čtvrtek 1. prosince 2016

Prokletá temnota - Kapitola 13



Rose klesla na zem a pravý bok mala v jednom ohni. Guľka ju síce len škrabla, ale bohovia, bolelo to!
Modlila sa, aby Ekrem neurobil žiadnu hlúposť. Dala mu batoh so všetkými dokladmi a dôkazmi, ktoré by jej len priťažili, ale aj tak je v tom až po uši.
Mierila na ňu desiatka agentov. Jeden privolával záchranku, ďalší podával hlásenie cez vysielačku.
Spomedzi nich sa dôstojne vynoril starnúci muž v čiernom oblečení a klesol k nej.
„Detektív,“ povedala hlasom podfarbeným bolesťou. „Aké príjemné. Máte sa?“
Ironicky nadvihol kútik pier a pritlačil jej kus látky na zranenie. „Pomoc je na ceste.“ V diaľke už zneli sanitky.

„To je od vás milé. Čo koleno? Stále robí problémy?“ konverzovala nezáväzne.
Nedokázal sa ubrániť smiechu. „Nie, už mám po operácii.“
„To je dobre.“ Zastonala. „Uf, dúfam, že váš človek schválne mieril mimo životne dôležitých orgánov.“
„Len pokojne. Nič sa ti nestane, ak neurobíš hlúposť. Ale len pre poriadok – si zatknutá. Máš právo...“
„Ja viem, ja viem!“ vykríkla a ventilovala si bolesť. Bože, je v takých sračkách, že to svet nevidel!
Sanitka dorazila a prevzali si ju medici. Napumpovali ju sedatívami a odpadla niekde na polceste do nemocnice.


Carolina zatiaľ v Londýne pokojne popíjala čaj v Salvatorovom sídle a hrala s Erin šach. Upírska kráľovná cucala krv z nepriehľadného pohára.
„Naozaj si myslíš, že Ekrem by bol taký blázon, aby si prišiel po poslednú časť tabuľky až sem? S našou bezpečnosťou?“
„Už to urobil dvakrát. Je to blázon, nič ho nezastaví. Kamal z toho chytá žalúdočné vredy.“ Pohla vežou a oprela sa v luxusnom kresle.
V nadrozmernej obývačke paláca boli sami, len občas okolo nich preletelo služobníctvo alebo stáli obyvatelia sídla.
„Nedostane sa ani na obchvat a rozdrvíme ho,“ uisťovala ju Erin. „Navyše máme neoficiálne správy, že bol naposledy videný v Prahe.“
Cari to aj tak trápilo. Ekrem sa nezastaví, kým nezíska čo chce.
„Ale to nie je jediné, čo ťa trápi, však?“ Erin bola ako psychologička niekedy až príliš vnímavá.
„Ide o Rose,“ priznala. „Stále sa mi vzďaľuje a ja neviem, ako to napraviť. Najradšej by som jej povedala celú pravdu.“
„Cari, Rose je podľa tvojich slov pokojná žena ktorá nie je zvyknutá na prekvapenia a nebezpečenstvo. Myslíš, že by sa jej uľavilo, keby zistila, že okolo nej je nebezpečný, skrytý svet plný nebezpečných bytostí?“
Ako inak, má pravdu. Carolina to vedela. Ale to jej nezabránilo cítiť výčitky. „Ja ju nemôžem stratiť, Erin. Možno v sebe nemá rebela ako ja, ale je to moja sestra, moja krv.“
Kráľovná vyhodila Carinho strelca. „A ty ju chrániš tým, že ju držíš v tom, v čo veriť chce. Nevedomosť nie je zločin, Cari. Sama vidíš, že Rose nikdy neporušila pravidlá. Nikdy sa nepokúsila... vystúpiť z davu. Niektorí potrebujú normálnosť. Nie je to zlé. Proste to je.“
Aj tak jej to trhalo srdce. „Ja len chcem späť svoju sestru. Ako kedysi.“
„Nič už nebude ako kedysi. To proste nejde.“
Ich rozhovor prerušil zadýchaný Will, šéf Salvatorovej ochranky. V ruke zvieral akýsi papier a v panike pozrel na Carolinu.
„Mala by si zavolať Kamalovi.“
„Prečo?“ Vstala. Nepáčil sa jej výraz na upírovej tvári.
Podal jej papier. „Toto mi práve vypľulatlačiareň.“
Cari prebehla pohľadom po krátkej správe zadanej do systému len pred pár minútami s fotkou jej sestry. Srdce jej vynechalo jeden úder.
„Rose zatkol Interpol?!“

Rose nadobudla vedomie až na ďalší deň. Bola v nemocnici a strážená dvoma agentmi. V jej stave neexistovala šanca na útek. Okolo nej pípali prístroje a bola pripútaná o lôžko.
Detektív za ňou prišiel takmer ihneď. „Takže desivá Nočná Mora je blondínka,“ povedal namiesto pozdravu.
Uvedomila si, že parochňu jej museli zložiť pri ošetrení. Teraz je definitívne v koncoch. Je len otázkou času, kedy si spoja jej výzor s jej reálnou identitou a bude mať šťastie, ak si Británia vyžiada jej návrat, aby ju mohli súdiť na domovskej pôde.
Vážne sa spoliehala na machinácie svojej sestry a Kamala.
„Prekvapenie, čo?“ usmiala sa ospalo.
Detektív vyzeral, že niekoľko dní nespal. Pod sivými očami mal kruhy a šedivejúce vlasy mu zvláštne odstávali. Ako dlho mal jej stopu?
„Vieš, čo ťa čaká len čo opustíš nemocnicu?“
Nechcela na to myslieť. „Romantická cela?“
Takmer akoby ho to mrzelo. „Prinajmenšom. Netušíš, koľkí chcú tvoju krv.“
Mykla plecami. „Detektív, ak mám byť úprimná, myslím že sa to nestane.“
Nadvihol obočie. „Nie?“
„Nie. Prídu si po mňa, zrejme s veľmi dôležitými papiermi a povoleniami a vy ma budete musieť pustiť.“ Za predpokladu, že upíri sú naozaj takí vplyvní.
„Nehovor.“
Prikývla. „A chcete vedieť ešte niečo?“
„Pobav ma.“ Prekrížil si ruky na hrudi.
Predstavila si svoju sestru a jej povýšeného manžela. „Bude to pre mňa ešte horšia možnosť ako zašiť sa v cele na zvyšok života.“
V očiach sa mu objavil tieň. „Dievča, ak máš nepriateľov...“
„Nie, tak to nie je.“ Vzdychla. „To je dlhý príbeh.“
Prisunul si stoličku a posadil sa k nej. „Nechceš mi povedať, čo si robila v Ravenne? A kde sú tvoji kumpáni, ktorých sa nám nepodarilo nájsť?“
Nenápadne si vydýchla. Snáď sa podarilo strážcov doručiť Brianovi a celé toto divadlo nebola strata času.
„Ako to je v každom filme? Mám právo nevypovedať?“ Nevinne zaklipkala očkami.
Zovrel pery. „Ty sa nikdy nevzdáš, čo?“
„Som predsa Nočná Mora.“
„Si dieťa. Koľko máš rokov? Dvadsať?“
„Budem to brať ako kompliment, ale dvadsaťpäť.“
Trochu pochybovačne skúmal jej mladistvú tvár, ale ak jej neveril, nedal to najavo.
Prerušil ich príchod sestričky, ktorá niesla podnos s liekmi. „Prepáčte, ale musím slečnu prezrieť a dať jej sedatíva. Mohli by ste nám dopriať súkromie?“ poprosila detektíva slušne a Rose sa snažila nedať najavo, že Ginu v tých otrasných šatách spoznala.
Detektív vstal a rozlúčil sa.
Gina okamžite odložila podnos a pribehla k Rose. „Ako ti je? Ekrem je celý bez seba.“
„Zvládol to?“
„Áno. My všetci. Decká sú síce v bezvedomí, ale Brian si ich prevzal a dal nám gigabajty nazbieraných informácií od jeho špeha.“
Usmiala sa. „Takže to za to stálo.“
„Stálo?“ Gina ju plesla po ruke. „Postrelili ťa! Zatkli!“
„Nie po prvý raz.“
„Počkaj tu.“ Odmiestnila sa a o sekundu na to sa zjavila aj s ustaraným Ekremom.
„Rose!“ Sklonil sa k nej a opatrne ju objal. „Toto mi už nikdy, nikdy neurob.“
„Prečo? Platíš mi za to. A za postrelenie chcem príplatok.“ Pomrvila sa. Bolelo to, ale stále v sebe mala lieky.
Prísne prižmúril oči. „Dobre vieš, že si ťa cením viac než na tie úbohé milióny. Takmer som zošalel, keď ťa obkľúčili. Prečo si to urobila?“
Do očí jej vystúpili slzy. Privrela ich. „Pretože chcem, aby si bol v bezpečí. A dostal späť svoju moc.“ Navlhčila si suché pery. „Svoju moc a Lei.“
To meno v miestnosti zaznelo ako výbuch bomby. Gina vyvalila oči a Ekrem zbledol.
„Čo si to povedala?“
Smutne sa usmiala. „Viem o nej. Už nejaký čas. Preto chceš tabuľku, však? Aby si ju... priviedol medzi živých.“
Obviňujúco zavrčal na Ginu. „Vy ste jej to vyzvonili?!“
„Prisahám, nie!“
Rose slabo stisla Ekremovu dlaň. „Oni to neboli.“ Chcela pokračovať, ale z chodby k nim doľahli známe hlasy.
„Je to britská občianka a my požadujeme, aby ste nám ju vydali!“ prikazovala Carolina autoritatívne.
„Je to medzinárodne hľadaná zlodejka. Patrí Interpolu,“ hádal sa detektív.
„Zlodejka? Preskočilo vám? Volá sa Rosemary Bloomová a v živote neporušila jediné pravidlo. Neviem kto to na ňu narafičil, ale tu nezostane!“
Rose zastonala. „To je koniec.“ Posledná vec, ktorá bránila detektívovi vystopovať ju až domov, vyšla najavo.
Ekrem podišiel k dverám a uvidel, ako sa Cari rozčuľuje pred detektívom a dvoma gorilami brániacimi jej ísť za sestrou. Vedľa nej stál Kamal, pripravený sa cez nich prebiť.
„Čo teraz?“ zašepkal.
„Vezmeme Rose preč,“ rozhodla Gina.
Rose sa napla. Dostala ďalší bláznivý nápad. „Nie!“
„Šiblo ti?“ sykol Ekrem.
„Počúvaj, je to jedinečná príležitosť. Viem ako sa dostať k tabuľke a to dvoma spôsobmi.“ Náhlivo sa obzrela. „Gina, musíš ma uspať.“
„Prečo?“
Rýchlo im vysvetlila plán. Ekrem od nej zhrozene cúvol. „Nie. To neurobím. Už si urobila dosť, ale neurobím z teba... tovar na výmenu!“
Zagúľala očami. „Teraz nie je čas na tvoju rytierskosť!“
„Je mi ukradnutá nejaká tabuľka! Nie za takúto cenu. Vieš, čo všetko sa môže pokaziť? Čo ti môžu urobiť?“
„No určite ma nepochovajú zaživa.“
Odmietal ustúpiť. Rose je už teraz kvôli nemu zranená a zatknutá. Pozerať sa na ňu na nemocničnom lôžku ho ničilo.
„Rýchlo sa rozhodnite!“ prerušila ich Gina od dverí. „Vyzerá to, že Carolina ho presvedčila.“
„Zdroguj ma! Hneď!“ prikázala jej Rose. „A Ekrem, urob čo som ti povedala! Inak nikdy neuvidíš svoju drahú Lei.“

Brian uložil knihy mágie do trezoru k ostatným a otočil sa ku Carmen. „Čoskoro sa preberú. Asi bude lepšie, ak uvidia teba.“
Nedávno premenená upírka sa tvárila znepokojene. „Si si istý, že si urobil dobre? Ekrem môže všetkých zničiť.“
„Ten by nezabil ani pavúka. Chce len svoju Lei. Kamal bol hlúpy, keď si neoveril fakty. Salvator už teraz mohol mať na svojej strane džinov.“
„A tá ľudská žena? Rose? Čo bude s ňou?“
Tým si nebol istý. Podľa posledných správ ju má v rukách Interpol, ale upíri to zaznamenali a idú si po ňu. Netušil, ako tento zmätok skončí. „Rose sa musí sama rozhodnúť, kam pôjde ďalej. Každopádne ju čaká život na úteku.“ Ak sa nestane zázrak.
„Nie je to dovolenka. Aj taký život rýchlo omrzí.“
„Mne to hovor.“
Takmer jej ho prišlo ľúto. Takmer. Pozrela na zamknuté dvere, kde ležali jej dvaja spojenci. „Tak ja radšej idem vysvetliť tým deckám, že ich nočná mora nie je nemilosrdný zabijak, ale láskavý upírik ktorý sa o nich postará. Drž mi palce.“
Veselo na ňu žmurkol. „A nezabudni dodať, že ak mi nič nerozbijú, dostanú zmrzlinu.“

Cari sa triasla nedočkavosťou vidieť svoju sestru a ten detektív jej poriadne pil krv. Mala všetky papiere na Rosein prevoz domov, ale on sa odmietal vzdať svojho úlovku.
Hodinu sa s ním hádala, volala na veľvyslanectvo a jednala s inými agentmi, než sa detektív konečne vzdal a ona s Kamalom konečne vošli do sterilnej izby, v ktorej sestrička práve prikrývala jej bledú sestru.
„Čo je s ňou?!“
„Mala bolesti, museli sme ju dať pod sedatíva,“ vysvetlila jej lámanou angličtinou.
„Pripravte dokumenty, berieme ju do Británie.“ Posadila sa na lôžko a zovrela Roseinu drobnú dlaň. „Ako sa toto mohlo stať?“ smrkla.
Kamal sa postavil k svojej žene a položil jej ruky na plecia. „Muselo dôjsť k nejakej chybe. Možno niekto ukradol jej identitu.“
„Zrejme.“ Pohladila sestru po líci. „Bude to v poriadku, Rose. Dostaneme ťa domov.“
Po zdĺhavom papierovaní ju naložili do pristavenej sanitky a odviezli sa na súkromnú pristávaciu dráhu za mestom, kde ich čakalo požičané lietadlo.
Zo stroja okamžite vyskočila Aislin, ich osobná lekárka a jediný človek zahrnutý v Salvatorovom kráľovstve.
Prevzala si od medikov zdravotné záznamy a vypočula si dôležité varovania.
„Pilot je pripravený na štart,“ povedala, keď začala prezerať Rose. „Musíte mi pomôcť dostať ju na prístroje.“
„Zvládne cestu?“ strachovala sa Cari.
„Guľka minula kosti a nemala žiadne vnútorné krvácanie. Výška by jej nemala ublížiť. A stými liekmi v sebe to ani nezaznamená.“ Prikryla ju. „Poďme.“
Otočila sa a hneď klesla k zemi, keď ju zasiahla uspávacia šípka.
Z lietadla vyšiel Levent a zatváral nádobu s chloroformom. „Pilot si trochu zdriemne,“ oznámil vecne.
Carolina s Kamalom sa obranne postavili pred lôžko.
Ekrem v tej chvíli vyšiel spoza hangáru aj s Ginou.
„Ty!“ Kamal sa k nemu rozbehol.
Gina mávla rukou a odhodila ho naspäť. Na Carolinu sa len zamračila a tá sa múdro nepohla.
„Ďakujem, teraz to preberiem ja,“ povedal Ekrem s ľahkosťou, ktorú rozhodne necítil.
„Ju z toho vynechaj!“ okríkla ho Cari.
„Ach, ale to by som proti vám nemal žiadnu páku.“ Kývol Leventovi, ktorý vytrhol lôžko z jej rúk a pomaly odtlačil Rose k nemu a Gine.
„Rose nie!“ Urobila krok vpred a tiež letela vzduchom. Gina ani brvou nemihla keď útočila.
„Takže to urobíme takto,“ rozhodol Ekrem. „Vezmem si Carolininu rozkošnú ľudskú sestričku ako... poistku. Presne o týždeň ju vymením za posledný kus tabuľky. Dám vám vedieť presný čas a miesto. Byť vami, nepokúšam sa o úskoky.“ Prehrabol Rose vlasy. „Inak sa vám krásna Rose nemusí vrátiť... úplne v jednom kuse.“
Carolina vykríkla bezmocnosťou a Kamal zase letel vzduchom, keď chcel zaútočiť.
„Dovidenia,“ rozlúčil sa a Levent ho hneď premiestnil preč. Potom sa vrátil a spolu s Ginou vzali lôžko aj s Rose za ním.



21 komentářů:

  1. Dobrý plán som zvedavá či bude fungovať a tú tabulku konečne dostane, ďakujem😊 skvelé čítanie

    OdpovědětVymazat
  2. Super, díky za další kapitolu. :-) :-) Renča

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem pekne som zvedavá ako to bude ďalej...

    OdpovědětVymazat
  4. Perfektní !!! Díky moc za další skvělou kapitolu !!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Dobre vymyslené ;-) Som zvedavá, či to výjde???
    Vdaka a teším sa na dalšiu kapitolu:-)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji moc vážně nevím jak vydržím čekat týden ...

    OdpovědětVymazat
  7. Tak to bolo dobréééééééé
    vďaka, bety

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za novou kapitolu.Katka

    OdpovědětVymazat
  9. Srdečná vďaka za ďalšiu kapitolku... :-);-

    OdpovědětVymazat
  10. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem za kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  12. Krásné to Rose vymyslela. Děkuji

    OdpovědětVymazat