sobota 21. července 2018

Čím bližšie prideš - Kapitola 2




Jason – Jase – Hollister niesol drobné klbko zúrivosti na zadný dvor. Celou cestou sa vzpierala ako divoká mačka, ale on ju držal, akoby bola jeho zaslúžená vojnová korisť. Hostia ho sledovali so širokými úškrnmi na tvárach a užívali si šou. Pár z nich ho dokonca nasledovalo, nesporne boli zvedaví, ako to bude pokračovať.
Ich prítomnosť ho rozčuľovala, vlastne ho fakt štvalo, že sú tu. Pravdupovediac, vo svojej blízkosti by mal najradšej iba svojich dvoch priateľov a ostatní nech sa držia v patričnej vzdialenosti. Keď nemal dobrý deň, nebol práve najrozumnejší. A dnes veru nemal dobrý deň. Vlastne už dlho nemal dobrý deň.
Počul, ako naňho spoza chrbta kričí tá žabka, s ktorou práve spal: „Okamžite zlož moju sestru dole, ty prerastený neandertálec!“

Že sa s Jessie Kay vyspal oľutoval ešte predtým, ako do jeho spálne vrazila Divoká mačka – očividne tiež známa ako Brook Lynn – ale aj keby to tak nebolo, oľutoval by to teraz. Predtým, ako sa presťahoval do Strawberry Valley, čo bolo pred niekoľkými týždňami, sa rozhodol skončiť so svojim sexuálnymi eskapádami. Back to nazval päťmesačná zmyselná odysea, a ani nevedel, ako blízko má k pravde. Lebo to bola odysea. A viedla rovno do pekla. Jase očakával rozkoš, možno trocha zábavy, ale nedokázal sa pri ženách uvoľniť a výsledkom bol zlý sex, obrovský pocit viny a ešte horšie spomienky.
Dnešok nebol v ničom iný, ďalšia ľútosť, ktorú si mohol pripísať na stále sa rozrastajúci zoznam. Mal problém sústrediť sa, neustála čakal, či naňho niekto nezaútočí.
Deväťročného zvyku sa len tak nezbavíš.
Okrem toho, presťahovať sa sem malo znamenať nový začiatok na mieste, ktoré predstavovalo všetko, po čom vždy túžil, a nikdy to nemal. Zázemie, stabilitu. Mier. Otvorené priestranstvá a podporu komunity. Čistý štít, o ktorom dúfal, že čistý aj zostane. Že ho nepoškvrní veľká rodinná dráma, ktorá postaví jednu sestru proti druhej.
Neskoro.
Netúžil si srať do vlastného hniezda, a všetko to pokašľať ohrdnutou milenkou. Lenže dnes mal v sebe priveľa pív a Jessie Kay si mu sadla na kolená a opýtala sa ho, či ho môže v meste privítať ako sa patrí. A bolo to.
Aspoňže mal v sebe toľko duchaprítomnosti, aby dal jasne najavo, že si to nezopakujú, ani z toho nebude žiaden vzťah. Svoju slobodu si tvrdo vybojoval – a urobí čokoľvek, aby si ju udržal.
So ženskými to aj tak nikdy nevydrží. V prípade jeho matky rozhodne nebol. A ani s jeho nevlastnými matkami to nebolo inak. Doparoma, dokonca ani jeho životná láska to nevydržala dlho. Daphne sa zbalila a ani sa neobzrela.
Svetlá verandy vrhali zlatisté svetlo na bazén a osvetľovali dvojicu, ktorá sa rozhodla zaplávať si bez šiat. Rovnako ako všetci v okruhu desiatich kilometrov počuli ten hurhaj a zaliezli do tmavého rohu.
„Dávaj pozor, zlatko,“ povedal Jase Brook Lynn. „Toto si nechceš vypočuť dvakrát. Ak prídeš do mojej spálne a začneš chrliť síru, skončíš mokrá.“ Jase hodil tú mačku do hlbokej vody a dúfal, že ju tým schladí.
Jessie Kay ho udrela do ruky a zvrieskla: „Ty idiot! Jej implantáty nie sú vodotesné! Musí si ich potrieť špeciálnym prípravkom, aby boli!“
Ale no tak. „Implantátom je vždy lepšie, keď sú vo vode.“ A on by to mal vedieť. Už skúsil nejeden.
„Nemyslím prsné implantáty, ty tupec. Má ich v ušiach!“
Och, dopekla. Mám to na ticho, tak to vravela, a teraz to už dávalo zmysel. „A takto vznikajú nedorozumenia,“ zahundral.
Brook Lynn sa vynorila a začala kašľať. Doplávala ku okraju bazéna a s pomocou sestry vyliezla von. Potom si začesala vlasy za uši a zagánila naňho. Vyzerala ako anjel pomsty.
Dúfal, že nečakaný kúpeľ zmierni jej hnev.
Dúfal márne.
Po jej pokožke farby tekutého medu stekali kvapôčky vody a biela košeľa a čierne nohavice sa jej lepili na telo, odhaľujúc tak šokujúco erotické obrysy. Jej nohy mali asi kilometer, prsia akurát do ruky... a tvrdé bradavky.
Už tieto veci sami o sebe by boli nebezpečenstvom pre pokoj mysle každého muža. Ale keď sú pripojené k takému zázračnému telu a anjelskej tvári – obrovské modré oči a pery srdcovitého tvaru, aké by nemali dávať žiadnemu nebeskému zjaveniu – sú takmer zničujúce.
Dočerta, vybral som si nesprávnu sestru.
Nuž, už sa stalo. Ďalšia jazva na jeho svedomí. Ďalšia spomienka, ktorá zanechá lepkavý povlak na jeho duši ako nejaký pavúk, ktorý chce chytiť muchu.
„Prepáč za tie načúvacie pomôcky, alebo čo už to je,“ povedal, „ale v mojej izbe sa mačky biť nebudú. To si nechajte na zápasy v blate.“
Sledovala jeho pery. Oči sa jej zúžili, čo znamenalo, že mu rozumela.
Bez toho, aby od neho odtrhla pohľad, povedala: „Jessie Kay, nastúp do auta. Ak budem musieť začať znova počítať, oľutuješ to.“
Jej sestra po prvýkrát za ten večer poslúchla jej rozkaz a rozbehla sa, akoby jej za pätami horelo.
Dorazili West a Beck a prezreli si scénu: pôvabná žena, celá premočená, pravdepodobne aj premrznutá, stála nehybne ako socha, ruky zaťaté do pästí, a Jase z nej zjavne nevedel odtrhnúť pohľad.
„Čo sa tu do pekla stalo?“ opýtal sa Beck a rukou si prehrabol vlasy.
„Toto je medzi mnou a ním.“ Brook Lynn ukázala ja Jasea. „Vy chlapci choďte dovnútra.“
„Krváca ti ruka.“ West sa zamračil a načiahol sa k nej.
„Tým sa ty netráp.“ Cúvla, aby sa vyhla jeho dotyku a bola by znova spadla do vody, keby ju Jase nechytil za ruku.
Prekvapilo ho, aká je štíhla – na ženu s takými sexy krivkami. Ešte väčšmi ho šokovala hodvábna hebkosť jej pokožky a jej teplota. Bola teplejšia než rozpustený med. Nebola jej vôbec zima, a čím dlhšie ju držal, tým elektrizujúcejší bol ich kontakt. Nejako sa jej podarilo dostať sa skrz brnenie, ktoré si roky vytváral okolo svojich emócií a on sa doslova triasol túžbou dotknúť sa jej celej celučkej... držať ju...
Pohltiť ju.
Čo to má, doparoma, znamenať?
Rýchlo ju pustil a odstúpil od nej. Svoju vnútornú obranu si nevybudoval len tak pre srandu. Pomáhala mu prežiť. Ako chlapec, ktorého opustili rodičia a ani pestúni sa k nemu občas nesprávali bohvieako, sa naučil, že emócie sú slabinou, ktorú môžu ostatní využiť proti nemu. Čo nič neznamená, to ti nikto nevezme a tak boli pocity zakázané.
Nič necíť. Nič nechci. Nič nepotrebuj. Toto bolo väčšinou jeho mottom. Občas sa stalo, že jeho brnenie zmizlo a pohltila ho temnota emócií... nútila ho robiť veci, ktoré by robiť nemal. A potom vždy prišli problémy.
Brook Lynn sa pozrela na svoje zápästie, akoby cítila niečo, čo nedokáže vysvetliť. Potom sa znova pozrela naňho a oči sa jej zúžili.
Jase sa otočil k Beckovi a Westovi, ktorí zostali, aj keď im povedala, že majú odísť, a povedal: „Vezmite všetkých dovnútra. Ja ju zvládnem.“
Jeho priatelia preskakovali pohľadom z neho na dievča. Jase vedel, že chcú protestovať. Z oboch vyžarovalo napätie. Ale na druhej strane, to vždy. Milovali ho, ale keď naňho pozreli, videli ho skrz tmavé okuliare ich spoločnej minulosti. Prešli si spolu peklom. Stále z nich vyžarovala ich hanba a vina.
Vyčítali si, čím si Jase musel prejsť. Boli to najhoršie roky jeho života, kedy by mu bolo oveľa lepšie, keby bol mŕtvy. To bol dôvod, prečo West kedysi musel bojovať s drogovou závislosťou a Beck si odmietal vytvoriť vzťah, ktorý by trval dlhšie ako hodinu. Dobre, možno dve, ak bolo to dievča dobré. Či už si to pripúšťali, alebo nie, chceli sa potrestať a trpieť tak, ako predtým trpel Jase. A ako ešte občas trpel aj teraz.
„Choďte dnu,“ zopakoval. Klebety sa v tomto meste šírili rýchlejšie než mor a on vôbec netúžil po tom, aby sa stal hlavnou témou dňa. Svoje súkromie si strážil ako ten najvzácnejší poklad. Možno preto, lebo mal čo skrývať.
Je to už raz tak, v dnešnom digitálnom svete neexistovalo niečo ako tajomstvo, a obyvatelia Strawberry Valley čoskoro odhalia tie jeho. Len dúfal, že sa ho nepokúsia vyhnať s vidlami a pochodňami.
„Hneď,“ dodal.
Tentokrát jeho priatelia poslúchli. Akonáhle bol však zadný dvor prázdny, vrátili sa k nemu.
West ponúkol Brook Lynn uterák. Nevšimla si ho, pozerala kamsi do ďaleka, na miesta, kde sa týčili vysoké duby a kvitli magnólie. Pod korunami stromov rástli na zemi lesné jahody. Ich biele kvietky so sýtožltými stredmi sa menili na jasnočervené plody, a Jase ich mal zo všetkých vecí na tomto statku najradšej. Bol to výhľad, akému sa nič nevyrovná.
„Brook Lynn,“ povedal, no ona mu stále nevenovala pozornosť. Žeby bol jej načúvací prístroj načisto zničený?
Pocítil bodnutie viny.
West ju poklopkal po ramene a ona vyľakane zhíkla. Keď si všimla uterák, vzala si ho a ticho dodala: „Ďakujem.“
„Vy dvaja choďte tiež dovnútra, ako vám povedal.“ Jase ukázal prstom smerom k domu.
West sa obrátil k Brook Lynn chrbtom a potichu povedal Jaseovi: „Povedz, že nemyslíš na to, čo si myslím.“
Na čo? Že to dievča vyzerá dobre – a v jeho náručí by vyzeralo ešte lepšie? Neskoro. Rovnako ticho, len pre istotu, mu odvetil: „Nebudem to na ňu skúšať.“
Beck sa taktiež obrátil chrbtom k Brook Lynn. „Jase, práve si ju hodil do bazéna. Povedal by som, že tvoje šance sú dosť mizerné. Môžeš dostať akurát tak zaucho. Jediné, čo sa dá robiť, je diplomaticky to uhladiť a to je moja špecialita.“
Dovoliť Beckovi, aby uhladil tú jemnú krásu? Hnev, ktorý v Jaseovi vzbĺkol, ho samého prekvapil. Jeho zlosť ešte nikdy nebola namierená na jeho priateľom. Udalosti tej noci mu zrejme zamotali hlavu viac, než ju mal zamotanú zvyčajne.
„Okrem toho,“ dodal West, „nemôžeš si dovoliť problémy.“
Nie, to nemohol. Tých si už užil viac než dosť.
„Čo ak zájde za šerifom a podá sťažnosť?“ Beck mal na tvári zachmúrený výraz.
Jase pocítil osteň paniky.
„Prestaňte sa o mne rozprávať. Ak mi poviete, akú veľkú škodu som spôsobila,“ povedala Brook Lynn, a odstrčila Westa a Becka nabok, aby mohla pozrieť na Jasea, „všetko zaplatím. Lampu aj ten nočný stolík.“
Po tom, čo vykonal, si myslela, že ona spôsobila škodu jemu? A myslela to vážne. No určite. V živote by od nej nevzal peniaze. Počul jej hádku so sestrou a vedel, že sotva vyžijú.
„Choďte.“ Postrčil priateľov smerom k dverám. Zdráhavo sa vrátili k hosťom, nie preto, lebo to bolo podľa nich  správne, ale preto, lebo mali pocit, že mu to dlžia. „Zničil som ti tú tvoju vecičku do ucha, zlatko. Povedzme, že sme si kvit, dobre?“
Rukami si okamžite siahla na uši. Žeby sa chcela uistiť, že sú v bezpečí ukryté pod vlasmi?
To nesmelé gesto urobilo čosi s jeho hruďou. Zabolelo ho tam.
„Alebo aj nie,“ povedala.
Ignoroval ju, a povedal: „Tú ruku možno bude treba zašiť.“ Z rezných rán spôsobených črepinami lampy hojne kvapkala krv.
Zdvihla bradu o ďalší centimeter. „Budem v pohode.“
„Aspoň mi dovoľ, aby som ti to obviazal.“
Sledovala jeho pery, chvíľku si v duchu prekladala, čo hovorí, a potom pokrútila hlavou. „Nie, vďaka.“
Koľká zdvorilosť. A koľký odstup.
Načo sa s ňou škriepiť.
Ospravedlnil sa. Ponúkol sa, že zaplatí, a dokonca jej navrhol, že sa zahrá na doktora. Nezostávalo mu iné, len to celé ukončiť. „Či už tomu veríš, alebo nie, sme si kvit. Rád som ťa poznal, Brook Lynn. Dúfam, že si to už nezopakujeme.“ Otočil sa, rozhodnutý zaradiť ju a jej sestru do kategórie „radšej sa im vyhnúť.“
„Počkaj,“ zvolala, a on z nejakého dôvodu zastavil. „Aké sú tvoje úmysly s Jessie Kay?“
Zatvoril oči. Toto naozaj nepotrebujem. Pomaly sa otočil a povedal: „Zhodila si ju na zem a donútila ju fackovať sa. Vážne ti na tom záleží?“
„Záleží,“ odvetila, a v modrých hlbinách jej očí sa zaiskrilo.
Nezvykol klamať. „Žiadne. Dnešok bola jednorazová záležitosť.“
Z iskier vzbĺkol oheň. „A to je všetko? Takže si ju len pretiahol, a teraz ju prepúšťaš?“
„Celkom si to vystihla, áno.“ V skutočnosti bol rozhodnutý, že si na nejaký čas dá pokoj od všetkých žien. Keď sa všetko upokojí a on zatúži po spoločnosti, možno zváži, či nezavolá Daphne. Ona už vie, akými hrôzami si prešiel ako dieťa, a pozná hriechy, ktoré napáchal ako mladík. I keď nevie všetko, čím si prešiel, ako dospelý. Zachvel sa. Hlboko v duši vedel, že sú veci, o ktorých nebude hovoriť nikdy, dokonca ani s Westom alebo Beckom. S Daph by si mohol vybudovať niečo dobré, niečo trvalé. Keď ho opustila, mala na to dôvody, a to dobré.
Ale čo mohol ponúknuť on jej? Stavať budúcnosť na drobiacich sa základoch jeho minulosti je nemožné.
A... keď teraz pozeral na Brook Lynn, jeho telo hovorilo kašli na Daphne, vezmi si túto. Z toho dievčaťa sálal život a vitalita, a on znova pocítil nutkanie schmatnúť ju a pevne ju držať. Žilami mu prúdilo teplo a bodalo ho na koži.
Táto reakcia nebola až takou záhadou, ako tie ostatné. Ešte pred šiestimi mesiacmi bol muž, ktorý strávil deväť rokov bez ženy. Samozrejme, že jeho telo chce tú, ktorá je poruke.
„Jessie Kay je osoba,“ povedala. „A má city.“
„Ja tiež.“
Pokožka Brook Lynn nabrala karmínový odtieň. Tá zmena bola prekvapivá a fascinujúca. Podráždilo ho to.
„A tiež vedela, do čoho ide,“ dodal. „O tom som sa uistil ešte predtým, ako som ju odviedol do svojej spálne.“
Brook Lynn si vyzula jednu z balerínok. Čakal, že ju po ňom hodí, ale ona z nej len vyliala vodu. „Takže to robíš často?“
„Robím čo?“ opýtal sa.
„Zvádzaš a opúšťaš ženy.“
Zasmial sa, jednoducho si nemohol pomôcť. „Zlatko, zrejme tvoju sestru nepoznáš tak dobre, ako si myslíš. To ona prišla za mnou.“ Len pred pár týždňami urobila to isté Beckovi. Niežeby sa on alebo Beck bránili alebo žeby sa sťažovali. „Najprv som jej dokonca povedal nie.“
„Chceš povedať, že ťa k tomu donútila?“
Jeho úsmev rýchlo pohasol a štrbinami jeho brnenia prenikli temné vlny hnevu a zaryli sa mu do mozgu. Dlane zovrel v päsť.
Zhlboka sa nadýchol. Nič necíť. Nič nechci. Nič nepotrebuj.
Bezvýrazným tónom povedal: „Nie. Chcel som to. A tento rozhovor skončil.“ Otočil sa, prv než urobí niečo, čo bude ľutovať – už tak toho mal dosť – a znovu sa chcel pobrať preč.
A ona znovu zvolala: „Počkaj.“
Naozaj s ním asi niečo je, lebo sa otočil a vyštekol: „Čo?“
Cúvla, akoby sa bála.
„Čo?“ opýtal sa miernejšie.
„Naozaj ma mrzia tie rozbité veci v tvojej izbe.“ Jej črty zmäkli, vďaka čomu pôsobila zraniteľne – tým najdráždivejším spôsobom. Vzbudila v ňom ochraniteľské inštinkty, o ktorých ani nevedel, že ich má. „Zaplatím za to, čo som rozbila.“
Dokázal rozoznať čestnosť a úprimnosť, keď ju mal pred sebou, a veľmi si ich vážil. Pre mnohých ľudí slová nič neznamenali. Preňho znamenali záväzok. Jase nebude brániť tomuto dievčaťu, aby urobila, čo považuje za správne.
„Pošlem ti účet,“ povedal, rozhodnutý, že jej za veci, ktoré stáli vyše dvoch tisícok, nenaúčtuje viac ako dvadsať dolárov.
„Ďakujem.“
„A ja zaplatím za opravu tých zariadení do uší.“ V prvom rade by rád vedel, prečo ich vlastne má. Bola hluchá po celý život?
„Nie.“ Dôrazne pokrútila hlavou. „Ja som to prestrelila. Nemala som tak nabehnúť do tvojej izby a začať sa hádať s Jessie Kay. Nezazlievam ti, že si ma hodil do bazéna,“ priznala, čím ho prekvapila. „Nemôžem ti s čistým svedomím dovoliť, aby si za čokoľvek platil.“
Dal si záležať, aby mu dobre videla do tváre. Nechcel, aby medzi nimi vzniklo nejaké nedorozumenie. „Odmietať peniaze ti nijako nepomôže, zlatko.“
Dlho ho v tichosti pozorovala. Potom pochopila, že je naozaj odhodlaný, a unavene si povzdychla. „Fajn,“ povedala. „Ten, kto dlhuje viac, zaplatí tomu druhému rozdiel.“
„Dohodnuté. A teraz...“ Ukázal na zadné dvere domu.
„Som prepustená?“ Zlostne odfrkla a prešla okolo neho – lenže nemierila k domu. Bočnými dverami vyšla von z dvora. Z diskrétnej vzdialenosti ju sledoval, aby sa uistil, že bezpečne dorazila k autu.
Vliezla do hrdzavej rachotiny, ktorá rozhodne nemohla mať platnú estékáčku.
„Si v poriadku?“ opýtala sa jej sestra. „Čo povedal Jase, že ťa to
Brook Lynn zabuchla dvere a hlas Jessie Kay stíchol. Keď sa naštartoval motor a autu sa zapli predné svetlá, Jase sa vrátil do domu.
West a Beck ho čakali v jeho izbe, kde pred nimi nemohol ujsť.
Beck ležal na posteli a prepínal kanály v televízii. West sedel vedľa neho, vyhadzoval do vzduchu pukance a vzápätí ich chytal do úst.
„Skrývate sa na vlastnom večierku?“
Obaja naňho pozreli.
„Som čudácky starý chlap, ktorý nemá rád okolo seba ľudí – keď už s nimi skončil.“ West doňho hodil niekoľko pukancov a netrafil. „A s nimi som nateraz skončil.“
„Starý?“ Jase zdvihol obočie. „Máš dvadsaťosem.“
Fyzicky mám dvadsaťosem. Ale duša? Tie naše sú už na dôchodku.“
Beck si nabral plnú hrsť orieškov a napchal si ich do úst. „Mne ľudia nevadia, ale došlo nám čerstvé dámske mäsko a ako vieš, ja nikdy nejem dvakrát to isté.“
Jasea to podráždilo. „Tak prečo ste sem všetkých pozvali?“ povedal.
Obaja naňho pozreli, plní očakávania. A previnilejšie, než zvyčajne.
„Možno sme si mysleli, že by si mal záujem,“ povedal West, s tónom plným emócií.
„Povedz čo chceš, a dostaneš to,“ povedal Beck. „Bez otázok.“
Snažili sa mu vynahradiť všetko, o čo prišiel. Kiežby ich mohol upokojiť, uistiť ich, že bude všetko v poriadku, lenže on o tom nedokázal presvedčiť ani sám seba. „Tak pre budúcnosť,“ povedal, „z večierkov neskáčem od radosti. Radšej budem sám, než byť obklopený neznámymi ľuďmi.“
West sa zatváril ešte previnilejšie, Beck zas smutnejšie. Jase cítil o to väčšiu ľútosť.
„Chcel som sa sem presťahovať,“ povedal. „A sme tu. To stačí.“ Pred šiestimi mesiacmi ich dvoch požiadal, aby mu našli miesto, kde bude žiť. Niekde mimo mesta, kde nebude toľko ľudí a také rýchle tempo. West tu mal známych a to, čo popisoval, Jasea očarilo. Stromy, kopce, najbližší susedia na míle ďaleko. A keď bola na tento izolovaný statok – alebo aj farmársku usadlosť, ako to tu volali – vypísaná krátko nato aukcia, obaja jeho priatelia preťali všetky záväzky a odišli spolu s ním, aby nebol sám. Pravda, toto miesto potrebovalo niekoho, kto by ho zrenovoval, ale v tom bol Jase naozaj dobrý a celkom ho to bavilo.
Beck býval vedľa golfového ihriska a West v luxusnom kancelárskom komplexe v centre Oklahoma City. Obaja si svoje byty kúpili potom, ako vyvinuli a predali akýsi počítačový program. Obaja sa na tom nabalili. Potom zarobili ešte oveľa viac a investovali značný kapitál aj pre Jasea, ale nepresťahovali sa do väčších a lepších bytov. Ani jeden z nich nemal rád zmeny. Jase to dobre vedel, sám ich nenávidel, ale oni boli napriek tomu ochotní presťahovať sa sem spolu s ním.
Navyše, bez nich by bol aj tak stratený. Tých strašných deväť rokov by bez nich neprežil.
„Pamätáte sa, ako sme sa prvýkrát stretli?“ opýtal sa, aby zmenil tému. Hocičo, aby ich trochu rozptýlil.
West sa usmial. „Pestúni nemali potuchy, že keď požiadajú o problematických dospievajúcich chlapcov, ktorých by mohli vychovávať a viesť, bude to mať za následok to, že my traja spojíme sily.“
Beck vyprskol. „Som presvedčený, že moja matka – ako sa to volala? – povedala môjmu sociálnemu pracovníkovi, že sme plne schopní vybudovať ozajstnú Hviezdu smrti, ktorá má zničiť svet.“
Mali osem a tých desať mesiacov, ktoré Jase býval spolu s chlapcami, boli tie najšťastnejšie mesiace jeho života. Počas nich sa vytvorilo nezlomné puto. A aj keď ich potom systém rozdelil, zostali stále v kontakte. Príležitostne chodili do tej istej školy alebo bývali v susedstve, ale keď mali šestnásť, a podarilo sa im našetriť peniaze z kdejakých brigád, kúpili si auto a bolo to. Oni traja proti svetu. A stále to trvá.
Títo muži boli jediní ľudia na svete, ktorým Jase veril. Jediní ľudia ktorým kedy veril. Boli jeho rodina.
„Hej, čo si si tak zrazu zaspomínal?“ opýtal sa West. „Nie je to preto, že sa nechceš rozprávať o istom dievčati... Brook Lynn Dillonovej, však nie?“
Jase prevrátil očami, i keď jeho telo sa okamžite rozochvelo... túžbou?
„Chápem to ako áno,“ povedal Beck a široko sa usmial. „Dúfal, že sa tomu vyhne.“
„Chceš si poklebetiť? Tak čo keby sme si nalakovali nechty a dali si navzájom masáž?“ opýtal sa Jase.
„Áno,“ odvetili zborovo tí dvaja.
„Zaberám si ružový lak,“ dodal Beck.
„To nie je fér.“ West sa tváril, že trucuje. „Ja som chcel ružový.“
„Vy dvaja nie ste ani trochu detinskí a nedospelí.“
„Ale aj tak nás miluješ,“ povedal Beck.
Bola to pravda, a oni milovali jeho. „West, choď a vykopni všetkých z domu. A ak po tebe zostanú na mojej posteli omrvinky, čoskoro sa k nim pridá tvoja krv. Beck, marš do kuchyne a uvar tú tvoju špecialitu, čo dodáva silu po ťažkej noci. Som hladný.“
„Idem na to.“ West vyletel z izby.
„To zvládnem.“ Beck sa usmial, a keď prechádzal popri Jaseovi, dokonca ho potľapkal po ramene. „Tá tvoja už bola ťažká a to ešte ani nie je ráno, čo?“

21 komentářů:

  1. Moc děkuji. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za další kapitolu, této skvělé knihy. Bude to docela ohnivé, dle temperamentu Brook Lynn

    OdpovědětVymazat
  3. Moc za další super kapitolu!!!❤❤❤

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad a korekci ♥

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem za skvelú kapitolu a tečím sa na dalšie pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za preklad a už sa teším na pokračovanie 😉😉

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem pekná kapitola těším sa na pokračovanie 😊

    OdpovědětVymazat
  8. Moc děkuji za skvělou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  9. Som zvedavá na pokračko 😊
    Temperamentná BL mu to ešte dá asi pekne vyžrať, či?

    Ďakujem 😊

    OdpovědětVymazat
  10. Moc děkuji za skvělou kapitolu a překlad 💚

    OdpovědětVymazat
  11. Děkuji za další kapitolu. Pivuscha

    OdpovědětVymazat