sobota 18. února 2017

Prokletá temnota - Kapitola 24



Na Rose odrazu mierilo niekoľko hlavní. Ani trochu ju nevydesili. Jej myšlienky sa sústredili na muža za bariérou ostreľovačov – Ekrema. Zahliadla ho len na chvíľu, ale aj to stačilo. Bol strhaný a očividne slabý.
Len nechápala, čo tam robí ten upír. Nikias.
„Rose!“ Z davu vybehla Carolina. „Si to ty?“
Spražila ju pohľadom. „Okamžite pustite Ekrema,“ zavelila.
„Nie,“ povedal Kamal vážne. „Nikias, odstúp od neho, nech to máme za sebou.“
Nikias sa ani nepohol. „Ak ho chceš zabiť, musíš zabiť prvého mňa.“

„Nikto nikoho nemusí zabíjať,“ presviedčala  ich Ma´at pokojným hlasom.
„Ale rozhodne by to veci urýchlilo,“ dodala polohlasne Sekhmet.
Rose vystúpila vpred. „Kamal, spamätaj sa. Ako môžeš čo i len pomyslieť na zabitie vlastného brata?“
A zrazu sa všetky oči  upreli na Kamala, ktorý už ceril zuby. „Nie je to môj brat.“
„Ale je,“ hádala sa Ma´at. „A vždy ním bol. Je načase, aby si to prijal. Máš rodinu, Kamal. Vieš, čo by niektorí dali za túto možnosť?“
„Prepáč, a ty si?“
Bohyňa sa narovnala. „Som Ma´at. Kedysi si za mňa bojoval. Za mier a harmóniu. Už si nespomínaš?“
Kamalovi sa zatriasla ruka s pištoľou. Koľkokrát prosil bohov o pomoc? Ani jediný raz mu  neodpovedali. „Kedysi.“
„On je tvoj brat?“ oboril sa naňho Salvator.
„Pre mňa nie.“ Kamal odistil pištoľ. „Nikias, ja vystrelím. A bude to bolieť.“
Ekrem v sebe konečne našiel dosť síl, aby sa prestal ukrývať za upírom. „Chceš predsa mňa, nie? Nechaj chlapca ísť.“
„Nie.“ Nikias ho znovu postrčil za seba. V tvári sa mu zračila rozhodnosť. „Plánuješ si zabiť brata? Tak si najprv zabi synovca!“
Nasledovalo hromadné lapanie po dychu. Dokonca aj snajperi sklonili zbrane.
Rose to nevydržala a cez upírov sa predrala až k obkľúčeným mužom. Nikias hrdo stál pred šokovaným Ekremom, plecia narovnané a v očiach vzdor.
„Ako je to možné?“ vyhŕklo z nej.
„To je vážne dlhý príbeh. A na tie Kamal nemá trpezlivosť, však?“
Carolina silou prinútila Kamala skloniť zbraň. „Prečo si to tajil?“
„Pretože až donedávna som mal otca sa masového vraha a zloducha. Kvôli nemu,“ kývol smerom ku Kamalovi.
„Si naivný, Nikias,“ povedal Kamal. „Mal som ťa za lepšieho muža.“
 „Ja teba tiež.“
Kamalove sivé oči sa blýskali hnevom nevídaných rozmerov. „To ty si jej povedal o umiestnení tabuľky, však? Vidina mocného otecka z teba urobila ďalšiu jeho bábku.“
„Tak už prestaň!“ Okríkla ho Rose so slzami v očiach. „Nenávidíš ho len preto, lebo ho rodičia uprednostnili. Lebo z neho chceli mať zbraň proti samotnému Egyptu. Lebo bol podľa nich lepší. Myslíš, že neviem aký je to pocit?“ Ubolene pozrela na Carolinu. „Celý svoj život som bola tá druhá a odkedy si nám vstúpil do života, rodina ma zatlačila do úzadia. Viem veľmi presne, čo si cítil, ale nič z toho nie je Ekremova vina!“
„Rose... nemá to cenu,“ pokúšal sa ju zastaviť Ekrem.
„Ale má. Dnes to skončí. Celá táto rodinná telenovela dostane poslednú epizódu. Som unavená. Unavená z utekania, z toho, že podľa vás nie som dosť silná, aby som sa sama rozhodovala, z toho, že máte pocit, že mi môžete zasahovať do života!“
„On je vrah, Rose,“ snažila sa jej dohovoriť sestra. „Ja viem, že si na nás nahnevaná, ale preto sa nemusíš spriahnuť s ním. Vieš, čo všetko nám urobil?“
Rose urobila jediný krok vpred. „Ja viem, čo neurobil. Nezabil Kamala, hoci už celé mesiace má svoju  moc. Nespustošil toto mesto, hoci má armádu. A neutopil žiadne mesto v krvi!“
„Toto ti narozprával?“ zasmial sa Kamal.
„Ale ty, na druhej strane,“ pokračovala vážne, „si zaživa pochoval a odsúdil brata bez dôkazov, súdu a rozsudku. Na tisícky rokov si uväznil vlastných bohov v ničote. Nespoznal si vlastného synovca! A, do pekla, strieľal si po mne!“
„Neviem, o čom hovoríš.“
„Ma´at?“ Obrátila sa na bohyňu.
Tá dôstojne prešla do stredu diania, usmiala sa na Ekrema s Nikiasom a postavila sa vedľa Rose. „Ukážem ti pravdu, Kamal. A potom necháš všetkých odísť.“
Ekrem sa zhrozil. „Ma´at, nie!“
„Chránil si svojho brata pred pravdou pridlho, Ekrem,“ povedala mierumilovne. „Už to viac robiť nebudeš.“
Tleskla rukami a scenéria okolo nich sa zmenila. Vznášali sa ako pozorovatelia nad horúcim Egyptským pieskom a pred nimi sa odohrávala minulosť taká, ako bola.
Uvideli Ekrema, ako dostal správu o väznení džinov. Zvolal armádu a vytiahol na Denderu. Odhodlane sa prebojoval až do paláca, kde uvidel výjav, z ktorého aj Rose prišlo zle.
Džinovia boli pripútaní o stenu, poväčšine nahí a špinaví, vychudnutí na kosť. Deti v okovách od slabosti viseli. Stráže bez výčitiek znásilňovali niekoľko žien a dokonca aj dieťa.
Ekrem ich do jedného zabil. A len čo oslobodil džinov, medzi nimi aj Leventa, tí spustili krik a zmenili sa na svorku besných psov.
Vychádzali z paláca a ničili všetko, čo im stálo v ceste. Ekrem kričal na obyvateľov rozmaznaných ich mocou a schopnosťou splniť každé ich ženie, aby ušli, ale tí hlupáci sa rozhodli bojovať v snahe znovu ich uväzniť.
Do jedného padli.
Ekrem prehľadal cely a v jednej z nich uvidel zakrvavené telo nádhernej ženy.
Tá bolesť v jeho tvári Rose odrovnala. Plakal, kričal a prosil, ale nič nepomohlo. Kolísal bezduché telo v náručí a šepkal slová, ktoré už nikdy nezačuje.
Len čo spálil Leino telo, dal sa do druhej najnáročnejšej úlohy v živote. Začal kopať hroby pre mŕtvych džinov.
Bolo ich neúrekom. Desiatky drobných detských telíčok posvätne zabalil do plátna, pokvapkal ich olejmi a vyslovil tichú modlitbu.
Nad mŕtvymi tehotnými ženami plakal.
Až ráno sa celý vyčerpaný  oprel o zbúrané hradby tichého mesta. Vôbec sa netváril ako víťaz.
Vtedy k nemu pristúpil Levent, pokojnejší a čistý. „Naši bratia. Nie sme sami.“
„Ja viem. Držia ich aj v Thébach. A ktovie kde ešte.“
„Musíme im pomôcť.“
A tak šli napriek veľkému smútku a bolesti ďalej. Videli ďalšie hrôzy. Smrť. Hroby.
Nakoniec utekali pred Kamalovými spojenými vojskami.
Keď ich dohonil, Ekrem odmietol vypovedať a radšej dal džinom šancu uniknúť. To spečatilo jeho osud.
Scéna potemnela a Rose dúfala, že je už koniec, ale Ma´at mala iné  plány.
„Musia vidieť všetko,“ povedala a ukázala im len nedávne udalosti.
Roseino a Ekremovo prvé stretnutie.
Ich spoluprácu.
Prehrala im scénu, ako sa Rose dozvedela o nesmrteľných a ako ju to ranilo.
Krádež prvej tabuľky.
Roseino zistenie, že Ekrem túži oživiť Lei.
Pravda o uväznení bohov.
Ekremovo rozhodnutie nechať Lei ísť.
Noc, keď priniesla tabuľku a Ekrem sa rozhodol radšej sa starať o Rose, než privolať späť svoju  moc.
Ich spoločné chvíle.
Ekremovu starosť, keď ochorela a on ju obskakoval.
Návrat bohov a jej premenu na nesmrteľnú.
Ďalšie spoločné šťastne strávené chvíle.
Ekremovo nadšenie pre štúdium.
A nakoniec ich trpké rozlúčenie. „Uteč. Ja si ťa nájdem. Ľúbim ťa.“
Predstavenie skončilo o celé hodiny neskôr, keď sa obloha na východe sfarbila do svetlomodra.
Väčšina zúčastnených žien mala v očiach slzy. Dokonca aj Rose. Nikias zatínal päste. Ekrem sa zdal zmierený s minulosťou.
Snajperi odložili zbrane.
Kamal len nehnute stál, ani nežmurkal. Ani on si nedovolil spochybniť ukážku od samotnej bohyne Ma´at.
„Pre všetkých bohov,“ smrkla Carolina.
„Kde sú džinovia teraz?“ našiel svoj hlas Salvator.
„Kúsok odtiaľto pripravení na útok, keby ste nás nechceli pustiť,“ odpovedala Rose pravdivo.
„Oni prežili dodnes?“ neveril tomu Conor.
„Majú sa celkom dobre. Som presvedčená, že vám to povedia sami, keď konečne prestanete ohrozovať  ich záchrancu.“
Salvator si jazykom prešiel po zuboch.
Rose sa rozhodla kuť železo za horúca. „Stiahnite svojich detektívov. Odvolajte všetko, čo ste nariadili upírom iných krajín. Prestaňte po nás sliediť!“
Kráľ len porazene prikývol.
„A necháte nás odísť.“
„Rose, nie,“ prosila ju Carolina. „Nechoď.“
Nepozrela na ňu.  „O tom už ty nerozhoduješ, Lina. Dali ste nám jasne najavo, že sem nepatríme.“
„Napravíme to,“ pokúšala sa ju presvedčiť sestra. „Nemôžem o teba prísť, Rose.“
Rose sa len zvrtla a pozrela na Ekrema, sklamaného z Kamalovho nedostatku reakcií. „Už si prišla.“
Podišla k mužovi, bez ktorého by jej život nebol úplný a preplietla im prsty. Vďačne ju k sebe pritiahol.
„Musíme zapracovať na tvojich sebevražedných sklonoch,“ šepol jej do ucha. „Čo ťa to napadlo prísť sem?“
Pobozkala ho na zarastené líce. „Veď vieš ako rada fičím na adrenalíne.“
Sekhmet sa postavila pred upírov. „Tak čo? Môžeme odísť, alebo mi doprajete trochu radosti z boja?“ Nadšene nadskočila.
Salvator posunkom ruky zavelil upírom stiahnuť sa do domu. „Ste voľní.“
„Nie!“ protestovala Carolina hlasnejšie. „Salvator, to nemôžeš!“
„Musím,“ povedal smutne. „Už sme im životy zničili dosť.“
„Kamal, tak urob niečo!“ prosila bezradne manžela.
Upír preglgol. „Ako povedal Salvator. Urobili sme už dosť.“ A odhodil zbraň na zem.
„Ideme,“ zavelila Rose a prvá zamierila k bráne. Ekrem ju nasledoval, ale pohľadom pristál na skľúčenom Nikiasovi.
„O krásavca sa postaráme my.“ Sekhmet sa naňho zavesila a obdivne si ho obzrela. Ma´at k nemu pristúpila z druhej strany a či sa mu to páčilo alebo nie, musel ísť s nimi.
„Povedz, máš manželku?“ vyzvedala Ma´at. „Priateľku? Milenku?“ Obe ho viedli von z areálu sídla.
„A kopeš za ktorý tím?“ dodala Sekhmet. „Len aby sme sa zbytočne nenamáhali. Och, to sú ale bicepsy!“
Za bránou k nim pribehlo niekoľko džinov a premiestnili ich späť do Karibiku.


Ekrem bol zrejme slabší, než predstieral pretože okamžite po premiestnení sa neudržal na nohách a Horus s Osiridom ho v poslednej chvíli zachytili.
„Položte ho na pohovku!“ zavelila Rose.
Spoločne ho uložili, uvoľnili mu oblečenie a Isis ho dôkladne prehmatala. „Je v poriadku. Nedostatok jedla a pitia si na ňom vybrali svoju daň.“
„Skúsim to napraviť.“ Gina bohyňu odstrčila a kľakla si k bledému Ekremovi.
Niekoľko minút mu do tela vysielala slabé záblesky mágie a pomaly sa mu vracala farba do líc a pier.
Nikias všetko bez slova pozoroval, zatiaľ čo Sekhmet a Ma´at sa pohodlne usadili do kresiel.
Ekrem sa po chvíli prebral a pohľadom kĺzal po miestnosti. Rose k nemu hneď pribehla.
„Ako sa cítiš?“ Zovrela jeho dlaň so slzami v očiach.
„Ako niekto, kto by ti mal dať na zadok,“ odpovedal. „Ty bláznivá, bláznivá ženská.“
Plačlivo sa zasmiala a pobozkala ho. „Už je po všetkom.“
Áno, to je. Ale úľavu necítil, pretože vedel, že Kamal toho musí stráviť veľa. Len dúfal, že ho to nezložilo.
Pomaly sa posadil a trel si spánky. „Kde sme?“
„V Karibiku,“ odpovedala Gina.
„Ďakujem. Nemuseli ste to urobiť.“
Odfrkla si. „Ale prosím ťa! Nás sa nezbavíš, tak sa s tým zmier.“
„Aj tak vďaka.“
„Kedykoľvek. Tak my pôjdeme.“ Kývla zvyšným džinom. „Nech tu máte... é... rodinnú atmosféru. Sekhmet, Ma´at,“ vyzvala bohyne, aby sa k nej pridali.
„Ale my chceme vidieť-“ protestovala Sekhmet.
Gina na ňu zazrela a vytiahla ju z kresla. „Ideme.“ Odmiestnila sa aj s protestujúcou bohyňou a Ma´at so zamávaním odišla tiež.
Ekrem pritiahol Rose k sebe na pohovku a až keď ju bezpečne objímal jednou rukou okolo pása, zdvihol pohľad k rozpačitému Nikiasovi.
Upír pozeral kamkoľvek len nie na zúčastnených. Takýto vývoj situácie nečakal. A úprimne, netušil čo robiť. Počas jedinej noci prišiel o nepokrvnú rodinu upírov a našiel tú skutočnú.
Len od Kamala čakal trochu zapálenejšiu reakciu.
„Je... je to pravda?“ opýtal sa Ekrem s nádejou v hlase. „Si môj syn?“

Nikias naprázdno preglgol. „Áno. Som,“ odpovedal s istotou.

24 komentářů:

  1. Vdaka za skvele pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Jupí vedela som to Nik je jeho synom , teším sa. Ďakujem za úžasnú kapitolu .

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji. Skvělé pokračování

    OdpovědětVymazat
  4. To bolo nasratá Rose bola super a bez boja to všetko vyriešila mať za kámošky také bohyne je fajn a Kamal je Kamal možno sa v ňom pohne svedomie,ďakujem božské

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem za ďalšiu skvelú kapitolku.janka

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za ďalšiu skvelú kapitolku.janka

    OdpovědětVymazat
  7. Pekna kapitola. Dakujem. VV

    OdpovědětVymazat
  8. veľká vďaka za skvelé pokračovanie :-) a som zvedavá kedy sa Kamal uvedomí a začne sa správať ako správny brat voči Ekremovi :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji mnohokrát za další skvělou kapitolu !!!!!

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuji moc za další kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  11. Moc děkuji za další skvělou kapitolku!!!💜💜💜

    OdpovědětVymazat
  12. Srdečná vďaka za ďalšiu kapitolu... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  13. Děkuji moc za kapitolu.Katka

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za další kapitolu. :-) Renča

    OdpovědětVymazat
  15. Ďakujem pekne za kapitolu, bola skvelá a konečne je pravda vonku aj o Nickovi... som zvedavá aký je jeho príbeh...

    OdpovědětVymazat
  16. Vďaka za ďalšiu super kapitolu.

    OdpovědětVymazat