čtvrtek 7. prosince 2017

Nejtemnější tajemství - Kapitola 7


Stridera to kurva bolelo.
Bolelo ho všade, no obzvlášť vnútornosti. Možno preto, lebo Ex ho rozrezala, zboka nabok, od chrbta až po pupok. Anjeli mu museli vopchať naspäť vnútornosti. Dokonca ho pozašívali a celé tri dni sa starali o jeho prepotené telo zmietané horúčkou.

Bol by sa zahojil skôr, keby vyhral boj s Amunom a Ex, ako veľký chlapec. No nestalo sa tak. Prehral. A tak bola jeho bolesť tisícnásobne väčšia a bol príliš slabý, aby s tým mohol urobiť čo len jednu poondiatu vec. Hovorte mu o ponížení!
V tejto chvíli bol ešte stále pripútaný k posteli, opretý o vankúše, no aspoň nespal a bol pri vedomí. Jeho démon bol ticho, príliš sa bál vyliezť z tmavých kútov Striderovej mysle a podpichovať ho, aby následne prehral ďalšiu výzvu – až kým sa dostatočne nezotavia.
Torin sedel na stoličke vzadu v kúte a Zacharel, čiernovlasý anjel, ktorému Lysander prenechal velenie, sa opieral o jeden z kovových stĺpikov Striderovej postele. Obaja ho pozorovali a vyčkávali. Zjavne netrpezlivo.
Človek ani nemôže v pokoji trpieť?
Táto miestnosť mala byť jeho útočiskom, jeho súkromným únikom, no pred malou chvíľou otvoril oči a našiel Torina, ako popri ňom pochoduje – a nie preto, lebo by si robil starosti, ten zvedavý bastard. Zacharel bol presne tak, ako teraz. S prenikavým pohľadom, bez pohybu.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa Zacharel. Jeho hlas hypnotizoval rovnako ako odpudzoval. Spodné tóny boli spevavé, takmer jemné – a hej, Strider sa stále cítil trápne ako riť za to, ako na tieto anjelské bytosti reaguje – no všetko ostatné na tom hlase bolo chladné, nezúčastnené, vzdialené.
Ako jeho oči. Živé nefritovo zelené, mali by byť prívetivé, mali by Striderovi pripomínať leto. Alebo Torinov zvrátený zmysel pre humor, do pekla. Namiesto toho boli tie oči ľadovo zelené. Nebolo v nich nič. Žiaden druh emócie. Ani dobrá, ani zlá, len špirálovitá priepasť prázdnoty.
Strider za uplynulé storočia stretol zopár divných nesmrteľných, a myslel si, že videl všetko, no toto.. nie. Nič nebolo ako on. Nič ho nemohlo vyviesť z miery. Strider mal pocit, že by anjela mohol bodnúť do srdca a Zacharel by sa len pozrel dole, a potom by pokračoval v tom, čo práve robí.
„Démon. Sústreď sa. Čo sa stalo?“ opýtal sa opäť Zachariel, a ani v najmenšom pritom nezdvihol hlas. Vidíte? Žiadna emócia.
„Pre Kristove rany, Strider,“ udrel naňho Torin. „Otvor svoje poondiate ústa a niečo povedz. A kým to budeš robiť, nečuč na toho anjela akoby bol maškrta.“ To už nebolo bez emócií.
Striderove líca zahoreli.  Keďže bol príliš omráčený, aby našiel primeranú odpoveď, ponechal poznámku o maškrte bez povšimnutia. A nie, Zacharel na to nezareagoval.
„Šiel som do izby, v ktorej bolo dievča. Nebola tam, no videl som, že odtrhla tapetu a našla staré dvere vedúce do Amunovej izby. Zatarasila ich. Preto som šiel k jeho dverám, no tie zatarasila tiež. Tak som ich vykopol.“ A čakal, že nájde Amuna bez hlavy. Alebo minimálne Haidee pod vplyvom Amunových nových démonov.
Tú zlosť, ktorú cítil pri tej vyhliadke... to zúfalstvo. No napriek tomu sa ani jedna z nich nedala porovnať so žiarlivosťou, ktorú zažil, keď objavil pravdu. Žiarlivosť, ktorá ho zahanbila. Po prvé, Ex ho nemala priťahovať. Po druhé, Amun bol jeho priateľ. Mal ho ochrániť pred nástrahami zvodkyne.
„A?“ nabádal ho podráždene Torin, aby pokračoval.
„A on bol hore, pri zmysloch.“ Minimálne na chvíľu. Až kým sa Strider nepriblížil k dievčaťu. Potom sa Amun Démonmi Posadnutý vrátil. „Prekvapivo boli čierni fantómovia preč a preč aj zostali.“ Nespomenul, že Amun bol hore na Ex, s rukou v jej nohaviciach a tvárou rozpálenou od rozkoše.
A jej bola na tom rovnako. Toľký pôžitok.
S bojovníkom nezápasila. Povzbudzovala ho, prosila o viac. Nejaký trik, pomyslel si Strider. Istotne plánovala nalákať Amuna do falošného pocitu bezpečia a potom udrieť.
No keď sa k nej Strider priblížil, odhodlaný nedovoliť jej ublížiť jeho priateľovi, Amun naňho zaútočil. A keď sa Strider pokúšal brániť, zaútočila naňho Ex. Aby pomohla Amunovi.
Čo kurva robíš, človeče? V tej chvíli nechápal; bol príliš zamestnaný snahou nezomrieť. Teraz mal pocit, že na to prišiel. Ex chcela odísť s Amunom. Čo znamená, že plánovala vziať ho k Lovcom, aby ho mohli zabiť oni.
No aj tak. To nevysvetľuje, prečo ju Amun bránil. Prečo sa jej bojovník tak intímne dotýkal.
Strider toho chlapíka poznal dlho, veľmi dlho. Bojovali spolu, chodili do baru a trávili spolu čas. A pod „chodiť do baru“ Strider myslí, že Amun sledoval jeho, ako sa baví a kryl mu chrbát. Amun nezvykol chodiť za ženami, bol najrezervovanejším z bojovníkov a občas nudný ako riť. I keď tým dobrým spôsobom. Vedeli ste, že sa naňho dá vo všetkom spoľahnúť. Bol ako skala, a človek pri ňom vždy vedel, na čom je.
Nemal sklony k záchvatom hnevu, bol to ten najrozumnejší chlap, akého Strider poznal. Radšej by schytal guľku on sám, než by mal sledovať, ako sa to stane jeho priateľom. A napriek tomu sa pokúsil rozotrieť Striderov mozog po podlahe,  aby ochránil vražednú mrchu.
Amun ju zrejme nespoznal. Kto by ju dopekla poznal? Prešli storočia, a ona už nevyzerala ako nevinné dievča, ktoré potrebuje pomoc silného bojovníka. A na koľkých čudných miestach bol, na toľkých stretol nejakú ženu menom Haidee. A jeho priateľov tak nejako nenapadne, že by to bola ona, nakoľko jej podľa všetkého znova narástla hlava.
Časť Stridera bola rada, že ju nespoznali. Tá hlúpa časť, ktorej sa nepáčila myšlienka, že by tej žene ktokoľvek ublížil.
Chcel si na ňu vypustiť Sabina, spomínaš?
Áno. A možno by to urobil. Možno nie.
Strider jej identitu zatiaľ neprezradil dokonca ani Torinovi. Nevedel prečo. Povedal len, že je to Lovec, a zostal pri tom.
A dobre, hej. Možno to bolo napoly počestné. Možno boli snahy Ex pomôcť Amunovi skutočné, nehrané. V deň, keď ju Strider zajal, zazrel jej frajera a bol úplne mimo z toho, ako sa Lovec a Amun na seba podobajú. Ešte stále je z toho mimo. A keďže bola Amunova tvár v súčasnosti opuchnutá a znetvorená, pravdepodobne si myslela, že ide o jedného a toho istého muža. Ak to bolo tak, nechcela vziať Amuna k lovcom, aby ho mučila, ale aby ho zachránila.
Uvedomila si už pravdu, keďže zavolal na Amuna po mene? Alebo bola príliš zaujatá?
„Pre Kristove rany!“ Torin rozhodil rukami a vytrhol ho z tŕnistého poľa jeho myšlienok. „Čo je to s tebou, Strider?“
Namieril na priateľa zamračený pohľad. „Zotavujem sa. Nevidíš tú veľkú dieru v mojom bruchu?“
„Si v pohode. A teraz k tomu, čo si vravel. Amun ti pozrel počas konfliktu do očí, a napriek tomu si necítil žiadne zlé nutkanie?“ opýtal sa Zacharel, čím ich vrátil k jedinému, na čom záležalo.
Konflikt. Veľmi slabé slovo na opísanie nakopania zadku, ktorého sa Striderovi dostalo. „Tak je. Žiadne nutkanie.“ Vtedy ani teraz.
Torin si rukami v rukaviciach pošúchal unavenú tvár. „Nuž, tiene sú späť. Vrátili sa v ten istý deň, v skutočnosti v okamihu, keď ho anjeli dostali späť na posteľ. A teraz je na tom horšie. Zhoršuje sa každou hodinou. Potichu stoná, neustále sa mece.“
„Ale bol v pohode, keď si vošiel do jeho izby?“ naliehal Zacharel.
Naozaj sa musí opakovať? „Áno.“
„S dievčaťom?“
Do riti! „Hej, do čerta. S dievčaťom.“ Zacharel na Striderov výbuch pravdaže nezareagoval. „Kým si v pevnosti nebol, vyskúšali sme exorcizmus, páliť ho až kým nebol takmer na pokraji smrti, dúfajúc, že sa tým duše od neho oddelia a odídu. Nestalo sa. Dokonca sme vyskúšali čistiaci mrak, ďalej-“
„Čistiaci čo?“
„Nepýtaj sa,“ povedal sucho Torin.
„Ale,“ pokračoval Zacharel, „nič z toho nefungovalo. No ak si sa naňho pozrel a necítil žiadne zlo, dievča urobilo nemožné. Donútilo démonov ustúpiť. To znamená, že ona je kľúčom.“
Strider zmätene zmraštil obočie „Kľúč? Kľúč k čomu?“
„K navráteniu Amunovho duševného zdravia. Potrebuje ju. Musí byť s ňou.“
Strider aj Torin zízali na anjela.
Torin sa spamätal prvý. „Ona je Lovec.“ V jeho tóne boli pochybnosti a zlosť.
„No Amunovi ani jeho démonom na tom nezáležalo,“ poznamenal Zacharel. „Kde je vaše nadšenie? Váš priateľ má teraz šancu prežiť.“
Šancu. Znelo to pochmúrne, hoci to malo znieť nádejne.
V ten deň, kedy Strider vrazil Amunovi do izby, anjeli hovorili o tom, že šialeného bojovníka napokon zabijú. Podľa ich slov dali Lordom dosť času, aby s ním niečo urobili. Fantómovia začínali presakovať do chodby, v snahe utiecť anjelom, z pevnosti a vstúpiť do sveta.
Strider to nedovolí. Rovnako nedovolí, aby Amunovi niekto ublížil. Ale čo naozaj nedovolí, aby pri ňom bola Ex. „V deň, keď som pricestoval, si povedal, že žena je nakazená. Čo si tým chcel povedať?“ Opýtal by sa už skôr, no potom, čo navštívil Amuna, bol trochu zaneprázdnený šmirgľovaním svojej kože v snahe zoškrabať zlo.
„Nedostal som povolenie hovoriť o týchto detailoch,“ povedal anjel, jeho ľadový chlad nepopustil ani o jediný stupeň.
Zacharel sa staral, či má povolenie? To je šok. „Od koho potrebuješ povolenie?“
„Od Lysandera.“
Isteže. Hlavný šéf. „No a kde je?“
„So svojou Biankou. Hádali sa, a on jej dal kontrolu nad ich mrakom. Nikto ich nemá rušiť, zo žiadneho dôvodu. Všade okolo sú neónové nápisy, ktoré to oznamujú.“
Dobre. Strider z toho v skutočnosti nerozumel jedinému slovu. Palác z mrakov? Prečo by záležalo na tom, že nad ním má kontrolu Bianka? Nikto nebol väčší alebo silnejší než Lysander – okrem Stridera. Nebola šanca, že by ten drobný skvost dokázal premôcť anjela, ibaže by Bianka vytiahla na Lysandera svoju Harpyu, čo nemôže, lebo Harpye podľa všetkého nie sú schopné fyzicky ublížiť svojim druhom.
Pravda, jedine ak by Lysander chcel, aby ho premohla. Ahá. Teraz Strider chápal, čo tým Zacharel myslel. Tí dvaja sa pustili do sexuálneho maratónu a Lysander odovzdal velenie Bianke. Možno ho neuvidia niekoľko rokov. Jedna vec, ktorú sa Strider o Harpyách naučil, keď boli u nich v pevnosti bola to,  že mali radi moc a nevzdávali sa jej ľahko.
Lysander je šťastlivec.
Strider mohol okúsiť Harpyu aj sám, keďže Bianka mala dve nezadané sestry. Taliyah a Kaiu. Taliyah bola ľadová princezná, a podľa všetkého bez emócií ako Zacharel, no Strider sa o ňu nikdy nezaujímal. No Kaia na druhej strane bola ako divoký oheň. V jej prípade záujem mal. Vskutku veľký záujem – až kým sa nevyspala s Parisom, strážcom Promiskuity. Strider sa vtedy rozhodol, že sa s ňou nebude unúvať. Kto by už mohol súťažiť s poondiatym bohom sexu?
Ak má byť úprimný, Strider bol už unavený z toho, že musel v jednom kuse v posteli súťažiť. Unavený z toho, že musí byť najlepším milencom, akého jeho partnerka kedy mala. Už mu to zovšednelo. Čo je zlé na tom, keď si chce chlap aspoň raz iba ľahnúť a nechať ženu, aby urobila všetku prácu.
Keby bol Porážka hore, povedal by: „Vyhrať.“ Strider si takmer želal, aby to malé hovno naozaj prehovorilo. Bolo by pekné brnkať mu na city tým, že by kričal: „Drž už došľaka hubu!“ Napokon, do tohto chaosu ho dostal ten bastard.
„A... zasa je mimo,“ hundral Torin.
„Nie som,“ zrušil ho Strider. „Povedz mi aspoň toto,“ povedal anjelovi. „Môže to dievča, keďže je infikované niečím, o čom mi ako somár nechceš povedať, nakaziť Amuna? Zhoršiť jeho stav?“
Prešla chvíľka ticha, kedy anjel zvažoval otázku. A uhádli ste, na slová ako somár nezareagoval. „Nie.“
Dobre teda. Strider zabudne na „infekciu“, ktorú mala Ex. Nateraz.
„Takže, čo urobíme s Amunom a tým dievčaťom?“ opýtal sa Torin, čím ich vrátil k téme. Opäť. Oprel sa o operadlo stoličky, položil členok na koleno a založil ruky na hrudi. Ľahostajná poloha, nebyť vrások napätia okolo jeho úst.
Zacharel po očku pozrel na strážcu Choroby, akoby potratil rozum, keď získal démona. „Pravdaže si overíme našu teóriu. Vrátime ju späť do Amunovej izby.“
„To teda nie!“ zavrčal Strider. A nie pre tie iskry žiarlivosti, ktoré sa v okamihu zažali a teraz mu prúdili žilami ako kyselina. „Je bezbranný a ona mu ublíži.“
„Predtým to neurobila.“
„To neznamená, že bude nabudúce krotká ako baránok!“
„Ak budú veci pokračovať ako doteraz, zabijem ho.“ Slová vyslovil tak jednoducho, že Strider nepochyboval, že to Zacharel myslí vážne. „Tvoja voľba. Ja budem spokojný tak či onak.“
To v skutočnosti nie je voľba, ten bastard. Musel to vedieť. „Budem musieť vyčistiť Amunovu izbu a odstrániť...“ Do riti. „Všetko okrem postele.“ Čokoľvek mohlo byť použité ako zbraň. Ako už zistil. „Na okno bude treba dať železné mreže.“ Lovci boli známi tým, že boli zruční a prefíkaní. Pozrite, čo Ex urobila s obyčajným kusom skla.
Pri tej spomienke ho rozbolelo brucho.
„Možno by sme jej mohli zlomiť ruky,“ navrhol Torin, čím Stridera totálne vyšokoval.  Zvyčajne bol hlasom rozumu. „Nechcem, aby bola schopná zlomiť mu krk alebo vyškrabať oči, kým bude bezmocný.“
Zacharel pokrčil plecami, čím pritiahol pozornosť na svoje široké ramená – a Stridera podráždene zaťal, že si to všimol. Čo je to s ním? Osobne mužov nepreferoval. „Predtým to neurobila,“ pripomenul anjel.
„To neznamená, že bude nabudúce krotká ako baránok,“ zopakoval Torin, napodobňujúc Striderov tón, ktorý hlásal „si úplný imbecil“.
„Lenže vtedy si myslela, že s ním môže utiecť,“ donútil sa Strider povedať. Pretože hlboko vo vnútri stále nemal rád pomyslenie, že by jej niekto ublížil. Deň odo dňa má nižšie IQ, usúdil. „Tentokrát bude vedieť, že neexistuje spôsob, akým sa oslobodiť. Bude vedieť, že je bezmocná a musí sa nám podlizovať.“
Torinove oči sa rozšírili. „Ty naozaj hlasuješ za to, aby sme ju nechali len tak? Lovca? Čím ťa to bodla? Magickou paličkou natretou Xanaxom?“
„Nie, nehlasujem za to, aby sme ju nechali tak.“ Do čerta! Presne to chcel. „Fajn. Zlomíme jej ruky.“ Nebude sa hádať ohľadom toho, ako sa s ňou bude zaobchádzať. Zaslúži si, čo dostane, a on sa jednoducho bude upokojovať tým vedomím.
„Jedna vec na zváženie,“ povedal Zacharel. „Amun bojoval, aby sa k nej dostal, a bolo treba všetkých mojich bojovníkov, aby sme ho zvládli. Ak jej ublížiš, myslím, že bude protestovať. A ak bude protestovať, myslím, že bude zranených veľa členov tejto domácnosti. Ale znova, voľba je na vás.“
Aké šľachetné od neho, pomyslel si Strider sucho. Zacharel mal dar rozprášiť vašu logiku len pár slovami. Ale... Torin na to teraz nemohol tlačiť.
No aj tak. Strider bol kretén a nebol celkom pripravený ustúpiť, bez ohľadu na to, že dostal, čo pôvodne chcel. Zacharel ho iritoval a časť z neho dúfala, že bude iritovať aj on jeho. Získa aspoň nejakú reakciu.
„Ak sa rozhodneme, že to chceme, budeš tým, kto jej tie ruky zlomí?“
„Pravdaže,“ povedal s ľahkosťou Zacharel.
Strider naňho zažmurkal. Nebola to odpoveď, ktorú čakal. Očakával možno trocha uhýbania. Určite trocha nerozhodnosti. „Ale ty si anjel. Nemáš byť ochrancom ľudí, alebo tak?“
„Ona nie je celkom človek.“
„Tak potom čo je?“ Otázku vyhŕkol, jeho dychtivosť nepoznala hranice.
„Nemám povolenie povedať ti to.“
Dychtivosť spľasla ako balón a Strider si musel zahryznúť do líca, aby nezavrčal. Keď sa Lysander konečne vyplazí z postele divokej Bianky, bude s ním mať Strider dlhý rozhovor. Tušil, že za každým slovom budú použité dýky.
„Nepoškodíme ju,“ povedal napokon Strider. „A mám niekoľko podmienok. Ja budem ten, kto ju odvedie k Amunovi.“ Akonáhle bude môcť chodiť. Nepáčila sa mu myšlienka, že by na ňu položil ruky ktokoľvek iný. Ona bola – nie jeho. „Taktiež chcem v tej izbe kameru.“ Slová boli vyslovené tvrdšie, drsnejšie. „Budeme monitorovať, čo sa tam deje, dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni.“
Torin prikývol, jeho výraz bol napoly spokojný, napoly previnilý. „Budem ich mať pripravené na mieste do hodiny.“
Kamery boli strategicky rozmiestnené a ukryté po celej pevnosti, pre prípad, že by sa Lovci dostali cez ich bránu a pasce, no neboli v žiadnej zo spální. S tým všetci súhlasili. Ak sa nepriateľovi podarí dostať sa cez všetko až do niektorej z izieb, Lordi si zaslúžia zomrieť. Súkromie bolo natoľko dôležité.
Ak sa Amunovi niekedy vráti zdravý rozum, bude kvôli novým kamerám čertovsky nasraný. Ale lepšia jeho zlosť, než jeho vražda.
Zacharel sa na svojom mieste narovnal. „Informujem mojich mužov, čo sa stalo.“ S tým sa otočil a s plynulou gráciou tanečníka odkráčal z miestnosti.
Tanečníka? Ako fakt?
Striderove líca zahoreli ešte viac než predtým.
Keď Torin jeho červenanie nijako nekomentoval, uvoľnil sa a oprel sa o vankúše. Povzdychol si a uvedomil si, aký bol v prítomnosti anjela napätý. Teraz pohľadom prešiel miestnosť a známe prostredie ho upokojilo. Steny zdobila zbierka zbraní, všetko od starobylých mečov až po strelné zbrane modernej doby.
Na stene visela jediná vec, ktorá nebola zbraňou, a to portrét nad posteľou. Nie. To nie je pravda, pomyslel si. Portrét bol tiež zbraňou. Slúžiacou na zvádzanie.  Bol na ňom Strider, úplne nahý, ako sa preháňa pomedzi mraky ako anjel pomsty. V jednej ruke má plyšového macka a v druhej ružové stužky.
Anya mu dala túto ohavnosť v takmer životnej veľkosti ako vtip. No to on sa smial. Tú poondiatu vec miloval.
„Kde sú ostatní?“ opýtal sa napokon. „Predtým si mi povedal, že sú preč a tak, ale nie kde presne. Alebo prečo. Mal som trochu času porozmýšľať a uvedomil som si, že už viac nemusia ukrývať artefakty mimo pevnosť. Lovci nás nezaplavujú ako predtým. Šušká sa, že zmizli, čo je zvláštne, no Kronus vraví, že si netreba robiť starosti – a hej, hovoril som s ním, v jeden deň sa zastavil, bez nejakého zjavného dôvodu – takže si nerobím starosti. Čo znamená, že ani ty. Čo znamená, že chalani sú preč z iného dôvodu. Je tak?“
Torinov vzdych bol ozvenou jeho povzdychnutia. „Je to tu príliš nebezpečné. Všetci tí anjeli, pripravení zabíjať démonov, a navyše Amun, ktorý prešiel na temnú stranu. Aeron, Olivia, Légia, William a Gilly sú jediní, kto tu zostal. Nie preto, lebo potrebujem pomoc, ale preto, že sú príliš slabí, aby odišli. A tiež, Aeron sa viní za Amunov stav a odmieta od neho odísť. Niežeby si ich bol navštíviť, ty lenivec.“
Bohovia, to veru bol. „Vďaka, že si ma postrčil dole do údolia hanby. Ako sa majú?“
„Chalani sa stále zotavujú z Pekelného Týždňa a dievčatá sa o nich starajú. Nuž, okrem Légie. Odmieta vstať z postele.“
Aeron si musí robiť starosti aj o ňu. Strider sa za ním naozaj mal zastaviť. Za všetkými. Som egocentrický kretén.
„Zvyšok posádky sa roztrúsil,“ povedal Torin, „a ja už neviem, kde presne sa nachádzajú. Povedal som im, aby mi to nehovorili, nech sa len raz do dňa ozvú, aby som vedel, že sú nažive.“
„Prečo nechceš vedieť, kde sú?“
„Je tu tá malá Lovkyňa, takže čím menej o nich viem, tým lepšie.“
To je pravda. „Takže, nejaké novinky? Klebety?“
„Ak chceš klebety, si na pravom mieste, priateľu.“ Časť napätia z Torinovej tváre opadla a pošúchal si ruky. „Ashlyn je tehotná.“
Prevrátil očami. „Viem, ty debil.“
„Hej, ale vedel si, že čaká dvojičky?“
„Nekecaj.“
„Nekecám. Chlapca a dievča. Oheň a ľad, hovorila Olivia.“ Olivia, anjel. Nebola ako zabijaci, ktorí tu v súčasnosti žili, bola nositeľka radosti. V skutočnosti nositeľka radosti pre Aerona, a svoju prácu robila dobre. Ten zachmúrený bastard nebol nikdy taký... usmievavý, lepšie slovo na to nemal. Bolo to fakt divné. „Vieš si predstaviť, ako tu pobehujú dvaja malí démoníci?“
„Nie.“ Strider nestrávil žiaden čas s deťmi a ani nevedel, ako ich má držať. Alebo čo im povedať. Alebo čo robiť, keď niektoré ovracia jeho obľúbený meč. Ale nech ho čert vezme, ak si nebude užívať predstavu, ako sa jeho priatelia zo všetkých síl usilujú zvládnuť to.
„Och, a vypočuj si toto. Gideon si vzal Scarlet, strážkyňu Nočnej mory.“
„To si robíš srandu.“ Prelietavý Gideon? Ženatý? Scarlet bola rozkošná, to hej, a hrnula sa do boja ako šľak. A tiež mocná. A Gideon ňou bol trochu posadnutý, keď bola zamknutá u nich v žalári. Ale svadba?
Každému v tejto pevnosti kleslo IQ, ako sa zdá.
„Nemohol počkať, kým sa vrátim, aby mal dvojnásobnú účasť?“ zamrmlal Strider. „Skvelý kamarát.“
Nikto nebol pozvaný na obrad, ak vieš, čo myslím.“
„Nuž, jeho rozhodnutie vojsť do chomúta mu prinesie nočné mory.“ Strider sa zachechtal. „Chápeš? Nočné mory?“
„Ha ha. Si totálny kretén, vieš to?“
„Hej, nebudem sa ospravedlňovať za to, že hrám v prvej lige. Prečo sa ku mne nepridáš, mladší dorastenec?“
Torin ho ignoroval. „Je to čudné, nemyslíš? Keď to spolu robia dvaja démoni.“
Strider naňho pozrel a zažmurkal. „Nemôžem uveriť, že to hovoríš ty.“
„Prečo?“
„Jedno slovo – Cameo. A ty. Dobre, tak tri slová.“
Torin naňho vyceril zuby. „To je jedno. Hovorili sme o Scarlet. Čo ma privádza k ďalšej klebete. Ukázalo sa, že je jediná dcéra... čakaj... Rhei.“
Čo? Rhei? A on to nevedel? Strider bol oveľa viac zahľadený do seba, než si myslel. Rhea bola kráľovná bohov, manželka Krona – aktuálne žijúca oddelene, a mrcha, ktorá pomáha Galenovi, strážcovi démona Nádej – a skrz naskrz kreténskemu vodcovi Lovcov. „Ako tú novinu prijal Gideon?“
„Nuž, pokúsil sa svoju svokru zabiť.“
„No pekne. Ale romantické gestá bokom, naši chlapci by si mali začať vyberať ich vyvolené starostlivejšie. Gwen je jediné dieťa Galena, Scarlet zas Rheino. Čo príde ďalej?“ Lovec? Zainteresovaný do zabitia Badena?
Hej, bol bastard.
„Poviem ti, čo príde ďalej,“ povedal Torin. „Luciferov brat.“
„Povedz to znova.“
„Nikto ti to nepovedal? William je príbuzný Lucifera. A Lucifer je diabol, len keby si nevedel.“
„Povedz to znova.“
Torinovi pobavene šklblo kútikmi úst. „Viem. Totálne uletené, ale vlastne to sedí.”
Nebude sa pýtať znova. Nebude. „Ako?“ Došľaka! Otázka vybehla skôr, než ju stihol zastaviť.
„Neviem. William si odmieta vyliať srdce. Netreba hovoriť, že sa tu okolo dejú parádne veci. Každopádne, si späť a si pomerne zdravý, takže ti môžem položiť otázku, ktorú už tri dni v sebe dusím. Kde dopekla je Plášť neviditeľnosti? Prezrel som tvoje veci, tvoju izbu, no nenašiel som ho.“

Och, do riti. Teraz je rad na ňom, aby sa podelil o novinku, ktorá všetkých zrazí na kolená. „Čo sa týka toho...“

20 komentářů:

  1. Díky moc za překlad a korekci !!!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  3. Dakujem za skvele pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  4. Diky. Skvele pocteni k ranimu kafi. Ackoliv teda Stridera moc nemusim a trochu se jeho knihy obavam :(

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Ja zase Striderovi hrozne fandím :). Jeho knihu som prečítala - niekoľkokrát - a veľmi sa mi páčila. Už sa teším na jej preklad :)

      Vymazat
    2. Jo? Tak ja mu teda dam sanci a pokusim se k jeho knize nepristupovat negativne :) Zatim se mi asi nejvic libil 2 dil.

      Vymazat
    3. Ja mam osobne velmi rada Sabina :). Ale aj Lucien sa mi pacil, ten je asi na druhom mieste, hned po Sabinovi.

      Vymazat
    4. Ha :D Ja osobne - i kdyz jsem to vubec necekala - mam zatim nejradsi Cameo :P Mate se jeste na co tesit, devcata :D Od 9 dal je to teprve jizda :D

      Vymazat