pátek 7. července 2017

Temná labuť - Kapitola 14



Lilica sa prebudila s plačom a v Dallasovi sa niečo zlomilo. Možno to bol odpor. Alebo spojenie k minulosti, na ktorú radšej zabudol, kde sa malý chlapec bál, že stratí ľudí, ktorých miloval a zo všetkých síl sa snažil udržať si odstup. Táto krásna, silná žena by sa mala iba smiať... alebo vzdychať od rozkoše.
Keď sa do budovy s apartmánmi nahrnulo viac ako dvadsať osôb nakazených chorobu Schön, Dallas zostal pri Lilicinom tele. On a agenti, rozostavaní na poschodí, dobre využili svoje meče na sekanie, zložiac každého jedného vojaka. Trinity plánovala dopredu a to urobil aj on. Nikto sa nedostal k Lilicinmu zraniteľnému telu. To by radšej umrel.

Teraz ju vzal do svojho náručia, potrebujúc kontakt tak veľmi, ako potreboval vzduch. Lilica zaborila svoju tvár do priehlbinky na jeho krku a ovinula okolo neho svoje ruky, držiac sa ho, zatiaľ čo vzlykala, jej horúce slzy mu stekali po pokožke.
Rukou jej prečesával vlasy. „Muži od Trinity mali rozkaz ukryť jej telo hneď, ako ho jej duch opustil. A.I.R. dokázala vyslobodiť zajatcov, ale nechytili ju. Nie hneď. John ju sledoval a naviedol nás priamo k nej. Teraz je vo väzení a na ceste do špeciálnej cely.“
„Dobre. Som rada. Ale Jade...“ Lilicou prešlo chvenie. „Ukradla časť z choroby, ako aj časť mimozemšťanských schopností, ktoré Trinity nahromadila.“
Ticho. Také skľučujúce ticho.
„Bude v poriadku,“ povedala. „Však? Nikdy si neudržala to, čo ukradla. Nikdy. Nikdy nebola dosť silná. Schopnosti sa vždy vrátili pravým majiteľom.“
„Ja neviem. Nič takéto sa nikdy predtým nestalo.“
„Chcem ju vidieť. Potrebujem ju vidieť.“
„Bude musieť byť zatvorená. Pre jej vlastné dobro,“ dodal, než mohla protestovať. „Pre tvoje tiež. Pre dobro všetkých v Novom Chicagu.“
Zaborila nechty do jeho ramien. „Nezaujíma ma to. Ľúbim ju a musím vedieť, že s ňou dobre zaobchádzajú.“
„Hej. Myslel som, že to povieš.“
Urobil zopár hovorov, než ju odviezol do zariadenia v Krajine Nikoho, kde A.I.R. tiež zatvorila zvyšok obetí Trinity. Lilica hľadela von oknom, bezvýrazne. Čo však bolo najhoršie? Skrz ich puto necítil žiadne emócie.
Prečo necítil jej emócie?
Hneď ako zaparkoval pred skladom, dal jej masku a rukavice, aby si zahalila každý kúsok odhalenej pokožky. Filtre na nozdrách zabránia, aby sa nadýchala kyslého vzduchu.
„Vieš, kedysi som tu žila,“ povedala, jej hlas jemný a zároveň ťažký. „Inštitút je odtiaľto vzdialený iba pár míľ. Z jedného väzenia do druhého.“
Vietor pískal, keď sa prehnal ponad auto, a na dvere sa lepil piesok. Ping, ping, ping. Desivá pieseň. Jediná, ktorá bola počuť medzi cestou spúšte a ruinami dlhou tridsať míľ. Toto nebolo miesto pre dieťa.
„Tvoj život je teraz lepší,“ odpovedal a stisol jej dlaň.
„Vážne je? Obe moje sestry trpia.“
Tie slová ho prenasledovali, zatiaľ čo bežali do budovy. Po celom teréne boli ukrytí ozbrojení agenti a počet identifikačných skenerov sa strojnásobil. Po dekontaminácii si Dallas a Lilica vyzliekli prebytočný výstroj. Vzal ju za ruku, držal ju pevne. Príliš pevne. Ale nemohol si pomôcť. Mal pocit, akoby ju mohol stratiť. Akoby ju strácal už teraz.
Mia tu už bola, hľadela do cely s Trinity. „Nemôžem uveriť, že ju máme.“
Trinity sa schúlila na podlahe, hoci v rohu bolo lôžko. Svetlé vlasy mala strapaté, pokožku zafúľaná od špiny, ale nemala žiadne otvorené póry. Dallas nič nepovedal, nasledoval Lilicu.
„Lilica,“ zvolala Trinity. „Lilica!“
Lilica nevenovala svojej najstaršej sestre žiadnu pozornosť, prešla popri jej cele, až napokon zastala pred Jadeinou. Stál tam John, mlčky, ale nie stoicky, zatiaľ čo ju sledoval pochodovať z jedného konca na druhý. Pulzoval z neho hnev.
Lilica sa triasla, keď položila dlaň na sklo. Izba poskytovala všetok komfort domova. Mäkkú posteľ s ešte mäkšou perinou. Toaletu ukrytú za stenou poskytujúcou súkromie. Minichladničku. Dokonca aj holotelevízor.
Jade si ju všimla, pribehla a priložila si dlaň k Lilicinej. Na rozdiel od Trinity bola celá pokrytá otvorenými pórmi. Jej kedysi hodvábne vlasy boli teraz bez života.
„Prečo si to urobila?“ naliehala Lilica.
V Jadeiných začervenaných očiach sa objavili slzy. „Bol to jediný spôsob.“
„Nebol. Choroba sa k nej vráti, ale časť z nej možno zostane v tebe, tvoja vlastná infekcia. Možno si to urobila zbytočne. Úplne zbytočne!“
Bolesť, ktorú Lilica vyžarovala, toľko bolesti... ako keby tentoraz bola totálne zničená. Doktori, ktorí ju vychovávali a mučili, ju nedokázali zlomiť, ale jej sestrám sa to podarilo. Dallasa v očiach pálili slzy a on ich musel potlačiť.
Všetko sa obráti na dobré. Nevzdávajme sa nádeje.
Vyslal tú myšlienku do jej mysle, ale prešli sekundy... minúta... a žiadna odpoveď. Už ho nemohla počuť?
Zamračiac sa, prehrabával sa jej spomienkami, tými, ktoré ich spojenie uchovalo v tajných zákutiach jeho mysle. Odhodlaný nájsť dôvod a riešenie. Na jeho zdesenie mnoho z tých spomienok už bolo dosť zahmlených, ako keby tie zákutia, v ktorých boli uložené, boli vytopené a škatule zničené. No aj napriek tomu našiel odpoveď, ktorú hľadal.
On a Lilica spolu nemali sex a ich puto slablo. Čoskoro s ňou nebude mať žiadne spojenie.
Každá bunka v jeho tele kričala odmietnutím. Nebol si istý, kedy prestal nenávidieť ich puto, alebo keby sa naň začal spoliehať, čakať ho a potrebovať, ale stalo sa to. Stalo sa to a on už nechcel byť ani deň bez spojenia s ňou. Niečo pre neho znamenala. Viac než si myslel, že je možné. Ale... znamenala pre neho dosť na to, aby z toho urobil niečo trvalé?
Čo cítila onak nemu?
„Čo urobíme, ak zostaneš chorá?“ zašepkala Lilica.
Jade jej venovala smutný úsmev. „Rozlúčime sa. Schön tak či tak umrie – pretože ty to zabiješ.“
„Chceš povedať, že zabijem teba.“ Lilica vrazila päsťou do steny. Sklo bolo odolné proti strele, proti pyre-gun a nerozbitné, a ona zasyčala, keď jej zapraskali články prstov a koža sa jej pretrhla.
Rana, ktorú on nepocítil. Zahryzol si do vnútornej strany líca.
Zadívala sa na svoju sestru. „Ty by si ma opustila? Aby som trpela v tomto strašnom svete bez teba?“
Už nikdy nebude sama. Vždy bude mať Dallasa.
Tá myšlienka do neho vrazila ako blesk, pretože odrazu to vedel. Áno. Znamenala pre neho dosť na to, aby to bolo trvalé. Znamenala pre neho všetko a v tejto chvíli lámala aj tie posledné kusy jeho srdca.
„Je mi to ľúto,“ odpovedala Jade a slzy jej neprestávali tiecť ako dážď. „Je mi to tak ľúto. Ale teraz máš šancu pomôcť Trinity. Ako si to chcela.“
„Už to nechcem.“ Výkrik z hĺbky jej duše.
Jade sklonila hlavu. „Je mi to ľúto,“ zopakovala.
Dallas ovinul ruku okolo Lilicinho pásu. „Či sa choroba vráti späť k Trinity budeme vedieť až zajtra ráno a tiež aj to, ako to po tom ovplyvní Jade. Poďme čakať domov.“
So sklesnutými ramenami mu dovolila bez slova ju odviesť od cely... po chodbe, kde Lilica znova ignorovala Trinity.
„Lilica! Prosím,“ zvolala Trinity, „aj mne je to ľúto. Nikdy som nechcela-“
Lilica zakopla. „Ty prosíš,“ zašepkala. „Ale už je príliš neskoro.“
Ako vstúpili do dekontaminačnej miestnosti, zdalo sa, že potlačila vzlyk. Spolu si znova nasadili bezpečnostné masky a rukavice, a Dallas po celý čas kvôli nej trpel. Kvôli dievčaťu, ktorým bola kedysi a kvôli žene, ktorou bola dnes.
Lilica mlčala po celú dobu ich jazdy domov. Načiahol sa po jej ruku, ale ona sa odtiahla, a on nepotreboval puto, aby vedel, prečo tak urobila. Pripravovala sa na ich rozchod, obrniac sa proti nemu. Zaťal zuby, ale nič nepovedal. V tejto chvíli bola zronená a on nebude pridávať k jej problémom.
Postrčil ju do bytu a hneď ako sa dvere zatvorili a laserové mreže boli na svojom mieste, pobozkal ju na čelo a povedal: „Počkaj tu.“ Vošiel do spálne, kde sa začal prehrabávať vo svojom šatníku.
Ak to urobí, tak to urobí poriadne.
Zodvihol malý zlatý prsteň do svetla. Mal väčšiu citovú hodnotu, než tú materiálnu, ale tak to bolo s tými najlepšími vecami vždy. Ako prvá ho vlastnila jeho stará mama. Jeho matka ho mohla predať tisíckrát. Mala ho predať. Zúfalo potrebovali každý cent na jedlo. Namiesto toho si ho nechala, ako keby láska a náklonnosť jej rodičov boli jediným lúčom nádeje v beznádejnom osude a smútku jej života.
Lilica prišla o mnoho ľudských zážitkov, ale odteraz sa to zmení. On sa o to postará. Ba čo viac, potrebovala tak veľa pút s ním, koľko jej len dokázal dať. Dopekla, on potreboval tie putá.
Potreboval spojenie – telom aj dušou. Manželstvo ju ochráni – ako sestra predátorského mimozemšťana – spôsobmi, ktoré ľudia rešpektujú.
Vyšiel zo spálne, ale okamžite zastal, keď zbadal Lilicu. Sedela v kresle, vznešene nahá a čiastočne ukrytá v tieňoch. Jednou rukou držala pohár s ľadovou whiskey, zatiaľ čo druhá zvierala operadlo na kresle.
„Pozri, aké sú pekné,“ prehovorila, a do neho vrazil blesk praskajúcej vášne. Presne ako v jeho vízii. Vzala do dlane svoje prsia, na ktoré sa mu zbiehali sliny. „Môžeme predstierať. Ty rád predstieraš, však? Si muž a ja som žena. Nič viac, nič menej.“
Toto. Toto bola vízia, ktorá sa stávala skutočnosťou.
Okamžite bol tvrdý ako skala. „Sex?“
„Nie. Bude to tak, ako predtým.“ Položila pohár na bočný stolík a postavila sa, padlo na ňu svetlo, odhaliac jej malé, ale pevné prsia, bradavky ako diamanty, a stuhy, vyryté do jej pokožky, žiarili. „Ako v sprche.“
Vrazila do neho jej lahodná vôňa, vzrušenie v tej najčistejšej podobe, a on takmer padlo na kolená. „Ja chcem viac,“ zachrapčal. „Chcem sex.“
Zamračila sa na neho. „Ale... to puto.“
„Ja viem. Chcem aj to puto.“ Oči sa jej rozšírili, a na krku sa jej roztrepotal pulz. „Chcem to puto. A chcem manželstvo, chcem, aby sme boli spojení právne pred svedkami. Chcem, aby si bola mojou permanentnou nepríjemnosťou.“
„Manželstvo?“ zalapala po dychu, ako keby tá predstava bola absurdná. „Trvalosť?“
Neustúpil. Nedokázal. Nejako sa stala tou najdôležitejšou súčasťou jeho života. Stalo sa to príliš rýchlo. Dobre. To je jedno. Ale faktom bolo, že sa to stalo. Dnes ju mohol stratiť. Nebol pripravený ju stratiť.
„Chcem ťa, celú. Chcem všetko, čo mi môžeš dať.“ Skrátil vzdialenosť a ukázal jej prsteň. „Chcem, aby si nosila moje meno. Chcem byť tvojím partnerom. Právna osina v tvojom zadku. Chcem ťa mať pri sebe, teraz a naveky.“
Ruka jej vystrelila k ústam. „Dallas... ja... ja nemôžem uveriť...“
„Už nikdy nebudeme osamelí. Nech sa stane čokoľvek, vždy budeme mať jeden druhého.“
„Ale... prečo chceš mňa? Nikdy som nebola tvojím typom, a moja situácia je-“
„Ty si môj typ,“ prerušil ju. „Ty si môj jediný typ. A s tvojou situáciou sa vyrovnáme tak, ako sa vyrovnáme so všetkými našimi problémami. Spolu.“
Triasla sa, keď jej navliekol prsteň na prst. Hľadela na ten krúžok, potom na Dallasa, potom znova na krúžok. „Viem, že to nie je veľa. Kúpim ti niečo lepšie. Len povedz áno.“
„Prečo by som chcela niečo lepšie? Nič lepšie už neexistuje. Toto je absolútne dokonalé,“ zašepkala a pohladila prsteň.
So zastonaním vyskočila do jeho náručia, vraziac svoje pery k jeho. Otvoril ústa, ich jazyky do seba narážali, obtáčali sa a tancovali. Tanec párenia. Jej sladká chuť rozohriala horúčkovitú vášeň v jeho žilách, jej dráždivá vôňa ich oboch obklopila, vytvorila kokón. V tejto chvíli neexistovalo nič okrem ich dvoch.
Potiahla za jeho oblečenie a látka sa roztrhla. „Vyzleč sa. Okamžite sa vyzleč.“

***

Lilicu pohltila potreba. Hneď ako bol Dallas nahý, prinútila sa spomaliť. Bol to jej muž. Dobrovoľne. A šťastne. Chcela o ňom vedieť viac. Všetko o ňom chcela vedieť. Chcela ho zachrániť. Pohladila tie hudobné noty, ktoré mal vytetované na prsných svaloch. „Povedz mi o nich,“ prosila.
Zreničky sa mu rozšírili. „Pre teba? Čokoľvek.“ Pobozkal ju na čelo. „Moja matka bola závislá na Onadyne, a počas vzácnych chvíľok, kedy bola pri zmysloch a veselá, mi zvykla spievať.“
Onadyn. Droga, ktorú niektorí mimozemšťania potrebovali, aby prežili atmosféru tejto planéty. Ľudia ju používali ako drogu, hoci ničila ich mozgové bunky.
Prstami prešla po cestičke na jeho hrudnom koši, až k miestu, kde kvitol strom života. „Pripomienka, vždy, keď sa pozriem do zrkadla,“ povedal. „Každé slovo a každý čin je semeno. Jedného dňa z neho niečo vyrastie. Či už to bude zlé alebo dobré. To záleží na tom, aké semeno som zasial.“
„To je krásne.“ On bol krásny. Zohla sa, aby olízala jednu z jeho bradaviek, a potom aj tú druhú. „A tie oči na tvojich nohách?“
Zodvihol jeden kútik úst. „Pripomienka toho, že niekto sa vždy pozerá.“ Bruškami prstov prešiel po jej tetovaniach, zdobiacich jej plecia. „Keď som ich po prvý raz uvidel, chcel som ich zlízať. Stále to chcem.“
„Ja prvá.“ Zatlačila ho do kresla, a on sa na ňu díval, úplne prikovaný, keď pred ním padla na kolená. „Odteraz k nim budem oveľa milšia.“ Pobozkala mu najprv jeden semenník, potom druhý. „Sľubujem.“
Zasmial sa a ona milovala ten zvuk. Hoci sa niekedy zdal byť taký šarmantný a bezstarostný, iba veľmi málo ľuďom sa podarilo rozosmiať ho úprimným pobavením.
Ja som jedna z mála. Som výnimočná!
Obtočila prsty okolo základne jeho erekcie. „Možno to vieš, možno nie, ale fascinuje ma táto časť teba.“ Vyplazila jazyk. Prešla ním po vonkajšej strane, potom cez štrbinu v strede. Objavila sa tam kvapôčka túžby a ona ju zlízala.
Prudko sa nadýchol – a ona ho vtiahla, úplne až do zadnej časti hrdla, a čoskoro si začala zvykať na spôsob, akým jej rozťahoval sánku.
„Túžim po tebe tak strašne a tak dlho,“ zachrapčal. „Ak budeš v tomto pokračovať, vybuchnem v tvojich ústach. Radšej by som vybuchol v tebe.“
V nej... áno. Jej prvý skutočný zážitok. Ich prvý spoločný zážitok. Postavila sa a posadila obkročmo na neho, jeho dlhá, tvrdá dĺžka poskakovala medzi nimi. „Nabudúce ťa dokončím vo svojich ústach.“
„A odo mňa nebudeš počuť žiadne sťažnosti. Možno zopár príkazov, aby si mi to robila tvrdšie a rýchlejšie, ale to bude záležať na tvojich zručnostiach. To budeme skúmať a hodnotiť neskôr.“
„Si veľmi vtipný chlap.“ Ovinula ruku okolo jeho penisu. „Si si istý, že ma chceš provokovať, keď ovládam tvoju cennosť?“
„Áno. Provokovanie ťa je moja nová obľúbená záľuba.“ Masíroval jej prsia, palcami sa obtieral o zvraštené vrcholky. „Taký dokonalý výhľad.“
Ako sa naklonil dopredu, aby svojím jazykom prešiel po tetovaniach vyrytých na jej ramenách, príjemný pocit vystrelil priamo do jej stredu, kde už bola celá rozboľavená roztavenou túžbou. Tento muž...och, tento muž... bol stelesnením každého jej sna, každého sna, o ktorom ani nevedela, že snívala, a každým snom, ktorý sa jej ešte len snívať bude. A on ju chcel tiež. Chcel ju zúrivo, bláznivo, hlboko, ako keby bola výhrou.
„Ty si výhra,“ povedal a mučil jej bradavku božským satím.
Ich puto znova začalo silnieť! Na chvíľu sa dokonca videla jeho očami. Exotická kreatúra s pokožkou z hnedého hodvábu, neobyčajným tetovaním hodným prieskumu, hriva uhľovočiernych saténových vlasov a oči také záhadné, ako polnočná obloha plná nespočetných hviezd, oduševnene žiariacich. Jej krivky boli ako neodolateľný švédsky stôl. Jedzte do sýta!
Usmial sa na ňu pomaly, hriešne, a potom priložil zuby na jej druhú bradavku. Urobil niečo so svojím jazykom... niečo zvláštne a báječné, ako keby ju hladili aj jeho Arkadiánske schopnosti. Pohladili ju hlbšie. Blažene vykríkla, jej ruky sa presunuli k jeho hlave, pevne zaryla nechty do jeho vlasov a držala ho na mieste. Hladil ju smerom dole... a stále nižšie, po hrebeňoch jej chrbtice, až ju napokon uchopil za zadok a pritiahol si ju bližšie. Jej jadro sa obtieralo o jeho penis, rozkoš bola veľká, no stále jej bolo málo.
„Ako keby si pre mňa bola stvorená,“ povedal a údiv v jeho hlase ju totálne zničil. „Ako keby som dal labáku zoznam a oni mi stvorili dokonalú ženu.“
Teplo z jej dychu ovanulo jeho ušný lalok, než sa do neho zahryzla... bozkávala strnisko pozdĺž jeho čeľuste... až nakoniec došla k jeho perám. Ako ich jazyky do seba narazili, načiahol sa rukou popod ňu, aby vkĺzol prstom hlboko, hlboko do nej, prinútiac ju zavzdychať.
„Taká horúca,“ chválil ju. „Taká vlhká.“
„Ešte.“ Jej hlas bol hrubý vzrušením, znela, akoby bola opitá.
„Dám ti čokoľvek potrebuješ. Vždy.“ Naplnil ju ďalším prstom, rozťahujúc ju, pohybujúc tými dvoma prstami z nej a späť do nej, napodobňujúc pohyby ich jazykov. Nemali sex prostredníctvom svojich úst a jeho prstov, oni sa milovali.
„Neprestávaj. Prosím, neprestávaj. Prosím... daj mi viac. Všetko.“
Som ochotná prosiť?
Ako dieťa odmietala prosiť Walsha o milosť. Odmietala prosiť o sladkosti alebo omrvinky náklonnosti. Bála sa ukázať slabosť, zraniteľnosť. Zlomila sa iba vtedy, aby pomohla sestre. Nič iné ju nevábilo. Až kým sa nezjavil tento muž. Áno, bude prosiť. Túžba po ňom bola veľkou súčasťou jej bytia. Materiál, z ktorej bola vyrobená nová silnejšia Lilica.
„Radšej by som umrel, než aby som prestal.“ Nedokážem sa jej nabažiť. Nikdy sa jej nenabažím.
Jeho myšlienky prenikli do jej mysle tak búrlivo, ako jeho dotyk. Potreba po ňom narástla do horúčkovitého prívalu. Zahryzla sa do jeho jazyka a sala tú ranu, vychutnávajúc si chuť jeho krvi. Hlava sa jej točila a jej hlad sa ešte zväčšil. Rovnaký hlad stravoval aj jeho. Jeho boky vystrelili dopredu, jeho tvrdá dĺžka kĺzala pevnejšie medzi jej nohami, vytvárajúc trenie, ktoré zapálilo tisícku nových požiarov v jej žilách.
Položila dlane na jeho hruď, presne ponad jeho srdce. Ten sval bol rovnako tvrdý, ako zvyšok jeho tela, orgán pulzoval rýchlo a nepravidelne. Vytiahla sa hore, aby jej prsia boli mimo dosah a zahľadela sa do jeho očí.
„Tvoje ostatné ženy-“
Zamračil sa a prerušil ju: „Žiadne iné ženy. Nespomínam si na ne.“
Zmietla ju neha, ale pokračovala, ako keby ju neprerušil: „-ťa nepoznali, pretože si im to nedovolil. Ja ťa poznám a chcem ťa vidieť, ako ma naplňuješ.“
„Áno. Naplním ťa, označím ťa, urobím ťa mojou telom aj dušou.“ Prsty zaboril do jej bokov, držal ju dosť pevne na to, aby jej urobil modrinu, naviedol ju ku špičke jeho erekcie. Užívala si jeho silu.
„Nechcem medzi nami nič,“ zachrapčal. „Ty áno?“
Ani neuvažovala nad použitím ochrany, viac bola zaujatá prítomnosťou než budúcnosťou. Ale ako on, ani ona nechcela medzi nimi nič. Nie počas ich prvého spojenia.
„Ja chcem len teba. A netráp sa. Neotehotniem. Antikoncepcia, ktorú mi dali, je ešte funkčná.“ Posunula sa dole a prijala z neho kúsok... snažila sa prijať viac, ale nedokázala. Bol taký veľký, taký široký a ona potrebovala chvíľku, aby sa prispôsobila. Dychčiac, povedala: „Po tomto... už nie je... cesty späť.“
„Ani nechcem ísť späť.“ Po spánkoch mu stekal pot, padal na jeho ramená, a odtiaľ dole po jeho hrudi. Po celý čas sa dívali jeden druhému do očí. Jeho zreničky boli široké, ľadové dúhovky ukryté za jazerom čierňavy. A... zalapala po dychu. Uprostred tej čierňavy boli svetielkujúce iskričky, ako tie v jej očiach.
Stávali sa jednou osobou?
To poznanie ju zelektrizovalo, vzrušilo ju do bodu šialenstva. So zúfalým výkrikom tvrdo dosadla na jeho erekciu, pochovajúc tú dĺžku v sebe. Ostrý oštep bolesti sa rýchlo vyparil pod náporom neriedenej rozkoše, keď na neho úplne dosadla.
„Okej? V poriadku?“ dychčal.
„Dobré, veľmi dobré.“
Postavil sa na nohy, stále v nej, jeho ruky na jej zadku, aby ju pridržal, zatiaľ čo vykročil dopredu, každým krokom z nej mámil ston. Kĺzal do nej a von. V spálni ju zložil na kraj postele, zatiaľ čo on zostal stáť.
Ležala pred ním ako hostina pripravená k jedeniu... a on sa do nej aj pustil. Pomaly sa z nej vytiahol... len aby do nej znova prudko vrazil. Tá rozkoš – och! Na chvíľu takmer oslepla. „Dallas.“
„Moja Lily.“ Vykĺzol z nej a potom znova späť. Zahrešil.
„Áno!“ Vychutnávajúc si divokosť jazdy, prehla sa v chrbte a začiahla sa rukami nad hlavu a zovrela prikrývku.
Jeho ovládanie – sa zlomilo.
Búšil do nej znova a znova, totálne nekontrolovateľne. Milovala to. Hlava sa jej točila a boky sa jej dvíhali, aby mu vychádzali v ústrety. Bez toho, aby spomalil tempo svojich výpadov, sklonil sa dole a vzal jednu jej nohu so sebou. Jej stehno sa vtlačilo do matraca, čím sa mu ešte viac otvorila, stala sa ešte viac zraniteľnejšou. Potom ju pobozkal, jeho chuť rovnako omamná ako jeho sex. Začal v nej rásť tlak. Tlak a rozkoš, rozkoš a tlak, dokým tie dve veci neboli to isté. Opojná kombinácia. Zahryzla sa do neho, sala jeho peru, dožadovala sa viac...viac... och, on jej dal viac!
Vzdychala jeho meno dokým dokázala zrozumiteľne hovoriť a potom už len stonala a vzdychala. Načiahol sa medzi nich, jeho prsty našli jej stred, kde pulzovala. S jediným stlačením ju poslal ako strelu k vrcholu, kričiac svoje uvoľnenie.

Ako sa jej vnútorné steny sťahovali a znova uvoľňovali okolo neho, posledný raz do nej vrazil, zaklonil hlavu a zreval. 

12 komentářů:

  1. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem za úžasnú kapitolu a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skvělé kapitoly !!!!!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru...😘😉

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem krásne za ďalšiu kapitolu ♥ Skvelý preklad a korekcia. ♥

    OdpovědětVymazat
  7. Skvělá kapitolka. Díky moc. HankaP

    OdpovědětVymazat
  8. Moc krasne. Jade je mi lito. Snad to bude dobry! Dekuji za dil:-)

    OdpovědětVymazat