pátek 30. června 2017

Temná labuť - Kapitola 13



Jej sestra vyliezla na budovu, aby sledovala Lilicu v interakcii s Dallasom. Ale hneď ako ju Dallas zbadal, zdrhla, stratila sa zo strechy. Dallas povolal posily a hneď sa objavila aj helikoptéra, ale Trinity sa už dávno vyparila.
Infikovala mužov, aby im ukradla schopnosti. Vytvárala armádu vojakov, ktorí urobia čokoľvek, čo bude žiadať, potreba potešiť ju bude dôležitejšia než prežitie. Pokúšala sa ublížiť svojej najmladšej sestre. A to bolo vlastne jej cieľom, však? Nie zabiť Dallasa, ani Lilicu prostredníctvom Dallasa, ale zničiť Lilicu tým najhorším možným spôsobom.

Smútok sa miešal s devastáciou. Čo urobí Trinity teraz?
Dallas rýchlo odviedol Lilicu do svojho bytu, postaviac A.I.R. agentov po celej budove. Tiež použil špeciálne vybavenie na zabarikádovanie všetkých dverí a okien. A.I.R. vydala celoštátne varovanie pre všetkých ľudí a mimozemšťanov, aby boli na pozore pred Trinity Swanovou. Poslali aj fotografiu jej krásnej tváre so slovami: Ak ju uvidíte, nepribližujte sa. Nezasahujte. Nezraňte sa. Volajte A.I.R.
Zlý krok, A.I.R. Zlý. Lilica poznala ľudí. Hackla sa do kamier, umiestnených po celom meste, aby sledovala a pozorovala davy v izolovanom pohodlí inštitútu. Ak by niekto Trinity zbadal, prepadli by ju. A jej choroba by sa rozšírila.
Moja chyba. Mala som ju zajať, keď som mala možnosť.
V snahe mať stále zaneprázdnenú myseľ Lilica vybalila oblečenie a doplnky, ktoré kúpila počas nákupnej horúčky. Ale nedokázala zo seba vydolovať nejaké vzrušenie pre žiadnu z položiek. Zdalo sa, že prešli celé svetelné roky, už nebola tým istým dievčaťom, ktorým bola.
Ozval sa zvonček. Dallas otvoril, so zbraňou v ruke. Muž, ktorého nikdy predtým nevidela, mu podal vrecko a bez slova odišiel. Dallas jej dal to vrecko. Vo vnútri našla všetky druhy koláčikov, ktoré jej sľúbil, a okrem toho aj podnos ďalších sladkostí, no nedokázala sa primäť nejaký zjesť. Bolel ju žalúdok.
Sedela na posteli a on pochodoval pred ňou.
„Chcem, aby si vedela, že som si pozrel kamerový záznam z tej bitky. A to pred bitkou a po nej. Boli tam všade kamery,“ povedal. „Si dobrá. Urobila si na mňa dojem.“
„Vďaka. Ale kamery sú nelegálne.“ Nespomenula tie, do ktorých sa nabúrala. „Počas posledných rokov príliš veľa ľudí využilo zdokonalený softvér, aby zmanipulovali to, čo videli ostatní.“
Ignoroval to, a povedal: „Myslíš, že ľudia na teba zízajú, pretože ťa považujú za príšeru. Mýliš sa. Ľudia na teba zízajú a deti na teba ukazuj, pretože si tá najúžasnejšia žena na planéte. A pretože žiariš ako keby si bola sám život – ako keby si bola mojím životom.“
Vypúlila oči a v hrdle sa jej zadrhol dych. Jeho život?
A mohol mať pravdu? Cez ich puto nezachytila žiadne klamstvo.
Rukou si prešiel po tvári. „Okej. Už začínam skladať poéziu a to nie je dobré ani pre jedného z nás. Nedôverujem si v tvojej prítomnosti. Tie veci, ktoré ti chcem robiť...“ Pristúpil k nej, len aby sa s nadávkou zarazil. „Keď raz budem v tebe, mám pocit, že nič a nikto ma nedokáže odtiaľ vytiahnuť. Žiadna povinnosť. Žiadna zodpovednosť. A už vôbec nie A.I.R. A moja túžba stále... rastie.“
Každé slovo, ktoré vyslovil, v nej zapaľovalo nový oheň. Nie, to nebola pravda. Vždy pre neho horela. Jeho slová boli iba olejom do plameňov.
„Pôjdem sa zatvoriť do spálne než urobím niečo hlúpe,“ zamrmlal a s dupotom odišiel. Tresol za sebou dverami a zamkol zámok. Hľadela za ním, srdce jej búšilo. Začala chodiť hore-dole, ale jej túžba neochladla.
Prešla hodina... dve... a ona začala nenávidieť svoje telo. Bolo oveľa boľavejšie, než kedykoľvek predtým. Bradavky sa zmenili na tvrdé, malé vrcholky. Rozkrok mala celý premočený a pripravený. Končatiny sa jej triasli. Pokožku... mala tiež príliš citlivú na oblečenie.
Vyzliekla sa, až na novú spodnú bielizeň. Pobozkal ju chladný vzduch, ale ešte aj to pôsobilo ako stimul.
Napokon to už nedokázala zniesť. Zaklopala na dvere.
Dallas! Ideme sa bozkávať a to je rozkaz! Prestaneme s tým, než zájdeme príliš ďaleko.
Túžba bola silná, silnejšia než kedykoľvek predtým, ale tentoraz ani to nedokázalo prerušiť ich spojenie.
Hovorí zvodkyňa bezmocnej obeti. Nie!
Posadím sa na teba obkročmo a budem sa obtierať o tvoju erekciu. Obaja vyvrcholíme a –
Ty ma zabíjaš.
Zabíjam samú seba.
Rozšírilo sa medzi nimi napäté ticho.
Seriem na to. Áno. Dopekla, áno. Zámka sa otočila – a hneď na to sa znova zamkla. Do dverí buchla päsť, až za celé otriasali, a tentoraz vykríkol svoje odmietnutie: „Nie!“
Myslíš, že sa nedokážeš ovládnuť? Nechtami škriabala dvere tak silno, že po sebe v kove zanechali tenké škrabance. Dôveruj si trochu.
Ja viem, že sa nedokážem ovládať.
Prešla ďalšia hodina, tá najmučivejšia hodina, akú kedy vytrpela. Konečne vyšiel zo svojej izby a dožadoval sa uspokojenia, ale ona nedokázala zabudnúť na jeho statočný boj a nechcela, aby prehral, takže ho odmietla. Toto naťahovanie ju privádzalo zo zúrivosti!
A vážne ľutovala tento čin milosrdenstva.
Keď už nedokázala ďalej bojovať so vzrušením, uchýlila sa k špinavej hre, snažiac sa priviesť k vyvrcholeniu, dovoliac Dallasovi, aby ju videl, počul a cítil cez ich spojenie. Ale nič nefungovalo. Uspokojenie zostalo len ilúziou.
Dallas otvoril dvere s horúčkovitou túžbou v jeho očiach a pozrel sa na ňu, ležiacu na pohovke, s roztiahnutými nohami, a s buchotom zatvoril dvere bez toho, aby sa jej dotkol. A ona potrebovala, aby sa jej dotkol. Bola z nej len kôpka hormónov a túžby.
Napokon – vďakabohu! – toto šialenstvo začalo opadať.
„Rozptýľ ma,“ zachrapčala. Už sa s ním nebude zhovárať pomocou myšlienok, dokým to nebude absolútne nevyhnutné. Bolo to príliš intímne.
„Ako? Nedokážem myslieť na nič iné, než tvoje krásne... horúce... vlhké... lahodné telo.“
Hlboký nádych... výdych... dobre. „Dnes v noci Jade vtiahne mňa a Trinity do sveta duchov. Ako ju A.I.R. chytí?“
„Zatiaľ čo budete vo svete duchov, použiješ naše spojenie, aby si mi povedala, kde je fyzické telo Trinity. Vpadneme tam a ovládneme ju, zatiaľ čo ona sa nebude môcť brániť. Než sa jej duch vráti k telu, už bude vo väzení.“
Plán bol sľubný a napriek tomu boli Lilicine nervy na pokraji zrútenia. Určite sa Trinity pripraví aj na takúto možnosť. „Čo ak nechá svoje telo v nejakej pasci?“
„To je risk, s ktorým musíme počítať. Ale budem opatrný a ty tiež. Rozumieš? Ak sa zraníš... alebo niečo horšie...“
Bola nadšená z jeho obáv, uvoľniac tak podvedomé napätie, o ktorom ani netušila, že ho v sebe stále nosí. Keď o pár sekúnd zazvonil jeho vnútorný mobil, obaja vydýchli úľavou. Ďalšie rozptýlenie! Ale ich uvoľnenie sa okamžite vyparilo. Devyn ohlásil zničujúce noviny. Bride bola nezvestná. Nikto ju nevidel od chvíle, čo opustila tú reštauráciu. Jej manžel bol rozzúrený, naštvaný a totálne vystrašený.
Ak ju uniesla Trinity... ublížila jej...
Lilica si trhanými pohybmi obliekla koženú bundu a kožené nohavice.
„Už je čas.“ Dallas sa vynoril zo spálne. Jeho tmavé vlasy trčali do všetkých strán a oblečenie mal natrhnuté, ako keby si obliekol a znova vyzliekol aspoň tisíc ráz. Výraz v jeho tvári jej vrazil do brucha.
„Ak je Bride s Trinity, prinesiem ju späť,“ povedala mu Lilica. „Nech budem musieť urobiť čokoľvek.“
„Plány sa zmenili. Ty zostávaš. Jade pôjde sama.“
„Čože? Prečo?“ dožadovala sa.
„Trinity hľadá krv. Iba ju naštveš, ak tam pôjdeš.“ Zaujímal sa viac o Lilicino zdravie, než o Trinitin pád? Kedy sa to stalo?
„Pôjdem tam a hotovo. Musím to urobiť.“ Skrátila vzdialenosť a pevne ho objala, a potom sa vrátila k pohovke. V tomto preťahovaní mohla zvíťaziť len jedna strana. Skúšala to s obomi stranami. Trinity, potom Dallas... Dallas, potom Trinity. No, stačilo.
Dnes v noci sa mohlo pokaziť viac ako tisíc vecí, ale konečne mala jasný cieľ: bezpečnosť a zdravie celého sveta a nevinných obyvateľov. Začne s bezpečím a zdravím Bride.
Žmurkla, a odrazu stála uprostred hustej bielej hmly s Jade po boku.
Dallas?
Áno?
Som s Jade.
Ticho. Dávaj si pozor. Ak sa niečo pokazí...
Ja viem. Všetkých zachránim a potom budem utekať ako o život.
Nie. Dopekla, nie. Zachráň seba.
„Je tu John?“ opýtala sa Jade, potlačiac myšlienky na Dallasa do úzadia svojej mysle.
„Áno. Je ukrytý hlboko v hmle, kde aj zostane, dokým sa niečo nepokazí.“ Pri tých posledných slovách zvýšila hlas, boli mierené nielen na Lilicu, ale aj na Johna, nech bol kdekoľvek.
„Takže čo urobíme teraz?“
„Teraz nás vezmem za Trinity. Precvičovala som to s Johnom. Dokážem ju nájsť, zatiaľ čo zároveň budem držať aj teba v tomto svete, čo ti umožní vystúpiť z neho, bez toho, aby si sa vrátila do svojho tela. Poď.“ Preplietla ich prsty a viedla Lilicu dopredu. Hoci sa pohybovali jeden krok za druhým, byt a potom aj vonkajší svet presvišťal vedľa nich omračujúcou rýchlosťou, a Lilica nedokázala povedať, kadiaľ kráčali.
Keď napokon zastali, stáli pred podzemným tunelom, tmavým a vlhkým. Potkany – ako jediné zvieratá, ktoré prežili vojnu – pobehovali po okrajoch k stenám klietok. V nich bolo uväznených pätnásť osôb, všetci mimozemšťania. Títo zajatci uštedrili ďalší úder spomienkam na Trinity, ktoré si Lilica starostlivo chránila. Jej pohľad pristál na tmavovlasej kráske, skrčenej v zadnej časti klietky a žalúdok sa jej naplnil kyselinou.
Bride.
Robím správnu vec. Trinity nemôže chodiť po svete slobodne.
Cez spojenie pulzovali vlny hnevu a strachu. Našla som Bride. Trinity ju uniesla a ešte zopár ďalších. Nikto nevyzerá byť infikovaný a vo vzduchu necítiť pach choroby Schön.
Vďakabohu.
Myslím... myslím si však, že Trinity ukradla ich schopnosti. Prečo inak by ich uniesla a nenakazila ich?
Ale. Ak ukradla voodoo hlas od Bride... vedela, že táto schopnosť nebude fungovať na Lilicu alebo Jade?
Vďaka Johnovi poznáme vašu polohu, ozval sa znova Dallasov hlas. Devyn a A.I.R. sú už na ceste.
„Naša sestra je prvotriedna špina,“ povedala Jade a zovrela dlane.
„Pšt.“
„Prečo? Nikto nás nepočuje ani nevidí.“
Čo to dopekla, je? Lilica, Schön práve vnikli do mojej budovy. Dallasov hlas znova naplnil jej hlavu, slabšie než predtým, sotva počuteľný. Musíš...
Ticho.
Panika premenila jej krv na ľadovú rieku a jej pokožku na tlejúce uhlie.
„Čo sa stalo?“ naliehala Jade.
Hrdlo mala suché ako vzduchu v Krajine Nikoho. „Trinity poslala Schön k Dallasovi.“
Jej sestra zbledla. „Poslala ľudí aj za Johnom? Bez jeho ducha, je-“
„Neviem, ale dokáže sa o seba postarať.“ A dokázal to aj Dallas. Nebolo nutné sa obávať. Prestal s ňou komunikovať zrejme preto, že ich puto slablo. Pretrpeli to najhoršie zo zvieracieho hladu, bez toho, aby spolu mali sex.
K strachu sa pridala ľútosť. Stratím ho.
„Sú na takúto situáciu trénovaní,“ dodala Lilica.
„Ale John je zraniteľný. Telo sa nedokáže hýbať alebo bojovať bez ducha.“
„On to vie. Urobil opatrenia, aby vás oboch ochránil.“
Jade sa rýchlo spamätala. „Máš pravdu. Samozrejme, že máš pravdu.“
„A teraz, kde je naša nechválne známa sestra?“ Lilica vykročila ku klietkam, udivená množstvom zla v Trinity. Uniesla mužov, ženy, dokonca aj deti. Tie boli vystrašené a plakali, ženy sa zo všetkých síl snažili zostať silné a pokojné, upokojujúc okolie. Muži – tí, ktorí sa nekrčili vzadu – hovorili o spôsoboch, ako ujsť.
Dvaja polonahí muži – strážcovia? – vyšli spoza série balvanov. Tie blokovali ďalšiu miestnosť v jaskyni, uvedomila si. Tí dvaja medzi sebou niesli nahého muža, ktorý nemal silu udržať sa, a ťahal nohy za sebou. Pach Schön sprevádzal všetkých troch, zmes sladkého, slaného a hniloby. Každý z nich mal na sebe aspoň jednu otvorenú, hnisavú ranu.
„Nenávidím to,“ povedala Jade so zachvením. „Nenávidím tú ženu, ktorou sa Trinity stala.“
„Ja viem.“
Trio zastalo pred poslednou klietkou, jedinou prázdnou, a uložili muža do nej. Strážcovia obrátili svoju pozornosť ku klietke, v ktorej bola väčšina žien, a olízali si pery, ako keby boli hladní.
Odvážna Bride pristúpila dopredu a usmiala sa chladným, tvrdým úsmevom. „S pôžitkom vás zabijem.“
„My už sme dávno mŕtvi.“ Jeden zo strážcov sa načiahol cez mreže a zachytil jej prameň vlasov. „A ty sa k nám čoskoro pridáš.“
Vytrhla si pramene z jeho zovretia. „Aké smutné. Práve si sa postaral, aby si prišiel o ruku.“
„Ticho.“ Spoza balvanov vyšla Trinity a stiahla si opasok na páse, aby jej župan zostal na svojom mieste. Jej svetlé vlasy boli rozstrapatené, pokožka ružová a zdravá, a oči jej žiarili oveľa väčšou silou, než včera. Lilica vtlačila opätky do podlahy, potlačiac tak nutkanie prebehnúť cez jaskyňu a prefackať svoju sestru.
Trinity zastala pred klietkami. Prehľadávala skupinu kvôli ďalšej obeti? Potom narovnala plecia a chrbát sa jej prudko vystrel ako oceľ. Pomaly, pomaličky sa obrátila, jej pohľad skúmal... celé okolie. Vycítila svoje neviditeľné obecenstvo?
„Vitajte, sestričky. Som taká rada, že ste prišli.“ Usmiala sa rovnako pomaly, hoci jej pohľad sa neupieral na Lilicu a Jade. „Očakávala som vás tu skôr. Ale nevadí. Dovoľte mi povedať, ako to odteraz bude fungovať.“
Och, áno. Vycítila svoje obecenstvo.
„Jade, ty ma vtiahneš do sveta duchov. Ak ma nevrátiš späť do piatich minút – a ver mi, že moji muži to budú rátať – všetci v týchto klietkach prídu o hlavu. Ak sa vrátim a moji väzni budú preč, nakazím celé mesto. Našla som spôsob...“
Nie! To je lož! Ak by bola našla spôsob, už by bola dávno urobila.
Dallas, si tam? Trinity sa vyhráža, že nakazí celé mesto, ak neurobíme, to čo od nás chce.
Žiadna odpoveď.
„Čo by som mala urobiť?“ opýtala sa jej Jade.
Okamžité rozhodovanie. „Presne to, čo žiada Trinity. Vytiahni ju do sveta duchov.“
Jade prikývla a zatvorila oči. Priblížila sa k Trinity... načiahla sa do tela dievčaťa a vytrhla z nej ducha. Odrazu tu boli dve verzie Trinity: telo a jej duch. Jedna sa nehýbala, tá druhá sa tešila. „Ako môžeš byť taká krutá?“ Jade ustúpila o krok dozadu.
Trinity si prehodila dlhý prameň vlasov cez plece. „Už som ti to povedala. Naučila som sa, že sa môžem spoliehať iba na seba. Bolo by lepšie, keby ste sa to naučili tiež. A teraz. Dáš mi svoje schopnosti a posilníš tie moje. A ty,“ povedala smerom k Lilici, „urobíš to isté.“
Voodoo hlas. Hlas od Bride. Nie, Trinity nevedela, že kvôli ich pokrvnému príbuzenstvu boli odolné. Trinity urobila mnoho strašných vecí, ale toto bola možno tá najhoršia. Plánovanie krádeže schopností svojich sestier a nechať ich napospas neľútostnému svetu.
Jade sa zdanlivo podvolila, vystrela svoje ruky, ako keby sa bezmocne poddala príkazu od Trinity. Trinity preplietla ich prsty, iniciujúc tak kontakt s pokožkou, vycítiac, čo Jade chcela, aby urobila, Lilica zovrela jej pažu. O sekundu neskôr Jade premiestnila všetky tri na nové miesto, zabrániac tak Trinity vrátiť sa do svojho tela.
Obklopila ich hustejšia hmla, nič iné nebolo vidieť.
So zúrivým zvriesknutím sa Trinity vytrhla z Jadeinho zovretia. „Vezmi ma späť. Vezmi ma späť, inak budeš trpieť v takých mukách, aké si nedokážeš ani len predstaviť.“
„Lilica?“ ozvala sa Jade, neistí.
„Nie,“ odpovedala. Prehovorila k Trinity: „Mala si si urobiť domácu úlohu. Nátlak nefunguje na rodinných príslušníkov.“
„Vy nie ste moja rodina!“
Tie slová ťali do živého. „Myslím, že nie sme. Už nie.“
Trinity ešte neskončila. „Toto je tvoja chyba! Mala si použiť svoje dary a vyslobodiť nás z inštitútu, namiesto toho, aby si odsúdila Walsha na smrť. Po tom dni nás držali nadrogované tak dlho, že sme ani nedokázali uvažovať. Ak by som bola voľná, nikdy by mi nebol pridelený ešte horší doktor. Nikdy by som nebola prinútená absorbovať chorobu Schön. Nikdy by som nič z toho neurobila.“
Toľko odporu... vážne je to moja chyba? „Preto si chcela, aby som bola mŕtva?“ zašepkala Lilica.
„Chcela?“ Trinity sa neveselo zasmiala. „Ja to stále chcem a chcem vidieť, ako sa to stane.“
Ďalšie rany, ktoré krvácali v jej vnútri. „Určite ma nemôžeš nenávidieť tak strašne kvôli niečomu, čo som urobila ako dieťa.“
Trinity zasyčala: „Ty si tá škaredá. Tá, ktorú nechceli. A napriek tomu si tu a spojená s Dallasom. Si predmet jeho záujmu. Ale on je môj. Mám s ním plány.“
Jej sestra... žiarlila? Trinity chcela Dallasa ako svojho muža.
Zúrivosť... „Tvoje plány boli práve zrušené.“ Ozvali sa v nej majetnícke inštinkty. „On je môj a ja si ho nechám.“
S výkrikom sa Trinity vrhla na Lilicu a zrazila ju k zemi. Ako uzlík hnevu, Trinity udierala, škriabala a kopala, a Lilica ju to nechala robiť, prijímala to násilie ako svoj dlh. Trest za jej hriechy. Trinity mala pravdu. Aspoň v jednej veci. Lilica mala pracovať na úteku a nie na odplate.
Ale v nasledujúcej chvíli tam stála Jade a ťahala Trinity z nej... a nepúšťala ju. Trinity sa začala triasť. „Nie. Nie! Prestaň.“ Výkrik oddelil jej pery. „Nieee!“
„Nedovolím ti ublížiť mojej sestre.“ Jade ju konečne pustila a Trinity sa nehybne zviezla z zemi.
„Nie,“ povedala Llilica, krútiac hlavou. „Jade! Povedz, že si ne-“

„Ale áno.“ Zelená kráska sa na ňu pozrela so zničujúcou zmesou odhodlania a ľútosti, než ju vzala za ruku a vytiahla ju na nohy. „Ukradla som životnú silu Schön. Vzala som, koľko som vedela. Je oslabená, a my... my sa musíme rýchlo činiť.“

16 komentářů:

  1. Srdečná vďaka za preklad i korektúru...:-);-)

    OdpovědětVymazat
  2. Vdaka za skvelý preklad a korekciu a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky moc za překlad a korekci další kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem krásne za pokračovanie. Skvelý preklad a korekcia ♥

    OdpovědětVymazat
  8. Dakujem za skvele pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  9. Nadhera!!! Moc dekuji a tesim se na dalsi dil

    OdpovědětVymazat