úterý 23. května 2017

Temná labuť - Kapitola 8



Dallas pochodoval vo svojej spálni celé hodiny. Po celý čas Lilica spala na jeho posteli. Jeho osobná Šípková Ruženka.
Keď mu v laboratóriu odpadla, aj on sám takmer omdlel. Nejako našiel silu zostať pri zmysloch a znova jej obliekol podprsenku, nohavičky a jeho vlastné tričko. Mal aj lepšie možnosti. Ako napríklad jej vlastné oblečenie. Ale chcel, aby jej telo bolo odeté do jeho oblečenia, aby sa jej pokožka dotýkala jeho vône. Majetnícky inštinkt, ktorý nedokázal potlačiť. Priviezol ju sem, pretože ju tu potreboval mať. Potreboval mať svoju ženu obklopenú svojimi vecami. Hneď ako ju uložil do svojej postele, naplnil ho pocit spokojnosti, a od tej chvíle ten pocit rástol.

Čo s ňou urobí?
Jeho odolávanie jej – budúcnosti s ňou – sa rýchlo búralo a čoskoro z neho budú iba ruiny. Keď sa pred ním vyzliekla, takmer mal zážitok so smrťou. Predávkovanie extázou. Bradavky sa jej leskli ako ružové diamanty a tetovania jej jemne žiarili, ako tisícka čajových sviečok s ružovou vôňou, určené na navodenie atmosféry.
Priťahovaný ako nočný motýľ k plameňu? Hej, konečne plne rozumel tejto fráze. Urobil by čokoľvek, aby tie značky zlízal jazykom, bez ohľadu na konečný výsledok. Bičoval ho hlad, cítil sa zničene a mal bolesti, bol z neho uzlík nervových zakončení a zúrivého testosterónu.
Prečo ju vlastne omráčil? Prečo ju odmietol? Aký len bol hlupák! Bola všetkým, čo kedy potreboval.
Ak Lilica chcela, aby sa pokúsil zachrániť Trinity po tom, čo v nej choroba umrela, pokúsil by sa ju zachrániť.
Čo to so mnou chce?
Lilica sa prudko posadila a zalapala po dychu. Divokým pohľadom si obzerala priestor okolo seba. Neschopný sa držať od nej, pristúpil k posteli a posadil sa vedľa nej. Nočný motýľ. Plameň. Popálim sa. Na tom nezáleží. Musel sa jej dotknúť.
Nie, nie. Nie bez dovolenia. Ešte pred pár hodinami ju omráčil, aby sa zachránil pred pokušením. Pretože ju chcel a ona ho chcela iba ovládať.
Jeho telo kričalo – Chci ma tak, ako ja chcem teba.
Bude z neho vystrašená alebo odhodlaná mu na oplátku ublížiť. Musel postupovať opatrne.
„Kde to som?“ dožadovala sa.
Okamžite stvrdol. Jej hlas ho vždy nútil myslieť na sex, tony a tony hriešneho sexu, a ten nútený spánok to iba zhoršil.
„Si v mojom byte.“ Pokúšal sa dívať na spálňu cez jej oči. Všetko tu kričalo starý mládenec. Prázdne steny, ktoré sa nikdy neobťažoval ozdobiť. Kráľovská posteľ s prikrývkou svetlohnedej farby. Nočný stolík plný kondómov. Minichladnička v rohu, momentálne plná piva.
Jej severský pohľad na ňom spočinul, zmäkol... a potom znova stvrdol. Nohy jej vystrelili spod prikrývok a skopli ho z matraca. „Ty bastard!“ Postavila sa, pulzovala z nej zúrivosť.
S buchotom padol na podlahu a mračiac sa, vyskočil späť na nohy. „Ja som bastard, áno, ale ty si horšia. Využívaš ma, aby si zachránila svoju sestru.“
Počkať. To sa vážne sťažoval na dôvod jej zvádzania?
„Správne. Snažila som sa zachrániť sestru, ktorú milujem... a ženu, ktorú by si chcel pretiahnuť predtým, než ju zabiješ!“
Ako tam pred ním stála, s dvíhajúcou sa hruďou, a tmavými vlasmi padajúcimi jej k pásu, čakal, kým k nemu dôjdu jej myšlienky...
Ticho.
Jeho nálada poklesla podráždením. Potreboval pomoc s touto konverzáciou – alebo skôr s horou posiatou nášľapnými mínami – ale pretože ich emócie boli zdivočené, nič k nemu od nej neprichádzalo. To, čo povie v nasledujúcich minútach, ho buď vynesie do bezpečnej zóny, alebo ho odhodí za nepriateľské hranice.
Postupuj opatrne.
Kvôli prípadu, samozrejme.
„Včera si mi povedala, že ťa nemôžem chcieť, pretože ťa nepoznám. Nikdy som nepoznal ani Trinity a ani nemám záujem ju poznať. Teba spoznávam a stále chcem spoznávať viac.“ Tie slová boli pravdivé, absolútne pravdivé, bola to čistá pravda. Bola vytvorená v laboratóriu, experiment, ktorý sa pokazil – alebo sa dokonale vydaril. Jej sila ho pokorila.
Zamračiac sa, zodvihla bradu. Tvrdohlavé gesto, ktoré začínal nenávidieť. „Hovorí z teba puto.“
„Možno, možno nie.“ To puto, ktoré kŕmilo jeho zvedavosť o nej? Bolo to puto, kvôli ktorému všetky bunky v jeho tele túžili po informáciách tak strašne ako túžili po sexe? „Než povieš niečo iné... nerob to. V tejto chvíli neuvažujeme jasne a ani nebudeme... dokým sa neurobíme.“
Dych sa jej zadrhol v hrdle, na krku jej začala prudko pulzovať tepna. „Puto-“
„-sa spečatí. Ja viem. Ak budeme mať sex. Ale môžeme sa navzájom uspokojiť inými spôsobmi. Rukami a ústami.“
Rozvážne a pomaly si olízala pery a potom zakrútila hlavou. „Neverím ti.“
„Už ťa znova neomráčim. Máš moje slovo.“
Prižmúrila oči do tenkých štrbín. „Možno sa mi páči predstava, že ťa nechám v stave, v akom si. Lačný po mne. Zúfalý.“
Jeho erekcia prudko poskočila pod zipsom. „Ver mi, cukrík. Nezostanem v tomto stave. Ak bude treba, postarám sa o to sám.“
Oči sa jej rozšírili, keď si skopol čižmy a rozopol si nohavice, potom si s veľkou parádou stiahol nohavice z nôh, a nakoniec ten kus oblečenia odkopol od seba o niekoľko stôp. Množstvo zbraní, ukrytých vo vreckách, s buchotom dopadlo na podlahu.
Chvejúc sa, začiahla sa po ňom, no zarazila sa, a nechala ruky padnúť späť k bokom. „Ten zvyšok,“ zachrapčala. „Daj si dole aj ten zvyšok.“
„Ešte niekto je hladný?“ Jeho erekcia sa natiahla až k pásu na jeho bielizni, odhaliac tak kvapôčku na vrchole hlavičky. Rukou prechádzal hore-dole. „Zúfalý.“
Sledovala jeho ruku a dych sa jej zrýchlil. „Toto budeš ľutovať,“ precedila, potom zovrela okraj svojho trička a pomaly... pomaličky si ho pretiahla cez hlavu, odhaliac tak dokonalú ženskosť, ktorej sa žiadna iná nemohla nikdy rovnať.
Ako blesk do neho udrela spokojnosť. Na stojane – alebo aj na hocikom inom – by tá podprsenka a nohavičky nevyzerali vôbec výnimočne. Na Lilici však vyzerali ako poklad a patrili do múzea. Jej telo malo tvar presýpacích hodín, zúžené na bokoch. Prsia mala väčšie než jeho dlane, pevné a okrúhle, nohy mala dlhé a štíhle... poskytujúc tak dokonalú cestu k dezertu.
„Tvoje nohavičky,“ povedal. „Daj si ich dole.“
Tmavé vlasy jej tancovali ponad jemné plecia, keď záporne pokývala hlavou. „Ty prvý.“
„Moje sa volajú spodky, cukrík, nie nohavičky.“ Usmial sa, aj keď tá chvíľa ľahkomyseľnosti nezmierila napätie medzi nimi. Zahákol prsty do elastického pásu a potiahol.
Jej pohľad sa uprel na jeho oceľovo tvrdú dĺžku a ruka jej vyletela k hrdlu. „Si taký veľký... taký krásny.“
„Taký pripravený.“ Vzal do dlane svoje semenníky a zopakoval: „Tvoje nohavičky.“
Jej chvenie sa zhoršilo, zatiaľ čo vykĺzla z látky. Zadrapla sa do neho potreba. Ona raz bude moja smrť. Bez toho, aby bola o to požiadaná, rozopla si prednú sponu na podprsenke. Látka sa rozdelila, odhaliac bradavky ako ružové diamanty, ktoré ho budú navždy prenasledovať v snoch. Skrátil vzdialenosť medzi nimi a preplietol si prsty s jej a odviedol ju do kúpeľne. Chcel utiecť alebo, okrem toho, ju zodvihnúť na ruky a odniesť ju, ale prinútil sa kráčať pokojne. Po stlačení pár tlačidiel zo sprchy vytryskla voda namiesto enzýmovej hmly, ktorú používal zvyšok sveta. Hustá para naplnila vzduch a z Lilice vytiahla radostné zhíknutie a z neho úsmev na tvári.
„Voda?“ vypískla. „Počula som o nej, čítala o nej, ale nikdy som ju nevidela.“
Po vojne medzi ľuďmi a mimozemšťanmi, keď tri štvrtiny planéty ležali v ruinách, rastlinný a živočíšny svet zničený, oceány a jazerá jedovaté, museli byť objavené nové metódy udržateľnosti. A to rýchlo. Teraz žili ľudia na výlučne syntetických látkach.
Vstúpil do sprchového kúta, vtiahol ju vedľa seba, a zatvoril za sebou dvere. „Pokojne sa napi vody. Ja budem piť z teba.“
Líca jej sčervenali. Rozhodla sa postaviť priamo pod vodopád, teplota rozprašovanej vody prehĺbila ružový nádych jej pokožky, vlasy jej padali v kučerách dozadu po chrbte. Zatvorila oči a zapriadla ako mačka. „Toto je úžasné.“
„Ty si úžasná. Krajšia než čokoľvek iné na svete.“
Zamračiac sa, obrátila sa k nemu tvárou, kvapôčky vody sa jej zachytávali na mihalniciach. „Ty si vážne myslíš, že som krásna.“
„To ťa prekvapuje?“
Naklonila sa k nemu, špička jej jazyka vykĺzla z úst, aby zachytila kvapku z jeho brady. „Chceš ma viac než si kedy túžil po niekom inom vo svojom živote?“ opýtala sa namiesto odpovede. Zamračil sa, telo mal rozboľavené. Pomaly sa uškrnula. „Takže chceš.“
„Dosť bolo rozprávania. Poď sem.“ Pritiahol si ju bližšie a sklonil hlavu. Jeho pery sa vtlačili na jej, nárokujúc si hlboký, vlhký bozk. Tentoraz mu bozk opätovala od začiatku, ich jazyky do seba vrážali. Nebol nežný, ale na druhej strane, ani ona nebola. Potreba, ktorá medzi nimi horela, bola príliš veľká, oboch ich unášala do bláznivého šialenstva. Vzal do dlane jej zadok a začal ho masírovať, tvrdé vrcholky jej bradaviek sa treli o jeho hruď, vytvárajúc tak opojný pocit.
„Ešte... daj mi ešte.“ Zahryzla sa do neho akoby ho chcela pohltiť. Nechty zaborila do jeho ramien, aby ho držala na mieste, zatiaľ čo sa o neho obtierala, jej boky sa v príliš rýchlom rytme pohybovali dopredu a dozadu.
Pokúšala sa ukojiť svoju potrebu?
Zovrel jej boky, aby ju zastavil, a zodvihol hlavu, aby sa na ňu zadíval. Oči mala privreté a oťažené, pery krvavočervené a opuchnuté od bozkov. „Bude toto tvoj prvý orgazmus?“
Bojovala s jeho zovretím, zo všetkých síl sa snažila otierať svoj rozkrok o jeho pulzujúcu erekciu. „Už som si urobila jeden alebo dva... myslím.“
„Ak si to len myslíš, potom odpoveď je áno, toto bude tvoj prvý.“
Obhrýzala mu bradu. „Tak sa postaraj, aby som si ho užila.“
„Och, srdiečko. O to sa rozhodne postarám, ale musíš ma nechať udávať tempo.“ Palcami ju pohladil po lícnych kostiach. „Sľubujem, že som pripravený prijať výzvu.“
Ďalšie uhryznutie. „To hovoríš o svojom penise?“
Slovo penis vyslovené tým živočíšnym chrapotom by malo byť považované za zbraň hromadného ničenia. „Len aby si vedela, deväťdesiat percent vecí, ktoré poviem, sú o mojom penise.“
Na prst si natočila prameň jeho vlasov. „Som zvedavá na... tvoj penis.“
Nuž, dopekla. Tieto slová boli zbraňou Dallasovho ničenia. „Myslím, že je čas na predstavenie.“ Naviedol jej ruku ku koreňu, zasyčiac veľkolepou spokojnosťou, keď okolo neho obtočila prsty.
„Presne tak,“ povedal jej, keď ho stisla. Naklonila jeho dĺžku a prehla chrbát, obtierajúc špičku medzi svojimi nohami. Presne ako to chcela. „Moja Lily je odhodlaná mať svoj orgazmus. Dobre teda. Pomôžem jej.“ Rozkopol jej členky od seba, roztiahol nohy, a vkĺzol prstami cez jej sladkú a vlhkú horúčavu a nabodol ju na svoj prst, hlboko sa do nej ponoriac.
„Dallas!“
„Povedz mi, keď nájdem to správne-“
„Áno! Tam!“
„-miesto.“ Pohyboval prstom v nej tam a späť, jej vnútorné steny sa okolo neho zvierali. Cítiť ju takto... bolo to lepšie, než si predstavoval.
„Neprestávaj.“ Zavrčaný príkaz. Jej voľná ruka pristála na jeho ramene, nechty sa nielenže zaborili do neho, ale doslova ho rezali do mäsa.
Dovnútra. „Radšej by som umrel, než aby som prestal, srdiečko.“ Von. Pobozkal ju na sánku, potom na krku a silne sal jej pulzujúci tep. Možno to kvôli ich spojeniu. Možno to bolo kvôli nej samotnej. Ale žiadna žena nebola taká sladká – ako droga, bez ktorej nedokázal žiť.
„Nerozumiem, ako ťa môžem tak strašne chcieť... ako ty môžeš chcieť mňa... príliš skoro, príliš intenzívne.“ Olízala krk, a vtiahla do úst jeho tep, presne ako to urobil. Ostré zuby ho poškriabali na koži, a on sa zachvel nadšením.
„Táto túžba len začína, Lily.“ Prebodol ju druhým prstom, rozťahujúc ju. Pripravujúc ju na jeho inváziu.
Nie, nie. Ruky a ústa, nič viac.
Ale bola taká lahodne úzka, ako keby bola urobená iba pre neho. Dar, ktorý si nikdy nezaslúži.
„Dallas... potrebujem... daj mi...“ Zvíjala sa proti nemu, snažiac sa ho prinútiť, aby sa ponoril hlbšie. Chýbala jej precíznosť, rytmus, fungovala čisto iba na základe potreby, a on to miloval.
„Tvoje vnútro je ako hodváb.“ Zubami jej prešiel po lalôčiku ucha. „Moje nové obľúbené ihrisko.“
Nechtami sa zaborila do jeho ramena ešte silnejšie a dokonca aj do jeho penisu, to bodnutie bolo rovnako plné rozkoše ako aj bolesti. Vrhla sa do ďalšieho bozku, spracovávala jeho jazyk tvrdo a rýchlo, potom sa znova odtiahla a pozrela sa dole na jeho penis... na kvapôčky krvi, ktoré sa tam objavili kvôli nej. Ako v tranze si olízala pery, jej tvár sa zmenila na výraz absolútneho hladu.
Jeho Lily bola sčasti upír. Poznamenal si to.
Pulzoval, zatiaľ čo si prstom prešiel po dĺžke a pozbieral kvapôčky. Tie kvapôčky, ktoré jej potom roztrel po ústach. Jazyk jej vykukol z úst, ružový a pekný, a zlízal ich.
„Ešte.“ Drsný rozkaz.
Áno, och áno. „Môžeš mať viac. Odtiaľto,“ ukázal na svoje ústa, „alebo odtiaľto.“ Ukázal na svoju erekciu. „Vyber si sama.“
Odrazu sa z neho mobilu ozvalo hlasné pípanie. Dopekla, nie. Teraz nie.
Vezmi si ju!
Ale pípanie pokračovalo a Lilica od neho odstúpila, kúzlo prerušené. Tak to bolo správne. To pípanie nebolo zvonenie telefónu, ale upozornenie. Ochrana bola práve narušená. Zahrešil a vyskočil zo sprchového kútu, nutkanie zabiť votrelca bolo silné. Rýchly pohľad na obrazovku odhalil otvorené vchodové dvere. Zatlačil niekoľko tlačidiel, pretočil kamerový záznam a objavil Devyna.
Pošli ho preč. Vráť sa k Lilici.
Položila dlane na priehľadné sklo sprchového kúta, sledujúc ho horúcim pohľadom. „Sľúbil si mi viac.“
Áno – nie! Ich prvé milovanie nebude unáhlené, ani nebude mať svedkov. Ona bude kričať. A on sa o to postará.
Teraz mal v pláne im obom dopriať viac než len orgazmus? Áno. Nie. Dopekla. Možno. Šibalo mu – a nie dobrým spôsobom. „Máme návštevu.“
Svetlá v jej očiach pomaly pohasli a on takmer vykríkol. „Nebezpečenstvo?“
„Nie. Priateľ.“
Zamračila sa. „Nechaj ma hádať. Devyn.“
Krátko prikývol. „Nedovolím mu ublížiť ti.“
„Ja mu nedovolím ublížiť mi.“ Vzala do dlaní svoje prsia. „Dnešné stretnutie strávim tu.“
„Dobrý nápad.“ Stisol tvrdé vrcholky jej bradaviek... potom vtlačil ďalší prst do raja medzi jej nohami. „Neopováž sa vyvrcholiť.“ Tá pocta bude patriť jemu a len jemu. „Počkaj na mňa.“
Venovala mu ďalší úsmev, tentoraz čisto vyzývavý. „A čo ak vyvrcholím?“

Páčil sa mu ten úsmev. Hriešny a milý, nevinný a divoký zároveň. „Zabudnem na to, že máme obecenstvo a behom dvoch sekúnd ťa zvalím na chrbát.“

12 komentářů: