čtvrtek 8. června 2017

Podlehni temnotě - Kapitola 17



Aj po tom, čo všetci Prastarí odišli, sedel tam ďalej a premýšľal. Vedel, žeby si mal vziať Aaronovu radu k srdcu a premiestniť sa k armáde, lenže na tomto mieste aspoň cítil družkinu prítomnosť. Putom vnímal jej pozíciu v obrovskom sídle, a ak sa sústredil, dokázal zachytiť aj emócie. Keď sa sústredil ešte viac a koncentroval sa na jej myseľ, zachytil v nej votrelca, živiaceho sa pochybnosťami. 

,,Ako si dovoľuješ kŕmiť sa z Kahali?“ opýtal sa stvorenia, ktoré sa kvôli jeho narušeniu scvrklo.
 ,,Matka príkaz ostať,“ odpovedalo nezrozumiteľne. Iba vďaka skúsenostiam a moci dokázal porozumieť týmto hlúpym bytostiam. Nebyť toho, že mu mozog automaticky spájal hlásky a usporiadal ich do zmysluplných slov, nerozumel by mu ako väčšina stvorení.
,,Ale ja s tým rozhodne nesúhlasím.“ Mohol mu prikázať odísť, ale to by spôsobilo, žeby sa zarazil a on ho z nej musel ťahať násilím. Preto si vybral druhý spôsob. ,,Porušuješ zákon a veľmi dobre to vieš. Avšak, môžem nato zabudnúť, ak okamžite odídeš.  
,,Matka príkaz,“ protestovalo hlúpe stvorenie.
Povzdychol si. Prečo si musím vždy vybrať ťažšiu cestu a nakoniec sa vrátiť k tej jednoduchšej?
,,S ňou si to vybavím neskôr sám. Teraz ti dávam príkaz ja.“
Skôr než mu tieň stihol odpovedať, pocítil Yumiho mágiu a náhlu bolestnú smrť stvorenia. Na rozdiel od neho si Yumi vždy vyberal tú najpriamejšiu a najrýchlejšiu cestu.
,,Jeden by si myslel, milý braček, že sa o svoju družku budeš starať lepšie,“ vyslal k nemu myšlienku.  
Ignoroval ju a opýtal sa na Sayuri. Z bratovej mysle k nemu neprúdili žiadne emócie, ktoré by mu napovedali o jeho stave. 
,,Nemám, čo povedať. Zmenila sa. Nesmrteľnosť jej svedčí, ale nehodí sa k nej,“ odvetil stroho. 
Stala sa z nej nesmrteľná?
,,Dalo by sa tak povedať, aj keď nie úplne. Bež za Jocelyn a Aaronom, ako jediní ti povedia viac. Ja si potrebujem prevetrať hlavu.“
Neurob nič unáhleného.
,,Aj keby, prevezmem zodpovednosť.“
Yumi. Pred tým než sa zmohol na viac, Yumi pred ním opäť zablokoval svoju hlavu a tentoraz pridal aj pevný štít.
Kearn zavrtel bezmocne hlavou, dovolil bohovi v ňom prevziať úplnú kontrolu a premiestnil sa k armáde pri hraniciach.

Hranice Temnej ríše

Žiaden z mužov v Terrumovom stane nebol jeho náhlym príchodom prekvapený. Potom, čo povolal z hlbín Temnoty armádu, to očakávali. Armáda Temnoty pozostávala z dvoch kavalérií – Temných a Uwarixov. Uwarixovia boli vysokí, rýchli a bezcitní. Ich slabinou však bola sprostosť, ale to bola práve jeho úloha a pridelených veliteľov premýšľať za nich a koordinovať ich.
Sediaci muži sa okamžite postavili a všetci pred ním sklonili na znak úcty hlavy. Andhra ostala ležať pri prázdnom kresle, vyhradenom pre neho a zastrihala ušami. Kreslá pre veliteľov tvorili dve rady, ktoré lemovali pomyslenú uličku. Najbližšie k jeho kreslu sedel Lucan ako veliteľ Temných a oproti nemu sedel Soran – veliteľ Uwarixov. Dvojmetrový červenovlasý bojovník patril k najlepším a miesto v čele si právom zaslúžil. Za nimi sedeli ich kapitáni. Tím šiestim patrili steny stanu a Zerefovo miesto bolo po ľavej strane jeho chrbta.
Pokynul im, aby si posadali a sám si sadol na zem k Andhre, ktorá si naňho okamžite položila hlavu.
,,Bež jej robiť spoločnosť a nezjedz tie líšky,“ šepol jej do ucha, ako sa k nej naklonil a poškrabal ju za ušami.
Vedel, že odíde, až keď bude treba, preto zodvihol hlavu k Lucanovi. ,,Ako to vyzerá?“
,,Podľa mojich a Zerefových zvedov, sídli neďaleko od nás celá elfská armáda, Suyun. Anjelov sme zatiaľ nevideli.“
,,Ukážu sa, žiaden strach. Pokiaľ budeme postupovať podľa pravidiel, Prastarí nezasiahnu, takže žiadne vyhladenie ich miest. Zeref, tebe a Lucanovi prenechám hlavné velenie. So Soranom sa presuniem do čela Uwarixov. Od posledného kŕmenia prešlo mnoho rokov. Obávam sa, že počas bitky zdivočia. Saul, máš na starosť anjelov, ak sa zjavia. Dajte povel k zbaleniu tábora.“

Sídlo Pánov času

Misaki sa na gauči nepohodlne zavrtela. Za posledných desať minút aj tak nerobila nič inšie. Putom, ktoré nejakým spôsobom zosilnila Andhrina prítomnosť, cítila Kearnovu chladnú náladu. Kryštáliky ľadu ju bodali zvnútra tela a na krátke okamihy strácala zmysli. V jednu chvíľu bola slepá a hluchá, v ďalšiu úplne v poriadku.
Náhle sa v strede obývačky zjavilo malé dievča v sprievode vysokého nesmrteľného s dlhou uhľovou ofinou, ktorá mu zakrývala pravé oko. Jeho ľavé modré oko si ju bleskovo premeralo a pustil ruku dievčaťa, ktoré sa rozbehlo k nej. Lepšie povedané k Andhre, ktorú tesne objala okolo krku.
,,Ahoj, si tu nová? Ešte som ťa tu nevidela. Som Liliana,“ usmiala sa na ňu s nevinným detským pohľadom. 
Oplatila jej úsmev, aj keď kútikom oka nespúšťala muža z dohľadu. ,,Rada ťa spoznávam, Liliana. Som Misaki a áno, som tu iba na návšteve.“
,,Si chorá? Nevyzeráš nato, ale žiaden z tunajších tak nevyzerá.“
,,Lil!“ prehovoril muž rázne s láskavým tónom. ,,Bež ich pozdraviť.“
Smutne na ňu pozrela a prikývla. ,,Tak neskôr, Misaki. Dúfam, že to nie je nič vážne,“ s tými slovami sa rozbehla k schodisku, po ktorom priam vyletela a utiekla preč.
Neznámy sa usadil oproti nej v kresle. Vyžarovalo z neho to isté ako z Prastarých, lenže bolo v tom niečo viac a trochu iné. ,,Ospravedlň ju, je príliš úprimná a priama.“ Obrátil sa na pokojnú vlčicu, z čoho usudzovala, že muža pred ňou dobre pozná. Prišla pred hodinou a odvtedy sa držala pri nej. Na neznámych vrčala a cerila zuby, no pri tých, ktorých poznala, bola úplne krotká.
,,Vieš, aký je, tak si to neber k srdcu,“ povedal vlčici.
Vlčica si kýchla a stočila chvost.
,,Tak vidíš. Tu je aspoň ticho, čisto a teplo,“ zasmial sa a opäť venoval pozornosť jej. ,,Som Kaelth. Prišla si za Yumiho družkou?“
,,Vieš o Sayuri?“ Prekvapenie v hlase ničím nezastrela. Kútikom duše dúfala, že sa o nej konečne niečo dozvie.
Prikývol. ,,Bol som tu, keď ju priniesli. Na človeka na tom bola naozaj zle.“  
To ju zaujalo ešte viac. Nikto o nej nechcel hovoriť a z Yumiho nedokázala dostať ani slovo. ,,Vieš, čo sa jej stalo?“
Kaelth sa zhovievavo usmial a načiahol sa po jeden časopis, ktorý ležal na stole. ,,Pokiaľ to Prastarí nedovolia, nesmie sa o tom hovoriť. Podľa tvojho modrajúceho tela a neustáleho mykania sa, predpokladám, že bitka začala. Prekvapuje ma, že ťa nezaštítil.“ Uškrnul sa. ,,Zrejme si to ani neuvedomuje.“
Prekvapene zamrkala a položila svetlo srstej vlčici ruku na chrbát. ,,Ako to všetko vieš?“
Presunul ruku k ofine, odhrnul ju a odhalil tak svoje biele oko. ,,Vidí mnohé a videnie mágie nie je výnimkou. Zo zviazaných druhov vychádza vzájomná mágia bežne, no ty si jeho silou zahltená až priveľmi.“ Vlasi opäť ukryli zvláštne oko a on sa pohodlnejšie usadil v mäkkom kresle. ,,Nestrácaš chvíľkami zrak?“ 
Prikývla. ,,Chvíľkami...“
,,Sayuri ťa chce vidieť,“ prerušil ich známy hlas. Mikael stál pred schodmi a vyzeral strhane. ,,Ak ju chceš vidieť, mala by si ísť hneď. Musím si ísť na chvíľu odpočinúť.“
,,Vyzeráš strašne,“ prehovoril Kaelth a položil narýchlo prelistovaný časopis na miesto. 
,,Ver mi, cítim sa omnoho horšie,“ prehovoril so slabým unaveným úsmevom. ,,Čo zranenia?“
Postavil sa prudko na nohy a zamračil sa. ,,Mal by si si ísť ľahnúť. Zavolám niekoho?“
,,Netreba, prenesiem sa domov.“ Pokynul Misaki na rozlúčku. ,,Rád som ťa videl.“
Keď osameli, Kaelth zavrtel hlavou. ,,Má pravdu. Ak ju chceš vidieť, mala by si ísť. Zavediem ťa tam.“   
Naozaj ju chcela vidieť, ale Andhra z nej odmietala vstať. ,,No tak!“
Vlčica zazívala a zoskočila na zem. Misaki sa rýchlo postavila a oprášila sa od chlpov. ,,Netreba. Stačí, ak mi povieš číslo dverí.“
Hrdelne sa zasmial. ,,Ver mi. Toto sídlo je iné, než sa zdá a ako poznám Yumiho, budeš ešte rada, že tam budem.“
Na hádku nemala náladu, tak súhlasila.
Neustále ju viedol po schodoch nahor až zastal pred masívnymi striebornými dvojkrídlovými dverami umiestenými na piatom poschodí.
,,Nevedela som, že je tu toľko poschodí,“ skonštatovala, keď sa natiahol po kľučke.
,,Je ich tu omnoho viac. Každé poschodie patrí inému stálemu hosťovi. Spodné štyri poschodia sú pre návštevy a sú viac menej spoločné. Niektorí z hostí nedokážu zniesť ani Aaronovu a Calvinovu prítomnosť a nie ešte niekoho druhého. Sú tu, lebo sú nebezpeční sebe a svojmu okoliu. Toto sídlo sa stalo ich domovom, kde môžu bezpečne žiť bez toho, aby ich niekto alebo niečo otravovalo.“
,,Takže Sayuri sa stala nebezpečnou?“ vyšlo z nej nahlas omylom.
Otvorilo sa krídlo dverí, za ktorými stál samotný Aaron. ,,Dalo by sa to nazvať pravým opakom,“ odpovedal a podstúpil, aby mohli vojsť. ,,Vonkajší svet sa pre ňu stal smrtiacim. Kým sa nenaučí tlmiť svoje schopnosti, musí byť v izolácií pre svoje vlastné bezpečie. Budeš prvá, ktorá k nám nepatrí, takže sa obávam toho, čo by sa stalo, keby ste tam boli samotné.“ Pohľadom sa zastavil na bielej kobre, ktorá v podobe náramku spala na jej zápästí. Zvraštil obočie, ale behom sekundy ho zase narovnal. ,,Poďte.“
Keď prekročila prah dverí, ocitla sa na dne oceánu obklopená vodou. Naokolo plávalo množstvo rôznofarebných rýb, no poskočila hrôzou, keď v diaľke zbadala dve čudné bytosti.
Aaron si všimol jej reakcie a zasmial sa. ,,Stále zabúdam, že väčšina nesmrteľných toho toľko nevie. Lamie aj Nagy naďalej žijú a ani zďaleka nie sú na pokraji vymretia. Sayuriným šťastím bolo, že v sídle hostíme jednu z princezien, ktorá bola natoľko ochotná, že ju prichýlila. Vodné prostredie je veľmi odolné voči vonkajším vplyvom. Bohužiaľ sa princeznin stav zhoršil, takže jej už nemôže robiť spoločnosť.“    
,,Sú mi nejaké povedomé. Patria k nej?“ opýtal sa Kaelth, kráčajúci za nimi.
Aaron sa lepšie pozrel ich smerom a zavrtel hlavou. ,,Nie, s ňou rozhodne neprišli. Včera prišiel Zet, takže musia byť z jeho sprievodu.“
,,Nemal byť náhodou na dovolenke na Bahamách?“
Aaron pokrčil ramenami. ,,Potom, čo som mu dal vedieť, že sa stav jeho sestry náhle zhoršil, okamžite prišiel. Tí dvaja majú zo všetkých kráľovniných detí najlepší vzťah.“
,,Nebyť jeho, ostatné sestry by ju dávno zabili.“ Zazubil sa, keď sa naňho Misaki obzrela. ,,Nagy sú matriarchálne založené. Najvyššie postavená je kráľovná a oficiálny kráľ ani neexistuje. Hasaeia Thesosise je zatiaľ najmladšou dcérou kráľovnej a pokrvnou sestrou Zetarisa Thesosisea. Zet je prvorodeným dieťaťom kráľovnej a teda aj prvorodeným synom, preto mu bolo dovolené žiť. Kráľovná s ich otcom splodila oveľa viacej detí, no bohužiaľ to boli chlapci, ktorých po narodení usmrtili. Napriek tomu sa ich otec teší najväčšej kráľovninej priazni a bol jej prvým druhom. Ale nechajme ich komplikovanú hierarchiu tak.“   

Zvyšok cesty podmorským svetom mlčali a Misaki spracovávala, čo sa za tú chvíľu dozvedela. Po tom všetkom však nezistila absolútne nič o Sayuri. Jej nesmrteľnosť ostávala zahalená plášťom tajomstva, ktorý zatiaľ nechcel nikto strhnúť. 

8 komentářů:

  1. Velké díky za další kapitolu. HankaP

    OdpovědětVymazat
  2. Srdečná vďaka za ďalšiu kapitolu... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem pekne za kapitolu

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat