úterý 6. června 2017

Temná labuť - Kapitola 10



Dallas sa na pohovke točil a krútil.
Pôvodne pripravil pohovku na spanie pre Lilicu. Nebol dôvod byť džentlmenom kvôli niekomu, kto mu konkuroval na misii. Zatiaľ čo Lilica sa zabývala v jeho posteli, akoby bola doma, vliezla pod jeho perinu, jedla vrecko s čipsami a cez otvorené dvere ho sledovala, ako pracuje. Vyzerala byť spokojná, taká rozkošná... taká príťažlivá so svojimi tmavými vlasmi rozloženými na jeho vankúšoch. Nemal tú odvahu ju odtiaľ vyhodiť. Ani po tom netúžil. Počas krátkeho života sa jej dostalo tak málo pohodlia. Ako jej ho mohol odoprieť?

Teraz nedokázal zaspať. Ničil ho hlad po nej. Znova a znova uvažoval nadmožnosťou vkĺznuť vedľa nej a pokračovať tam, kde prestali v sprche. Už sa ale poučil. Ak by sa jej dotkol, neprestal by sa jej dotýkať, dokým by sa do nej nedostal. Vykašľať sa na dobré úmysly – nezáležalo by mu na potvrdení ich spojenia. Uvažoval nad tým, že by uhasil svoje sexuálne potreby s inou ženou... ale tá predstava zanechala v jeho ústach divnú pachuť. Nikdy nebol mužom, ktorý podvádzal.
Nie som s Lilicou vo vzťahu. Nie v skutočnom.
Alebo je?
Stisol si koreň nosa. Či už spolu mali vzťah, alebo nie, jeho telo túžilo po jej tele, iba po jej. Stala sa z nej závislosť, jeho vlastná droga, a všetky ostatné v porovnaní s ňou bledli.
Päsťou udrel do matraca pod sebou. Lilica bola teraz odhodlaná odolať mu, rovnako ako bol on odhodlaný odolať jej. Bláznivá ženská! Neuvedomovala si, že kvôli takémuto postoju bude Dallas túžiť prinútiť ju zmeniť názor a zvádzať ju, dokým nebude prosiť o jeho dotyk?
Som totálne v riti.
Prinútil svoju myseľ prestať myslieť a napokon upadol do spánku... len aby ho v snoch mučila Lilica, hladiac sa v sprche, nie celkom spokojná, pretože chcela – potrebovala – jeho. Kým prišlo ráno, bol prebudený a plný potlačovanej agresie. Vpochodoval do spálne, ani sa nesnažil byť potichu, a vzal si oblečenie zo šatníka. S buchotom zatvoril dvere na kúpeľni, zatiaľ čo cítil jemné dorážanie z jej strany do jeho podvedomia. Snažila sa zistiť jeho nový plán na dolapenie jej sestry?
Veľa šťastia, srdiečko.
Osprchoval sa a počas toho si schválne dokola prehrával svoj sen s ňou.
Hajzel. Jej zmyselný hlas plnil jeho hlavu.
Zatiaľ čo sa usušil a obliekol bielu košeľu s gombíkmi ku krku a čierne nohavice – štandardný odev A.I.R. – usmial sa. Stále bol sústredený na Lilicu na kolenách, ako ho orálne uspokojovala, zatiaľ čo si odkladal svoje pyre-guny pod kabát a meč na Schön do svojej čižmy. Jej nadávky sa ozývali celou kúpeľňou.
V pozadí svojej mysle počul šepkať ženské hlasy a zamračil sa. Sústredil sa na ne, zo všetkých síl sa snažil porozumieť ich slovám, ale jemné vibrovanie v jeho spánkoch mu naznačovalo prichádzajúci hovor, a to ho rozptýlilo. S povzdychom si ramenom poklepal po uchu.
„Čo?“
„Páni. Takto sa zdraví so šéfkou?“ opýtala sa Mia.
„Prepáč. Dovoľ mi skúsiť to znova.“ Vychádzajúc z kúpeľne, povedal: „Dobrý deň, Madam Terror. Čo, dopekla, chceš?“
Jej jemný smiech zapraskal v slúchadle. „To je lepšie. Takže. Na základe opisu, ktorý Jade poskytla Johnovi a ktorý John dal Devynovi, a Devyn dal mne – skús to povedať trikrát rýchlo za sebou – našli sme Trinitinu poslednú obeť. Máme ho v cele v našom stredisku v Krajine Nikoho. Nechceme mať okolo neho žiadnych civilistov.“
Jeho spálňa bola prázdna, prikrývky na jeho posteli boli pokrčené a porozhadzované. Lilicina vôňa – čerstvo narezané ruže a staré drevo – naplnila vzduch a jeho motor sa s revom znova prebral k životu. Kedy sa toto túženie skončí?
„... počúvaš ma vôbec?“ povedala Mia.
„Ani nie. Ale stretnem sa s tebou v Krajine Nikoho.“
„V poriadku. A čo tvoje dievča?“
Tvoje dievča. Tie slová len priliali oheň v jeho vzrušeniu. „Ja...“ Čo? Odmietal so sebou priniesť Lilicu, nedovolí jej vystaviť sa nebezpečenstvu nákazy. Ale ona bude v nebezpečenstve tak či tak, pretože on sám bude v nebezpečenstve.
Napriek tomu - nechcel, aby bola v blízkosti agentov A.I.R. Ak by sa jej niekto vyhrážal, dobrovoľne by skočil do hlbokej vody, o tom nebolo pochýb. Zrejme by aj prišiel o kopec priateľov. Včera musel bojovať s ohromujúcim nutkaním zabiť Devyna, muža, ktorého miloval ako brata, len preto, že ten chlap uvažoval nad tým, že ju uzemní. Myšlienka, ktorou sa Devyn pohrával, pretože si myslel, že Lilica mala v pláne ublížiť Dallasovi.
„Netráp sa kvôli nej,“ odpovedal napokon. „Je to moja zodpovednosť.“
„Dallas-“
Poklepal si po uchu, ukončil hovor, a vkráčal do obývacej izby, zbadajúc Lilicu v kuchyni. Sedela na barovej stoličke, tmavé vlasy mala zopnuté do nedbalého drdola na vrchu hlavy, a načahovala sa ponad pult po ďalšie vrecko čipsov. Zakrývalo ju čisté tričko. Jedno z tých, ktoré mu dal Devyn. S nápisom Targon, chutí tak skvele.“
Dallas vždy miloval to tričko. Bola to jeho srdcovka! Dnes ho nenávidel. Lilici siahal okraj trička po stehná a odhaľovalo tak jej dlhokánske nohy a on by dal čokoľvek za to, aby ich mohol mať obtočené okolo pása... alebo hlavy.
Čokoľvek? Zovrel dlane do pästí.
Vypila plechovku malinovky. „Táto vec je úžasná!“
Ona bola úžasná.
Zalapala po dychu. Škaredo sa na neho pozrela, pokrčila plechovku a hodila ju po ňom. „Neopovažuj sa mi skladať komplimenty!“
Kov ho trafil do hrude a padol na podlahu. „Budem ti skladať komplimenty ak sa mi bude chcieť a ty ma nedokážeš zastaviť.“
„Nuž. Už som to raz povedala a poviem to znova. Ty, Agent Gutierrez, si bastard.“
„V každom zmysle slova.“ Jeho milovaná matka sa nikdy nevydala za jeho otca, pretože nikdy nezistila, ktorý z jej zákazníkov sa s ňou podelil o svoj genetický materiál. „Ale ty si to o mne myslíš kvôli tomu, že mi len ťažko dokážeš odolávať, keď som taký šarmantný.“
Zatiaľ čo uvažovala nad odpoveďou, Dallas jej vytrhol čipsy z rúk a vrecko s nimi hodil do koša. „Musíš začať jesť hodnotnejšie potraviny. Strážim si svoju dievčenskú postavu, takže nechcem, aby tvoje tukové gramy skrz naše spojenie zaniesli moje artérie.“
„Sú krabie koláčiky hodnotnou potravinou?“ opýtala sa s prižmúrenými očami.
Stále bola kvôli tomu naštvaná, však? „Možno,“ povedal, „Ale odteraz budeš jesť len zeleninu, až dokým so mnou nebudeš spolupracovať.“
„Ty si ten, čo nakúpil toto nezdravé jedlo, a ja som ochotná sa staviť, že tu nemáš ani kúsok nejakej zeleniny.“ Oprúc sa o linku, venujúc mu letmý výhľad na jej nohavičky – nad čím on zavzdychal – vzala si zabalené vrecko s brownies, roztrhla ho a jeden koláčik si celý napchala do úst. Ako prežúvala, z úst jej padali omrvinky, a on bojoval so smiechom. Keď napokon prehltla, zavrčala: „Vychutnaj si svoje zásoby tuku, mrcha!“
Tentoraz sa rozosmial ako nejaký robopes.
Robopes...
To slovo pripomenulo Lilici jednu z jej spomienok. Doktori v inštitúte na nej robili množstvo pokusov, ale keď jej dali robopsa, to bol jeden z najhorších. Celé týždne sa s ním hrala, smiala sa s tou rozkošnou kopou železa. Potom, keď si k tomu umelému zvieraťu vytvorila puto, vzali jej ho – a pred jej očami ho zničili. Mala pocit, akoby ju roztrhli na polovicu, ale ani jediným slovom alebo činom nepreukázala svoj smútok. Odmietala venovať doktorom to uspokojenie.
Odrazu mal Dallas pocit, že ho trhajú na polovicu. Chcel utešiť to odvážne silné dievča, ktorým bola, ale potreboval utešiť tú pichľavú odhodlanú ženu, ktorou sa stala. Keď umožnila vzniknúť ich spojeniu, musela potlačiť všetky ochranárske inštinkty, ktoré v sebe mala.
Prečo? Prečo to urobila?
A prečo sa chcel biť do hrude? Prečo sa jeho plecia vystierali hrdosťou?
Vybrala si mňa!
Teraz sa bála, že stratí tých, ktorých miluje... a presne z toho dôvodu bola odhodlaná zachrániť Trinity, napriek bezvýchodiskovej situácie. Oči farby nočnej oblohy ho prosili. Pomôž mi zachrániť ju, Dallas.
Pokrútil hlavou, aby sa zbavil jej hlasu. Musel odtiaľto odísť. „Idem do práce.“
„Hej, hej, musíš vypočuť jednu z obetí Trinity.“
„Nevinného muža, ktorého tvoja sestra odsúdila na smrť.“
Naježila sa. „Ako vieš, že je nevinný? Možno si vybrala kriminálnika.“
„Jeho trestný záznam-“
„Nič neznamená, aj keď je čistý. Ľudia nie sú vždy tým, čím sa zdajú byť, a ty to vieš.“
So smrteľne vážnym pohľadom jej odpovedal: „Áno, ale ľudia sa môžu zmeniť. Z toho sladkého decka, ktoré si poznala, vyrástol násilný dospelý človek.“
Ukázala mu prostredník. On jej poslal vzdušný bozk. Prečo si vôbec niekedy nahováral, že sladké ženy so sladkým úsmevom boli tie pravé? Pravdou bolo, že tie sladké ženy so sladkým úsmevom ho nikdy úplne neuspokojili. Nikdy netúžil po viac ako jednej noci, pretože ani jedna z nich pre neho nič neznamenala. Ale táto žena so zmyselným úsmevom a bystrou hlavou ho absolútne fascinovala. Nedokázal sa jej nabažiť.
Líca sa jej zafarbili červenou, a on sa načiahol, zúfalo túžiac vedieť, ako veľmi jej horela pokožka, ale napokon spustil ruku k boku, tesne pred kontaktom, a zovrel ruku do päste.
Naprázdno prehltla a zachrípnuto povedala: „Dávaj si pozor, kým budeš vonka. Nie preto, že mi na tebe záleží, ale preto, že mi záleží na sebe samej.“
To nebola ani zďaleka pravda. Cítil jej obavy a niečo z jeho napätia, ktoré cítil celú noc, povolilo. „Chcem, aby si tu zostala a-“
„V žiadnom prípade! Pred pár minútami som hovorila s Jade. Stretneme sa o desiatej.“
Založil si ruky na hruď. „Kedy si s ňou hovorila? Ako si s ňou hovorila?“ Počkať. On už poznal odpoveď. Ten rozhovor, ktorý letmo zachytil v sprche.
„Vždy sme mali schopnosť komunikovať telepaticky,“ odpovedala. „Až na ten deň, keď si ma nadrogoval. Po tom, čo ma tvoj priateľ mučil. Ak by sme boli vo filme, ty a Devyn by ste v ňom hrali záporákov. Vieš to, však?“
V deň, keď ju nadrogoval... to bolo len pred dvoma dňami, uvedomil si. Mal pocit, akoby sa to stalo pred niekoľkými rokmi. „Naše stretnutie zariadil osud. A v tom filme by som hral antihrdinu. To je rozdiel.“
„Ja by som bola, samozrejme, hviezda, ktorej by všetci držali palce.“ Postavila sa ladne, s eleganciou a gráciou.
Načiahol sa po druhý raz, pohybujúc sa bezmyšlienkovite, a obtočil prsty okolo jej zápästí. Všetky jeho dobré úmysly sa vyparili, keď zacítil hebkosť jej pokožky. Prudko si ju pritiahol k sebe, tvrdo, a ona zalapala po dychu. Sklonil hlavu, aby ju pobozkal – musím ju chutnať –, ale včas sa zarazil. Odskočil od nej ako keby bola toxickým odpadom, prerušiac kontakt. V istom zmysel aj bola.
Nebudem otrokom svojich túžob.
Jej hnev sa ovíjal okolo neho, takmer ho udusil, keď povedal: „Nikoho dnes nezabi.“
„Nezabijem. Otec.“
„Ak to urobíš, dostaneš nálepku predátora. Budem ťa musieť zatknúť. Navždy. Dokonca odhodím aj kľúč od cely.“
„Ako keby to pre teba bolo ťažké.“
Bolo. Bolo by to ťažké a to bol sčasti dôvod, prečo od nej musel na pár hodín utiecť. Pristúpil k batohu s vecami, ktoré mu včera priniesol Devyn. Mobilný telefón, balíček sedatív, zamaskované ako karamelové cukríky, a – Dallas odmietal uvažovať nad tou treťou vecou, aby neupozornil Lilicu na jeho podlé zámery.
„Moje číslo je už uložené v mobile. Zavolaj mi každú hodinu, presne o celej.“ Hodil prístroj jej smerom, dokonalo cieliac, ale ona sledovala ako letí ponad jej plece bez toho, aby sa ho pokúsila zachytiť. Zaťal zuby, zodvihol ho a vrazil jej ho do dlane. „Myslím to vážne. Ak mi nezavoláš, pôjdem po tebe.“
„Ale no ták. Vyhrážaš sa svojej manželke?“
„Ty si len dočasná nepríjemnosť.“
„Slzy. Smútok.“ Prstom si prešla po líci, naznačiac tak slzy. „Mám také neblahé tušenie, že budeš permanentnou osinou v zadku.“
Nesmej sa.
Prestaň sa vyhýbať tomu, čo musíš urobiť. Vyrazil do útoku a vpichol jej obsah striekačky do svalu v ramene. Ani sebou netrhla, ani nevydala žiaden zvuk, ako to očakával a bál sa. Iba sa na neho zamračila. Stiahol sa mu žalúdok, keď mu došiel dôvod takejto reakcie. Od narodenia slúžila ako vankúšik na ihly, ktoré boli súčasťou jej každodenného života. Nutkanie objať ju sa vrátilo, silnejšie než predtým.
„Niečo na potlačenie schopností?“ opýtala sa pokojne. Príliš pokojne.
„Nie. Izotop na sledovanie tvojej polohy.“ Teraz, aj keď budú od seba, bude schopný monitorovať každý jej pohyb prostredníctvom pár kliknutí na počítačovej klávesnici. Nebude sa musieť spoliehať na ich puto.
„Gratulujem. Konečne si si dokonale osvojil ukryť predo mnou svoje činy. Teraz som na rade ja.“ Bez ďalšieho upozornenia ho kopla kolenom medzi nohy.
Zhrbil sa, lapajúc po dychu, a pred očami mu blikali hviezdičky.
Usmiala sa na neho. „Prepáč, neexistuje izotop, ktorý by ti pohol nájsť tvoje gule.“

***

Dallas sa vtackal do skladu A.I.R., umiestneného v Krajine Nikoho. Keď bol ošetrený dekontaminačnou hmlou, zložil si celotelový ochranný oblek, ktorý ho chránil pred jedovatým vzduchom. Mia, ktorá ho predbehla a bola tam skôr, sa na neho uškrnula. „Tvoje problémy s tou holubičkou sú zábavné. Pre mňa!“
Bolo zrejmé, že po tom, čo ho Lilica zložila a posmievala sa mu, on sa s krikom zvíjal od bolesti – bolesti, ktorú cítila aj ona, jej výkriky splývali s tými jeho – jeho mobil sa sám od seba aktivoval. Bezpečnostné opatrenie. Sotva sa mu podarilo dostať zo seba trhané ospravedlnenie Mii, ale tá to pochopila a počas polhodinovej cesty do skladu mu volala tucet ráz, len aby sa na ňom smiala.
Bol sakramentsky zaštvaný, ale len na seba. Zaobchádzal s Lilicou presne ako s ňou zaobchádzali doktori v inštitúte. Ako keby bola majetkom. Ako keby bola nejaké zlo, ktorému sa nedalo veriť. Ako keby pre neho jej pocity a slobodná vôľa nič neznamenali.
Mal ju požiadať, aby sa mu hlásila namiesto toho, aby jej to nanútil. Bola všetkým možným – bola príťažlivá, frustrujúca, ľahko vyprovokovateľná –, ale nebola klamárka.
„Pustime sa konečne do práce,“ zamrmlal.
„Môj sladký Dallas,“ pohladila ho Mia po pleci. „Potrebuje tvoja vagína ľad?“
Škaredo sa na ňu pozrel. „Kyrin by vážne mal pouvažovať nad BDSM praktikami.“
„Prečo? Neznáša, keď ho spútam a bičujem.“
Teraz Dallas prevrátil očami. Ženy!
Nasledoval Miu cez sklad, úplne opustený agentmi. Kamery monitorovali Trinitinu poslednú obeť: Teran, ktorý mal niečo cez tridsať rokov s farebnými vlasmi, pramene mali všetky odtiene, od svetlých až po tie najtmavšie. Jeho oči boli po bokoch zašpicatené a ohnuté dohora, zuby ostré, obzvlášť jeho tesáky, a každý jeho pohyb mal v sebe mačaciu ladnosť, zdedenú z jeho rasy. Bol uväznený v neviditeľnej klietke, steny boli tvorené z laserov. Choroba Schön mala pomerne pomalú inkubačnú dobu a rýchlosť šírenia, ale hoci tento muž spal s Trinity len včera – podľa toho čo A.I.R. vedela – už mu z pórov na pokožke vytekal hnis.
Mia krúžila okolo klietky, totálne v roli šéfky. Dallas zostal za ňou, jeho Sekač Schön pevne zovretý v rukách. Napriek pomalej chôdzi nedokázal chytiť dych. Srdce mu búšilo do rebier a po krku mu stekal pot.
Do popredia vystúpil pocit nepokoja. Utekala niekam Lilica? Alebo ju niekto prenasledoval?
„Povieš mi všetko, čo sa ti včera stalo,“ ozvala sa Mia. „Od chvíle kedy si sa prebudil, až do momentu, keď sme vtrhli do tvojho domu.“
Muž na ňu hľadel so znepokojivou kombináciou vášne a zúfalstva. „Stavím sa, že chutíš dobre.“
„Zakaždým, čo odignoruješ moje požiadavky alebo sa odkloníš od témy, sa postarám, aby si to oľutoval.“ Zastala pred ovládacím panelom a postláčala sériu tlačidiel.
Z podlahy vyrazili elektrické volty a vošli priamo do tela toho Terana, a jeho svaly sa bolestivo napli. Po sérií ďalších stlačení tlačidiel sa elektrina vypla.
„Je mi to strašne ľúto.“ Muž pokrútil ramenami a z očí mu začali tiecť slzy. „Neviem, čo sa to so mnou deje.“
„Ja to viem. A či mi veríš, alebo nie, snažím sa ti pomôcť. Tak so mnou hovor. Povedz mi, čo chcem vedieť.“
Jeho pohľad znova vyhľadal Miu a potom si olízal pery. Potom zatriasol hlavou a zamračil sa. „Tá žena, s ktorou som spal... povedala mi, aby som vám povedal, že ja som prvý z mnohých, a že budem súčasťou jej armády.“
Slovo armáda sa ozývalo v Dallasovej hlave, ako mínové pole pripravené k výbuchu. Ak Trinity nebude pod kontrolou, mohla by nakaziť celý svet. A Lilica ju chcela nechať nažive?
Do ruky mu vystrelila ostrá bolesť a pritiahla tak jeho pozornosť ku dlani... stredom sa tiahla rana, tiekla z nej krv.
Lilica sa musela porezať a spojenie sa postaralo o to, že on mal to isté zranenie. Na chvíľu ho takmer paralyzoval strach. Ako sa zranila? Bola v poriadku? Hoci sa pokúšal, nedokázal sa dostať do jej hlavy.

„Musíme ísť,“ povedal Mii. „Hneď.“ Nečakal na odpoveď, ale rozbehol sa ku dverám a súčasne vytáčal Lilicine číslo na mobile. 

17 komentářů:

  1. Odpovědi
    1. Ahoj, ja som Theresa Williams Po dlhoročnom vzťahu s Andersonom sa rozišiel so mnou, urobil som všetko možné, aby som ho priviedol späť, ale všetko bolo zbytočné, chcel som ho späť tak veľa kvôli láske, ktorú mám pre neho, Prosila som ho so všetkým, urobila som sľuby, ale odmietol. Vysvetlil som svojmu problému svojmu priateľovi a navrhla, že by som radšej mal kontaktovať kúzelníka, ktorý by mi mohol pomôcť, aby som mu dal kúzlo, aby som ho priviedol späť, ale ja som druh, ktorý nikdy neveril v kúzlo, nemal som inú možnosť než to skúsiť, ja Poslal kúzelník a povedal mi, že nie je žiadny problém, že všetko bude v poriadku pred tromi dňami, že môj ex sa vráti ku mne pred troma dňami, on dal kúzlo a prekvapivo druhý deň, to bolo okolo štyridsať hodín. Môj ex mi volal, bol som tak prekvapený, odpovedal som na volanie a všetko, čo povedal, bolo, že bol tak ľúto, že všetko sa stalo, že chcel, aby som sa k nemu vrátil, že ma tak veľmi miluje. Bola som taká šťastná a išla k nemu, a tak sme začali šťastne žiť spolu. Odvtedy som sľuboval, že každý, koho viem, že má problém so vzťahom, by som pomohol takejto osobe tým, že by som ju odkázal na jediného skutočného a mocného kúzelníka, ktorý mi pomohol s vlastným problémom. E-mail: drogunduspellcaster@gmail.com ho môžete poslať e-mailom, ak potrebujete jeho pomoc vo vašom vzťahu alebo inom prípade.

      1) Love Kouzla
      2) Lost Love Spells
      3) Rozvodové kúzla
      4) Manželské kúzla
      5) Viazanie pravopisu.
      6) Oddeľovacie kúzla
      7) Zakázať minulosť milenca
      8.) Chcete byť povýšený v kancelárii / loteriu
      9) chcú uspokojiť svojho milenca
      Ak máte problém s trvalým riešením, obráťte sa na tohto skvelého muža
      Prostredníctvom drogunduspellcaster@gmail.com

      Vymazat
  2. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad a korekci další kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za preklad a korekciu a som zvedavá na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  6. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  7. Uzasne mooc dekuji!! Jsem zvedava co se stalo. A doufam ze nakonec tu Triniti zabiji potvoru!

    OdpovědětVymazat
  8. Moc děkuji za další kapitolu. HankaP

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuji moc to je tedy spojení...

    OdpovědětVymazat