sobota 6. října 2018

Čím bližšie přijdeš - Kapitola 13




Jase zostal na mieste ešte dlho potom, ako Brook Lynn odišla. Snažil sa dať si dokopy, čo sa vlastne stalo. Vytrhával burinu na bočnej strane domu. Áno, tak to bolo.
Mal pocit, že zozadu čosi počuje, mykol sa a obzrel sa cez plece. Pritom si porezal ruku o motyku. Zdalo sa mu, že spoza kríkov videl vybehnúť muža v hnedom oblečení. Jase vykročil vpred s úmyslom rozbehnúť sa za ním, ale potom si uvedomil, že to bol zrejme jeleň. Zvieratá tu v okolí vídaval každý deň.

Pozrel dole a uvidel na svojej ruke pramienok krvi. Zrazu mu hlavou prebleskli všetky tie chvíle, kedy ho napadli. Občas päsťami, inokedy nožmi. Za deväť rokov utŕžil celkovo dvadsaťtri bodných rán do trupu a niekoľko bodnutí do nôh. Stratil prehľad o tom, koľkých bitiek sa zúčastnil, vedel len, že ich vyhral viac, než ich prehral. Utrpel niekoľko zlomenín a ďalších... vecí. Vecí, na ktoré sa len málokedy odvážil myslieť.
Držia ma dole... je tam priveľa rúk, nedokážem ich striasť...
Do chrbta ma tlačí nejaké koleno...
Trhá sa oblečenie.
Dych sa mu zrýchlil. Brook Lynn k nemu zrejme prišla práve vo chvíli, keď bol stratený v spomienkach. Rozpamätal sa, ako zacítil na ramene ten najjemnejší dotyk a počul ten najjemnejší hlas ako vyslovuje jeho meno. Jemný – a pritom jemnosť bolo to posledné, čoho sa mu vo väzení dostalo. Ten kontrast stačil, aby ho to vytiahlo von z pekla. Aspoň čiastočne.
On do nej... strčil.
Obraz zakrvaveného odtlačku jeho dlane na jej tričku ho bude už naveky ničiť.
Zapotácal sa a bokom narazil do domu. Oprel sa čelom o tehlovú stenu. Po chrbte mu prešiel mráz a vyrazili mu kvapôčky potu.
Nemohol sa teraz postaviť pred Brook Lynn a rozhodne jej nemohol dovoliť ošetriť ho. Zaslúžil si trest a ona si zaslúžila niečo lepšie, než je on.
West a Beck mali pravdu. Jase ju od začiatku považoval za niekoho, kto je preňho pridobrý – pretože aj bola.
Ešte niečo, čo jeho priatelia správne odhadli? Jase k nej niečo cítil. Niečo, čo už ďalej nemohol popierať.
Keď si to pripustil, v hlave sa mu náhle rozsvietilo. Jasné svetlo zahnalo hmlu a démoni minulosti zasyčali a utekali sa skryť. Jeho podozrenie sa potvrdilo. Jeho brnenie prasklo a na vine bola Brook Lynn. Nejako sa jej podarilo preniknúť hlboko do jeho vnútra a jemu sa už možno nikdy nepodarí dostať ju odtiaľ preč.
Nastúpila panika, rýchla a nevyhnutná. Jedného dňa ju stratí. To bol jednoducho holý fakt. Ak si aj nenájde niekoho iného, určite bude mať otázky ohľadom toho, čo sa práve stalo. Aj keby sa mu podarilo vynechať tie najhoršie detaily, napokon sa dozvie o jeho pobyte vo väzení a tiež to, čo urobil Paxovi. Možno sa ho začne báť... a nenávidieť ho.
Mohol o ňu prísť aj dnes. Mohol jej vážne ublížiť bez toho, aby si to uvedomoval. To riziko tu stále je, ak niekedy znova stratí kontrolu.
To nemôžem riskovať.
Nejako sa pozbieral a vošiel do domu. Teraz nebol čas na premýšľanie. Bol čas na činy. Brook Lynn našiel vo svojej kúpeľni, ako stojí pri umývadle.
Plavú hrivu si stiahla do rozkošného vrkoča, iba dva pramene nechala visieť voľne cez uši. Umyla si tvár a prezliekla sa do jedného z jeho tričiek.
Ako to, že zakaždým, keď ju vidí, je ešte krajšia než predtým?
Vieš, čo musíš urobiť. Vedel, ale pekne po poriadku. „Prepáč, že som ťa vystrašil, zlatko.“
„Netráp sa tým. Už som to hodila za hlavu,“ povedala.
Aspoň sa nepokúšala poprieť, že sa bála. „Dobre. To je dobre.“
„Počujem v tom ale.“
Tak už to urob. „Hovorím to naozaj veľmi nerád, ale... máš výpoveď.“
„Nie, nemám.“ Ukázala na zatvorený záchod. „Sadni si.“
„Naďalej ti budem platiť,“ povedal.
„Pravdaže budeš. Pretože budem pre teba stále pracovať.“
„Brook Lynn
„Jase.“ Založila si ruky v bok. „Nepáči sa ti, čo sa pred chvíľou stalo. Ani mne, ale teraz už vieme, že sa to môže stať. Budeme si na to dávať pozor a ak sa to stane znova, zvládneme to lepšie.“
To je všetko? Žiadne otázky ohľadom toho, čo to spôsobilo?
Oveľa, oveľa lepšia, než si zaslúžim.
Bolesť, na ktorú si už zvykol, zintenzívnela, teraz bola ostrejšia než kedykoľvek predtým. Akoby sa v ňom zakorenila, rozrástla sa a zaberala čoraz viac miesta. Ale aj tak sa posadil.
Vyčistila ranu mydlom, vodou a potom peroxidom. Z dlhej tržnej rany tiahnucej sa od prostredníka až po zápästie ďalej vytekala krv a hoci bol jej dotyk jemný, aj ten najmenší tlak spôsoboval bolesť. Mal už aj horšie, a to toľko, že ich ani nedokázal spočítať, takže preňho nebol problém udržať si neutrálny výraz. Nikdy by nedopustil, aby mala výčitky, že mu ublížila.
Fakt, že zostala, aby mu pomohla, ho ohromil. Vzrušoval. Dokonca pokoroval. Mal pocit, akoby jej na ňom mohlo naozaj... záležať.
Ako je to možné?
Naniesla mu na ranu antibiotickú masť a obviazala mu ruku obväzom. Potom pozrela na svoje dielo a zamračila sa. „Nie som zdravotník. Asi by sa to malo zašiť.“
„Aaale čoby. Nie je to hlboké.“
Stretla sa s jeho pohľadom a v očiach mala nehu, ktorá ho miatla. „Ako to vieš?“
„Jednoducho viem.“
„Jase.“ Čupla si medzi jeho nohy. „Musíme sa porozprávať.“
Slová, ktorých sa každý muž desí, lenže bola tak blízko, že cítil jej sladkú vôňu, jej zmyselné teplo a tá kombinácia mu totálne vyskratovala obvody. Musel sa jednou rukou chytiť umývadla a druhou vane, aby sa ovládol a nedotkol sa jej.
Rástlo medzi nimi napätie, bolo čoraz ostrejšie, až sa napokon nedalo vydržať. Predstavil si svoje ústa na jej perách a musel potlačiť zavzdychanie. Predstavil si svoje prsty, ako putujú po jej krivkách, a musel potlačiť zmučený ston.
Bol čistý. Mal dokonca papier, ktorý to potvrdzoval. Mohol by si ju vziať, vraziť ho do nej a
„Buď ku mne úprimný,“ povedala potichu.
Vrátil sa mu zdravý rozum a zmeravel. Teraz prídu otázky.
„Si policajt?“
Počkať. Čo? „Policajt?“
Prikývla a končeky plavých vlasov mu pohladili stehná.
„Prečo ti to napadlo?“
„Dobre, chápem to ako nie.“ Stisla pery. „Bol si v armáde?“
Náhle pochopil. Bolo to jasné a zničujúce. Myslela si, že trpí posttraumatickým syndrómom, lebo bránil svoju krajinu. Chcela si o ňom myslieť to najlepšie. Pravdepodobne si nevedela ani prestaviť hrôzy, ktoré viedli k tomu incidentu vonku.
Aká len bude sklamaná, keď zistí pravdu.
Ďalší dôvod, prečo sa jej zbaviť.
„Brook Lynn,“ povedal a povzdychol si. „Je čas, aby si odišla.“ Bude ju aj prosiť, ak bude treba.
Tvrdohlavo pokrútila hlavou. „Ani náhodou. Zostanem tu, kým sa nevráti West alebo Beck. Nenechám ťa tu samého.“
Tá bolesť... ešte sa to zhoršilo. „Je to len škrabnutie.“
„Ktoré by sa mohlo znova otvoriť a ty by si mohol omdlieť a vykrvácať.“
„Neomdliem. A nevykrvácam.“
„Jase,“ povedala a s ešte tvrdohlavejšou odhodlanosťou zdvihla bradu. „Ak ma chceš dostať z tohto domu, budeš ma musieť vyniesť. Upozorňujem, že budem kopať a kričať.“
***
Brook Lynn sa usadila na mäkkú koženú pohovku v obývačke. Jase nebol nadšený, že odmietla odísť.  Zahundral: „Ak chceš zostať, fajn. Ale ja idem pracovať a ty nie, lebo máš stále výpoveď,“ a následne odkráčal do kuchyne oškrabávať tapetu. Vedel, že bude musieť niekedy vybúrať stenu a nahradiť staré káble a potrubia novými, ale nechcel zostať bez kuchyne, kým mu Brook Lynn varí.
Nepracoval však dlho. Všimol si sendviče, ktoré pripravila, a z jedného si odhryzol. O chvíľku neskôr zavolal: „Výpoveď sa ruší s okamžitou platnosťou.“
Robila si oňho starosti. Nie kvôli tej rane na ruke. Mal pravdu – nebolo to veľmi hlboké a asi sa to už neotvorí. Lenže teraz bol taký uzavretý. To ju vydesilo viac, než keď do nej strčil. Navyše nehol ani brvou, keď ho ošetrovala a pritom to muselo bolieť ako šľak... to nebolo v poriadku. I keď to bolo sexy.
Ale aj tak to bolo zle. A sexy.
Prečo musí zachádzať až do takých krajností, aby neodhalil svoje emócie? Pretože on ich rozhodne mal. Teraz to už vedela. Tá jeho zúrivosť...
Ak slúžil v armáde, mohli sa mu vrátiť záblesky minulosti.
Spomenula si, ako Beck a West hovorili čosi o party na počesť „šiestich mesiacov.“ Bol Jase pred šiestimi mesiacmi prepustený z armády? Nuž, nečudo, že sa ešte neaklimatizoval.
„Potrebuješ tam pomoc?“ zakričala. Vedela, že už dojedol a znova sa chopil svojej novej úlohy.
Vtrhol do obývačky a ukázal na ňu kusom tapety, akoby to bola zbraň. „Máš prestávku. Nemala by si mi ponúkať pomoc.“
Oprela sa o gauč, aby sa jej sedelo pohodlnejšie. „Keďže som kamoška, som ochotná si ju kvôli tebe skrátiť.“
„Radšej by som“ Pohľadom jej skĺzol na trup a ostro sa nadýchol. Svaly tiahnuce sa mu od ramien až k prstom sa napli. Jase k nej pristúpil.
Pozrela dole. Tričko sa jej vyhrnulo a odhalilo jej brucho – ktoré sa teraz chvelo prílevom tepla z jeho mužskej pozornosti.
Znova zdvihla hlavu a pozrela mu do očí. Celá atmosféra v miestnosti sa v okamihu zmenila a vzduch praskal náhlym napätím. Kvôli nej. Kvôli nemu. Kvôli tomu, čo by mohli spolu robiť...
„Jase,“ povedala a v hlase mala toľko hladu, až sa takmer zahanbila. Dovoľ mi primäť ťa zabudnúť na tvoje rany. Dovoľ mi cítiť, čo som necítila celé roky: rozkoš.
„Brook Lynn, Nemôžem – nemal by som. Ja
Rýchlo sa otočil a vrátil sa späť do kuchyne.
Roztrasene vydýchla. Napriek tomu, čo sa stalo vonku – alebo možno kvôli tomu – sa jej uchvátenie týmto mužom nijako nezmiernilo. Predstavila si, ako ruky bojovníka putujú po celom jej tele, nasledované ústami a takmer spadla z pohovky.
Bol záhadou. V minulosti zažil niečo zlé. Mal tajomstvá a radšej zomrie, než by mal priznať, že ju potrebuje. Možno si to neuvedomoval, ale zakaždým, keď na ňu položil ruky, sa k nej zároveň sklonil. Reč jeho tela jej povedala to, čo neprezradila tvár ani hlas.
Ale... bola tu Jessie Kay. Rovnako aj jej rande s Bradom, ktoré chcela dnes poobede naplánovať. Vlastne si zatiaľ neurčili dátum, takže sa z toho môže ľahko vykrútiť.
A mala by?
A čo Jaseov názor na žitie šťastne až do smrti?
Ten chlap bol zjavne zlomenejší, než si uvedomovala a to si sľúbila, že sa už nikdy v živote nezapletie so zlomeným typom.
Konečný výsledok by ale mohol stáť za všetko to úsilie.
Zaklonila hlavu, oprela si ju o pohovku a zatvorila oči. Predstavila si Jasea a Brada, bok po boku. To, čo chcela, versus to, čo podľa nej potrebovala. Vášeň proti kompatibilite.
Predstavila si Brada, ako sa ju pokúša pobozkať a striaslo ju.
Predstavila si Jasea, ako sa ju pokúša pobozkať a zastonala od túžby. V žilách jej vzbĺkol oheň a bradavky sa jej zvraštili. Nohavičky jej zvlhli od vzrušenia.
O pár minút nato – istotne to nemohlo byť viac – pocítila, že sa vznáša... vznáša... a jemne sa ukladá na obláčik.
„Spi, anjelik.“
„Jase.“ Unikol jej zadýchaný povzdych a uvedomila si, že ju práve preniesol do postele. „Chcem,“ priznala, vznášajúc sa niekde na pomedzí medzi spánkom a bdením, kde neexistovalo nič, len pocity.
„Ty budeš môj koniec, viem to.“ Po čele ju pohladili silné, ale jemné ruky. Boli teplé a drsné, upokojujúce, ale práve keď sa chcela ponoriť do toho tepla, zmizlo jej.
Otvorila oči. Spálňa bola tmavá, všetky svetlá zhasnuté a hoci bola v zatiahnutých závesoch štrbina, do miestnosti neprenikol ani jeden slnečný lúč. Muselo prejsť niekoľko hodín. Ale aj napriek šeru rozoznávala silu Jaseovej siluety – neodišiel preč.
„Vráť sa,“ poprosila a natiahla k nemu ruky.
Počula tichú nadávku a vzápätí zo seba zhodil tričko a nohavice a ľahol si vedľa nej. Opäť ju obklopilo jeho teplo. Pritúlila sa k nemu, vychutnávajúc si pocit jeho pokožky na odhalených častiach jej tela. Vo vlasoch ju šteklil jeho teplý mätový dych. Nos jej naplnila vôňa mydla a pižma. Prešla ňou triaška, nútila ju pohybovať sa proti jeho ako skala tvrdému telu. Nedokázala sa nehýbať, túžba, ktorú celú týždeň potláčala, zúfalo túžila po naplnení.
V ušiach jej zaznel zlomený ston. „Brook Lynn, zlatko. Musíš prestať... robiť, čo robíš... Musíš...“
„Nemôžem.“ Údy mala ťažké, boľavé, telo sa jej zvíjalo vo svojom vlastnom rytme v snahe nájsť uvoľnenie.
Chytil jej boky, aby ju svojou silou prinútil nehýbať sa.
Musela pozbierať všetku silu vôle, aby sa prinútila prevrátiť sa na druhú stranu, preč od neho – a vzápätí začala odznova, napriek tomu, že ju držal. Aj taký nevinný čin bol pre jej precitlivené nervy priveľa, a Brook Lynn zastonala.
„Spi,“ povedal.
„Áno. Dobre.“ Lenže ako, keď je tak blízko pri nej? Musela odísť a aj odíde, akonáhle dostane znova pod kontrolu svoje telo. Hlboký nádych, výdych. Nádych. Výdych. Dobre. Postupne napätie povolilo, ale namiesto toho, aby vyskočila a pobrala sa domov, začala znova upadať do spánku...
...a snívať o tom, ako bozkáva Jasea, ako sa proti nemu zvíja, dotýka sa ho...
...a zobudila sa nevedno ako dlho potom, znovu pri ňom. Ťažko oddychoval, a ruku mal ovinutú okolo jej trupu, tesne pod prsami. Zmeravela. Horúčava a túžba boli späť – ibaže silnejšie.
Bol hore, a v tvári mal napätý výraz. Celé jeho telo bolo napäté.
„Jase,“ povedala. Prečo to neprestane?
„Snažil som sa odolať,“ zachripel a z jeho prerývaného tónu sa zachvela. Rukou sa začal pomaly posúvať vyššie, bol čoraz bližšie, bližšie k jej prsiam.
Dotkne sa ich?
Do líc sa jej nahrnula krv. Spomenula si, ako sa proti nemu zvíjala... a nemôže to zvaľovať na sen. „Ja nechcem.... chcem povedať, ja...“ Hlas mala zadýchaný. „Jase.“
Sklopil pohľad a rukou jej konečne uchopil prsník. Palcom prešiel po bradavke. Hlas sa mu prehĺbil. „Chceš, aby som s tým niečo urobil, zlatko?“
Myslel tým... chcel...
„Dovoľ mi to.“ Druhú ruku jej položil na zadok a pritiahol si ju bližšie. Vsunul jej nohu medzi stehná a v tej istej chvíli jej strčil jazyk do úst.
Každá bunka v jej tele sa začala roztápať a doslova sa vpíjala do jeho tela. Jeho vztýčený úd – Ó bože! Dlhý, hrubý a presne tam, kde ho potrebovala. Vyklenula sa k nemu a začala sa oňho trieť. Súhlasne zachrochtal a znova jej prešiel palcom po bradavke. Následne jej prstami vošiel do vlasov a zovrel ich. Naklonil jej hlavu tak, aby ju mohol pobozkať hlbšie, tvrdšie.
Hromadili sa v nej príjemné pocity, napĺňali ju a zaháňali osamelosť, ktorá ju už snáď veky ničila.
Želala si, aby tam bolo viac svetla. Úplne ju premohla túžba vidieť Jaseovu hruď, preskúmať každú priehlbinu, každý ornament vyleptaný v koži.
Keď prstami prešla po tvrdých povrazcoch svalov na bruchu a putovala nižšie... ešte nižšie, až vkĺzla pod jeho spodnú bielizeň... prirazil, presne tak, ako by to robil pri sexe. Medzi nohami pocítila príval horúcej vlhkosti.
Prstom prešla po vlhkej štrbine na špičke údu. Keď znova prirazil, pustila ho, aby zdvihla ruku k ústam a ochutnala ho.
Pri pohľade na to sa mu zachveli nozdry. „Nie som si istý, koľko ešte vydržím. Už teraz sa ledva držím, aby som nevystrekol.“
„V takom prípade budeme musieť začať odznova,“ zachripela.
„Si... dokonalá.“ Znova sa jej zmocnil ústami, doslova sa na ňu vrhol, a bolo to sexy. Divoké. Vyšla mu jazykom v ústrety, prepletali sa, naznačovali, čo malo prísť... tvrdé a nemravné. Hnietol jej prsia, žmolil bradavky a pomaly a lenivo sa o ňu trel. Napätie v nej rástlo a bolo čoraz väčšie a väčšie.
Ešte nikdy to nebolo takéto dobré... a to sa ešte ani nedostal cez oblečenie!
Jase vedel úplne presne, čo robí. Rozdúchaval v nej oheň, v ktorom chcela zhorieť.
„Si úžasná,“ povedal.
Nezmohla sa na odpoveď. Útržkovité myšlienky mala roztrieštené jedinou túžbou: viac. Viac z Jasea. Viac z jeho chuti. Viac z jeho dotyku. Viac z jeho tvrdosti. Vyrážala proti nemu jazykom, dokonca ho uhryzla do pery, zmietaná vo víre vášne. Prstami sa mu pohrávala s vlasmi, putovala mu nimi po chrbte. Ešte aj tam bol silný. Zvlášť tam. Svaly mal tvrdé ako žula. Prešla mu nechtami po ramenách až k bradavkám, a poláskala ich zvraštené hroty.
Celý sa roztriasol a ďalej sa o ňu trel. Konečne našla tie správne slová. „Som tak blízko. Potrebujem...“
„Poďme ťa posunúť ešte bližšie.“ Prešiel jej prstami pomedzi prsia až na brucho. Zašiel do pupku a vzápätí sa začal pohrávať s pásom jej šortiek. Rozopol gombík a stiahol zips. „Si pre mňa vlhká, anjelik?“
Anjelik. Nie je to prvýkrát, čo ju nazval týmto nežným oslovením, no aj tak jej pri tom podskočilo srdce. Jej radosť sa stretla s... náhlou vlnou podozrenia.
Hovoril aj Jessie Kay anjelik?
Brook Lynn stuhla. Ešte sestre nepovedala o bozku medzi ňou a Jaseom.
„Počkaj,“ zašepkala. „Nemôžeme to urobiť.“
Jase zareagoval, akoby to zakričala. Od hlavy po päty zmeravel. A potom... potom sa od nej odtiahol a vyliezol von z postele. Vstal a pozrel na ňu. Rukou si vošiel do strapatých vlasov. „Máš pravdu. Nemôžeme.“
„Musím zavolať Jessie Kay a
„Nie, nemusíš.“ Do očí sa mu vrátil mráz a zdalo sa, že je každou sekundou čoraz chladnejší a hustejší. „Toto bola chyba.“
Ešte stále cítila vlny rozkoše a on považoval to, čo práve robili, za chybu?
„Nerozumiem,“ povedala. Celá sa chvela, zvnútra aj zvonku.
„Chceš viac, než ti môžem dať.“
„Nie. Nechcem.“ Ibaže...
Chcem. Naozaj chcem. Jedenkrát nebude stačiť. Ani zďaleka. Dva bozky, jeden dotyk a ona už je na ňom závislá.
Zaslúžiš si viac,“ povedal Jase. Znel zmučene. A aj tak vyzeral.
„Prečo mi nemôžeš dať viac?“ opýtala sa jemne. Možno keby poznala jeho dôvody, mohla by
Nie nie. Ak sa raz muž rozhodne, nepokúšam sa zmeniť jeho názor. Buď stojím za to, aby o mňa bojoval, alebo nie.
Venoval jej taký smutný úsmev, že jej z neho pukalo srdce. „Je to ako som povedal. Vzťahy medzi mužmi a ženami nikdy nevydržia. Postupne začnú oboch partnerov ničiť. Nechcem, aby sa to stalo medzi nami dvoma. Čas, ktorý spolu máme, si chcem vychutnať.“
Čas, ktorý spolu máme... Preňho bol koniec neodvratný.
„To je všetko?“ opýtala sa. „Ty to ani neskúsiš?“
Kto som, že takto tlačím na pílu?
Dievča, ktoré chce tohto muža viac, než čokoľvek.
„Keby si vedela polovicu vecí, ktoré som urobil...“ Neoblomne pokrútil hlavou. „Jedného dňa mi za to poďakuješ.“
Mal strach ako zareaguje na jeho minulosť? „Povedz mi, čo si urobil. Dovoľ, aby som ti dokázala, že sa mýliš. Prosím, Jase. Daj mi šancu.“
Otvoril ústa a na jeden mučivý okamih vyzeral, akoby jej chcel vyhovieť. Potom povedal: „Choď domov, Brook Lynn. Keď sa zajtra vrátiš, budem tvoj šéf, a ty budeš moja zamestnankyňa. Nič viac, nič menej. Tak to musí zostať, pre tvoju bezpečnosť a môj pokoj mysle.
***
Jase dodržal svoje slovo. Na druhý deň sa k nej správal ako k vzdialenej zamestnankyni z druhého kolena. A tiež ďalší a ďalší deň. Vždy, keď prišla k domu, dostala od neho nový zoznam úloh, ktoré zahŕňali varenie, upratovanie a udržiavanie domu. Dokonca jej prikázal nájsť vhodné miesto na oslavu maturity dievčaťa, ktoré ešte nikdy nestretla.
Brook Lynn musela tiež písať tie stupídne motivačné odkazy. Zatiaľ zo seba vyprodukovala klenoty ako Preberiem plnú zodpovednosť za moje činy, okrem tých, za ktoré môže niekto iný – čiže všetky. A Každá moja časť je nádherná a brilantná – dokonca aj tie škaredé a hlúpe časti.
Najprv v nej kvôli jeho správaniu pobublával mierny hnev. On ju bude buzerovať a odstrkovať? Ako sa opovažuje! Ale netrvalo dlho a hnev ustúpil a zostala len zvedavosť. Prečo bol taký? Kvôli otcovi, ktorého nikdy nepoznal? Matke, ktorá dovolila svojim priateľom, aby mu ubližovali? Mnohým pestúnskym rodinám, do ktorých bol umiestnený... a o ktoré znova prišiel? Jeho predchádzajúcemu zamestnaniu, ktoré jej neprezradil?
Pohnutá minulosť, akú mal on, pravdepodobne spôsobuje problémy vo vzťahoch. Rozšírili sa jej oči a zalapala po dychu. Konečne! Odpovede. Jessie Kay, ktorá tiež bojovala s problémami so vzťahmi, skočila na každého a držala sa ho ako kliešť. Jase to riešil úplne opačne, bol rozhodnutý nepustiť k sebe nikoho. Zubami-nechtami sa tomu bránil, aby ho už viac nikto nezranil.
Čo znamenalo... Mohla by som mu ublížiť.
Záležalo mu na nej!
Náhly príval radosti schladila len jedna obava. On nie je len zlomený. Jeho treba rozbiť a poskladať zas dokopy, iba tak pri ňom bude existovať nádej na niečo trvalejšie.
Bezpochyby bude vzdorovať akejkoľvek snahe získať ho. Ale keby sa jej podarilo preniknúť jeho obranou – tými ľadovými stenami – mohla by mať šancu.
Po tom, čo sa stalo uňho v posteli vedela bez najmenších pochýb, že výsledok bude stáť za každé zakopnutie, každú mrzutosť.
Získam ho. Tak či onak.
Ale pekne poporiadku. Jej sestra.
Keď sa spolu s Beckom a Westom navečerali – Jase sa niekam bez slova vyparil – šla domov, aby počkala na Jessie Kayin návrat. Zázrak nad zázraky, to dievča si našlo prácu. Oberala lesné jahody na neďalekej farme a zatiaľ ju dokonca nevyhodili.
Zdalo sa, že uplynula celá večnosť, kým konečne zaškrípali pánty na vchodových dverách. Jessie Kay sa dovliekla dovnútra a Brook Lynn vyskočila na nohy.
„Jahody mi idú na nervy,“ povzdychla si vyčerpane Jessie Kay a hodila kabelku na konferenčný stolík. Keď taška skĺzla na zem a vysypal sa jej obsah, odignorovala to a nechala ju tam. „Sťahujem sa do iného mesta. Niekam, kde sa to volá Blueberry Fields. Alebo Pineapple Cove[1].“
„A oni ťa tam veľmi radi privítajú,“ povedala Brook Lynn. Začali sa jej potiť dlane. „Pripravila som zapekané jablká s mrkvou. Tvoje obľúbené. Musela som síce pichnúť Becka vidličkou do ruky, ale podarilo sa mi priniesť polovicu domov.“
„Vďaka, ale už som zjedla svoju hrdosť po ceste domov.“
„Máš smolu. Do kuchyne. Hneď.“
Jessie Kay si povzdychla. „Á, Riaditeľka je späť. Ideš začínať počítať?“
Musím trochu ubrať. „Prepáč. Nie.“ Brook Lynn zohriala vyprážané kurča so šťavou a zemiakovou kašou a tie zvelebované zapekané jablká.
Kým Jessie Kay predstierala, že je, Brook Lynn bubnovala prstami po stole.
Napokon sa jej sestra opýtala: „Snažíš sa mi morzeovkou povedať, čo sa stalo?“
Možno. Bolo by to jednoduchšie. „Jednoducho to poviem. Vyklopím to a budem žiť s následkami.“
„Super. Bola by to príjemná zmena.“
Brook Lynn stisla pery. „Odkedy si taká ufňukaná?“
„Kedy si prišla o gule?“
Dobrá otázka. Dobre. Takže: „Si pripravená?“
„Celý čas.“
„Ja... no.“ Zavrela oči a zhlboka sa nadýchla. „Chcem Jasea.“ Teraz sa to už nedalo vziať späť. Nakukla skrz mihalnice. „Chcem ho pre seba, nie pre teba. A myslím... myslím, že aj on chce mňa.“
Jessie Kay zastavila s vidličkou uprostred cesty k ústam. Pozrela na Brook Lynn so svojimi modrými očami, teraz rozšírenými od ohromenia. „Ty... a Jase? Môj Jase.“
Stiahlo jej žalúdok a v hlave jej znelo jediné slovo. Môj! Zahryzla si do pery a prikývla. „Ľúbiš ho? Prosím, povedz mi, že nie. Pretože sme sa pobozkali. On a ja. Keď som bola v nemocnici a potom znova, uňho doma. Ten druhýkrát sme sa aj trochu obchytkávali. Prepáč, že som ti to nepovedala skôr. Viem, že ho chceš tiež, a viem aj, že si ho mala ako prvá, ale...“
„Počkať. On ťa pobozkal? Akože na ústa?“
Zmätene zvraštila obočie. „Áno...,“ povedala.
Na sestrinej tvári sa objavilo prekvapenie a potom smútok. „Spal so mnou, ale nepobozkal ma. Nie na ústa.“
„Nie,  prestaň,“ povedala Brook Lynn a položila dlaň na zmienené ústa. „Nechcem to počuť.“
Jessie Kay jej odstrčila ruku. „Myslela som, že je to ako v Pretty Woman, že si myslí, že nie je dosť dobrý, aby zabúchal na brány môjho hradu.“ Zvesila ramená. „Dokelu. Myslel si, že ja nie som dosť dobrá preňho.“
Tak. Presne tomuto sa Brook Lynn chcela vyhnúť. „Je to zjavne tupec.“
„A ty ho aj tak chceš.“
„Mám zlý vkus.“
Jej sestra prevrátila očami.
Si preňho dosť dobrá. Len nie si tá pravá. V tom je rozdiel.“
„To je pravda, lenže ja podľa všetkého nie som tá pravá pre žiadneho z chlapov, s ktorými som spala. Ale to je môj problém, nie tvoj.“ Jessie Kay na ňu pozrela tvrdým pohľadom. „Si si istá, že Jase je ten pravý pre teba?“
„Áno.“
„Potom by si asi mala vedieť, čo máš čakať. Byť s ním bolo
„Nie! Nehovor to.“
divné,“ dokončila Jessie Kay a Brook Lynn sa zamračila.
„Divné?“ Nie úplná extáza? „Ako to myslíš? Vyzerala si potom veľmi spokojne.“
„Och, to áno, aj som bola. Ale vždy, keď som sa ho dotkla, stuhol a nie v dobrom slova zmysle. Neustále sa obzeral cez rameno, akoby čakal, že sa k nám niekto prikradne zozadu. Po chvíli som si jednoducho musela ľahnúť a nechať ho, nech urobí prácu za oboch. Veď vieš, sen každého dievčaťa.“
On stuhol? Obzeral sa cez rameno? Zamyslela sa, ale nevedela si spomenúť, či niečo z toho robil, keď boli spolu v posteli. Bola príliš pohltená vášňou.
„Preňho to bude len krátkodobá záležitosť,“ povedala Jessie Kay. „Sama si mi to povedala.“
„Ja viem,“ povzdychla si Brook Lynn.
„Ale aj tak sa s ním vyspíš, však?“ Jessie Kay sa oprela o operadlo stoličky a založila si ruky na hrudi. „Napriek tomu, že si odmietla všetkých ostatných, s ktorými si kedy chodila.“
„Neodmietla som každého.“
„Ten tvoj krátky románik s Connerom sa nepočíta.“
Conner, chlapec, ktorý býval vedľa. Odišiel na univerzitu, tam stretol svoju životnú lásku a domov sa už nevrátil. „Prečo sa to nepočíta?“
„Vydržal len minútu. Nanajvýš dve. A áno, počula som vás. Teda aspoň jeho. Ty si bola ticho ako myška.“ Naklonila hlavu nabok. „Zaujímalo by ma, či ťa Jase donúti kričať.“
Zahoreli jej líca. Odpoveď už poznala.
Conner bol milý a pozorný, ale Brook Lynn naňho nikdy nereagovala tak, ako na Jasea. Jaseovi sa úplne odovzdala, nič nezadržiavala. Bola naladená na každý jeho dotyk.
„Jasea chcem bez ohľadu na všetko ostatné,“ povedala a uvedomila si, že je to pravda. Aj keby to malo skončiť po jednej noci. Pri ňom si vezme čokoľvek, čo jej ponúkne. „Si na mňa naštvaná? Prosím nebuď.“
Jessie Kay sa naklonila a pobozkala ju na líce. „Keby som bola naštvaná, v tejto chvíli by som sa ti snažila vyškriabať oči. To predsa vieš. Okrem toho, časť zo mňa asi tušila, že to príde. Z toho, ako si o ňom hovorila. Ako na teba pozeral. Z vecí, ktoré pre teba robil. Ale aspoň raz v živote musím byť hlasom rozumu. Myslím si, že to nie je dobrý nápad, Brook Lynn. Ublíži ti, a ja ho budem musieť za to zabiť.“
Možno jej ublíži. Pravdepodobne.
Fajn, rozhodne tam bola šanca. Nedokázala si pripustiť myšlienku, že by sa jej ho nepodarilo získať. „To isté ti hovorím už roky, a nikdy ťa to nezastavilo.“
Jessie Kay zdvihla obočie. „Pozri sa na seba. Vymenili sme si roly. Je to fakt otravné, ale dobre. Ak ho chceš, je tvoj. Len dúfam, že to nebudeš ľutovať.“


[1] Mesto, v ktorom žijú, je Strawberry Fields = jahodové polia. Blueberry Fields = čučoriedkové polia, Pineapple Cove = ananásová zátoka.

25 komentářů:

  1. Děkuji za překlad a korekci ♥

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za další kapitolu ☺

    OdpovědětVymazat
  3. Veľká vdaka za opäť úžasnú kapitolu a som zvedavá na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Moc děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za skvělou kapitolu a překlad ♥️♥️♥️

    OdpovědětVymazat
  6. Díky mockrát za další skvělou kapitolu a korekci.

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za další skvělou kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za ďaľšiu skvelu kapitolku.

    OdpovědětVymazat
  9. Dakujem za skvele pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuji za další skvělou kapitolu. Pivuscha

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem za super preklad a korekciu 😃.

    OdpovědětVymazat