úterý 13. června 2017

Temná labuť - Kapitola 11

Kapitola 11

Lilica opľula bezvládne telo, ležiace pri jej nohách. Stála uprostred špinavej vedľajšej uličky. Ruka jej pulzovala, keď dvíhala nôž, ktorý jej takmer preťal srdce na dve polovice. Ak by nemala také rýchle reflexy...
Už by som bola mŕtva.
Tie rýchle reflexy jej umožnili zodvihnúť ruku a zablokovať útok. Ostrý kov vošiel z jednej strany a vyšiel na druhej. Nezabila toho muža, ktorý na ňu zaútočil, dokonca ho na oplátku ani neporezala. Nie, potlačila svoje vražedné inštinkty a ovládla jeho mimozemskú životnú energiu v dostatočnom množstve, aby ho omráčila. Nevedela, že bol plnohodnotným členom Schön. Mal by mať dve životné energie: energiu Schön a energiu Terana. Mal farebné vlasy, ostro rezané oči a pokožka mala nádych jemných pruhov, punc Teranskej rasy. Ale neboli v ňom ani stopy po Teranskej energii. Bola mu zrejme ukradnutá. Práca Trinity.

Zazvonil jej mobil a ona ani nemusela uvažovať, kto čakal na druhej strane. S rezignovaným povzdychom, stlačila tlačidlo na prijatie hovoru.
„Lilica.“ Dallas vydýchol jej meno, úľava v jeho hlase ju rozrušila. „Povedz mi, že si v pohode.“
„Som v poriadku. Budem v poriadku.“ Bude? Začalo na ňu tlačiť zúfalstvo. „Nemusíš sa báť o svoj drahocenný život.“
Zasyčal. „Bojím sa o ten tvoj.“
Vážne sa o ňu bál? Táto skutočnosť ju tak odrovnala, že vyhŕkla pravdu. „Zaútočil na mňa príslušník Schön hneď po tom, ako som opustila tvoj apartmán. Vyhrala som. Myslím... myslím, že ho poslala Trinity.“ Nechvastala sa tým, že ovláda svojich ľudí?
„To je mi ľúto,“ odpovedal Dallas a znel úprimne.
Zrada zanechala po sebe ranu hlbšiu než tú, ktorú mala Lilica na ruke. Chcela zachrániť Trinity, ale Trinity si želala jej smrť. A takmer sa jej prianie splnilo!
Po tom, čo Dallas odišiel, Lilica sa prehrabávala jeho spomienkami, ktoré mala ukryté v zadnej časti svojej mysle, odhodlaná nájsť zbraň, ktorú ukryl, aby keď bude Lilica vo vonkajšom svete, mohla sa poriadne brániť, ak bude treba. Namiesto toho videla dve jeho misie.
Dallas, prenasledovaný bandou mimozemšťanov. Dallas, odmietajúci prijať úplatok a nechať na slobode nebezpečného mimozemšťana.
Pod vrstvou jej šarmu a neochoty k akýmkoľvek záväzkom, bol verný. Čestný. A jeho sila...
Dokázal by ju preniesť akoukoľvek búrkou.
Nie! Ak Lilica nebola dosť silná, aby prešla búrkou, bude sa plaziť. Na konci dňa sa musela spoliehať iba na samú seba. Nemohla dokonca spoliehať ani na Jade, vážne nie. Milovala svoju prostrednú sestru každým kúskom svojho bytia a bojovala by na smrť, aby ju ochránila, ale ony dve... boli vychovávané odlišne. Jedna s povzbudzovaním, tá druhá bez. Nie vždy sa navzájom chápali.
Dallasove spomienky naďalej prúdili jej mysľou a, v snahe zastaviť ich, vyšla z bytu, do ranného slnka... vymeniac tak jedno mučenie za druhé. Ľudia si šepkali, keď vedľa nich prechádzala a deti na ňu ukazovali prstom, ale kráčala preplnenou ulicou so vztýčenou hlavou a myslela si, že aj s inštinktmi v plnej pohotovosti. Trinitin zabijak na ňu zaútočil hneď, ako zabočila do tmavej uličky, a takmer uspel, pretože si neuvedomila, že ju niekto prenasleduje.
„Musím vedieť všetko,“ povedal Dallas. „Každý detail.“
„Schön je v tejto chvíli živý, ale v bezvedomí. Nepreliala som jeho krv.“
„Má otvorené póry?“
„Hm. Áno.“ Mohla sa choroba rozšíriť pri kontakte s pórom? Vyhýbala sa chrastám, ale... „Budem chorá aj ja?“
„Nie.“ Napriek tomu Dallas zahrešil. „Zostaň tam. Posielam tam jednotku, aby ho zbalila, zaistila oblasť, a skontrolovala ťa. Budú tam skôr ako ja.“
Inak povedané: Ďalší ľudia, ktorí do nej budú štuchať a pichať. Úžasné.
„Lilica-“
„Zbohom, Dallas.“ Zložila mu, pretože – proste preto!
Skupina dvanástich A.I.R. agentov prišla čoskoro po ich hovore, všetci mali na sebe ochranné obleky. Ako bolo povedané, odviezli Terana, zablokovali uličku, a skontrolovali ju, zatiaľ čo sedela na zadnom sedadle dodávky.
Keď ju jeden z ošetrovateľov vyhlásil za zdravú, bez toho, aby jej narušil pokožku alebo otestoval krv, pristúpila ďalšia postava odetá v ochrannom obleku. Cez masku sa na ňu usmiala známa tvár.
„Ja sa postarám o jej zranenia,“ ozvala sa Bride McKell-Targonová. Ošetrovateľ prikývol a odišiel.
„Obväz skutočne nie je nutný,“ povedala Lilica. „Už sa mi to hojí.“ Čo bolo vítané prekvapenie. Od chvíle, čo sa spojila s Dallasom, bola jej schopnosť regenerácie spomalená.
„Urob mi radosť. Je to protokol,“ odpovedala Bride a zároveň sa pustila do čistenia rany.
„Nevedela som, že pracuješ pre A.I.R..“
„Nepracujem, nie tak celkom. Pracujem pre špeciálnu jednotku, ktorú vedie Devyn. Pred pár mesiacmi som hovorila o tom, že si chcem nájsť prácu. Keďže medzi moje prednosti patrí vlámanie sa do domov, boj zblízka, a vyhýbanie sa zákonu, veľa vhodných pozícii pre mňa nebolo, ale než som sa nazdala, Devyn sa pridal k tajným jednotkám black ops, ktoré už ani nie sú také tajné, a všetky tieto moje silné stránky boli odrazu vyhľadávané.“
„Tvoj manžel mi nepríde ako typ, ktorý ťa povzbudzuje z diaľky, zatiaľ čo ty si v prvej línii a v nebezpečenstve.“ A... vážne to bolo bolestivé pichnutie, čo zacítila v hrudi?
„Och, to teda nie.“ Bridin úsmev sa ešte viac rozšíril. „Neustále sa sťažuje. Dokonca mi prikazuje, aby som skončila – ale vieš, je radšej, keď som šťastná, než čokoľvek iné.“ Bride odložila zdravotnícky materiál do dodávky. „Devyn mi prikázal, aby som ťa vzala na veliteľstvo A.I.R. Želá si to Dallas. Ale...“
Lilica zodvihla obočia, napodobňujúc tak Dallasa, keď je najprotivnejší. „Ale?“
„Radšej by som išla s tebou a stretla sa s Jade.“
Teda. Prijala fakt, že by mohli byť pokrvné príbuzné. „To by sa mi páčilo,“ povedala Lilica a bola to pravda. „Aj Jade.“
„Dobre.“ Takmer útočne si zo seba Bride stiahla ochranný oblek. „Prvú vec, ktorú musíme urobiť, je, že ti pôjdeme nakúpiť veci, ktoré ti budú sedieť.“
„Uh. Drobný problém. Ja nemám peniaze.“
„Nuž, ja mám riešenie. Devyn ti niečo dlží a bude mu potešením kúpiť ti čokoľvek, po čom tvoje srdce zatúži.“
Táto žena sa mi páči.
Ruka v ruke opustili miesto činu a nikto sa neodvážil protestovať nad konaním manželky ich šéfa. Tentoraz, keď Lilica kráčala po chodníku, nemusela predstierať, že ignoruje pohľady a šepot, ktorý vyvolala. Skutočne si ich nevšímala, úplne pohltená zážitkom trávenia času s jednou z mnohých matiek/sestier/biologických stvoriteľov.
Budovy sa tiahli do výšky kam až oko dovidelo. Niektoré vyzerali ako škatule, iné sa týčili k oblohe a mizli v oblakoch. Avšak bez ohľadu na tvar alebo veľkosť budov, všetky boli spojené so susednými prostredníctvom spoločných stien a betónových tunelov. Opatrenie, ktoré sa rozšírilo po vojne. Takto, keď jedna budova vybuchla, ľudia v nej mohli utiecť do ďalšej bez toho, aby vybehli von, kde by ich mohli postrieľať.
„Tak sme tu.“ Bride ju vtiahla do jednej zo škatuľových budov, Mulier in Gloria, butik so ženským oblečením. Nad hlavami im zazvonil zvonček, a predavačka sa okamžite prihrnula, aby ich privítala. Trochu zakopla, keď si všimla, že noví zákazníci sú mimozemšťania, ale rýchlo si nasadila na tvár úsmev, však predaj je predsa predaj, pomyslela si Lilica. Na jej prekvapenie zostala v stave eufórie, zatiaľ čo si skúšala šaty, nohavice z umelej kože, tričká, opasky, klobúky, šperky, rukavice, spodnú bielizeň, a tisícku topánok na vysokých opätkoch. Prvú nákupnú horúčka si zapíše do osobnej knihy spomienok ako jeden z najlepších dní svojho života.
Kúpila všetko, čo si vyskúšala, dokonca aj veci, ktoré jej nesedeli, pretože srať na Devyna. Dokonca kúpila darček pre Jade... a jeden aj pre Trinity.
Možno by som si mohla kúpiť jej lásku?
Som taká patetická.
Čo si na seba hneď teraz, keď vyjde z obchodu? Och! Toto. Lilica si obliekla biely top s tenkými ramienkami, čierne úzke legíny a členkové čižmy s bielou čipkou na okrajoch.
„Pekné,“ povedala Bride so súhlasným prikývnutím.
Lilica sa buchla po zadku. „Nie vždy nosím šmrncovné nohavice, ale keď už si na seba oblečiem, nosím ich štýlovo a vkusne.“
Upírka odfrkla. Zaplatila aj niečo navyše, aby všetko, okrem darčekov pre Jade, bolo dopravené do Dallasovho bytu. Zatiaľ čo podpisovala šek, povedala: „Mám rada dievčatá, ktoré hovoria so štýlom.“
Čo urobí Dallas, keď ju uvidí v novom oblečení? Strhne ju do náručia, tak ako to urobil dnes ráno? Skutočne ju tentoraz pobozká alebo od nej znova utečie?
Bozk! Prebehla ňou túžba a tetovania jej začali brnieť.
Nemôže na neho teraz myslieť. Iba sa tak ešte hlbšie ponorí do túžby po ňom.
Pracujem. Daj si pohov. A moje gule ti ešte neodpustili.
Oči sa jej rozšírili. Musela mu cez ich puto poslať obraz, ako sa bozkávajú. Ale čo bolo najprekvapujúcejšie? Dokázal preniknúť do jej mysle svojím hlasom, aj keď bola taká vzrušená.
Žeby sa ich puto... posilňovalo?
„Och, páni.“ Bride sa naklonila k nej a ovoňala jej zátylok. „Čo za parfum to máš na sebe?“
„Uh, žiadny.“
„Si si istá? Pretože nech je to čokoľvek, núti ma to vyhľadať Devyna a zničiť posteľ.“ Upírka lišiacky pomykala obočím.
Predávajúca dievčina zavetrila vo vzduchu a pokrčila ramenami. „Ja nič necítim.“
Nuž, ona bola človek, zatiaľ čo Bride bola upírkou s vyostrenými zmyslami... ktorá zrejme zachytila Lilicino vzrušenie vyvolané Dallasom.
„Vypadnime odtiaľto,“ zamrmlala s horiacimi lícami.
Vonku sa oblaky už rozplynuli. Jasné slnečné lúče pohladili jej tetovania a tie sa ešte viac rozvibrovali. Bride vytiahla z vrecka tenkú paličku a tá sa po stlačení tlačidla roztiahla, kým z nej nebol slnečník.
„Dokážem zniesť slnko,“ povedala Bride, „ale nie dlho. A len aby si vedela, tá vôňa, ktorú produkuješ, nezoslabla.“ Potiahla sa za golier svojej košele, na lícach sa jej objavila rozkošná červeň a zreničky sa jej rozšírili. „Vážne je tak teplo, alebo to ide z teba?“ Nebola jediná, kto reagoval tímto spôsobom. Každý mimozemšťan, ktorého stretla, sa na Lilicu díval, no tentoraz to nebolo s nechuťou. Už nie.
„Produkujem túto špeciálnu vôňu pre Devyna,“ priznala sa Bride. „Úplne z nej šalie.“
Spojenie s Dallasom... Lilica uvažovala, či nerozumne vysielala dymové signály, pretože lepšie sa to nedalo popísať, aby si ho prilákala k sebe. „Áno, nuž, som si istá, že ja budem schopná produkovať túto vôňu pre mnoho mužov.“
„Veľa šťastia.“ Bride ju drgla do pleca. „Keď už hovoríme o neovládateľnej vášni, rada sa dozvieš, že odopieram Devynovi sex, dokým sa ti poriadne neospravedlní za svoje chabé správanie.“
Och, kiežby mohla byť muchou na stene v Targonovej spálni. „Predtým som ťa mala rada, ale teraz myslím, že ťa milujem.“
Došli do reštaurácie, kde sa Lilica mala stretnúť s Jade, a Bride si úľavne vydýchla, keď klimatizácia odohnala jej červenanie sa. Hoci tam bolo mnoho čašníčok a dvaja kuchári pri sporáku, jedinými zákazníkmi boli Jade a John a obaja mali napätý výraz v tvári.
Žeby John zdvorilo požiadal všetkých, aby odišli?
Dvojica sedela pri najvzdialenejšom stole, chrbtom ku stene. Keď sa k nimi Lilica s Bride pridali, Johnov nos sa jemne pokrčil a ramená sa narovnali, ale inak nedal svoje nepohodlie nijako najavo.
Jade si prezrela Lilicu a zalapala po dychu. „Páni. Ty si taká nádherná.“
„Ja viem.“ Rukou si prečesala vlasy. „Ale, hm, ty vyzeráš strašne.“ Jej sestra mala na líci škrabanec a na brade modrinu. Ostrihala si svoje snehovo-biele, vlnité pramene a tie jej teraz viseli po plecia. „Musím potrestať niekoho konkrétneho?“ opýtala sa, vrhnúc významný pohľad na Johna.
„Kdeže. Toto som si urobila sama.“
Zamračila sa. „Prečo?“
Namiesto odpovede Jade povedala: „John mi vlastne zachránil život.“
Nuž. „Ďakujem,“ povedala mu Lilica. John krátko prikývol.
Lilica podala Jade tašku s doplnkami a ženskými topmi a jej sestra sa tešila pri každom darčeku, čo ju hrialo pri srdci. Jadeina pozornosť sa konečne upriamila k Bride. „Kto je ona?“
„Myslím, že jednou z našich... biologických darcov.“
Smaragdové oči sa rozšírili záujmom. „Vážne?“
„Vážne,“ odpovedala Bride.
Ako sa tie dve ponorili do družného rozhovoru, spoznávajúc sa navzájom, Lilica sledovala Johna. Taký zvláštny muž. Vždy, keď sa Jade pohla, čo i len trochu, pohol sa spolu s ňou, dávajúc pozor, aby vždy bola medzi ich telami rovnaká vzdialenosť, no nedokázal zakryť túženie, ktoré z neho vyžarovalo, ako keby sa Jade chcel zúfalo dotknúť.
Očividne to bol alfa samec, ktorý bol zvyknutý dostať všetko. Tak prečo si proste nevzal to, čo chcel, kašľať na následky? To robili aj doktori v inštitúte – vzali si, čo chceli a kedy to chceli.
Po tom, čo čašníčka odišla s ich objednávkami, Jade si všimla náplasť na Lilicinej ruke.
„Čo sa stalo? Musím potrestať niekoho konkrétneho?“
„Už sa stalo.“ Povedala sestre, čo povedala Dallasovi. O Schön, o jej podozrení ohľadom Trinity. V očiach jej horeli slzy, ale potlačila ich, tak, ako to robila aj v detstve. Slzy znamenali slabosť. Slabosti sa dali využiť proti vám.
„Nemôžem uveriť... že by dokázala...“ Jade ju hladila po nezranenej ruke. „Vieme, že to robí tá choroba v nej a nie ona, ale čoraz viac a viac mám problém rozlišovať medzi nimi. Proste... je mi to tak strašne ľúto, Lilica. Vážne je.“
„Vďaka. Ale ja to s ňou nevzdávam. Nemôžem.“ To by bolo akoby sa vzdala samej seba.
„Dokázala som ju nájsť vo svete duchov. Mohla by som ju, teoreticky, znova nájsť a priviesť A.I.R. k jej dverám. Tak prečo sa nepokúsila zabiť mňa?“
Vynikajúca otázka. Očividne Trinity považovala Lilicu za väčšiu hrozbu. Ale prečo?
„Nebudem sedieť zo založenými rukami, zatiaľ čo ona plánuje tvoju vraždu,“ povedala Jade.
Hnev v jej hlase udrel na tú správnu strunu. Som jej priorita. Som vyššie v rebríčku jej hodnôt než Trinity.
To vedomie ju úplne šokovalo... a potajomky aj potešilo. Som strašný človek. „Všetko sa zmení, keď ju tej choroby zbavíme.“
Bride prešla bruškom prsta po vrchu stola. „Nerada sa na to pýtam, ale prečo si myslíš, že Trinity môžeme choroby zbaviť?“ Jej tón bol jemný a bez náznaku zlomyseľnosti.
„Nádej,“ odpovedala Lilica úprimne.
„Ale čo ak sa mýliš...?“ Stále používajúc ten jemný tón. „Koľkí ešte umrú, zatiaľ čo bude behať na slobode?“
„Možno by som ju mohla uväzniť na nejakom tajnom mieste.“ Ťažko urobený návrh. Zajatie predstavovalo pre jej sestru peklo na zemi, pripomínajúc jej detstvo, ale aspoň by tak ostatní získali čas. „Len dokým by sme nenašli liek.“
„Už predtým sme zajali Schön.“ Bride sa smutne usmiala. „A doktori sa nakazili.“
„Pretože si robili svoju prácu a pracovali s infikovanými telesnými tekutinami,“ ozval sa John. „Na druhej strane, keď hostiteľ umrel, choroba bola schopná preniknúť cez ochranné bariéry a nakazila aj tých, ktorí neprišli do kontaktu s tekutinami.“
Jade pokrčila čelo. „Ako sa má nájsť liek, ak doktori nemôžu pracovať s nakazenými telesnými tekutinami?“
Smrť nemohla byť odpoveďou. Proste nemohla.
„Povedal som Jade, že ty a ona ste v pozícii moci,“ prehovoril John po prvý raz poriadne. „Máte niečo, čo A.I.R. chce. Vyjednávajte.“
„Dobrý nápad, až na to, že nám chýba kľúčová zložka na úspešné vyjednávanie,“ povedala Lilica. „Dôvera.“ Aj keď, keby mala vyjednávať s Dallasom, dokázala by odhaliť každý pohyb a protiťah, rovnako ako on dokázal odhaliť tie jej.
Problém číslo jedna: o čo mala vyjednávať, keď Trinity nemohla byť otestovaná alebo liečená?
Problém číslo dva: A.I.R. mohla plánovať niečo opovrhnutia hodné, bez toho, aby do toho zatiahla Dallasa.
Problém číslo tri: Čo ak sa mu podarilo pred ňou ukryť svoje úmysly?“
S pohľadom na Jade, povedala: „Dnes v noci ma nájdi vo svete duchov. Porozprávame sa s Trinity. Jej odpoveď určí naše kroky.“
Drobné vlasy na Lilicinom zátylku sa odrazu postavili a žalúdok sa jej stiahol od nervozity. Nervozity? Prečo?
Odpoveď vpochodovala do reštaurácie a malý zvonček nad dverami zacinkal.
Z Dallasa pulzoval hnev, keď sa k nej blížil. Vyskočila na nohy, srdce jej búšilo do rebier. Keď sa Bride a Jade pokúsili postaviť sa spolu s ňou, vystrela ruku, tichá žiadosť, aby dvojica zostala sedieť.
Dallasov pohľad sa vyzývavo stretol s Liliciným, potom si prezrel jej nové oblečenie. Zakopol a intenzita jeho hnevu... sa zmenila. Vrazil do nej blesk túžby – takou silou, až sa zatackala.
Zastal úplne pred ňou, uchopil ju za zátylok a pritiahol si ju bližšie – nikdy to nebolo dosť blízko – a sklonil hlavu, aby ju ovoňal.
„Tá vôňa... je ako vábivý prst. Nepotreboval som pozrieť ani sledovač polohy.“ Keď zodvihol hlavu, jej pozornosť padla k jeho ústam, jeho krásnym, zmyselným ústam, a ona nedokázala odvrátiť pohľad. Nedokázala chytiť dych. Nedokázala myslieť na nič iné, iba na bozkávanie sa s ním.

„Áno. Bozk.“ Vyšlo z neho vrčanie. O sekundu neskôr sa jeho pery natlačili na tie jej.

16 komentářů:

  1. Srdečná vďaka za preklad i korektúru...:-);-)

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Moc děkuji za další kapitolu. HankaP

    OdpovědětVymazat
  4. Veľká vďaka za opäť skvelé pokračovanie a teším sa na ďalšie kapitoly ☺

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem pekne za skvelý preklad kapitoly a teším sa na pokračovanie... Dallas nemá šancu bojovať...

    OdpovědětVymazat
  6. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  8. Moc děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  9. Musim povedat,ze kapitoly su coraz lepsie. Dakujem. VV

    OdpovědětVymazat
  10. Nadhera!! Dekuji. Ta Triniti je pekna mrcha!

    OdpovědětVymazat
  11. Děkuji 🌸
    No jsem zvědavá, zda vůbec ještě jde zachránit...

    OdpovědětVymazat