, čím získal lepší prístup a prstami sa zaboril až po posledný článok. V tej chvíli explodovala. Otriasla ňou tá najohromujúcejšia vlna uspokojenia. Ešte sa triasla, keď ju Jase chytil za boky a prevrátil ju na chrbát.
Vztýčil sa medzi jej nohami. Pery sa mu leskli od jej vzrušenia, hruď sa mu vzdúvala a klesala rovnako rýchlo, ako tá jej. Sledovala, ako si rozopol gombík na nohaviciach, odopol zips a vyslobodil sa.
Zdvihol jej nohu a položil chodidlo na matrac. Potom to isté urobil s druhou nohou a doširoka ich roztiahol. Zabodol pohľad do jej pohlavia, ktoré sa rozpaľovalo.... horelo... a prešiel prstom po jeho strede, čím vyvolal ďalší ston... a stravujúcu túžbu po prídavku.
„Myslel som si, že Strawberry Valley sa stalo mojím domovom,“ povedal. „Ale to ty. Ty si môj domov, anjelik. Do teba som zapustil korene.“
Jeho slová boli ako balzam na ranu, o ktorej ani nevedela, že ju má – ale bola tam po celý jej život a roztvorila sa vždy, keď ju napadlo, prečo dobrí ľudia umierajú takí mladí. Prečo ich so sestrou strýko nedokázal milovať viac ako peniaze. Prečo si Jessie Kay tak často vybrala radšej zábavu, než by pomohla Brook Lynn.
A teraz tu bol tento muž – jej láska – ktorý jej hovoril, že je preňho domovom.
Zdvihla boky, akoby mu dávala tiché požehnanie. Chytil svoj úd pri koreni a umiestnil ho k jej vchodu. Vkĺzol špičkou dovnútra.... potom sa na chvíľu prestal hýbať a len tak tak bol, dráždil ju a mučil tým, čo by mohlo prísť.
„Si moja,“ povedal. Zajal ju svojím pohľadom, smaragdová úplne zhypnotizovala modrú, a zasunul sa celý dovnútra. Naplnil ju, rozťahoval, splynul s ňou. „Nikdy na to nezabudni.“
„Nikdy.“
Položil jej dlane na kolená a držal ich roztiahnuté, zatiaľ čo pomaly pumpoval dnu a von. Bradavky mala také tvrdé, že by prerezali aj diamanty, brucho také žeravé od túžby, že mala pocit, akoby už nikdy nemala nájsť uspokojenie, ale on len ďalej pumpoval. Tvrdosť a napätie rástli, až napokon rozkoš začala pripomínať agóniu.
Siahla dozadu a prstami zovrela vankúš a zdvihla boky, aby ho prinútila zrýchliť. Nedal na ňu, dokonca... spomalil... a ona sa čo nevidieť zvíjala a nesúvisle prosila.
„Prosím, Jase. Och, prosím. Jase, Jase. Prosím.“
Vrazil do nej všetko silou, ktorú mal. Áno! Áno! Ale vzápätí znova spomalil, a opäť ju zajal svojím pohľadom. Po spánkoch mu stekal pot a v tvári mal napätie, ale to zbožňovanie, ktoré z neho vyžarovalo... tá neha... nádej a vďačnosť...
„Prosím.“
Ďalšie tvrdé prirazenie.
Bolo to už na ňu príliš a konečne ju to postrčilo cez okraj. Vykríkla od rozkoše – ktorá sa možno rozhorela pomaly, ale vybuchla rovnako divoko, ako tá predtým, vlastne nie, ešte viac, a zmenila ju na chvejúci sa pulzujúci zväzok pocitov.
Jase zrýchlil a konečne jej doprial to, po čom túžila, tvrdú a rýchlu jazdu. Prirážal a prirážal, celá posteľ hrkotala, a nejako sa mu podarilo predĺžiť jej orgazmus, pozdržať ju o niečo dlhšie na obláčiku nekonečnej zmyselnosti.
Akoby som sa vznášala, mimo svojho tela, pomyslela si omámene. Pomaly sa zniesla na zem a zistila, že sa Jase na ňu zviezol a ešte stále sa trochu chveje.
Zdvihol hlavu a odhrnul jej z tváre vlhké pramene vlasov. „Ak som ti vrástol do srdca, bude len správne, ak budeš nosiť moje meno. Súhlasíš?“
Poklesla jej sánka. „Žiadaš ma, aby som sa za teba... vydala?“
Zasmial sa. „Žiadam? Och nie, anjelik. Na to je už neskoro. Ja ti to oznamujem.“
Keby jej to povedal hociktorý iný muž, vzoprela by sa. Ale toto bol Jase...
Radostne zapišťala a z celej sily, ktorá jej ešte ostala, ho objala. „Jase Hollister, urobím z teba toho najšťastnejšieho muža na svete.“
„Anjelik,“ povedal a pobozkal ju. „To už sa stalo.“

26 komentářů:

  1. To bo fakt skvelé ☺️❤️. Ďakujem za preklad a korekciu a teším sa na pokračovanie 😊

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji!!!❤️❤️❤️

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji moc za další kapitolu. Liba

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad a korekci ♥

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji moc za další skvělou kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za další užasnou kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Úžasná kapitola. Moc děkuji za skvělý překlad 💛

    OdpovědětVymazat
  8. Moc děkuji za další kapitolu ❤❤❤

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuju za překlad další skvělé kapitoly

    OdpovědětVymazat
  10. Moc děkuji za všechny skvělé kapitoly:-):-)

    OdpovědětVymazat
  11. Moc děkuji. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  12. Ďakujem za super preklad a korekciu.

    OdpovědětVymazat
  13. Moc díky za skvělou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  14. To bylo úžasné, jenom se bojím , že minulost nebude spát a pořádně jim ještě zkomplikuje život, děkuji za překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat
  15. Ďakujem pekne za kapitolu 😊 😊 😊

    OdpovědětVymazat