pátek 23. června 2017

Temná labuť - Kapitola 12



Všetky majetnícke inštinkty v Dallasovi na neho kričali. Vezmi si Lilicu tu a teraz. Tu a teraz. Na obecenstve nezáležalo. Vyzlečie ju z jej nových vecí – dám si veľký pozor, aby som ich neroztrhal, vyzerajú na nej tak dobre, chcem, aby si ich znova obliekla... aby som jej ich mohol znova vyzliecť. Dá svetu jasne najavo, že ona mu patrí – a on patrí jej.
Tu. Obtočil okolo nej ruky a uchopil do dlaní jej zadoček, zodvihol ju, zatiaľ čo si stále bral jej ústa. Teraz. Ovinula nohy okolo jeho pásu, pevne sa ho pridŕžala a natlačila prsia na jeho hruď. Jej chuť... rovnako dekadentná ako jej vôňa, pripomínala mu všetko, čo kedysi miloval, všetko, čo miloval v súčasnosti, a všetko, čo bude milovať v budúcnosti. Predstavovala sex, víťazstvo, opojný pocit – ako žiadna iná.

Už žiadne čakanie, rozhodol sa. Potreboval ju a ona potrebovala jeho. Bude ju mať. Tu a teraz. Dá jej orgazmus, na ktorý tak čakala.
Dobrý plán.
Zohol sa, aby ju položil na stôl. Na ramene mu pristála tvrdá okova a potiahla ho dozadu, prinútiac ho prerušiť kontakt s Lilicou. Zreval od zúrivosti. Nikto ho nebude držať od Lilice!
„Dosť!“ John Bez priezviska vstúpil do jeho vedomia. „Toto je verejné miesto, Dallas.“
Ako keby ho to trápilo. Vzal do dlane svoju zbraň a namieril na Rakana. Kútikom mysle zachytil ženský výkrik: „Nie!“
Začul Bridin príkaz: „Nevystrelíš. Zložíš svoju zbraň. Teraz.“
Prinútenie. Už na neho vyskúšala túto svoju schopnosť a on nedokázal zabrániť svojmu telu, aby ju poslúchol. Tentoraz bol schopný potlačiť prinútenie a jeho prst sa jemne triasol na spúšti.
„Dallas,“ ozvala sa Lilica chvejúcim sa hlasom, „zlož zbraň.“
A on... poslúchol. Nie preto, že musel, ale preto, že ju chcel potešiť. Odložil svoju zbraň do puzdra a opar túžby sa pomaly začal dvíhať. Bol na verejnom mieste, s oknami, a takmer si vzal Lilicu na stole. Mieril svojou pyre-gun na svojho kolegu a bol by ho zastrelil.
„Je mi to strašne ľúto,“ povedal trhavým hlasom. To prekliate puto! Bude ho musieť buď úplne prerušiť, alebo prijať, pretože očividne to takto dlho nevydrží.
„Ver mi. Rozumiem ti.“ John vrhol pohľad na krásku so zelenou pokožkou, ktorá teraz stála vedľa Lilice. Jade. Lady Delirium. Naplnilo ho vedomie. Jade mala schopnosť čítať myšlienky osobám v jej blízkosti, ako aj schopnosť privlastniť si a požičať schopnosti mimozemšťanov, ale iba na jeden alebo dva dni.
„Už sa ovládam,“ povedal Dallas a po krátkom zaváhaní od neho John odstúpil. Jeho pohľad našiel Lilicu sám od seba. Dychčala a trela si ruky, keď hovorila s Bride o... našpanoval svoje uši... prinútení...
„-mám tú schopnosť,“ hovorila. „Volám ju voodoo hlas a-“
„Ja ju tiež volám voodoo hlas!“
To si zo mňa strieľate. Dallas ju práve pobozkal, vyhrážal sa svojmu spoluagentovi, ako aj žene svojho najlepšieho kamaráta, a Lilica využila tento moment na dôverný rozhovor so ženou. Tie dve sa dokonca na seba usmievali.
„Potrebujem na tú schopnosť všetku svoju silu a po tom, čo ju použijem,“ hovorila Lilica, „som úplne slabá po celý zvyšok dňa.“
„Len potrebuješ prax,“ odpovedala Bbride. „Chcem tým povedať, že je to ako dvíhanie činiek. Keď začneš cvičiť, najprv začneš dvíhať tie ľahšie, než môžeš prejsť k tým ťažším. Čím viac budeš dvíhať, tým viac ti budú rásť svaly.“ Stíšila hlas. „Ale buď opatrná, kde sa precvičuješ a na kom to precvičuješ. Medzi ľuďmi je voodoo hlas jedna zo strašnejších mimozemských schopností, a kde je strach, tam je násilie. Och, a voodoo hlas iba zriedka funguje na členov rodiny, a to zahŕňa aj všetky rodinné vzťahy. Intímne putá vytvárajú akúsi imunitu.“
Ako spojenie, ktoré bolo medzi ním a Lilicou.
„Vďaka.“ Objala upírku, doslova sa k nej prisala, a držala ju v náručí dlhšie než by bolo slušné, ale zdalo sa, že Bride to nevadí, a objímala ju rovnako pevne. Spolu sa načiahli po Jade, ktorá sa ich držala rovnako silne.
Tak málo lásky dostávali sestry počas života.
V hrudi pocítil tupú bolesť. Lilica by s takouto láskou objímala aj Trinity. Ako veľmi bude nenávidieť Dallasa, keď to dievča zničí?
Prvú lekciu, ktorú učil svojich žiakov, budúcich agentov – nikdy nedovoľte, aby vaše emócie nahradili logiku. Alebo prácu. Alebo vám zabránili robiť správnu vec.
„Jade a Lilica dnes v noci použijú moju schopnosť ducha.“ John sa prihovoril k Dallasovi, ale slová boli namierené k Jade, keď prerušila objatie. „Než budeš protestovať, nerob to. Budem tam s nimi. Stretnú sa s Trinity.“
Jeho prvý inštinkt? Len cez jeho mŕtvolu! „Prečo?“
„Aby im pomohli rozhodnúť sa o ďalšom kroku. Začínajú prijímať možnosť potreby uväznenia Trinity.“
Nuž, aj to bol pokrok. Ani zďaleka nebol spokojný, no Dallas pristúpil k Lilicinmu boku a vystrel k nej ruku. „Poďme domov.“
Odrazila jeho ruku. „Snívaj ďalej. Moje jedlo ešte neprišlo.“
„Zabudni na jedlo. Je to odpad. Objednám krabie koláčiky.“
Jej polnočné oči sa rozšírili a olízala si pery. „Dnes?“
„Taká podozrievavá.“ Zamľaskal jazykom. „Áno, dnes.“
„A tiež aj s príchuťou homára. A lososa. A nemôžeš ich vyhodiť do koša.“
„Platí.“
Znova jej ponúkol ruku a tentoraz ju prijala. Rozšírila sa v ňom spokojnosť, aj keď ten kontakt ho takmer vrhol do ďalšej nekontrolovateľnej špirály vášne. Zahryzol si do jazyka, dokým nezacítil chuť krvi. Len pokoj. Pokoj.
„Čo sú to za koláčiky?“ opýtala sa Jade.
„Diablove sladkosti,“ zamrmlal John a nejako ju odstrkoval preč od skupiny bez toho, aby sa jej skutočne dotýkal. Prostredníctvom Devyna vedel Dallas niečo ohľadom Johnovej situácie. Ako mimozemská sirota si John vytrpel tie najhoršie možné mučenia. Iba pred pár mesiacmi bol zajatý počas neoficiálnej misie, stiahli mu z tela kožu. A hneď, ako mu jeho „kožuch“ znova narástol, znova ho stiahli ako zviera.
Počas jeho záchrany, ho musel pre jeho vlastné bezpečnosť Devyn zatvoriť do cely. Správal sa takmer ako zviera, vrčal a útočil na každého, kto sa k nemu priblížil. Ten rozdiel bol teraz očividný a Dallas uvažoval, či s tým mala niečo dočinenia Jade.
Ak bola aspoň trochu taká ako Lilica, rozobrala Johna na kúsky a znova ho poskladala do silnejšieho a lepšieho Johna.
„Ty,“ vyzval Bride. „Devyn ťa hľadá a hovoril niečo o tom, že ti konečne naloží na zadok, čo ti už dávno sľubuje.“
V tých smaragdových očiach tancovala radosť. „Ach, áno. Naplácanie na zadok. Jednoruký aplauz pre môj úžasný zadok.“ Lilica nadšene prikyvovala.
„Máš zlý vplyv na moje dievča,“ povedal a odviedol Lilicu ku dverám.
„Tvoje dievča?“ zašepkala a jej zovretie na jeho ruke zosilnelo.
Mlčky sa pretlačil ramenom na ulicu. Pustiac ju – a prehltol nadávku – prezrel si dianie na chodníku. Žiadna podozrivá aktivita ani-
Jeho pohľad sa vrátil k nízkej blondíne s krivkami cez ulicu. Stála k nemu chrbtom. Hľadela do výkladu obchodu – obchodu s elektrickým náradím. Mala na sebe tmavý kabát, kapucňa zakrývala jej vlasy, ale niekoľko prameňov uniklo, svetlé stuhy sa vznášali vo vánku.
Po chrbte mu prešiel neblahý pocit.
Lilica do neho jemne drgla. „Už ľutuješ svoj sľub o koláčikoch?“
Dallas sa otočil nabok, periférnym videním stále sledujúc výklad obchodu. Dokázal rozoznať odraz dievčaťa, zdravého, vitálneho a zvodného. Nebolo pochýb, díval sa na Trinity Swan, kráľovnú Schön. Tváriac sa úplne nevšímavo, viedol Lilicu po ulici. Trinity ich nasledovala. Skvelé. Mohol by ju doviesť priamo do pasce.
Lilica zalapala po dychu. „Si si istý, že je to ona?“
To prekliate puto! Mohla by všetko zničiť, upozorniť svoju sestru a odohnať to dievča. „Neobzeraj sa. Prosím. Uvedomí si, že vieme, že je tam.“
Lilica ovinula ruku okolo jeho, stlačiac ju silnejšie, než bolo nutné a usmiala sa na neho, ako keby mu chcela povedať nejaké skazené tajomstvo. „V poriadku. Ustupujem. Nebudem čakať, aby som s ňou hovorila. Len mi sľúb, že ju zatvoríš do cely a dovolíš mne a Jade, aby sme sa pokúsili ju očistiť. Od choroby. My dve budeme jediné, kto bude riskovať.“
Prekvapene sa na ňu pozrel. Ponúkla mu viac, než od nej čakal. „Lilica-“
„Som ochotná pomôcť ti, Dallas, ale obaja potrebujeme z tejto dohody niečo získať. Tak poďme vyjednávať. A napriek všetkému, dôverujme tomu druhému, že urobíme, ako sme sľúbili.“
„Tvoja dohoda má ale príliš otvorený koniec. Ak ju ty a Jade nezbavíte choroby do mesiaca... do piatich mesiacov... do roka? Čo potom? Čím dlhšie bude zajatá, tým vyššia je šanca, že tam zhnije a zomrie, alebo že dokonca utečie.“
Vedel, že sa dostával do jej uvažovania, ale tiež cítil zúfalstvo, ktoré trhalo jej vnútornosti, ako supy, ktoré práve objavilo mäso.
„Tak rok. Daj nám jeden rok.“
„Vzhľadom na jej poslednú obeť, zhnije behom pár týždňov.“
„Tak... nám daj mesiac. Prosím,“ precedila.
Šokovalo ho to. Kvôli ich putu vedel, že prisahala, že nikdy nebude nikoho o nič prosiť. „Prečo ju tak veľmi chceš zachrániť? Pokúsila sa ťa zabiť.“
„A ty si očividne jedináčik, inak by si sa nepýtal. Tá choroba sa ma pokúsila zabiť.“
„Srdiečko, ona je tou chorobou.“
Odmietavo krútila hlavou. „Choroba Schön jej bola nanútená a hoci som ju nedokázala zachrániť vtedy, môžem urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som ju zachránila teraz. Musím. Mnoho rokov sme splietali fantázie o úniku, boli naším jediným skutočným záchranným člnom. Jediný dôvod, prečo sme prežili. Teraz som slobodná a ona nie je. Stále je uväznená vo väzení, ktoré vytvoril inštitút.“
Odrazu to celé pochopil. Milovala svoju sestru, áno, ale viac než to, chcela napraviť to, čo vnímala ako niečo strašne zlé. Mučila sa myšlienkami, že keby bola silnejšia, mohla pomôcť Trinity predtým, než toto celé začalo. Odmietala prijať fakt, že aj ona sama bola vtedy dieťaťom a nemala žiadnu šancu zachrániť seba, nieto ešte svoju sestru.
Ako jej to mohol odoprieť?
„Uvidíme, či dokážem presvedčiť Miu.“ Poklepal si po uchu, vytočiac číslo svojej šéfky na telefóne prostou myšlienkou. Hneď ako Mia prijala hovor, vysvetlil jej situáciu a navrhol jej dohodu. Očakával, že Mia bude nadávať a odmietne, a nebol sklamaný. „Toto je tá najlepšia dohoda, akú dostaneš. Odmietni ju, a možno Trinity vôbec nechytíme. Povedz áno, a dostaneš k zajatcovi aj ďalších dvoch schopných ľudí do tímu. Lilica a Jade majú schopnosti, aké som ešte nevidel. Chceš ich. Ver mi.“
„Znieš ako Devyn a John,“ zahundrala. „Obaja mi už dnes volali.“
Položili základy ešte predtým, než Dallas prijal niečo, čo kedysi vyzeralo neprijateľné. Pekné. „Potrebujem tvoje rozhodnutie. V tejto chvíli mám Schön na muške.“
Prudko sa nadýchla. „Áno, ty prašivý pes. Áno, súhlasím.“
„Vďaka.“ Klik.
Po prvý raz – možno po druhý raz alebo tretí, to je jedno – prestal preklínať ich puto a vychutnával si jeho výhody. Nemusel vysvetľovať rozhovor Lilici. „Dostaňme Trinity do postrannej uličky. Aby tam neboli žiadni civilisti a ja budem môcť strieľať zbraňou, ktorá je navrhnutá špeciálne pre ňu a –“
Prešiel ním pocit zrady.
„- a,“ pokračoval cez zaťaté zuby, naštvaný jej okamžitou nedôverou v jeho zámery, „a zabránim jej v úteku. Bude to len povrchová rana, uzdraví sa, dokým ty nájdeš liek. Ty nedovolíš nikomu vstúpiť do uličky. Na boku mám pyre-gun. Je nastavená na omráčenie a mala by fungovať na každom. Ak nebude, stlač malé čierne tlačidlo na rukoväti a vystrelí nôž.“
„Vďaka za tvoje pochopenie.“ Položila si hlavu na jeho rameno a ovinula ruku okolo jeho pásu, položila dlaň pod jeho kabát. Prsty obtočila okolo rukoväti zbrane. „Vážne vďaka.“
Je to skvelý pocit cítiť ju na sebe.
Sústreď sa.
Zabočil s nimi do prvej uličky, na ktorú narazil. Na jednej strane bol masážny salón a na druhej cukráreň pre gurmánov. Okamžite od seba odskočili, Dallas sa postavil do stredu uličky, namieriac svoju zbraň, zatiaľ čo Lilica odháňala skupiny niekoľkých bezdomovcov, mužov aj žien, ktorí žili v papierových škatuliach, ženúc ich na opačný koniec uličky. Keď ich odohnala, chrbtom sa natlačila na tehlovú stenu, so zbraňou pripravenou v dlani.
Prešla minúta, dve... päť. Ľudia prechádzali okolo uličky, ale nikto z nich vyzeral ako nízka blondína s krivkami a kapucňou na hlave. Kam zmizla?
Počkal ďalšiu minútu... ďalších päť minút... desať, ale stále po nej neboli žiadne stopy.
„Musela si všimnúť, že sme ju videli,“ povedala Lilica a hlas sa jej triasol.
„Povedala si jej to?“ sklonil ruku, hovoriac hlasom chvejúcim sa od hnevu. „Hovorila si s ňou telepaticky?“
„Nie! Už pred rokmi ma zablokovala. Ale aj keby to neurobila a ja by som sa pokúsila, bol by si počul každé jedno slovo.“
To je pravda. Dlžil jej ospravedlnenie. „Neúspech ma trochu nasral. Prepáč.“
„V pohode.“
„Má nejaké schopnosti, o ktorých neviem? Teleportácia? Neviditeľnosť?“ Mohla by tu v tejto chvíli byť, a načúvať ich rozhovoru?
„Nie.“ Oči sa jej rozšírili. „Ak len... neukradla nikomu tieto schopnosti. Teran, ktorého som dnes našla. Bola mu odobratá presne takáto životná sila.“
Ich problémy sa práve strojnásobili. Terani boli známi svojou schopnosťou tajnostkárstva, schopnosťou zakamuflovať sa a talentom vyliezť aj po nemožnom.

Inštinktívne zodvihol oči – a stretol sa s pohľadom Trinity. 

18 komentářů:

  1. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za další kapitolku. HankaP

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci !!!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za preklad. Tesim sa na dalsiu kapitolu. VV

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  6. dakujem za veľmi zaujímavú kapitolu a som zvedavá či zajmú Trinity??

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  9. Veľmi pekne ďakujem za krásny preklad a korektúru ♥

    OdpovědětVymazat