pátek 14. července 2017

Temná labuť - Kapitola 15


Dallas stál pod prúdom horúcej vody a jeho myseľ bola nepokojná. Lilicu nechal spiacu v posteli. Jeho ženu. Dievča, ktoré mu darovalo svoje panenstvo. Bol jej prvým a bude jej jediným. Tak ako ona bola jeho prvou. Prvá, ktorá sa prebojovala cez jeho ochranné bariéry a našla za nimi skutočného muža.
Ako sa k sebe túlili, vychutnávajúc si chvíľku po milovaní, nemohol si pomôcť a trochu ju provokoval: „Toto bol orgazmus.“

Capla ho po hrudi. „To mi došlo aj samej, ďakujem.“
„Len aby si vedela, ja som jediný muž na celej planéte, ktorý ti vie orgazmus dať. Jasné, tvoje kamošky sa ti budú snažiť nahovoriť, že to dokáže každý chlap, ale klamú.“
Zachichotala sa a on opatroval ten zvuk jej dobrej nálady. A čo bolo rovnako úžasné, dôverovala mu natoľko, aby zaspala v jeho náručí. Hoci ju chcel prebudiť a osprchovať sa s ňou, vedel, ako veľmi potrebovala oddych. Predchádzajúcu noc si vôbec neoddýchla a pochyboval, že v nasledujúcich dňoch bude mať nejaký čas na oddych. Okrem toho, musela byť rozboľavená.
Čoskoro sa bude musieť zapodievať svojimi sestrami.
Pred pár minútami si pripadal ako nadrogovaný, pripravený čeliť celému svetu. On a Lilica boli nadobro spojení. Súhlasila, že si ho vezme za muža. Jeho telo nebolo nikdy predtým tak dokonale nasýtené. Potom prijal hovor od Mie. Trinity sa začala vracať choroba... a Jade sa neuzdravovala.
Teraz si Mia myslela, že jediný spôsob, ako navždy zastaviť chorobu Schön, je spáliť hostiteľa prostredníctvom špeciálne upraveného meča menom Sekáč Schön. Možno ten mimozemský organizmus zahynie, možno nie. Možno sa uzdravia a znova budú musieť byť upálení, možno. Ale aj uväznená v mŕtvom hostiteľovi by mohla choroba prežiť, latentnou formou. Ak by niekto tie telá znova otvoril, všetko by sa znova vrátilo.
Ak by A.I.R. niečo také urobila, Lilica by zúrila. A právom. Bolo to kruté. Viac než kruté. A možno by to ani nemalo žiaden efekt. A čo ak by z toho vinila Dallasa? Dokázala by mu odpustiť?
Nebol si istý, či by dokázal odpustiť sám sebe. Ale A.I.R. nemohla nechať Lilicine sestry na slobode. Trinity by aj naďalej šírila chorobu. Možno by Jade odolala potrebe ju šíriť, možno nie... ak by sa neurobili opatrenia, zomrela by a choroba by sa tak či tak rozšírila, našla si nového hostiteľa – možno dokonca aj po tom, keby na ňu bol použitý Sekač. V tejto chvíli tu bolo veľa neznámych premenných a žiadne miesto na chyby.
Z každého uhla to bola nevýhodná situácia.
Potreboval hovoriť s Lilicou. A nech bude od neho chcieť čokoľvek, on to urobí.
Odhodlaný, odstavil vodu, usušil sa a obliekol si bielu košeľu, nohavice a čižmy, klasický odev do práce. Pánty zaškrípali, keď vystúpil zo zaparenej kúpeľne. Vykročil k posteli – a prudko zastal.
Lilica ležala na podlahe, úplne oblečená, napriek skutočnosti, že bola nahá, keď od nej odchádzal. Zízala do prázdna a už v nich nemala hviezdičky, oči jej už nežiarili a v kútikoch mala krvavé škvrny. Krv mala aj v kútikoch úst.
Od hrôzy padol na kolená. Ako sa jej to... čo sa jej to... nie. Nie. Priplazil sa k nej, jeho myseľ uprená na jedinú myšlienku. Nie! Nemohla byť mŕtva. To puto-
To puto!
„Dallas?“
Jej hlas! Prudko sa obrátil a uvidel veľmi živú a zdravú Lilicu stojacu vo dverách. Jej zakrvavený obraz sa z podlahy vyparil.
Ďalšia prebúdzajúca sa vízia, uvedomil si. Úľava odohnala preč hrôzu, keď sa po nej vrhol, ovinul okolo nej svoje ruky, a pevne ju k sebe pripútal, utešujúc sa tepom jej srdca.
„Myslel som, že si-“
„Ja viem.“ Držala sa ho rovnako pevne. „Aj ja som to videla. A viem to o mojich sestrách. Počula som tvoje myšlienky.“
„Je mi to ľúto, srdiečko.“
„Myslím... myslím, že to, čo mám v pláne urobiť, je dôvod, ktorý spôsobil – spôsobí – moju smrť.“
„Čo máš v pláne?“ zodvihol hlavu, jeho ruky na jej pleciach, držiac ju na mieste. „Nedovolím ti ohroziť svoj život.“
„Musím. Musím sa pokúsiť zachrániť Jade.“
„Nechcela by, aby si ohrozila samú seba.“
„Máš pravdu, ale ja nemôžem robiť rozhodnutia na základe toho, čo chcú ostatní. Môžem urobiť iba to, čo je správne.“
„Toto nie je správne.“ Silnou ňou zatriasol. „Smrť nie je správna. Ani opustenie ma.“ Radšej by umrel, než aby žil bez nej. Niežeby bez nej žil. Boli spútaní. Čo sa stane jednému, stane sa aj druhému. „Ohrozíš tak môj život.“
„Tak ako ty budeš ohrozovať môj život zakaždým, keď odídeš do práce. Ale ja ti v tom nebudem brániť. Tvoja práca je súčasťou toho, kým si.“ Vtisla mu jemný bozk na pery. „Radšej by som umrela s vedomím, že som to skúsila, ako s vedomím, že som nič neurobila. A teraz, keď poznáme možný výsledok, môžeme podniknúť kroky, aby sme tomu zabránili. Môžeme mať na blízku lekárov. To preto máš tie vízie, no nie? Aby si mohol zmeniť výsledok toho, čo vidíš.“
„Možno. A možno iba dostávam upozornenia o tom, čo sa stane, nech urobím čokoľvek.“
Ďalší bozk. „Potom sme v riti tak či tak, tak prečo nejdeme bojovať?“

***

Dallas viedol Lilicu cez sklad v Krajine Nikoho, jeho kroky ťažké, srdce a žalúdok uvažovali, že si vymenia svoje pozície. Devyn čakal vo dverách vstupnej haly, ktoré viedli k celám, jeho výraz bol tentoraz bez jeho povestného úškrnu. Ignoroval Dallasa a okamžite objal Lilicu. „Ďakujem ti. Ďakujem za záchranu Bride. Navždy budem tvojím dlžníkom.“
„Áno, to budeš,“ povedala a Dallas sa usmial. Po prvýkrát od chvíle, čo mu zavolala Mia, ale úsmev netrval dlho. „Budem čakať pravidelné platby.“
„A aj ich dostaneš.“
„V poriadku,“ ozval sa Dallas. „Pokec môže počkať.“ Sužovala ho naliehavosť. Ak čoskoro nespustia Lilicin plán do pohybu, omráči ju, odnesie ju preč, a bude sa zaoberať následkami neskôr. Zovrel Llilicinu ruku a potiahol ju k Mii, ktorá stála pred celou s Trinity. Choroba sa jej rozhodne vrátila. Vlasy mala ulízané a viseli jej okolo vychudnutej tváre bez života. Pokožku mala ovisnutú, okolo krvou podliatych očí mala vredy. Pretože jej nebolo dovolené podeliť sa o svoju nákazu, toxíny sa zhŕkli v jej tele. Kŕmili sa z nej.
Trinity zbadala Dallasa a vystrela k nemu ruku. „Pomôž mi.“ Jej hlas bol slabý, roztrasený. „Pomôž mi.“ Toto. Toto bola jeho vízia. Keby ju tak mohol zastreliť a ukončiť celý tento veľký debakel, tu a teraz. „Pomôž mi.“
Vízia nezmenila budúcnosť, uvedomil si, ale viedla ho rovno k nej. Rovnako ako tá, ktorú mal o Lilici, ako sedí v jeho kresle. Tá tretia prebúdzajúca sa vízia sa tiež stane. Vedel to každou bunkou svojho tela.
„Pomôž... prosím.“
„Nemôžeš to urobiť,“ povedal Lilici. „Proste nemôžeš. Nájdeme iný spôsob.“
„Nie je čas hľadať iný spôsob. Ty to vieš.“
„Ak... prežiješ... prežijú aj oni... ak umrieš... umrú aj oni,“ povedala Trinity, dychčiac.
Zodvihla sa vlna podozrenia. Čo ak nehovorila o svojich ľuďoch, ale o svojich sestrách?
Prehltol žlč, ktorá sa mu zodvihla v hrdle, keď mu napadla hrôzostrašná myšlienka. Ak by ju bol zabil v minulosti, nespoznal by Lilicu.
Mia zatlačila tlačidlo a dvere medzi dvoma celami sa otvorili a dovolili Jade vstúpiť do cely s Trinity. Na chodbe sa John, ktorý držal hliadku celú noc, pohyboval zároveň s Jade a zastavil vedľa Mie. Trinity si nevšímala svoju sestru, stále mala pozornosť upriamenú na Dallasa. Jadein stav sa zhoršoval, jej kedysi zdravá pokožka bola teraz posypaná vredmi.
Dallasova ruka sa presunula k rukoväti Sekáča, ktorý bol založený na jeho boku. John zbadal ten pohyb a zavrčal na neho.
„Lilica, prosím,“ povedal Dallas, ochotný prosiť. Keď sa k nemu obrátila čelom, zdrapol ju a bozkom z nej vysal všetok vzduch.
Keď sa od seba odtiahli, zodvihla bradu a narovnala plecia, a on už vedel. Vedel, že ona neustúpi.
„Milujem ťa,“ povedala mu. „Milujem ťa celým svojím srdcom.“
Jeho svet sa otriasol. Cítil jej pocity, ale počuť tie slová... No ona ešte neskočila. „Milujem ťa rovnako ako milujem tie dievčatá. Ver mi, keď hovorím, že ja nestratím tých, ktorých milujem, budem bojovať. Nikdy to nevzdám. A prežijem.“ Potom kývla na Miu, ktorá zatlačila ďalšie tlačidlo. Otvorili sa predné dvere a Lilica vstúpila do cely. Dallas ju nasledoval a dvere za ním sa zatvorili, zabrániac tak obom infikovaným dievčatám v úteku. Nie, že by mali vôbec záujem odísť.
„Urobíme to spolu,“ vyštekol. „A ja ťa tiež milujem.“
Trinity aj Jade sa na neho zahľadeli, ako keby bol posledným kúskom steaku na švédskom stole. Choroba, a potreba rozšíriť ju, pohlcovala ich mysle. Trinity dokonca našla silu, aby sa postavila. Olízala si pery a usmiala sa, sladká vôňa jej feromónov zosilnela v snahe urobiť z neho šialenca posadnutého túžbou. Obe ženy okolo neho krúžili ako žraloky, ktoré zacítili krv.
„Splním ti všetky tvoje sny,“ povedala Trinity. Ako hovorila, jej vzhľad sa zmenil. Na chvíľu ju videl. Nie jej chorobu, ale jej krásu. Iba kúzlo, nič viac. Nástroj na prežitie.
„Jediný spôsob, ako to dokážeš je, že budeš mlčať.“
Lilica zdrapla Jade za ruku, a dievča na ňu prudko zažmurkalo, ako keby bola predtým v tranze. Zastonajúc, Jade povedala: „Nemôžeš sa ma dotýkať, Lil.“
„Je to v poriadku. Som v poriadku. Teraz vezmi Trinity za ruku. Prosím.“ Jade sa zamračila, ale urobila, ako jej prikázala. Trinity sa pokúšala vytrhnúť sa, ale Jade ju držala každým kúskom sily, ktorú v sebe ešte mala. Tie tri spolu vytvorili kruh.
Trinity sa znova pokúšala vytrhnúť sa, ale Lilica ju zastavila tým, že vytvorila nasávanie okolo nakazeného dievčaťa, ktoré sa tak nemohlo odtrhnúť. Parazit... sa vrhol na spojenie, zo všetkých síl sa snažil dostať sa aj do Lilice. Ale ona držala prúd sily pri okrajoch, vytvoriac tak bariéru.
„Jade, chcem, aby si vzala tak veľa zo Schön z Trinity, koľko len budeš vedieť. Tak ako predtým. Čím viac je to medzi vami dvoma rovnomerne rozložené, tým väčšia je pravdepodobnosť, že vás obe zachránim.“ Trinity sa začala vzpierať.
„Hotovo,“ povedala Jade cez zaťaté zuby, ako keby jej rozprávanie dalo riadne zabrať. Dallas sa pripravil na to, čo príde teraz.
Nestrácajúc čas, Lilica zatvorila oči. Vedel, že práve vyslala výboj elektriny do oboch dievčat, čím sa posilní tá časť ich bytia, ktorú obsadil Schön. Dúfali, že príliš veľa výboja príliš rýchlo spôsobí, že ten parazit sa zloží a zahynie – ako keď pumpujete do srdca adrenalín do chvíle, kým neexploduje – zatiaľ čo dievčatá prežijú.
Jade vykríkla a Trinity zvrieskla. Lilici po líci stiekla slza, nasledovaná kvapkou krvi, ale vyslala ďalší výboj. Tentoraz začali jej sestry sebou zmietať. Dallas chcel toto celé zastaviť, ale namiesto toho zakričal cez puto. Urob to! Daj im všetko, čo máš! Pomalý postup nerobí dobre ani jednej z vás!
Výboj, výboj, výboj. Všetky tri sa triasli. Lilici tiekla krv z kútikov úst aj z nosa. Dallas urobil krok smerom k nej, s úmyslom vytrhnúť ju z kruhu, ale cez ich puto prešiel ten najmenší kúsok elektriny a vystrelil do jeho Arkadiánskej časti. Mal pocit, akoby bol napojený na generátor, nervové zakončenia mu horeli. Všetky chlpy na jeho tele stáli, chrbát sa mu prehýbal, a hlava zaklonila dozadu. Bol zodvihnutý do výšky, kde levitoval, neschopný sa hýbať.
Ďalšie výkriky z Jade. Ďalšie vrieskanie Trinity. Nie, to nebola pravda. Všetky tri dievčatá teraz vrieskali. On kričal nadávky. Lilica začínala slabnúť. Vyčerpávala sa, vydávajúc zo seba všetku silu, a nenechávaj si nič pre seba.
Potrebovala znásobiť svoju silu, ale nebol tu nikto, kto by mal schopnosť ovládnutia-
Ale áno. Bol tu on! Prostredníctvom ich puta. Keď sa k nemu po prvýkrát pripútala, posilnila jeho schopnosti a on posilnil tie jej.
Sústrediac sa, vyslal svoj vlastný výboj elektriny cez ich puto. O sekundu neskôr sa vrátil späť na zem a napätie v ňom sa uvoľňovalo. Ale Lilica vrieskala a on sa bál, že urobil viac škody než dobra. Začal ukončovať výboj elektriny – ale ona zodvihla hlavu a chrbát sa jej narovnal. Naberala sily! Vyslal ďalší výboj a ďalší, dovoliac jej vyslať ešte silnejší výboj do jej sestier.
Ako lusknutím prsta sa všetky tri dievčatá zviezli k zemi, nasávanie a kruh sa prerušilo. Lilica omdlela – a mdloby išli aj na Dallasa. Bojoval s tým. Trinity bola na zemi, načahovala sa po Lilici, so zakrvavenou tvárou.
Možno bola stále nakazená, možno nie. Nebol ochotný riskovať to. Dallas vytiahol svoju zbraň, nastavil ju na omráčenie a vystrelil do nej. Potom sa aj on podvolil temnote a odpadol.

***

„Lilica. Zobuď sa mi, srdiečko.“
Píp, píp, píp.
Lilica trepotavo otvorila oči. Dallas sa nad ňou skláňal, tmavé vlasy mu padali cez čelo.
Píp, píp, píp.
„Tak si hore.“ Usmial sa na ňu – tým zničujúcim úsmevom, ktorý ju roztavil. Pohladil ju po sánke. „Ale no ták. Zaspať v práci. Možno by som ťa nebol požiadal o ruku, keby som bol vedel, že si taká lenivá.“
Píp, píp,píp.
„Ale prosím ťa. Nedokážeš sa ma nabažiť. Ale... kde som?“ obzerala si svoje okolie a zamračila sa. Nemocničná izba. Z paží jej vychádzali hadičky a boli napojené na prístroje. „Čo sa stalo?“
„Dokázala si to. Zabila si Schön.“
Vypúlila oči. „A moje sestry?“
„Sú živé a zdravé. Možno by si si mala zvyknúť, že toto budeš počuť, pretože mám pocit, že to budem v nadchádzajúcich rokoch hovoriť opakovane, ale... mala si pravdu. O tej vízii. A o schopnosti posilnenia.“
„Mala som pravdu. Mala som pravdu a ty si sa mýlil!“ Zafňukala od úľavy. Prudko sa posadila, a vrhla sa okolo neho. „Ďakujem. Ďakujem ti, že si mi veril a pomohol. Bez teba by som bola umrela. Ony boli umreli a... a...“ Ďalšie vzlyky.
„Jade je v miestnosti s Johnom, ktorý nikomu nedovolí sa k nej priblížiť. Myslím, že v budúcnosti sa zúčastníme svadby. A možno nie. Odmieta sa jej dotknúť a ona sa neho kričí oplzlosti.“ Odtiahol sa od nej, aby jej nežne zotrel slzy. „Trinity je vo väzení, kde ju ošetrujú. Kde aj zostane, dokým nebude buď odsúdená, alebo zbavená obvinení.“
„Trinity,“ povedala a povzdychla si. „V skutočnosti všetky jej rozhodnutia a činy riadila tá choroba. Dokonca aj Jade išla po tebe, keď sa nakazila. Musím jej odpustiť, však?“
„Srdiečko, obaja vieme, že jej chceš odpustiť.“
„To je fér. Chcem. Tak veľmi mi chýbala.“
„Znova budete rodina.“
„Ale ak po tebe vyštaruje-“
„Neboj sa. Tentoraz ju naozaj zastrelím.“
„My ju zastrelíme. Spolu,“ povedala.
Prikývol. „Spolu.“
Aj ona sa konečne začala usmievať. „Pretože ma miluješ?“
„Pretože ťa milujem,“ odpovedal so smiechom. „Budeš využívať tento fakt po zvyšok svojho života, však?“
„Och, rozhodne. Lady Zlomyseľnosť získala svojho muža – a poriadne si ho vytrénuje.“ Pohladila ho po hrudi. „Spomínaš si na to, keď si zneškodnil moje schopnosti a keď si ma omráčil?“ Priložil svoje čelo k jej a zastonal. „Budem sa na našu minulosť pozerať lepšie hneď, ako mi prinesieš krabie koláčiky. A malinovku. Možno aj čokoládové keksíky. Nechám ťa rozhodnúť o tom, aké potraviny budeme jesť. A chcem robopsa. Teraz sme rodina a mali by sme-“
„Vaf.“
Ten zvuk vyšiel spod neho a spoza jeho chrbta. Oči sa jej rozšírili a zalapal po dychu. Pozrela za neho a uvidela na podlahe poskakovať robotického psa, ako na ňu hľadí rozkošnými očkami a vrtí chvostom. Po lícach sa jej spustli slzy.
„Ty si mi už kúpil psa,“ zašepkala.
„Volá sa Beetlejuice.“
„Môj!“ odtlačila Dallasa preč, aby sa dostala k svojmu novému psovi, pritúliac si tú kreatúru k hrudi.
„Spomínaš si na to, keď som ti kúpil robopsa tvojich snov?“ opýtal sa.
„Nie. Teraz buď užitočný a prines mi tie krabie koláčiky.“
Zasmial sa. „Vedel som, že to povieš.“
Usmiala sa na neho širokým úsmevom. „Pretože ma poznáš a aj tak ma miluješ.“

Poslal jej vzdušný bozk a zamieril ku dverám, prehodiac ponad plece: „Srdiečko. Poznať ťa je to isté, ako milovať ťa.“

16 komentářů: