čtvrtek 16. března 2017

Podlehni temnotě - Kapitola 11



Kearnove sídlo v Temnote

Sedel na schodoch pred hlavnými dverami svojho sídla a pozoroval ruch naokolo. Všade pobiehali muži, ženy aj deti. Obrad sa mal konať v hlavnej časti, no všetko ostatné bude prebiehať tu. Misaki sa potrebovala pripraviť na stretnutie s Temným národom a k tomu potrebovala jeho, ale vysvetľovanie zložitých zákonov a tradícií nebolo preňho. 

Ak by tá žena povolila obrad s Yumim, bude ju toho musieť naučiť oveľa viac než ja Misaki.
Otočil sa dozadu na mlčky stojaceho Temného. Torean patril k vyšším sluhom a dôveroval mu natoľko, aby mu prenechal starostlivosť nad týmto miestom. O živote Temných vedel viac než on a zdal sa najvhodnejším kandidátom na post učiteľa, ale bolo nedôstojné, aby Kahalu učil sluha. Môže požiadať Mikaela, no vzhľadom k jeho vzťahu s Yumim, bude pravdepodobnejšie, že mu bude pomáhať s jeho družkou. A ešte tu bol jeden problém. Z bratových slov pochopil, že sa tie dve poznajú. Preto usudzoval, že budú chcieť ostať spolu aspoň zo začiatku. Lenže pre Misakinu bezpečnosť bude lepšie, ak ostane na jeho území a pre tú ženu, keď nevystrčí nos z Yumiho sídla.
Ako sme mohli nájsť svoje družky v rovnakom čase? Prečo mi bola zvolená práve démonka a Yumimu ľudská žena? A prečo sa tie dve poznajú? Mám tomu pripisovať určitý význam alebo je to iba humor osudu? Zrejme sa s ním musím pozhovárať. A čo malo znamenať to voľno pre Vyvoleného? Prečo oňho nepožiadal sám, ale musela Verena? Verena! Bola to ona, ktorá k nej priviedla Nis. Tie dve by sa do pozície učiteľky hodili najlepšie... Možno.
,,Suyun?“ oslovil ho Torean a mierne sa uklonil.
V tom mu došlo, že sa naňho pozerá, hoci bol ponorený v myšlienkach. Zavrtel hlavou a otočil sa. ,,To nič. Zamyslel som sa. Ako pokračujú prípravy?“
,,Nemusíte mať žiaden strach, Suyun. Všetko bude na tom správnom mieste.“
Tie slová mu vyvolali na perách úsmev. Myslel si, že sa obáva príprav. Bolo to logické. Pred obradom by sa mal cítiť nervózny. ,,O tom nepochybujem. Postaraj sa, aby bolo pripravené občerstvenie vhodné pre ľudskú ženu.“
,,Ospravedlňujem sa, Suyun, ale moje znalosti dobre nezahŕňajú ľudskú rasu. Neviem, čo by bolo pre ňu vhodné.“
,,Čistá voda bude najlepšia,“ odpovedal Mikael, vychádzajúci z vnútra sídla. Požiadal ho, či by si uňho nemohol po ceste odpočinúť a on samozrejme súhlasil. ,,Z jedla vyber niečo ľahké a bezmäsité. Tiež sa postaraj o to, aby bol všetok riad nepriehľadní. Pohľad na krv by ju mohol vydesiť.“
Hlboko sa uklonil. ,,Rozumiem, Khan.“
Mikael sa posadil vedľa neho a jeho výzor ho donútil rozosmiať sa. Čierne nohavice s bielou košeľou a bielym sakom s čiernymi chlopňami tu svietili na kilometre ďaleko. Krátke červené vlasy mu padali na všetky strany.
,,Došlo čisté oblečenie?“ opýtal sa hneď, ako sa mu podarilo potlačil smiech.
Mikael podvihol obočie a vyskočil na nohy. Otočil sa dookola a rukami na seba ukázal. ,,Toto je vhodnejšie oblečenie na prvé stretnutie so Sayuri. Môj tradičný odev by ju mohol poľakať.“
Vystrel ruku a ukázal naňho. ,,Takto vydesíš Temných. Rozopni si aspoň prvé gombíky, nech máš odhalenú kožu a vidia, že si to naozaj ty.“
Povzdychol si a naspäť sa posadil. ,,Nikdy si nemal dobrý zmysel pre humor. Matku vytočím do nepríčetnosti, a tak zabudne na našu nežnú spoločnosť.“ Veselo sa zazubil. ,,Ak jej k tomu poviem, že mi mágia našla druha.“
,,Tú radosť z jej zabitia, by si mal prenechať Yumimu. Zaslúži si to viac než my dvaja dohromady.“
,,Istotne mi odpustí,“ beťársky mrkol a pozrel na čiernu oblohu nad ich hlavami. ,,Niekedy premýšľam, aké by to bolo, keby sem prenikli slnečné lúče. Aká by bola budúcnosť, keby mala inú povahu.“
Eir ho pohľadom nasledoval a usmial sa. ,,Vždy som vravel, že veľa premýšľaš.“
Mikael naňho vážne pohliadol. ,,A ja som vravel, že z nás dvoch, si tá sila ty.“ Vypustil zo seba hlboký povzdych a ľahol si. ,,Všetko na svete má svoju slabinu. Tou jej sme my. Mal ju zabiť, keď mohol.“
,,V tom je ten problém. Keby mohol, spravil by to.“
,,A že ja veľa premýšľam.“
,,Priveďte tie dve ku mne. Obrad prebehne tu. Hneď!“ zaznel mu v hlave matkin hlas, ktorý vystriedal Yumiho. ,,Práve sme prekročili Východnú bránu, Andhera Ayrys. Najskôr musíme prejsť celým Kearnovým územím.“
,,To ma nezaujíma!“ Cítil, ako sa jej myseľ odpojila a Yumi si až teraz dovolil uvoľniť náznak hnevu. Z Mikaela naopak vyžaroval pokoj a nezaujatosť. Dobre rozumel obom svojim bratom.
,,Ako to vyzerá s tvojou družkou?“ zaujímal sa Mikael. Nikdy sa neriadil matkinými príkazmi, ale to väčšinou ani oni. Yumi ju z nich musel poslúchať najviac, ale vždy našiel spôsob, ako sa jej rozkazu vyhnúť, ak sa mu nepáčil. ,,Prežije cestu?“  
,,Varian ju obalil do štítu. Môj nemá také účinky a bude lepšie, keď sa nebudem rozptyľovať inými vecami.“
,,Chápem, ale pochybujem, že niekto zaútočí práve tu.“
,,Neobávam sa, že napadne niekto tie dve.“
,,Chápem. Vrátil si sa iba pred chvíľou a už si bol nútený zabiť. Tebe sa stále niekto pokúša vraziť dýku do chrbta.“
Tak, či tak sa k vám musíme pripojiť, ale najskôr dokopem Mikeala prezliecť sa, pridal sa.  
,,Na niečo zabúdaš, braček.“
A to je?
,,Vyčkaj, prídeš na to sám. Yumi, pokračujte zatiaľ vo svojom tempe, ale obávam sa, že matičku rozhnevá, ak si dáme načas.“
,,Chceš ich preniesť?“ zarazil sa Yumi. Premiestňovanie sa tu z miesta na miesto, patrilo k výsade iba niektorých Temných. Rozumel, o čo sa Mikeal snaží. Ich premiestnenie ju dozaista nepoteší.
,,A nepovedala snáď hneď?“
Všetci traja sa zasmiali a izolovali svoje mysle.

Kearnove územie v Temnote

Odvtedy, čo prekročili bránu, Misaki cítila silný nápor mágie a chlad. Konečne pochopila, prečo je v Temnej ríši taká zima. Pred dlhými rokmi počula o temnej mágii a v tej chodbe ju po prvý raz okúsila na vlastnej koži. Prednedávnom o nej počula zase v Yong-sunovom sídle. V boji proti Oriasovi chránili Leilu Temní a dokonca samotný Kearn. Leila povedala, že keď sa ocitli v jednej chodbe s ním, z Kearna sa začal šíriť nesmierny chlad, z ktorého sa na stenách tvorili kryštáliky. Tu bola mágia najkoncentrovanejšia, preto jej neustála prítomnosť ochladila tunajšie podnebie a premenila krajinu na druhú Antarktídu.
Chlad prenikal do kostí, ale nič viac. Neubližoval, ako tomu bolo v tej chodbe.
Bála sa o Sayurino zdravie, ale odvtedy, čo ju Varian obalil do štítu, nejavila žiadne stopy únavy a choroby. Pokojne pri nej sedela a tiež nad niečím hútala. Nenapadalo ju nič vhodného, o čom by sa mohli rozprávať, preto radšej mlčali. Sama nepoznala odpovede na otázky, ktoré obom chodili po rozume. Niečo jej k tomu ešte našepkávalo, že ak odmietne obrad, budú to jej posledné minúty života. No nikdy nepočula o nesmrteľnom, ktorý by svojho pravého druha odmietol. Jediným vykúpením bola smrť, no nájdenie pravého druha dávalo aj Prastarým novú chuť žiť.
Ach, čo mám robiť? Ak odmietnem, Temná Matka ma určite nechá zabiť. A prečo by som mala vôbec odmietnuť. Posledné roky o ničom inom nesnívam, než o nájdení pravého druha. Démoni neznášajú, keď im niekto rozkazuje, ale mne predsa nikto nič nerozkázal. Vzali ma sem za Kearnom, o ktorom vôbec nič neviem. Mala by som ho najskôr spoznať a až potom vyvodzovať závery. Ale čo keď sa k sebe nebudeme hodiť? Aj mágia sa môže predsa mýliť. Čo keď preňho nebudem dobrá a budem mu iba zavadzať . Počkať! Prečo pochybujem? To mi nie je podobné. Nikdy som o sebe nepochybovala.
Koč náhle zastal a Veron na ne zakričal, aby z neho vyšli.
,,To už sme na mieste?“ začudovala sa Sayuri a siahla po kľučke dverí po jej strane.
,,Neviem, ale pochybujem. Iba pred pár minútami sme vyrazili,“ siahla po tej svojej a vystúpila zo stojaceho koča.
Pohľad, ktorý sa jej naskytol, ju ohúril. Stáli na vydláždenej ceste pri mohutných čierno-strieborných hradbách, na ktorých v určitých vzdialenostiach od seba viali čierne vlajky na dlhých strieborných ozdobných tyčiach. Po obvodoch ich lemovali strieborné znaky a v prostriedku bola strieborná kobra s roztiahnutou kapucňou a syčiacim jazykom. Neďaleko od nich stála čierna dvojkrídlová brána, pred ktorou držali stráž dvaja zahalení muži v podobných brneniach, ako mali Kearnovi Strážci.
Toto musí byť jeho sídlo.   
Na ľavo, ďalej od hradieb, sa týčili všemožné sídla, ale o dosť menšie a bez hradieb. V prostriedku cesty sa tiahla nedláždená zem, na ktorej rástli stromy s kvetmi. Z oboch strán ju lemovali zapálené nádoby. Najviac fascinujúca vec, ale stála v diaľke na vyvýšenom skalnatom okrúhlom kopci - kruhový vysoký chrám, ktorý spevňovalo množstvo zdobených stĺpov. V prostriedku mal kopulu s otvorenou vežičkou, v ktorej horel mohutný čierny oheň. Avšak fasáda tej stavby bola čisto biela.
,,To je Biela akropola, duša Temnoty,“ prehovoril za ňou povedomý hlas v japončine. ,,Spája všetky územia a po jej obvode vedie Hlavná cesta.“
Otočila sa a zbadala troch jazdcov. Ich oblečenie by prirovnala k županu alebo ázijskému historickému oblečeniu. Podobá sa to na Zessov červený saténový župan, ktorý nosí doma. Nohavice a spodná časť odevu boli čisto čierne bez akéhokoľvek vzoru. Spodná časť mala dlhé široké rukávy a všetci traja ju mali rozopnutú, takže odhaľovala ich hrudníky a bruchá. Na spodnú časť sa napájala vrchná, ktorá bola priesvitná a zdobená ďalšou farbou. Kearn na nej mal strieborné výšivky, Yumi zlaté a neznámi červené. Táto časť bola o niečo dlhšia než spodná, ktorá siahala po členky.  
,,Vo vnútri sa nachádza posvätná záhrada,“ pokračoval Kearn, ktorý stál v prostriedku. Po jeho ľavej strane sedel na svojom sriantarovi Yumi a po pravej neznámi muž, ale vďaka tým krvavým očiam mala podozrenie, že to bol Mikael.
Sayuri obišla koč a zastala vedľa nej, tiež fascinovaná tým, čo vidí. Pohliadli na ňu a Kearn sa zamračil.
Naopak tretí muž sa široko usmial. ,,Temní neznášajú oblečenie, preto odhaľujú, čo najviac holej kože. Avšak je pravidlom, že pri kontakte s Temným, ktorý je hierarchicky vyššie, musí byť odhalená veľká časť. Tvoje šaty sú v poriadku Kiera, ale jej nie. My traja by sme to ignorovali a dokonca aj Nyx, kvôli jej pôvodu, ale Temná Matka nie.“ Pozrel na Sayuri. ,,Ak by si pred ňu takto predstúpila, má plné právo strhnúť ti tie šaty alebo ich prinajmenšom roztrhnúť, aby splňovali pravidlo.“
,,Keď sa tá kožušina dá dole, spĺňa ho,“ prehovoril Yumi. ,,Nezabudol som nato.“
Prikývli, zosadli zo sediel a zastali pred nimi. Bol to Kearn, ktorý opäť prehovoril. ,,Podľa správnosti by ste sa mali predstaviť prvé, no na rozdiel od vás, my vás poznáme.“ Otočil sa na Sayuri, pretože iba tá ho nepoznala. ,,Moje meno je Kearn, ale väčšina nesmrteľných ma pozná ako Eira. Som bohom Temnoty, prvorodeným synom Temnej Matky, Temným princom a vládcom Temného národa. Ste na mojom území a toto je moje sídlo. Tí šiesti, ktorí vás sem sprevádzali sú moji Strážcovia.“
Sayuri sa hlboko uklonila a vyslovila japonskú formálnu formulku pri predstavení. Kearn jej na to pokývol a odstúpil, aby dopredu mohol vykročiť neznámi. Dlhé červené vlasy mal zapletené a na temene hlavy zviazané. Na tie červené oči si pamätala, ale teraz ich mal ešte viacej zvýraznené čiernou linkou. Ako jediný z nich, nemal v ušiach nič, ale videla, že ich má prepichnuté. Rovnako ako Kearn a Yumi, mal aj on alabastrovú pokožku bez jedinej chybičky. No skoro celú hruď a brucho mu pokrývali červené ornamenty.
Usmial sa. ,,My sme sa už stretli, ale neprebehlo predstavenie a Sayuri spala. Som Mikeal, boh krvi, druhorodený syn Temnej Matky, Krvavý princ a patrón Temných kňažiek. Moje územie susedí s Kearnovým na severe. S Kearnom sme však iba polovičný bratia a dalo by sa povedať, že tuto s Yumim nevlastní bratia.“
Teraz sa k Sayuri pridala aj ona.
Nakoniec vykročil Yumi. Kožené popruhy mu z tela zmizli, ale piercing v bradavke, náušnice a rohy ostali. Svoje dlhé vlasy s odleskami zelenej mal rovnako ako Mikael na temene zviazané. ,,Myslím, že moje predstavenie je takmer bezvýznamné, vzhľadom k tomu, že ma obe poznáte. Som Yumi, poloboh bolesti, Princ bolesti, veliteľ osobnej stráže Temnej Matky a tretí generál armády Temnoty. Moje územie a sídlo sú na západ od nás.“
Všetci traja majú titul princov, ale Nis vravela, že princ je iba jeden.
Mikeal sa usmial. ,,Z tvojho údivu predpokladám, že Nis ti vysvetlila iba hierarchiu Temného dvora. Tam je jediný princ označovaný ako Suyun. Teda vládca Temnej ríše. Tuto titul princa a princeznej patrí výhradne potomkom Temnej Matky a ich druhom. Ako ste si mohli všimnúť každý z nás ma k nemu pripojené charakteristické slovo. Väčšinou je to vec, ktorej sme bohmi. Ak budete obe súhlasiť s obradom, dostanete vlastné tituly a stanete sa princeznami, ale nedostanete vlastné sídlo. Budete spolumajiteľkami.“
,,Obrad?“ zarazila sa Sayuri.
Misaki sa pozrela na Yumiho, ktorý si potichu povzdychol. Vedela, že jej nepovedal nič o obrade, ani o druhoch, ale Mikeal to buď nevedel, alebo sa pozabudol.
,,Ďakujem, že si to načal, takže jej to môžeš vysvetliť,“ zamračil sa naňho Yumi.
Mikeal podvihol obočie a ukázal na nich oboch. ,,To ste jej to ani jeden za ten čas nevysvetlil?“
Yumi ho chytil za plece. ,,No, keď si to už načal, mal by si to dokončiť. Chcel som jej dať čas, ale bude lepšie, keď jej to teraz vysvetlíš ty.“
Kearn k nej vystrel ruku a čakal, kým mu ju Misaki chytí. ,,Prejdime sa, kým jej to títo dvaja objasnia. Meškáme už teraz, takže rozhovor nič nezmení.“       


10 komentářů:

  1. Děkuji moc za další skvělou kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  2. Díky, konečně se potkali, jsem strašně zvědavá na ten jejich rozhovor

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem pekne za preklad kapitoly som zvedavá na ich rozhovor

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za ďalšiu kapitolu... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  6. Tento komentář byl odstraněn autorem.

    OdpovědětVymazat