čtvrtek 20. července 2017

Podlehni temnotě - Kapitola 23



Ako Ashriel povedal, kráčala po schodoch do suterénu, z kadiaľ sa ozývala hudba a množstvo hlasov. Pred kúpeľňovými dverami našla poskladané rifle, čierne tričko a tenisky. Prešla prázdnou chodbou a otvorila dvere na konci. To, čo uvidela, vysvetľovalo toho ženinho zákazníka z kúpeľňového incidentu. Pred ňou stálo množstvo stolov, za ktorými sedeli ľudia, ktorí buď jedli, alebo iba niečo popíjali. Úplne vzadu oproti vstupným dverám stál barový pult. Na samom konci sedel na barovej stoličke Ashriel a niečo písal. Brnenie s plášťom vymenil za rifle a bieli sveter. Dlhé vlasy sa zmenili na oveľa kratšie, iba tú farbu si ponechali.
Prešla k nemu a posadila sa na prázdnu stoličku.    

,,Wenyan, daj jej, čo bude chcieť,“ povedal mladému mužovi za barom, ktorý práve zalieval kávu.
Ten sa bez toho, aby k nej vzhliadol, opýtal v mandarinčine. ,,Čo to teda bude? “
,,Stačí voda, ďakujem.“
Položil pred ňu pohár plný priezračnej vody a vrátil sa ku káve.
,,To tu mám iba tak sedieť a piť vodu?“ opýtala sa Ashriela, keď ju dlhšie ignoroval.
,,Samozrejme, že nie. Za chvíľu ti prinesú jedlo. Kým sa naješ, skontrolujem to celé.“
Naklonila sa, aby videla, čo robí.  Na papieroch bol ručne napísaný text v čínštine a Ashriel v ňom červeným perom opravoval chyby.
,,Vždy je ťažké spraviť zo smrteľníka nesmrteľného,“ prehovoril potichu, podčiarkol slovo a napísal ho nad to správne.  ,,U novorodencov je to oveľa ľahšie. Pri dospelých je to o inom. Stačí nejaká nehoda a prestanú byť obyčajnými. Rebeca sa pred rokom zobudila z polročnej kómy, spôsobenej autonehodou. Po prebudení si nepamätala väčšinu svojho života. Zato dokázala vyrozprávať život úplných cudzincov. Pátrači ju vzali z nemocnice a priviedli do Azylu, kde však trpela. Nevedeli si s ňou, ani jej novozískanými schopnosťami, poradiť, tak sme nad ňou prevzali dohľad my. Odvtedy sa okrem ovládania svojej moci, naučila päť nových jazykov, celú hierarchiu nesmrteľných a ich zákony.“ Ukázal na papiere. ,,Naučiť sa po čínsky bolo jej prianie už od malička. Je to jedna z mála spomienok, čo jej po tej nehode ostala. Pred piatimi týždňami ju Tris, jej mentorka, poslala sem za mnou, aby sa ten sen splnil.“
Žena v bielych šatoch pred ňu položila podnos plný jedla. ,,Ešte raz sa za ten incident hlboko ospravedlňujem.“
Usmiala sa na ňu. ,,Zabudnime na to a tvárme sa, že sa to nikdy nestalo.“
Šťastne prikývla a obrátila sa k Ashrielovi. ,,Tak, ako to vyzerá?“  
Ashriel napísal posledný znak a zatvoril pero. ,,Učíš sa rýchlo ako vždy, Bec.“
,,To je ona?“
Zasmial sa. ,,Dovoľ mi, predstaviť vás. Misaki toto je Rebeca, chránenkyňa Nebeských drakov. Bec, predstavujem ti Misaki, novú Kahalu Temnej rasy, Daenerovu vnučku a družku Kearnovu. Od včerajška som jej novým mentorom.“
Rebeca prekvapene zažmurkala. ,,Nevedela som, že má vnučku.“
Oprel sa o operadlo a otočil hlavu k Misaki. ,,To ani ona. Keby ňou nebola, bola by už pravdepodobne v Ríši mŕtvych. A ak tam nechceš ísť dodatočne, tak by som byť tebou, začal jesť.“
Svet sa odrazu zastavil a všetci smrteľníci v miestnosti skameneli. Vzduch zaplavil silný príliv starej mágie a korenistej vône.
,,Zavri oči, pokľakni a mlč, dokým nepoviem inak,“ prikázal Ashriel, ako vstával zo stoličky. Rebeca vtedy už dávno kľačala na podlahe so sklonenou hlavou.
Sklonila tiež hlavu, a tak pokľakla vedľa nej so zavretými očami. Nevidela, kto prišiel, no musel to byť niekto mocný, keď dokázal zmraziť čas.
,,Prinášaš rozsudok?“ prehovoril pokojne Ashriel.
Počkať! Nehovoril, že súd sa bude konať za šesť dní?
,,To musela byť naozaj nahnevaná,“ pokračoval Ashriel.
,,Ešte som ju takú nevidel,“ odpovedal cudzincov chladný hlas. ,,Naozaj chce jej život, Ashriel. Prišla by ju zabiť osobne, keby ju Rugna nezastavila.“
,,A tá nie je momentálne v stave, aby sa s ňou dohadovala,“ pridal sa povedomý hlas.
Kaelth! Určite to je jeho hlas.
,,Ale je ešte dostatočne tvrdohlavá, keď si s nimi prišiel ty a ona žije.“
,,Stačilo!“ rozkázal ďalší cudzí hlas. ,,Sme tu kvôli rozsudku, nie rečičkám.“
,,Pokoj, Dazenth,“ odpovedal ďalší hlas nezaujato. ,,Toto predanie nemá časový limit a my sme nedostali priami rozkaz.“ 
Dazenth? Dazenth? Nespomínala ho Tearae? Pri kom ho len spomínala? Yveln? Nie. Aaraea, áno. Je jedným z jej hlavných strážcov.
,,Môžeš ma pustiť, Razeth, nemienim ju zabiť,“ odvetil Dazenth. ,,Aspoň nie teraz.“
,,Možno je odsúdená a Aaraea ju chce mŕtvu, lenže stále je Daenerovou vnučkou a Kahalou,“ prehovoril ďalší muž.
Náhle sa jej pleca dotkla mužská ruka. ,,Vstaň, Kahala.“
Postavila sa, ale oči neotvorila.
,,Nikdy ma nenapadlo, že Ardaryunovia strpia, aby odsúdený stál pri vyrieknutí rozsudku,“ zasmial sa Ashriel.
,,Jevith má pravdu. Stále má určité postavenie, ktoré musíme rešpektovať aj my. Spyros začni. Rád by som sa vrátil domov.“
,,Z moci, ktorá vyplýva z môjho postavenia Nebeského draka a poverenia Stelesnení, som prišiel predať rozsudok, vyrieknutý Anmayerov a schválený Arasamyou, BhagyouLyarkov, ktorý je určený Misaki, démonskej vojvodkyni, súčasnej Kahale, vnučke Daeneraovej a družke Kearnovej. Rozsudok znie nasledovne: Súdená sa previnila nedovoleným vstupom na pôdu Svätyne obnovy, ktorá je domovom Anmayeri. Trestom za tento prečin je smrť, avšak v tomto prípade bolo súdenej dovolené naďalej žiť, ak podstúpi trest, ktorý jej bol udelený. Týmto trestom je získanie Kvetu odpustenia a prinesenie ho Anmayere. Dozorom pri plnení tohto trestu je Kaelth a Ashriel. Pýtam sa ťa, Misaki, prijímaš tento trest, aby si odčinila svoj priestupok?“
 Akoby som mala na výber.  ,,Áno, prijímam.“
,,Dobre. Výkon trestu je v rukách dozorcov. Týmto moja práca končí,“ na chvíľu sa odmlčal. ,,Prajem veľa šťastia, budeš ho potrebovať dieťa.“
Nemusela vidieť, aby vedela, že sa tí štyria premiestnili preč z miestnosti.
Ostal tu z nich iba Kaelth, ktorý prehovoril: ,,Vráťte sa na miesta, nech sa tí ľudia preberú. Vy dvaja potom príďte za mnou hore.“ 
Keď sa všetci vrátili ma miesta, kde boli predtým, než čas zastal, ľudia ožili. Ashriel sa postavil a ona ho bez slova nasledovala hore schodmi a do obývačky, kde na nich čakal Ardaryun.
Sedel na gauči a hrabal sa v lekárničke. ,,Nemáš niečo užitočnejšieho?“ opýtal sa potichu, keď vstúpili do izby. ,,Väčšina z tohto je na nič.“
Ashriel popri kráčaní ku kreslu, mávol rukou a na zemi sa objavila veľká čierna športová taška. ,,V pravom bočnom oddiely.“
Nesmrteľný sa tam začal prehrabovať.
Obaja sa usadili a pozorovali ho, ako po chvíli vytiahol niekoľko fľašiek s nejakými obväzmi a položil ich vedľa už vytiahnutých obväzov, misiek, malých aj väčších priehľadných uzatvárateľných vreciek s nádobami, nožníc, ihiel s niťami a alkoholu.
,,Za tento výlet vďačím Rugne?“ prehodil Ashriel, keď sa natiahol po jednu z fľaštičiek.   
Kaelth vzal druhú a jej obsah nalial do jednej z misiek. Ashriel urobil to isté so svojou. Vzduch nasiakol pachom alkoholu a čímsi ďalším, čo nedokázala identifikovať.
Ardaryun sa načiahol po prvom obväze, roztvoril ho a vhodil do misky. ,,Svojich vnukov miluje. Nechce, aby o ňu prišiel iba kvôli nejakému omylu.“ Kým sa v jej obsahu celý namočil, vzal jedno z malých vreciek, mokrý obväz vytiahol, nechal ho odkvapkať a vložil do vrecka, ktoré dôkladne zavrel. Celý postup opakoval s ďalšími obväzmi.
Ashriel medzi tým vytiahol z tašky ďalšie veci, ktoré primiešaval do misky. ,,Pripomeň mi, že jej za to musím niekedy poďakovať.“ Obsah sa sfarbil do biela a ustavičným miešaním zhustol. Keď bol s výsledkom spokojný, vzal lyžicu a začal to dávať do jednej z nádob.
Misaki absolútne nechápala, načo to robia. V tomto storočí si už málo z nesmrteľných rás vyrábalo vlastné liečivá a pomôcky na ošetrovanie, pretože o ich výrobu sa starali smrteľníci. ,,Nemôžete ísť do lekárne a kúpiť si tam, čo potrebujete?“
Obaja na ňu upreli pohľady a rozosmiali sa. ,,Naozaj si myslíš, že by sme tam našli, čo potrebujeme?“ opýtal sa neveriacky Ashriel. ,,O tom pochybujem. Z nových rás si umenie výroby liekov úplne ponechali iba elfovia a mágovia. Vy ostatní sa spoliehate na ich výrobky, mágiu a lieky smrteľníkov. Možno je to tým, že ste časom spohodlneli, možno tým, že sa už zriedkakedy stretnete s ozajstným smrteľným nebezpečenstvom.“
,,Čo myslíš, kto ju otrávil?“ zmenil tému Kaelth. ,,Aj medzi nami je jeho použitie zriedkavé.“   
,,Aj malé množstvo postupne ochromuje jednotlivé sústavy,“ vysvetľoval jej Ashriel popri práci. ,,Kým ju Yumi preniesol, mala už ochromenú časť pohybovej a opornej sústavy.  Kým sa začalo s proti liečbou, mala väčšinu kostí rozleptanú a trištvrte kože odumretej. Prestala jej úplne fungovať hormonálna, imunitná, tráviaca a vylučovacia sústava. Keby Rae nepoznal protijed, nepomohol by jej ani Reis. Každá duša potrebuje telo a to by po nejakej dobe už neexistovalo.“
,,Ako sa ten jed volá?“ naliehala Misaki. Nikdy nepočula o tak silnom a jedovatom jede.
,,Nekromancerov,“ odpovedal Ashriel, keď položil plnú uzavretú nádobu čohosi na stôl vedľa Kaelthových vreciek s obväzmi. ,,Jednou z jeho zložiek je krv nekromancera, preto ten názov. Kým to dorobíme, najedz sa. Je to na kuchynskom stole.“

Biela akropola, Dvor Temnoty, Temnota

Yumi na nich čakal pred Bielou akropolou. Sedel na najvyššom bielom schode so zavretými očami.
Zo začiatku bol Kearn viac než dotknutý, že jeho brata nikto nestrážil a on mal za sebou dvoch Ardaryunov. Potom si všimol, ako zo strechy akropoly visí modrý dračí chvost. Nebol príliš dlhý ani veľký, takže Sin bol vo svojej neúplnej podobe. Ako na zavolanie sa objavili krídla a o sekundu neskôr sa zo strechy vyklonila Sinova hlava. ,,Ach, konečne ste dorazili. Už som sa o teba začínal báť, Nuw.“
Nuwa mu zamávala na privítanie. ,,Nečakala som ťa tu. Čo tu robíš?“
,,Niekto predsa musel skrotiť tie lietajúce príšerky, keď Mikael zaspal. A Gab predpokladal, že  pôjdeš po Yumiho bez neho, tak ma poprosil, aby som naňho jedným očkom dohliadol.“
,,Naňho?“ Z tónu jej hlasu bolo jasné, že mu neverí ani nos medzi očami.
Sin sa zazubil. ,,Áno, naňho, Nunu. Je si vedomý toho, že Kearn by ti nikdy neublížil. Tí dvaja sa postarajú, aby to neurobil niekto iní a ja som tu, aby som dohliadol, že sa všetci bez problémov dostanete pred Rugnu. Teraz, keď ste vy traja dorazili, musím sa uistiť, aby v Temnote neostal jediný anjel.“ Zmizol im z dohľadu a následne vystrelil k oblohe malý modrý drak. Obkrúžil vrchol akropoly, v ktorom horel oheň a odletel preč.
V tichosti vkročili do akropoly a nasledovali Nuwu do hlavnej haly. Pred dvojkrídlovými dverami stáli dvaja Ardaruynovia, ktorí skôr pripomínali sochy než stráže. Dvere sa pootvorili a Nuwa prekĺzla dnu. Keď ju však chceli nasledovať, dva prekrížené nizhaky im v tom zabránili a dvere sa zavreli.
,,Arasamya vás prijme, až keď budete všetci,“ ozval sa z bočnej chodby Virvaenthov hlas v Temnom jazyku. Väčšina Temných ho tu poznala pod menom Levelys. V prítomnosti Stelesnení sa smelo rozprávať iba v Prastarom jazyku alebo Zabudnutom, ak to povolili. Keran mal niekedy podozrenie, že iným jazykom ani nerozumeli. Pravdepodobnejšie bolo, že ich považovali za podradné. Stelesnenia sa však nedostávali do spoločnosti tých, ktorí by minimálne Zabudnutý jazyk neovládali, a ak sa náhodou dostali, boli využité špeciálne tlmočníčky. Avšak Virvaenth strávil v Temnote dosť dlho nato, aby si tento prešľap mohol dovoliť.
Zastavil sa pred nimi a najskôr sa mierne uklonil Kearnovi, potom Yumimu. ,,Suyun, Khan. Zavediem vás do komnaty, kde počkáte, dokým vás Arasamya neprijme. Požiadala ma, aby som vám po tú dobu zaistil pohodu, ktorá prislúcha vášmu postaveniu.“ Sladko sa usmial a prešiel si jazykom po perách. ,,Avšak boli tu návrhy, ktoré ma nesmierne zaujali. Škoda len, že mi ich Gabriel zakázal uskutočniť. Máte jediné šťastie, že to bolo ešte v stave, keď mal ako tak chladný rozum. Inak by som vás dal priviazať na nejaké pekné slnečné miesto a nechal wishunov hodovať na vašich telách.“ Zdvorilo sa uklonil, lenže jeho oči priam volali potom, aby ho vyzvali. ,,Teraz, ak by ste boli takí láskaví a nesledovali ma.“
Kearn pozrel na Yumiho, ktorý zavrtel hlavou. Ani jeden z nich nepochyboval o jeho slovách. Sám videl Gabrielthov stav, ktorý mohol vyvolať jedine strach a obavy o Stelesnenia. Bol vďačný, že poľoval na Mithru. Keď ho nájde, pravdepodobne z neho vymláti dušu. Ešte vďačnejší bol však zato, že zatiaľ nestretli Arasamynich hlavných strážcov. Ich privilégiom bolo, že v čase ohrozenia Stelesnenia, pre nich neplatili žiadne zákony a nikdy neboli súdení za činy, ktoré v tej dobe spáchali nech boli akékoľvek. Gabrielth by ani v stave najväčšej zúrivosti nezabil pokrvných potomkov Stelesnení, ak by mu to ony samotné neprikázali. Kaelth s Tyrathom by ich momentálne zabili na mieste. Najvďačnejší zo všetkého bol, že zatiaľ nevidel žiadneho z Byralovov. Ardaryunovia boli rozdelení do štyroch tried alebo klanov. Najnižšou boli Tsarrovia, inak volaní obyčajní, čo boli v podstate sluhovia. Druhou triedou boli Rrazmakovia, teda strážcovia a patrila tam väčšina Ardyrunov. Boli to práve tí, ktorých vo svojom živote najviac videl. Treťou boli Byralovia – bojovníci, ktorí sa posielali do skutočných bojov. Byralovia boli povolaní iba v dvoch prípadoch. Ak niektorému z vládcov preskočilo natoľko, že vyhlásil vojnu Stelesneniam. Ten druhí prípad bol, keď sa Stelesnenia z nejakého dôvodu rozhodli pre vyhľadenie určitej rasy alebo skupiny nesmrteľných. Ak by tu bol čo i len jeden Byral, všetci by boli ešte vo väčšom probléme než boli. Štvrtou a najvyššou triedou boli Ishnetarovia – praví princovia vesmíru. Sám Gabrielth bol v skutočnosti prvým Ishnetarom. Okrem neho exitovali ešte dvaja, o ktorých vedel, no pochyboval, že sú jediní, ktorí existovali.
,,Ako je na tom Arasamynin zdravotný stav?“ opýtal sa, aj keď poznal odpoveď. Ardaryunovia nerozprávali o Stelesneniach s kýmkoľvek, kto nepatril k Starodávnym. On ani Yumi k nim nepatrili.
Virvaenth sa neobťažoval otočiť, ani odpovedať. Pokračoval v kráčaní po prázdnej chodbe  a viedol ich ktovie kam.
Povzdychol si a zopakoval otázku v Prastarom jazyku.
Tento raz odpoveď prišla: ,,Chceš úprimnú alebo formálnu odpoveď?“ 
Aj na Yumiho tvári sa zjavilo nepatrné prekvapenie. Čakali odvrknutie alebo ubezpečenie, že je rovnako zdravá ako doteraz.
,,Videl si Gabriela,“ povzdychol si Ardaryun. ,,On s Tyrathom to nesú najhoršie. Keal to cíti tiež, ale je dostatočne ďaleko, aby to diaľka trochu stlmila. Cítime to všetci. Jedna zo Shaykáu nezvládla toľkú bolesť so smútkom a zabila sa. Našla sa obesená s podrezanými žilami v jej izbe. Od zasadnutia sa ešte nepremenila do ľudskej podoby, aj napriek kŕmeniu. Prestala komunikovať s kýmkoľvek, okrem tých troch, Ishnetarov a Nuwi. Prosili sme ju, aby ostala v sídle a oddychovala, ale beznádejne.“ Prudko sa zvrtol na pätách a planúcimi očami ich prebodol. ,,Kvôli vašej malichernej potýčke, budeme mať čo robiť, aby sa jej stav zlepšil.“
,,Čo Mikael?“ opýtal sa ho Yumi.
Kearn sa k tomu neodvážil, lenže jeho nevlastný brat mal vždy viac odvahy než rozumu a rozum mu nikdy nechýbal. On bol vychovaný k vládnutiu Temnej rasy, Mikael na uchovanie tradícií a kultúry, ale Yumi... Z neho sa stalo smrtiace stvorenie vytrénované k jedinému účelu – boju. Matka sa postarala, aby vedel používať všetky zbrane rovnako dobre ako mágiu. Ešte pred stáročiami sa konečne dozvedel, že jeden z jeho majstrov bol samotný Gabrielth. Mohol sa iba domnievať, kto boli tí ostatní.
,,Vieš, že ťa rešpektujem Khan  a tvoje spojenie s budúcou Ardhyamikou ti zvyšuje postavenie, ale nezabúdaj na svoje miesto. Nie, keď mám chuť zabiť vás oboch na mieste. Khan odpočíva pod našim dohľadom a ostane to tak do odvolania. Nemusíte sa oňho báť, stal sa Arasamyninim hosťom a bude oňho postarané nech bude situácia akákoľvek.“
,,Môžeme ho vidieť?“
Zavrtel hlavou. ,,Bohužiaľ nie. Zatiaľ spí tu, ale ako náhle sa jeho stav zlepší, presunieme ho.“ Odrazu sa pozrel za nich, čo ich prinútilo otočiť sa.
Kráčala za nimi úplne posledná bytosť, ktorú by tu čakali. Samotná Anmayera. Jej červené šaty sa tiahli po lesklej mramorovej podlahe. O odtieň svetlejšie vlasy mala rozpustené, čo u nej bolo zriedkavé. Pravú ruku mala položenú na Shamilthovom predlaktí a po jej ľavom boku kráčal Dazenth. Ani jeden z nich na sebe nemal zbroj ako ostatní prítomní Ardaryunovia. Na sebe mali čierne kožené topánky, nohavice s opaskom, na ktorom boli pripevnené dve dýky s vykladanými rukoväťami. Odhalené brucho, hruď a krk im zdobilo tradičné klanové tetovanie Ardaryunov. Na rozdiel od Kaelthovho čierneho, ich žiarilo červenou farbou.  Predlaktia im chránili chrániče a v ruke držali nizhak. Z toho Dazenthovho ešte kvapkala krv. Asi meter za nimi kráčal Rees a Roth vo svojich smrtkovských podobách.
Kearn s Yumim padli na kolená v rovnakom okamžiku, Virvaenth sa úctivo sklonil a všetci traja ju pozdravili v Prastarom jazyku.  
Anmayera zastala tesne pred Kearnom a položila mu ruku na hlavu. Svojimi kĺbovými prsteňmi v tvare pazúrov mu prechádzala vo vlasoch a zamierila na zadnú stranu krku. Ten kov bol natoľko ostrý, že stačil jediný okamžik jej nepozornosti a mohla mu prebodnúť kožu. V jej prípade by však o nepozornosť rozhodne nešlo. ,,Svoju sestru milujem. O jej rodine sa to už povedať nedá. Najskôr tvoja matka, potom vy traja a teraz dokonca aj tvoja družka. Mal by si mojim sestrám bozkávať nohy, že mi rozhovorili jej zabitie.“ Jeden z pazúrov ho poškriabal na boku krku tak silno, až mu začala tiecť krv. ,,Mala by som si na oplátku žiadať tvoju krv? Možno by som mohla prikázať Dazenthovi, aby prelial niečo z tvojej vznešenej krvi.“
Kearn neodpovedal, ani sa nehýbal. Tá otázka aj tak nepatrila jemu, a keby odpovedal, rozhnevalo by ju to. Anmayera možno bola stvoriteľkou, ale zabíjala s oveľa väčším potešením, než život dávala. Keď však spomenula Misaki, zašklbali mu svaly, čo spôsobilo, že sa mu pazúr zaryl hlbšie do mäsa. Odvtedy, čo ju od neho vzala Nidra, o nej skoro nič nevedel. Cítil ju v sídle Pánov času, no potom ju stratil. Pripisoval to Nidre a jej sídlu, ale teraz vedel, že sa zmýlil. Misaki sa musela dostať, kam nemala. V sídle Pánov času sa nachádzalo množstvo portálov, lenže zopár z nich viedlo do zakázaných a posvätných miest. Jedným z nich bola aj Svätyňa obnovy – domov Anmayeri a Ardaryunov. Iba jeho neobyčajná kontrola, ktorú tisícročia zdokonaľoval, mu zabránila spýtať sa jej na Misaki. Stelesneniam sa nikdy nepokladal taký druh otázok.   
,,Vieš, že tvoja družka bola odsúdená?“
,,Nie, Anmayera.
,,Porušila jeden z najvyšších zákonov tým, že bez pozvania vstúpila do môjho domova. Keby nebolo jej pokrvnej línie, jej duša by už dávno patrila do Sveta mŕtvych.“
Prudko vydýchol a znovu sa nadýchol, aby získal svoje emócie po kontrolu.
,,Anmayera,“ prehovoril Gabrielthov hlas a pazúry z jeho hrdla zmizli.
,,Anmayera, Arasamya ich očakáva,“ teraz prehovorila Nuwa pokojným hlasom. ,,Rozkázala mi, aby som Suyuna a Khana priviedla do siene.“
,,Fajn, ale prednosť mám ja. Jej čin naklonil váhy k chaosu a treba to napraviť.“
Kearn vstal, až keď sa ho dotkli Nuwine prsty.
Anmayera kráčala späť po chodbe a jej ruka driapala Gabrielthovu odhalenú potetovanú kožu na predlaktí. Kvapkajúca krv z jeho rán, ktoré mu spôsobovala, ju netrápila. Práve vzal na seba bolesť, ktorá mala patriť jemu. Možno mu dokonca zachránil život, čo mu nikdy nezabudne.
,,On sa zahojí, len čo z neho vytiahne tie pazúry, ale vám sa tie rany budú  hojiť niekoľko týždňov,“ zašepkala Nuwa. ,,Odvďačíte sa mu tak, že prežijete. Inak by to bolo zbytočné a on nikdy nerobí zbytočné veci.“ 
Ozvalo sa zachrapčanie a kašeľ. Pozrel na Yumiho, ktorý bol stále na kolenách. Z úst mu vytekala krv. Virvaenth ho držal za rameno a pomáhal mu na nohy. Kearn k nemu okamžite priskočil z druhej stany a chytil ho za druhé rameno. Zodvihli ho, lenže Yumi nedokázal stáť na nohách a neprestajne vykašliaval krv.
Už sa ho chcel opýtať, čo mu je, no Nuwa ho zastavila s rukou na perách. Pozrela na Virvaentha a obaja prikývli. Dotkla sa jeho a Kearnovho ramena a preniesla ich preč.

Na novom mieste ich privítalo zlostné vrčanie. Z tieňa miestnosti vyšiel vrčiaci vlkolak.
,,Pokoj, Kai. Tass! Anmayera pravdepodobne spravila niečo Yumimu. Vypľúva krv a nedokáže sa udržať na nohách.“
Vlkolak po jej slovách prestal vrčať a sadol si. Do tmavej izby vbehla Tassalis v zástere. Obehla vlkolaka a dotkla sa Yumiho čela. ,,Čo sa stalo?“
,,To je nadlho. Dotkla sa jeho hlavy a len čo odišla, začal vykašliavať krv.“
,,Mňa sa dotkla tiež a nič mi nie je,“ podotkol Kearn. Pochyboval, že za to môže ona.
Tass zastala pohľadom na jeho rane na krku, ale ruky sa mechanicky pohybovali po Yumim. Kontrolovala mu životné funkcie. ,,O tom pochybujem. Ktorým prstom ti to spravila?“
,,Neviem. Možno ukazovákom alebo prostredníkom.“
Prikývla. ,,K tebe sa dostanem neskôr. Ak pocítiš hocakú zmenu, ihneď mi to povedz. Položte ho na posteľ a dostaňte z neho tú zbroj. Nu, prines infúziu a krv. Viv, prines vodu s ľadom a samostatný ľad.“
S tým odbehla z izby s vlkolakom po boku. Tasselis bola v skutočnosti slepá. Ani on sám nevedel, ako to s ňou v skutočnosti bolo. Jej oči boli slepé k všetkých nemagickým veciam a z väčšiny aj k tým, ktorými prúdila mágia. Avšak v Kaileanovej prítomnosti jej zrak úplne fungoval. V prítomnosti iných psovitých stvorení sa jej zrak vrátil čiastočne. Kailean preto nefungoval len ako jej ochranca, ale aj ako slepecký pes.
Priniesli ho k posteli a Kearn začal bratovi zvliekať zbroj. Ardaryun ho naopak udržiaval v sede a pred ústami mu držal nádobu, kam vypľúval krv. Keď ležal skoro nahý Yumi na posteli, vrátila sa Tasselis s plnou náručou rôznych vreciek s bylinkami a ampuliek. Nasledovala ju Nuwa s ľadom.
,,Odíďte,“ prehovorila na nich Tass, ako sa postavila pred Yumiho s ampulkou v ruke.

Kearn nechápal, ale Nuwa prikývla. ,,Poď. Rugna ťa stále očakáva.“    

8 komentářů: