sobota 31. prosince 2016

Prokletá temnota - Kapitola 17




Nezabudla.
Nemohla.
Celú noc jej nedoprial pokoja. Správal sa, akoby to boli ich posledné chvíle. Objavoval jej telo, sladko ho trápil, hladil, ochutnával a občas sa zahryzol.
Sladké a lenivé pohyby sa čoskoro zmenili na divoký boj o nadvládu, v ktorom sa nenašiel víťaz, len dve uspokojené telá.

Ekrem jej doprial len krátky spánok, z ktorého ju prebudil ďalšími zmyselnými dotykmi, pretože mu zvieralo srdce z pomyslenia, že ju možno bude musieť nechať odísť s rodinou.
A keď do nej pri východe slnka opäť prenikal, všimol si slzy v jej hnedých očiach. Bez slov ho objala a prispôsobila sa jeho pomalým pohybom. Z túžby po vyvrcholení sa stala len čistá túžba byť s ním, v jeho náručí a spojená jediným spôsobom, ktorý obom ešte dával zmysel.
„Ľúbim ťa, Ekrem,“ pípla takmer nečujne. „A počkám si na tie slová hoci aj stovku rokov.“
Čelom sa dotkol toho jej. Videl, ako veľmi ju to priznanie rozrušilo. Sotva pred pár dňami sa vzdal Lei. Niet divu, že si nedovolila dúfať.
To nevadí. On bude dúfať za oboch. „Musíš sa mi vrátiť. Inak si po teba prídem,“ zaprisahal ju.
Plná sladkotrpkého citu len prikývla a naposledy v ten deň podľahla jeho telu.


Popoludní už sedeli v požičanom aute zaparkovanom kúsok od miesta stretnutia a naposledy si opakovali celý plán A aj B.
Rose sedela Ekremovi na kolenách na zadnom sedadle a nechala sa upokojovať tlkotom jeho srdca. Pod očami mala kruhy z nedostatku spánku, čo len dopomohlo jej výzoru obete.
Okolo krku mala elektrický obojok, ktorý Ekrem z duše nenávidel.
Nespočetnekrát ju prosil, aby bola opatrná. Nespočetnekrát mu to sľúbila.
„Sú tu,“ oznámila Gina zo sedadla vodiča s ďalekohľadom v ruke.
Carolina s Kamalom sa zamiešali medzi turistov a nervózne sa obzerali. Kamal v ruke zvieral plátnom obalenú tabuľku.
Cez dymové sklá ich v aute nezazreli.
Ekrem mal nepríjemný pocit. Nie je to správne. Nemal by Rose dovoliť riskovať. Potom ale pozrel na jej odhodlaný výraz a uvedomil si, že to nie je jeho rozhodnutie. Dal jej šancu vycúvať. Nerobí to len kvôli nemu, ale aj kvôli sebe.
Aby tiež uzavrela určitú etapu svojho života.
Naposledy jej zovrel dlaň. „Tak poďme.“ Otvoril dvere a necitlivo ju vystrčil z auta.
Rose poctivo zahrala obeť a zapotácala sa. Uštipla sa do citlivej pokožky na ruke, aby sa jej trochu zvlhčili oči.
Chytil ju za lakeť a viedol ju k soche. Carolina ich zbadala prvá a zaliala ju hrôza. Rose si musela priznať, že sestra sa o ňu skutočne bojí.
Neprišli až k manželskej dvojici, ale zastali desať metrov od nich.
Cari celá zničená pozorovala, ako Ekrem niečo zašepkal jej zúboženej sestre do ucha a ukázal smerom k nim.
Rose pomaly vykročila a obojok na krku sa zlovestne zaleskol. Trochu krívala, čo bolo zrejme následkom neliečeného strelného zranenia.
Kamal jej povzbudivo stisol dlaň. „Bude to v poriadku, láska. Sľubujem.“
Nie, nebude. Pretože sklamala Rose tým najhorším spôsobom a ona bude musieť prežiť život s tými najhoršími spomienkami.
Rose sa k nim konečne predrala pomedzi skupinku turistov a ruky sa jej triasli. „M-musím mu to doniesť,“ dostala zo seba roztrasene. „Obojok.“
„Rose.“ Carolina sa rozplakala. Čo to len urobila? 
Ekrem jej podal tabuľku. „Už len chvíľku, Rose. Si statočná,“ povedal jej.
Rose len vzlykla a s tabuľkou v ruke sa zvrtla a rovnako pomaly sa vracala k Ekremovi. Nenápadne odhrnula plátno a hodnotila artefakt. Na dotyk pôsobil vierohodne. Písmo tiež nieslo známky pôsobenia času. Váha by súhlasila.
Pritisla si tabuľku k hrudi, aby ju mohla ovoňať. Vtedy jej srdce kleslo až kamsi k zemi.
Nie je pravá.
Boli z nej cítiť moderné farby a ozón z úprav, aby vyzerala staro.
Na chvíľu sa jej zahmlelo pred očami.
Carolina riskovala život vlastnej sestry, len aby vyhrala svoju vojnu.
Nemohla tomu uveriť. Tentoraz sa jej oči zaliali skutočnými slzami. Pristúpila k Ekremovi a slová neboli potrebné. Videl jej to na tvári.
Ako mu podávala tabuľku, dotkol sa jej prstov a tým dotykom medzi nimi prebehol celý rozhovor.
Prosím, nechoď.
Musím.
Bojím sa o teba.
Dokončím, čo som začala. Pre nás oboch.
Ja si po teba prídem.
O tom som nikdy nepochybovala.
Dovolila mu zložiť jej obojok, aby sa mohla vrátiť k napätej dvojici za nimi a nájsť tabuľku vlastnými silami. Teda za predpokladu, že správy od Briana sú pravdivé.
Ekremovi pípli hodinky, čo znamenalo, že má desať sekúnd na rozbeh, aby to stihol na odchádzajúce metro.
Pohľadom sa lúčil s Rose a prekvapila ho náhla bolesť, ktorá sa mu usadila v srdci.
Ak sa jej niečo stane, nikdy si to neodpustí.
Zbavená obojku a falošnej tabuľky od neho odstúpila a zatiaľ čo sa on ozlomkrky rozbehol do metra, ona dokrivkala k Line a Kamalovi.
Ako predpokladala, asi tucet ukrytých upírov sa pustil za Ekremom a dvaja sa vrhli na teraz už prázdne auto.
„Rose. Rose, moja malá sestrička.“ Lina ju pevne objala a potichu plakala. „Tak ma to mrzí.“
Premohla sa, aby nezagúľala očami. „Lina, čo to malo byť? Kto je ten chlap? A... a prečo po mne strieľali? Ako som sa dostala... preč?“
„Je to vrah. Určite použil Interpol, aby sa cez teba dostal k nám.“ Vzala jej tvár do dlaní a uprene na ňu pozrela. „Ale už je to v poriadku. nikdy viac ti neublíži. Och, moja maličká, čo ti urobil? Ublížil ti, Rose?“
Radšej zahrala panický záchvat, než aby musela odpovedať. „Zober ma domov, prosím. Chcem ísť domov.“



Ekrem sa riadil podľa Roseinho plánu a do súpravy nastúpil v poslednej možnej sekunde. Upíri za ním to nestihli.
Vystúpil o dve stanice ďalej, zmenil linku a po kratšom blúdení medzi východmi z metra sa dostal na miesto stretnutia, kde ho čakali Levent s Ginou.
„Ako vidím, došlo k plánu B,“ poznamenala Gina znechutene. Skutočne mala lepšiu mienku o Roseinej rodine.
Sám bol otrasený. Do poslednej sekundy dúfal, že s nimi Rose nebude musieť nechať. „Poďme. Nech je to čím skôr za nami.“


Do Londýna ich odviezlo súkromné lietadlo a z letiska zase obrnené autá do obrovského sídla podobného palácu.
Rose väčšinu času predstierala posttraumatický šok a mlela nezmysly. Bolo to ľahšie ako nechať Linu hustiť jej do hlavy nezmysly.
Z domu okamžite vyšlo niekoľko mužov a žien. Priniesli aj lôžko a pri ňom stála roztomilá doktorka.
Kamal vzal Rose na ruky, čo ako sa snažila protestovať, a odniesol ju na lôžko. „Vyšetrite ju. Aislin, stále má ranu na boku od streľby. A je v šoku,“ hovoril smerom k doktorke.
Prikývla. „Zvládnem to.“ Kývla akejsi červenovláske, zrejme kráľovnej Erin, ako si Rose domyslela.
„Nik, lôžko,“ poprosila vysokého, svetlovlasého upíra s telom, ktoré takmer súperilo s Ekremovým. Rose by sa za ním rozhodne dvakrát obzrela, keby nebola zamestnaná svojou životnou rolou.
Upír bez slova preniesol lôžko cez schody a potom ho tlačil na ošetrovňu v zadnej časti domu. Rose len tak ležala a bola zvedavá, či tá rana ktorú jej džinovia pričarovali, nebude nikomu podozrivá.
Pôsobila síce reálne, ale nepoškodili jej pokožku a nič ju nebolelo. Vlastne to bola len veľmi reálna napodobenina, ktorá sa podľa ich slov bude správať ako skutočné zranenie.
Nuž, čas ukáže.
Aislin si na moderne zariadenej ošetrovni nasadila rukavice a jeden pár podala Erin. Vyzliekli Rose zo špinavého oblečenia len čo sa za Nikom zavreli dvere.
„Kde to som?“ fňukla. „Kto ste?“
„Len pokojne,“ tíšila ju Aislin a jej dotyk bol teplý a príjemný. Vyzerala ustarostene. „Som lekárka. Erin tiež. Len ťa prezrieme. Dovolíš nám to?“
Roztrasene prikývla.
A tak ju začali skúmať ako chrobáka. Kým sa Aislin venovala jej boku, Erin jej prehmatala hlavu, krk a skontrolovala zreničky.
„Podával ti niečo ten bastard, kým ťa držal u seba?“ opýtala sa Erin. „Drogy, lieky...“
„J-ja neviem.“
„Mohla mať upravené jedlo alebo pitie,“ mrmlala Aislin. „Nikdy by to nezistila. Urobím pár testov.“ Obzrela sa. „Sakra, už zase nemám striekačky. Nikias!“ zakričala na upíra na chodbe.
„Áno?“ vletel na ošetrovňu a jeho oči pristáli na nahej Rose.
Skríkla a chcela sa zakryť.
„Prines mi prosím striekačky a ihly z labáku,“ prikázala mu Aislin. „A nečum na ňu, láskavo!“
Nikias ju sotva počúval. Vydesené oči mal upreté na Rose a približoval sa k lôžku.
Skrčila sa do klbka. „Nechoď bližšie!“
Zastal. Zaťal päste. „Jej stehná, Aislin. A boky,“ dostal zo seba priškrtene.
Ešte aj Rose sa zamračila. Čo to... Pozrela na spomenuté partie.
„Bohovia moji,“ vydýchla Erin a zbledla.
Rose mala na tele odtlačky prstov a pár škrabancov, ktoré sa vážne dajú získať len jediným spôsobom. Možno boli s Ekremom naozaj trochu divokí.
V napätí čakala, že jej malé divadielko bude odhalené a ona ho už nikdy neuvidí.
„Rose, on ťa znásilnil?!“ zhrozila sa Erin a prstami prechádzala po jej stehnách a bokoch.
Rose celá stuhla. Zaplavila ju panika. Tie modriny nepoprie. A ak chce získať aspoň malú šancu dostať sa k tabuľke, bude musieť obviniť Ekrema z toho najhoršieho zločinu. Zo zločinu, ktorý sám odsudzoval a nikdy by sa k nemu neznížil.
Prišlo jej špatne. Netušila, kedy sa rozplakala. Bola na dne svojich síl. Kam ešte to zájde? „A-áno. Zná-znásilnil ma,“ vyhabkala.
Miestnosť sa ponorila do hrozivého ticha. Nikias škrípal zubami a pozoroval jej zničenú tvár. Potom sa bez slova zvrtol a šiel po tie injekcie.
Rose vysilene klesla na lôžko. Bola otupená a nič už nemusela predstierať.
Mala pocit, akoby práve Ekrema zradila.


Po viac ako dvoch hodinách vyšla Erin z ošetrovne a prisadla si ku Caroline a Kamalovi v obývačke. Rozprávali sa so Salvatorom o výmene a zistili, že Ekrem im napriek všetkej snahe ušiel.
„Aspoň nemá tabuľku,“ vzdychla si Cari.
Erin nerada prinášala zlé správy, ale Aislin nemala žalúdok na tento druh rozhovoru.
„Ako jej je?“ hneď sa zaujímala Cari. „Mama s otcom sú strachom bez seba.“
Upírska kráľovná preglgla a dopriala si hlboký nádych. „Rana sa nezapálila. Je povrchová a zacelí sa. Aj krv má čistú. Fyzicky sa zotaví.“
„A... psychicky?“
„Cari, nedokážem to nijak zľahčiť ani zaobaliť do krásnych slov. Ekrem Rose znásilnil. Zosypala sa z toho.“
Cari zbledla ako stena a pritisla si ruku na ústa. Kamal vyzeral, že chce zabíjať. „On nemá hranice,“ zašepkal.
„Dali sme jej niečo na ukľudnenie, ale netuším čo s ňou ten týždeň urobil. Určite doporučujem psychológa. Rada sa jej ujmem.“
„Ďakujem, Erin.“ Cari smrkla a oprela sa o Kamala. „A... ublížil jej... veľmi?“
Už len tá bolesť v Carolininej tvári Erin ničila. „Má modriny. Škrabance. Vnútorné orgány sú ale nepoškodené. A tiež nehrozí tehotenstvo, pretože je na konci cyklu a čisto teoreticky by ako človek nemala byť s Ekremom kompatibilná.“
„Keď toho vraha najbližšie uvidím,“ sľubovala Cari temne, „urežem mu ho. Pomaly. A užijem si každý moment.“
„Ochotne ti pomôžeme.“ Vstala a začala si vyzliekať plášť. „Aislin navrhla, že by ste ju mohli zobrať k sebe. Bude lepšie, ak sa zotaví v známom prostredí. A tiež by si asi zaslúžila poznať pravdu.“
Kamal objal uplakanú Cari. Cítil sa zodpovedný za to, čo sa Rose stalo. To on priviedol Ekrema k ich rodine.
„U nás bude v bezpečí. Jej únos je dôkazom, že ani Ekrem sa do Londýna neodváži.“ A ak áno, bude to jeho posledné rozhodnutie v živote.
„Zvýšim v meste bezpečnosť,“ ponúkol sa Salvator.
„Budeme ti vďační.“


24 komentářů:

  1. Moc děkuji za další skvělou kapitolku!!!♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem veľmi pekne za kapitolu a prajem šťastný nový rok 🎉

    OdpovědětVymazat
  3. Dúfam,že plán B bude fungovať ďakujem za super kapitolu a prajem do nového roku veeeĺa šťastíčka a zdravíčka

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za dalsie perfektne pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji moc za další kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  6. tiež dúfam, že keď si ju zoberú k sebe domov sa Rose podarí nájsť pravú tabuľku a zdrhnúť za Ekremom :o) Alexa veľmi pekne zase ďakujem za novú kapitolku a už sa neviem dočkať pokračovania :o))) Zároveň ti želám šťastný nový rok, samozrejme s veľa veľa plodnými dňami na písanie, milujem tvoje poviedky :o))))

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji mnohokrát za další skvělou kapitolu. A přeji krásné přožití Silvestra !!!!!

    OdpovědětVymazat
  8. Veľké dakujem za opäť skvelé pokračovanie :-)
    Teraz mám tak strach o Ekrema :-(

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji za další kapitolu. Pjeji ti vše nejlepší do Nového roku

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuji moc. Nemůžu se dočkat pokračování.��

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem svojim drahým čitateľkám a tiež prajem len to najlepšie do nového roku:)

    Alexa

    OdpovědětVymazat
  12. Alex, děkuji moc za další kapitolu a přeji hodně štěstí, pohody a ještě spoustu nádherných nápadů na napsání takto poutavých knih i v roce 2017

    OdpovědětVymazat
  13. Ďakujem za ďalšiu kapitolu a prajem všetko dobré v Novom roku :)

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  15. Srdečná vďaka za ďalšiu kapitolu... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  16. Ďakujem za kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat