pondělí 7. listopadu 2016

Ta, kterou chceš - Kapitola 9



Kennina myseľ sa zbalila a presťahovala do oblakov a ona sama len preletela nasledujúce dni, aj keď Danea už znova nevidela. Bol späť v meste, pracoval a nenavštívil ani svoj nový ranč. Čo bolo dobré. Ona mala Norrie a prácu. Viac práce než zvyčajne, keďže brala všetky zmeny navyše, ktoré len mohla, teraz, keď už nechodila do školy. Ale volal jej každú noc, zisťoval ako sa má, vzrušoval ju.
Chcem ťa späť v mojom náručí, hovoril. Aj ona to chcela. Chcela ďalší zem zničujúci bozk. Jeho krásna chuť, totálne mužná. Pocit jeho pokožky na jej vlastnej, dožerava rozpálenej. Škrabanie jeho večerného strniska. Tvrdosť jeho svalov. Potešenie z jeho erekcie, obtierajúcej sa o ňu, hladením poháňajúc jej túžbu vyššie a vyššie. Hrubosť jeho prstov, ktoré ju nabodávajú. Chvela sa, ešte aj teraz.

Musela ho znova vidieť. Včera bolo neskoro. Prebudil v nej búrku túžby a teraz sa jej nedalo zbaviť. Takže urobila niečo, čo nikdy predtým. Našla za seba záskok v práci a pre Norrie zariadila, aby mohla zostať po škole u svojej kamošky, a potom si požičala auto od Brook Lynn. Tá stará kraksňa len tak-tak vydržala cestu ku kanceláriám MG & E.
Až keď stála v zadnej časti preplneného výťahu, na ceste do najvyššieho poschodia budovy z chrómu a skla, začínala pochybovať o správnosti svojho impulzívneho konania. Dane bol zaneprázdnený muž. Mohol byť na stretnutiach alebo dokonca mimo mesto. A čo ak sa bude kvôli nej cítiť trápne? Mala na sebe svoje zvyčajné tričko a džínsy, zatiaľ čo ostatné prítomné ženy mali šaty a vysoké opätky.
Bradu hore. Vystri ramená. Úsmev.
Možno by mala niekde zastať a najprv mu zavolať, než mu rovno zabúcha na dvere jeho kancelárie.
Ding.
Dvere na výťahu sa otvorili. Všetci vošli na chodbu a ona si uvedomila, že sa nemá kam uhnúť. Hoci bola miestnosť obrovská, každý kúsok viedol k recepcii, kde sedeli dve ženy. Obe boli pekné a mladé a rovnako dobre oblečené ako všetci ostatní.
Traja z jej spolucestujúcich výťahom prešli okolo recepcie bez slova, dvaja vošli do dverí po pravej strane a jeden do dverí po ľavej. Museli to pracovať. Ďalší spolucestujúci, žena, zastala pri pulte.
„Prišla som za Daneom,“ povedala a Kenna sa zamračila.
Poznám ten hlas. Ale odkiaľ... odkiaľ? A potom jej odpoveď docvakla. Jada z toho zásnubného večierku. Kenna stuhla a srdce jej padlo do žalúdka. Aspoňže recepčná nevzala Jadu okamžite dozadu.
„Máte dohodnuté stretnutie?“
„Nie,“ zahučala Jada. „Proste povedzte Daneovi, že som tu a že by som s ním chcela hovoriť. Je to dôležité. Otázka života a smrti.“
Recepčná zodvihla slúchadlo, mrmlúc niečo. Hej. Dane bol v budove. A čo. Mala by som odísť. Správam sa ako jedna z jeho ostatných žien, zjaviac sa tu bez ohlásenia. To ho muselo podráždiť.
„Je mi to ľúto,“ ozvala sa recepčná, vrátiac slúchadlo na svoje miesto. „Má stretnutie.“
„Povedali ste mu, kto som? Jada Hamiltonová. A je to naliehavé.“
„Povedala som mu to.“
Jada sa prudko nadýchla. „Hajzel,“ zahundrala. Otočila sa na opätkoch, takmer vrazila do Kenny. Oči sa jej rozšírili. „Ty!“
„Ja,“ podarilo sa jej povedať. Urobila krok dozadu. Prísť sem bola chyba. Veľká chyba. Mal jednanie a ona nemala právo ho vyrušovať.
„Aj ty môžeš rovno odísť,“ povedala Jada prudko. „Má stretnutie.“
„Počula som.“
Jada ju chytila za ruku a odviedla Kennu späť k výťahom. „Ty si jeho sestra, však?“
„Nevlastná sestra.“
„Ale aj tak ho poznáš dobre.“
Poznal vôbec niekto muža ako je Dane? „Asi.“
„Povedz mi, koľko ďalších žien si s ním videla? Veľmi sa snažím prinútiť ho, aby sa mi otvoril, aby so mnou mal riadny vzťah, ale on to nikdy neurobí. Je ako ostrov, vieš, a len zopár ľudí má právo ho navštíviť... než ich odtiaľ vykopne. Viem, že ho môžem urobiť šťastným, len keby mi dal šancu.“
Slová neustále bombardovali Kennu a ona sotva dokázala držať krok.
„Odmieta čokoľvek trvácne,“ hovorila Jada. „Povedal ti niekedy prečo?“
Ding. Dvere na výťahu sa otvorili a vystúpil z neho starší Afroameričan. Kývol im hlavou a pokračoval ďalej, a Jada s Kennou zabrali jeho miesto vo výťahu.
„No,“ naliehala Jada.
„Nie,“ odpovedala úprimne. Ale mala tip. Kvôli otcovi.
„Povedal mi, že sme skočili,“ povedala žena s povzdychom. „Prečo by to robil, keby nebol vystrašený zo svojich citov voči mne?“
Kvôli tomu, čo cíti ku mne. Kennu zalialo teplo. Dodržal slovo. Nestretával sa s inými ženami.
„Musela som sa dostať príliš blízko,“ povedala Jada.
„Spomínala si, že je to naliehavé,“ prehovorila Kenna, zmeniac tému. „Že je to otázka života a smrti.“
Dievča vzdychlo. „Život a smrť nášho vzťahu.“
„Slečne Starrová!“ zvolal unáhlený hlas. Dvere na výťahu sa práve zatvárali. Ruka sa prestrčila pomedzi ne, zastaviac ich. Do dverí vstúpila mračiaca sa recepčná. „Pán Michaelson sa s vami stretne.“
Žmurkla, prekvapená. „Ale jeho stretnutie...“
„Stretne sa s vami.“
Jada stuhla.
Odkiaľ vedel Dane, že Kenna je tu? Odtiahla sa od jeho bývalej, nenávidiac, že to dievča bolo ranené jeho odmietnutím, ale zároveň bola šťastná kvôli sebe – Bolo to veľmi zlé? – a nasledovala recepčnú.
Teraz si všimla detaily kancelárie, ktoré predtým nevidela kvôli svojej nervozite. Lesk z parkiet z tvrdého dreva a mäkkosť kobercov. Obrazy na stenách, všetky zobrazujúce kvetiny, a ona uvažovala, kto ich vyberal. Určite nie Dane. Pult bol z bieleho mramoru s ružovými žilkami. Dvere napravo sa otvorili do živej chodby s množstvom kancelársky dverí na jednej strane a kójami na druhej. Mnoho očí ju zvedavo pozorovalo, keď prechádzala, a držala na uzde nutkanie uhladiť si rukou vlasy a oblečenie.
Recepčná otvorila francúzske dvojkrídlové dvere na opačnom konci chodby a niekoľko mužov odtiaľ odišlo. Pokynula Kenne, aby vstúpila. Potom sa tie dvere zatvorili a Kenna zostala s Daneom sama. Pristúpil k nej a páni, vyzeral božsky. Ako samotný model, oddelený od zvyšku sveta, absolútne nedosiahnuteľný.
„Prerušila som tvoje stretnutie,“ povedala, so srdcom búšiacim proti rebrám. Mal pery na jej, prsty v nej.
Srdce jej búšilo ešte silnejšie.
Načiahol sa k nej, ovinul okolo nej ruky. Cítila jeho dlhú, tvrdú dĺžku, a ešte viac po ňom zatúžila. „Vypadnime odtiaľto,“ povedal.
Áno, och, áno. „Nie,“ povedala s pokrútením hlavou a potom sa odtiahla z jeho náručia.
Nasledoval ju, aj keď sa mu uhýbala. „Nezničím tvoj pracovný deň,“ trvala na svojom.
„Nie, neničíš ho. Robíš ho lepším.“
Ešte silnejšie.
„Neviem, prečo si prišla, ale som rád, že si to urobila.“ Jeho hlas bol chrapľavý vzrušením. „Chýbala si mi.“
„Aj ty si mi chýbal.“ Dovolila mu, aby ju znova chytil, rukami mu prešla po hrudi a zistila, že jeho srdce bilo rovnako zúrivo ako to jej, a potom vzala do dlaní jeho líca. „Viem, že sme sa dohodli, že na to pôjdeme pomaly, ale myslela som, že by sme mohli zjednávať a urýchliť to medzi nami.“
Vtlačil pery na jej a jazykom ju rýchlo ochutnal. „Súhlasím. Ako som povedal, poďme.“ Zdrapol ju za ruku a ťahal ju k dverám. „Budeme zjednávať v súkromí.“
Od jeho stola sa ozvalo bzučanie. „Pán Winstead je tu,“ zahlásila recepčná.
Dane zahrešil popod nos, a pustil ju, aby rukou vošiel do svojich vlasov. „Zabudol som. Doparoma s tým. Toto nemôžem preložiť. Daj mi hodinu a potom pôjdeme ku mne domov.“
„Má počkať na chodbe?“
„Zlatko. Práve si prišla. Nepustím ťa z očí.“ Odviedol ju mäkkému koženému gauču, dal jej ďalší bozk, potom ďalší, tentoraz dlhý. Jeho jazyk sa hral s jej. Obtočil okolo nej ruky.
„Pán Michaelson?“
Dane ju s ďalšou nadávkou pustil a odkráčal ku stolu. Stlačil tlačidlo a povedal: „Pošlite ho dovnútra.“
Nevediac, čo iné robiť, Kenna sa posadila na pohovku. Dvere sa o minútu na to otvorili a dovnútra vstúpila recepčná. Pohľadom prešla celú kanceláriu, zastaviac a zízajúc na Kennu. Za ňou vošiel ten Afroameričan, ktorý vystúpil z výťahu. Ona vyšla na chodbu a dvere sa zatvorili. Zatiaľ čo si pán Winstead a Dane potriasli rukou, ten druhý muž si ju všimol. Jemne zakývala rukou.
„Slečna Starrová bude robiť poznámky,“ povedal Dane a potom na ňu žmurkol. Jej líca sa zafarbili do červena. Stretnuie začalo a ona postrehla slová ako „vŕtanie“, „rafinácia“ a „spracovanie“. Niečo znova o NYMEX-e, a o „mierke“. Podobne ako na zásnubnom večierku, ani teraz ničomu z toho nerozumela.
V istej chvíli Dane zvolal: „Súhlasíte, slečne Starrová?“
Čo iné mala povedať, než: „Súhlasím, pán Michaelson, samozrejme.“
Sťažka a podráždene si povzdychol. „To všetko rozhodne komplikuje.“
Takmer dostala panický záchvat. Žeby práve zničila jeho stretnutie? „Chcem povedať, že nesúhlasím!“
Zatiaľ čo stále hovoril s pánom Winsteadom, Dane pristúpil k baru a namiešal drink. Čakala, že ho podá svojmu hosťovi, ale dal ho jej a než sa vrátil na svoje miesto pri stole, prešiel jej prstom po sánke. Jej túžba po ňom sa vrátila ako vlna.
Ako keby ju vôbec opustila.
Napila sa z drinku – zázvorové pivo. Jeden z jej obľúbených.
„Nie, to som nepovedal,“ vybuchol odrazu pán Winstead.
„Ale povedal,“ odpovedal Dane pokojne.
„Slečna Starrová. Zopakujte mi, čo som ako posledné povedal pánovi Michaelsonovi.“
No... „Nie, to som nepovedal.“
Dane si zakryl ústa rukou – aby sa nerozosmial?
Pán Winstead na ňu uprel nahnevaný pohľad. „To predtým.“
„Ja vlastne neviem,“ priznala.
„Tak čo tu, dopekla, robíte?“
„V poriadku. Stačí,“ ozval sa Dane, všetok ten predstieraný pokoj bol preč. „Toto stretnutie je u konca.“ Postavil sa a vystrel ruku. „Moje podmienky sú konečné a nezjednávam. Prijmite ich alebo ich nechajte tak.“
Pán Winstead niečo zahundral, ale tí dvaja si potriasli rukou. Keď pán Winstead odchádzal, žmurkol na ňu, rovnako ako to urobil Dane, prekvapiac ju, a to ju prinútilo myslieť si, že získal presne to, čo chcel z ich dohody získať, nech to bolo čokoľvek, ale hral svoju rolu ako nejakú úlohu na javisku. Chlapi! Nikdy ich nepochopí, ale zrejme si vždy bude vychutnávať pohľad na nich.
Dvere sa zatvorili a Dane ju ťahal na nohy, obtočiac okolo nej ruky. „Konečne.“ Pobozkal ju, ukradnúc jej dych, kŕmiac ju jeho vlastným, ubezpečujúc sa, že jej život obiehal okolo jeho, že bol jej súčasťou; označoval si ju, privlastňoval si ju.
Ale aj ona mohla vlastniť jeho. Krúžila bokmi proti nemu, zahniezdiac sa proti tvrdosti medzi jeho nohami. „Chcem ťa, Dane.“
Zastonal. „A budeš ma mať. Ale nie tu. Keď ťa vyzlečiem, nechcem byť rušený. Nechcem riskovať, že niekto uvidí to, čo je len pre moje oči.“
„Tak na čo čakáme? Poďme.“

***

K Daneovej nevôli, Kenna trvala na tom, že pôjde na svojom vlastnom aute. Zo všetkých síl sa snažil, aby zmenila názor, nechcel byť bez nej ani jednu sekundu, ale ona tvrdohlavo trvala na svojom. Teraz jazdil pomaly po ceste, aj keď túžil pridať plyn, a postaral sa, aby ju vždy videl v spätnom zrkadle. Dokonca zastal na každé žlté svetlo. V žiadnom prípade ju nestratí.
Napokon, po tom, čo sa zdalo byť bolestivou večnosťou, došiel k svojmu domu. Honosná nehnuteľnosť uprostred tridsiatich akrov bola nízka a rozľahlá a väčšia než by slobodný chlap bez domácich miláčikov alebo hospodárskych zvierat potreboval, ale on mal rád priestor, a páčilo sa mu, že susedia sú ďaleko. Zaparkoval vpredu, a nie vzadu, dychtivý vystúpiť z auta a vybrať Kennu z jej auta a vziať ju do náručia.
Rýchlo ju viedol dovnútra, zapálil svetlo v obývacej izbe, a posadil ju na pohovku. Bol viac než pripravený strhať zo seba oblečenie, a potom to jej, keď sa ženský hlas ozval z chodby. „Dane, mám pre teba prekvapenie...“
Stuhol, bojujúc s hrôzou, keď sa kroky blížili. Toto sa nedeje. Potom, takmer ako v spomalenom zábere, ako keď sa zloduch objaví v horore, Courtney obišla roh – nahá.
Kenna so zhíknutím vyskočila na nohy.
Courtney si ju všimla a vykríkla, bežiac späť do spálne.
Och, toto sa skutočne deje.
„Kenna,“ ozval sa. „Toto nie je tak, ako to vyzerá.“
Hľadela na neho dlhú chvíľu, mlčky, s prázdnym výrazom. Potom, pomaly odkráčala k baru a naliala si drink. Nasledoval ju, odhodlaný ju spútať a prinútiť ju tak vypočuť ho. „Ja neviem, prečo tu je, ani ako-“
Šplech. Žmurkol, udrel si rukou mokrú tvár, a uvedomil si, že na neho práve vyliala svoj drink.

„Och, Dane! Mal si vidieť svoju tvár,“ povedala s veselým smiechom, šokujúc ho. „A vážne, bola to fakt zábava. Neviem, či by som ti mala poďakovať za príležitosť odškrtnúť ďalšiu vec zo zoznamu, alebo to urobiť znova.“

16 komentářů:

  1. Moc děkuji za skvělý překlad!!!♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  2. Ten koniec bol 100 bodový srandičky😅,ďakujem

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. Veľká vďaka za preklad a korektúru, a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  6. fuuu tak čakala som, či ho náhodou nenačapá s niekým ešte v robote, ale on mal herečku u seba doma :o( Dík za super preklad a už sa neviem dočkať pokračovania :o)))

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem veľmi pekne za preklad:)

    OdpovědětVymazat
  9. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat