čtvrtek 9. března 2017

Podlehni temnotě - Kapitola 10



Nádvorie Temného paláca, Temná ríša

,,Pamätaj, že pokiaľ tam budú táboriť v mieri, nesmieš zasahovať. Kearn si nepraje zbytočné konflikty a vojnu ešte oficiálne nevyhlásili,“ pripomenul Lucanovi pred odchodom Villain.
Všade naokolo sedeli vojaci v sedlách a čakali na Lucanove rozkazy. Väčšina Temnej armády sa presúvala k hraniciam, kde táborilo elfské vojsko. Muži, ktorí neboli povolaní k hraniciam, hliadkovali po celej ríši. Temné vojsko však bolo iba časťou, aj keď najväčšou, armády Temnoty. Dokým ju však nik nepovolal z Temnoty, neexistovala.
Villain ostal stáť, pokiaľ mu posledný muž nezmizol z dohľadu. Keby nemusel ostať, bol by teraz v ich čele.

,,Nemali by sme byť po Suyunovom boku?“ prehovorila Sati, stojaca neďaleko od neho.
Tvárou sa obrátil k jedinej žene medzi Temnými majstrami. ,,Stále si sa nenaučila, že pokiaľ vás sám nezavolá, ste k ničomu? Stále nechápeš, že jeho pravé stráže sú neustále po jeho boku? Pred jeho vládou ste niečo znamenali. Chránili ste princov a princezné, ale teraz? Nič. Krčíte sa pred jeho hnevom a zastávate pozíciu spojky. Na Dvore Temnoty by ani jeden z vás neprežil. Žijete iba preto, že ctí tradície a niektorých z tvojich bratov si obľúbil.“
,,Prečo si svoju zlosť vybíjaš na nej, Vyvolený?“ Zamračila sa naňho Verena, meditujúca na kamennom podstavci pred nohami sochy Temnej Matky. ,,Matka nám predurčila, kým budeme a nikto z nás nemôže posudzovať jej rozhodnutia. Z teba spravila svojho Vyvoleného a z nej Temnú majsterku. Obaja ste jej deťmi, ktoré ju majú ctiť. Pokľakni k jej nohám a pros o odpustenie. Ty tiež dieťa. Pokľaknite a uctite si bohyňu. Možno sa zmiluje nad vašimi bezútešnými životmi a povolá si vás k sebe.“
Sati okamžite pokľakla pred sochu, ale Villain zaváhal. Verena ho vychovávala a bola mu viac matkou než bohyňa. Ale ona nikdy nebola tá, ktorá ho potrestala. Hodiny kľačal pred obrovskou sochou v chráme a premýšľal o svojom živote. Musel tam sedieť na pätách, pokiaľ sa k nemu neprihovoril hlas bohyne. Prvýkrát to pokladal za poctu, no časom pochopil, že je to prekliatie.
Poobzeral sa po dvore. Príliš veľa očí sledovalo jeho rozhodnutie.
,,Temní váhanie nemajú v povahe, ale ty si sa vždy líšil,“ zasmial sa ženský hlas.
Okamžite zodvihol hlavu a zbadal zahalenú ženu celú v žltom, ako sedí na pleciach sochy. ,,Nie je to nedôstojné, radkyňa?“
Opäť sa zasmiala. ,,Vždy si bol rovnaký ako Yumi. Vieš však, aký je medzi vami rozdiel? On je dosť silný nato, aby si to mohol dovoliť.“
,,Nikdy som sa nepovažoval za rovnako silného. Viem, kde sú moje hranice.“
Pohla kútikmi úst a naklonila hlavu na stranu. ,,Tak to by si sa mal čím skôr skloniť, Vyvolený. Dneska nemá láskavú náladu a ani príchod družky to nezmení. Čas sa jej chýli ku koncu a to ju neteší. A podľa všetkého príde o hlavného milenca vo svojej posteli.“
Verena podvihla hlavu a prekvapene zažmurkala. ,,Khan si našiel družku, radkyňa?“ 
Súhlasne prikývla. ,,Celá Temnota je hore nohami z tej sladkej vône koristi. Je len otázkou času, kedy to nejaký tvor nevydrží a rozcápe jej ľudské hrdielko.“ Škodoradostne sa zasmiala. ,,Dúfam, že budem pri tom. Za celý život som Yumiho videla vyletieť z kože iba päťkrát. Plus mínus, nikdy som to naozaj nepočítala.“
Villain prižmúril oči, ale pokľakol vedľa sklonenej Sati. Nezastávala postavenie, aby v prítomnosti radkyne mohla prehovoriť. Jemu tú výsadu poskytovalo iba znamenie Temnej Matky, ktoré toľko neznášal. ,,Nemala by si oslavovať?“
Radkyňa zoskočila a ladne pristála na nohách pred ním. Žlté šaty za ňou povievali v slabom vetríku. ,,Prečo by som mala? Budúca Kahala je démonka a k tomu ani nie je princeznou, ale podradnou vojvodkyňou. A čerešničkou na torte je, že jednou z najvyššie postavených Shaski bude smradľavý človek. Všetko je to hrubou urážkou.“
,,Kiera bude lepšou Temnou, než si kedy bývala ty,“ odfrkol si Villain a pozrel jej priamo do očí. Mohla byť radkyňou Temnej Matky, ale ani tá nesmela osočovať Kahalu, či už vládnucu alebo nie.
Do Villainovho tela vrazil silný nápor mágie, ktorý ho odsotil o niekoľko metrov ďalej. Keby bol smrteľný, náraz by mu polámal rebrá, takto iba vstal a obklopil sa magickým štítom, ako sa rukami oprašoval. Na tomto dvore útok nemohol oplatiť, a keby aj mohol, nikdy by sa jej silou nevyrovnal.
,,Už nikdy predo mnou nevyslov to meno. Žiadny démon nie je toho hodný. Nis medzi nás nikdy nezapadala,“ zavrčala radkyňa a obrátila sa na veľkňažku. ,,Ty aj najvyššie kňažky ste na obrade vítané, ale pravidlá poznáš.“
,,Budem tam aj so svojimi sestrami, radkyňa. Nech ti Temnota požehná.“  
,,Tebe tiež, Verena,“ odpovedala úctivým hlasom a rozplynula sa v tme.
,,Poď Vyvolený, musíme sa pozhovárať,“ vstala a kráčala cez dvor k chrámu.
Villain si povzdychol a nasledoval ju.
Mohutné stĺpy podopierali chrámový strop v hlavnej terasovitej sieni. V samom srdci stála vysoká socha bohyne a pred ňou sa mihotal čierny plameň v širokej nádobe. Pred ním ležal čierny koberec, na ktorom kľačala kňažka, dotýkajúca sa čelom zeme. Na niektorých kruhových terasách sa modlili ďalšie kňažky. Sieň po pravej a ľavej strane susedila s rovnakými, zasvätenými jej synom. Ich sochy boli však menšie a k čiernej farbe sa pridala ich vlastná. V každú hodinu pred každou z nich držala hliadku kňažka.
V mladosti sa aj on sám pripájal k modliacim sa kňažkám, či už kvôli trestu alebo výučbe.
Myslel si, že ho Verena viedla k soche bohyne, ale tá pokračovala do pravej siene zasvätenej Keranovi. Všetka výzdoba až po čalúnenie bola v čierno-striebornej farbe. Po ceste k jeho soche stálo na podstavcoch šesť menších v podobe obrovských hadov, ktoré symbolizovali Strážcov.
Verena sa posadila na koberec pred ohňom a pokynula mu, aby tak spravil tiež. Posadil sa na päty a čakal, kým prehovorí. Kľačiaca kňažka si novej prítomnosti nevšímala.
Verena mávla rukou, v ktorej sa zjavila čierno-strieborná sviečka. Naklonila sa, zapálila ju pomocou ohňa a položila ju pred neho.
,,O čom sa chceš rozprávať?“
,,Trpezlivosť. Kearn moju úpenlivú žiadosť vypočul vždy. Nečakám, že sa tu zjaví sám, teraz pokojne postačí jeho pozornosť. Premýšľal si, že keby tu bol, bol by si na ceste k hraniciam?“
,,Prečo sa pýtaš?“
,,Zlosť, žiarlivosť, závisť. Ani jedno z toho by si nemal cítiť. Ale niečo mi hovorí, že sa tak stalo, preto sme tu. Ak jedno z toho pociťuješ, niečo ti ťaží srdce. Tvoj vzťah s ňou mi je známi, preto som ťa vzala sem. Mikael by bol lepšou voľbou, ale liečenie zraneného srdca nie je v jeho moci. Som veľkňažka a Kňažka duše. Je mojou povinnosťou pomôcť ti, no nemyslím, že to dokážem.“
,,Nerozumiem ti.“
,,Tvoje postavenie so sebou prináša problémy. Trpeli nimi tvoji predchodcovia, trpíš nimi ty a po tebe nimi budú trpieť ďalší.”
Oheň náhle zaplápolal, oči sochy sa rozžiarili a sieňou sa ozval Kearnov hlas. ,,Odpovedám na tvoju žiadosť, veľkňažka. Čo ťa núti k tomuto činu?“
,,Ďakujem za veľkorysosť, Suyun. Ospravedlňujem sa za rušenie v tak nevhodnú dobu, ale jedná sa o Vyvoleného.“
,,Pokračuj. Počúvam.“
,,Problémy, ktoré sprevádzajú jeho postavenie, mu zatemnili srdce, Suyun.“
,,Vyvoleného určuje moja matka, nie ja. Ja som iba ten, komu momentálne slúži. A dvaja Vyvolený žiť nemôžu.“
,,Ale je v Suyunovej moci zbaviť Vyvoleného problémov, Suyun.“
,,Ospravedlňujem sa, Suyun. Tieto myšlienky nepochádzajú z mojej mysle,“ prerušil ich Villain. Aj keď si Verena neuvedomovala situáciu, on áno. Jej postavenie jej dovoľovalo občas vynechávať protokol, no toto už prekračovalo medze.
,,Ak s tým Vyvolený nesúhlasí, nemáme sa o čom baviť, veľkňažka,“ odpovedal pokojne hlas, akoby nereagoval na Vereninu drzosť a jeho prítomnosť sa začala pomaly vytrácať.
,,Zadrž, Suyun! Nežiadam o smrť Vyvoleného,“ vykríkla v rýchlosti, aby ho zadržala.
,,Počúvam.“
,,Žiadam preňho niekoľko dní v smrteľnom svete. Zmena prostredia by mu prospela a verím, žeby sa za tú dobu jeho srdce vyčistilo, Suyun.“
,,Kto prevezme jeho povinnosti?“
,,Jeho dvojča a ja, Suyun.“   
,,Ako chceš, veľkňažka. Ak chce, pošli ho k tvojmu druhovi. Leila čoskoro porodí, tak môže novorodencovi predať darček.“ Oči sochy pohasli a opäť sa vrátili do pôvodnej podoby.
Verena sa naňho spokojne obrátila. ,,Tak čo? Odchod a dovolenku máš odsúhlasenú. Prijmeš to alebo odmietneš?
,,Teraz? Pred hranicami stojí armáda a Suyun má iné starosti. Akoby som mohol odísť?“
,,Práve preto by si mal odísť. Bezdôvodne si začal vrčať po Sati. Ak by si ostal, mohol by to byť niekto iný než ona. Nato aby si to tu viedol, potrebuješ zdravé a chladné uvažovanie, ktoré ako si dokázal, prestávaš mať.“
,,Naozaj to tak vidíš?“

Miesto odpovede prikývla a sfúkla sviečku: ,,Ner, Vyvolený ti pomôže so službou. Potrebuje v pokoji popremýšľať a palác na to nie je vhodným miestom.“  

9 komentářů: