sobota 4. srpna 2018

Čím bližšíe prijdeš - Kapitola 4



Jase opatrne položil Brook Lynn na jednu stranu svojej postele, kým Back zhodil Jessie Kay na tú druhú. Obe dievčatá boli mimo, aj keď z odlišných dôvodov. Brook Lynn bola vyčerpaná. Jessie Kay bola pod obraz.
Lampa na nočnom stolíku vrhala na Brook Lynn jemné lúče svetla a Jase sa pristihol, ako tam stojí, neschopný pohybu a zíza na ňu ako nejaký úchylák. Nikdy nečakal, že stretne skutočnú Šípkovú Ruženku. Hodvábne blond vlasy sa jej rozprestierali okolo tváre krehkej ako zo starodávneho medailónu. Mala také dlhé riasy, že sa na koncoch stáčali dohora. Jej pery srdcovitého tvaru boli červené, bucľaté... prosili o bozk.
Hlboko vnútri sa v ňom čosi pohlo.

„Jessie Kay?“ zamrmlala. To dievča jej zjavne nikdy neschádzalo z mysle.
„Je v poriadku. Je hneď vedľa teba,“ povedal potichu, pretože ju nechcel vytrhnúť z toho sladkého miesta medzi spánkom a bdením. „Beck ju práve ukladá do postele.“
Zahrabala sa hlbšie do perím. Oči mala stále zavreté.
„Doma?“
„U mňa doma. Väčšinu pátrania si prespala.“
„Musím jej povedať... máme... výpoveď.“
Ju aj sestru vyhodili... z reštaurácie U dvoch fariem? Istotne. To bol jediný podnik, kde pracovali obe.
Jej nedávne slzy náhle dávali zmysel. Opäť sa v ňom čosi pohlo.
Dnes večer sa toho o Brook Lynn dozvedel veľa a páčil sa mu každý detail. Bola oddaná. Verná. Láskavá. Starostlivá. Odhodlaná. Sladká.
Príliš sladká pre mňa.
Len blázon by ju vyhodil. A ak ešte k tomu vedel, v akej je situácii, musel byť aj nesmierny kretén. Z nejakého dôvodu robila matku svojej staršej sestry a bola v tom fakt dobrá.
„Jase?“ zašepkal Beck.
Pozrel hore. Jeho priateľ stál vo dverách a kýval naňho. Hoci sa mu nepáčilo, že musí odísť, predsa sa odvliekol von a zavrel za dievčatami dvere.
V kuchyni vzal West do každej ruky jedno pivo. Oči mal tmavšie než zvyčajne, odrážali tiene skryté pod povrchom.
Beck zahrešil popod nos. „To myslíš vážne?“
„Nebuď hysterická, Beckuľka. Nie sú pre mňa.“ West podal každému z nich jednu fľašu. „Obaja si zaslúžite drink. A nech vás ani nenapadne odmietnuť.“
Všetci traja zaujali miesto za stolom.
Jase si štrngol fľašou s Beckom. „Gratulujem. Počas dnešnej misie si získal dvanásť telefónnych čísel. To je nový rekord.“
„Áno. Takto málo ich ešte nikdy nebolo. Asi som vyšiel z cviku, alebo čo,“ povedal trochu namrzene Beck.
West si vyhrnul rukávy na tričku. „Témou dnešného večera nie je Beckov neúspech. Tou je – Jase má rád Brook Lynn.“ Kývol rukou na svojich spolusediacich. „Môžete diskutovať.“
Má rád? On? Buchol fľašou o stôl – silnejšie, než zamýšľal. „Mýliš sa. Sotva ju poznám, ale aj keby som k nej niečo cítil – čo necítim a ani nikdy nebudem – neskúsil by som to na ňu. Len čo by o mne táto krehká južanská kvetinka zistila pravdu, vzala by nohy na plecia.“
West sa naňho zamračil. Beck ho potľapkal po ramene.  Z oboch vyžarovala, z jeho strany nenávidená a neustále prítomná, vina a smútok. Akoby sa obviňovali ešte aj za toto.
Miloval ich, ale občas s nimi nedokázal byť v jednej miestnosti. Príliš to bolelo.
„Okrem toho, keby som chcel Brook Lynn, prečo by som rozmýšľal nad tým, že vyhľadám Daphne?“ opýtal sa. „To mi povedzte.“
„Daphne?“ Beck pokrútil hlavou a do čela mu spadli pramene vlasov. „Prečo by si na ňu, doparoma, myslel? Opustila ťa, keď si ju najviac potreboval.“
„Možno som ja opustil ju,“ povedal. Najprv dával ich rozchod za vinu jej, ale potom sa na to skúsil pozrieť jej očami. Jeho činy jej dávali na výber z dvoch možností: mizerný život s ním, alebo šanca na šťastie bez neho. Nebola to ťažká voľba.
West sa naňho zamračil. „Bol si donútený odísť od nej.“
„Nie. Nie, nebol som. Urobil som rozhodnutie a to rozhodnutie malo svoju cenu.“
Rozhostilo sa ticho, napäté a ťaživé. Jase odvrátil oči od priateľov a pohľad mu poskakoval po miestnosti. Musím už dokončiť tú renováciu. Bolo načase. Zabývali sa a nechystali sa sťahovať. Už nie.
Na zažltnutých tapetách boli zrejme kedysi jahody. Už odstránil otlčenú fľakatú laminátovú kuchynskú dosku a nahradil ju mramorom. Parkety vymenil za kameň a potom prestal. Dom mu tak trochu pripadal ako metafora jeho života. Niektoré časti sú opravené a ten zvyšok je spráchnivená ruina.
Jeho domu však stačí len trocha manuálnej práce, kým jeho už nezmení nič.
„Jase,“ povedal West. „Zabudni na Daphne. Musíme sa porozprávať o dôvode, pre ktorý nechceš priznať, že ti záleží na Brook Lynn.“
Ale no tak. Kedy sa z tých dvoch stali také citlivky? „Nemám žiadne city,“ trval na svojom. „Som príliš zničený.“
Všetci sme zničený,“ povedal Beck. „Ale to neznamená, že sa prestanem snažiť.“
„Chlapče, ty sa nesnažíš,“ povedal West. „Ty len mlátiš tú príslovečnú prázdnu slamu.“
Keby boli ľudia hlinou, tak minulosť sú ruky na hrnčiarskom kruhu, ktoré ich tvarujú... a formujú... a v ich prípade stvorili neforemnú masu. Ktorá po vyschnutí a stvrdnutí dávala nefunkčný celok. Jediný spôsob, ako ich zmeniť, bolo rozbiť ich. Lenže Jase už bol rozbitý a pokúsil sa zlepiť sa znova dokopy. Trpel tak, ako by to neželal ani najhoršiemu nepriateľovi. Teraz bol iný – horší.
Už sa nenechá zas rozbiť.
„Zabudni na mňa. Vyhýbaš sa podstate problému a tým je Jase,“ povedal Beck ticho a oprel sa o operadlo stoličky. „Všetci to robíme a nie je to na nič. Takže to proste poviem. Pretože napriek tomu, že to, čo sme urobili, sme urobili spolu, nikdy sme to nevyslovili nahlas.“
Nastalo neprirodzené ticho, v ktorom Jase pokrútil hlavou. Nepovedali to nahlas, lebo to nechcel počuť. Nezvládol by to.
„Pred deviatimi rokmi,“ pokračoval Beck, „sme spáchali strašný zločin. Všetci traja. Spoločne.“
Na toto nie som pripravený. Jase vyzunkol svoje pivo, a potom vypil aj Beckovo. „To stačí.“
Z Westovej tváre sa vytratila farba, ale aj tak povedal: „Niekoho sme zabili.“
Jase zmeravel. Prečo mu to robia? Akoby na to mohol niekedy zabudnúť.
West, ktorý mal na tvári utrápený výraz, povedal: „Prehlásili to za úkladnú vraždu.“
„Odmietal si menovať spolupáchateľov a svedčiť proti nám, aby si skrátil svoj trest,“ dodal Beck, „takže si dostal maximum.“
„Ja viem. Všetko to viem,“ zareval Jase. Jeho drsný hlas sa odrážal od stien. „Už dosť!“
Dočerta, dievčatá.
Otočil sa v stoličke a pozrel na dvere v chodbe. Prešla minúta... dve... tri... Na jeho obrovskú úľavu sa neotvorili.
Konečne si vydýchol. Ani si neuvedomil, že zadržiaval dych. Nechcel, aby Brook Lynn zistila, že sedel. Že je vrah. Že ten zločin nespáchal v sebaobrane, ale v záchvate zúrivosti.
„Čakal som, že keď zo seba vypustím ten jed, bude mi lepšie,“ povedal Beck a zosunul sa na stoličke. „Je to však len horšie.“
„Áno,“ povedal West rovnako skleslo. „To je dosť na hovno.“
Jaseova myseľ sa vrátila do minulosti, k tým niekoľkým hodinám pred okamihom, kedy sa celý jeho svet zrútil. On a chalani celý deň vyspávali opicu. Tessa vtrhla do ich bytu, zaliata slzami a zobudila ich. Šla s kamoškami na večierok a keď odtiaľ odišla, jeden z chalanov, ktorí tam boli – volal sa Pax Gillis – ju sledoval a znásilnil ju v jej aute.
Ešte aj teraz cítil, ako mu stúpa žlč do hrdla, keď si na to pomyslí.
Šli za ním a do krvi ho zbili a tým to malo skončiť. Lenže ich zlosť neochladla ani vtedy, keď Pax omdlel. Ďalej ho mlátili... a mlátili... a konečne prestali až vo chvíli, keď na tom už nezáležalo. Škoda bola napáchaná.
Napriek tomu, že Jase za svoj zločin zaplatil – znova a znova – neustále ho ničila vina, ktorá bola takmer taká zlá, ako väzenie. Takmer. Knihy a filmy sa často pokúšajú opísať hrôzu života za mrežami, lenže realite sa ani len nepribližujú. Nebolo tam žiadne súkromie. Takmer žiadne práva. Jedlo, ktoré by ste nedali ani psom. Hodiny a hodiny, počas ktorých sú vaším spoločníkom len vaše spomienky – a ostatní väzni. Neustála hrozba násilia... a znásilnenia. Vyrábanie zbrane, ktorou by ste sa mohli ochrániť, s vedomím, že ak vás pri tom chytia, k trestu vám pridajú ďalších pár rokov. Ale čo iné vám ostáva? Máte sa nechať zapichnúť?
Bol tam, všetko to zažil. A má jazvy, ktoré to dokazujú.
Jase by radšej zomrel, než by sa tam mal vrátiť.
„Poznám ťa.“ Beck sa vrátil k téme číslo jedna. „Preferuješ trvalý vzťah. Potrebuješ ho. Ale odkedy ťa pustili
Jase ho prerušil a povedal: „Chlapec, ktorého zavreli za mreže nie je muž, ktorý odtiaľ vyšiel. Zmenil som sa.“
„V jadre si ten istý.“ Beck naňho tvrdo pozrel. „Uspokojil si sa so vzťahmi na pár hodín, ale ja nechápem prečo. Teda, aby bolo jasné, viem prečo to robím ja. Vždy, keď vojdem do miestnosti, začnú padať nohavičky a bol by zločin, keby som s tým niečo neurobil. Ale to nie je dôvod, prečo to robíš ty.“
„Ja viem prečo,“ povedal potichu West. „Myslíš si, že nie si dosť dobrý. Myslíš si, že si nič viac nezaslúžiš.“
Postavil sa. „Poviem to ešte raz, a naposledy. Stačilo.“ Vzbĺkol v ňom známy hnev, temný a nenásytný.
Upokoj sa. Ovládaj sa.
Jeho priatelia preňho chceli len to najlepšie. Vedel to. Rovnako dobre vedel, že si myslia, že mu dlžia za to, že prevzal vinu aj za nich a pritom nechápu, že svoj dlh už dávno splatili. A teraz nehovorí o peniazoch a dome. Boli jediní, kto ho navštevoval počas pobytu za mrežami. Chodili tam minimálne dvakrát do týždňa. Ponúkli mu uši, ktoré počúvajú a hoci to znie zženštilo, srdcia, ktorým na ňom záleží. Niežeby im niekedy porozprával svoje najhoršie zážitky.
Nevedeli, že nikdy nebude veriť nikomu inému a vždy bude od ostatných očakávať len to najhoršie. Že sa nikdy neprestane obzerať cez plece a očakávať útok. Žiadna žena toto nezvládne. Ak by sa pravda našla taká, ktorá by chcela muža, ktorý bol v base.
Brook Lynn si zaslúžila niečo lepšie.
Rovnako aj Daphne. Doparoma, ešte aj Jessie Kay.
Dočerta! Do Strawberry Valley prišiel s túžbou obrátiť list, lenže podarilo sa mu akurát tak zafarbiť novú stránku na čierno.
„Idem sa prejsť,“ povedal. Musím odtiaľto vypadnúť. V strede pozemku bolo jazero plné rýb, ktoré mu doslova skákali do rúk. Malý kúsok pokoja, presne to potrebuje.
Beck pozrel na hodiny na stene. „Sú dve hodiny ráno.“
„Myslím, že tmu zvládnem,“ povedal. Chcel, aby to znelo sarkasticky, no hlboko vnútri vedel, že to nie je celkom pravda. Tú, ktorú mal v mysli a duši, nezvládal. Porazí ju niekedy?

24 komentářů:

  1. Děkuji moc za další kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za další skvělou kapitolu!!❤❤❤

    OdpovědětVymazat
  3. Moc děkuji. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad a korekci ♥

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za další super kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Dakujem za preklad a korekciu a teším sa na pokračovanie ☺

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za skvělou kapitolu a překlad 💚

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem za preklad a už sa teším na pokračovanie 💜💜💜

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuji za pokračování. Těším se na další díl. Pivuscha

    OdpovědětVymazat
  11. Diky za preklad ��

    OdpovědětVymazat