pondělí 28. listopadu 2016

Ta, kterou chceš - Kapitola 12



Nikto v meste nechcel Kennu zamestnať a ona nedokázala prísť na to prečo. Všetky ospravedlnenia boli rovnaké. Škrty, žiadni noví zamestnanci. Bola by mala obavy kvôli peniazom, ale jej priateľ – tak divné, takto ho volať – sa staral o to, aby boli skrinky v jej kuchyni plné, jej časť nájmu zaplatená a auto Brook Lynn malo vždy plnú nádrž. Darčeky, ako hovoril.
Nepáčilo sa jej to, ani trochu, ale jej hrdosť musela ustúpiť pred skutočnosťou, že Norrie bola nakŕmená, mala strechu nad hlavou a mala všetko, čo potrebovala. Ale Kenna v hlave počítala každú jednu položku, rozhodnutá vrátiť Daneovi všetko do posledného centu. A nevzdávala sa nádeje. Ešte jej v meste zostávalo jedno miesto, skúsiť prácu, než sa bude musieť poobzerať po práci mimo Strawberry Valley.

SWAT TEAM 8 – vraždíme blchy, kliešte, rybenky, šváby, včely, mravce, myši a potkany. V pondelok ju čakali na pohovor.
Hoci mala viac voľného času než kedykoľvek predtým, nešla späť do Daneovho domu v hlavnom meste, ani ho nepozvala, aby strávil noc u nej. Ako mu povedala, držala ho od Norrie. Ale teraz jej tá podmienka vadila. Čoraz viac túžila po tom, aby sa tí dvaja spoznali, aby sa mali radi.
Ale bolo to múdre? Keď sa veci medzi nimi skončia, Norrie bude mať zlomené srdce. To nie je pravda, pomyslela si Kenna. Či už jej vzťah s Daneom vydrží alebo nie, Dane bude navždy súčasťou Norrinho života. Ako jej strýko. Neboli by žiadne uslzené rozlúčky ani pýtanie sa po ňom, keby bolo zrejmé, že sa už nikdy znova neobjaví.
Napokon sa Kenna zlomila a poslala mu správu.
Chcem ťa vidieť. Čoskoro.
Jeho odpoveď bola okamžitá.
Zostaň so mnou na Andersonovom ranči cez víkend – teraz je to Michaelsonov ranč.
Ja s Norrie?
Ty.
Chcel s ňou byť len osamote, ale nechcel tráviť čas s Norrie?
Rada by som priniesla aj Norrie, odpísala mu. Nechcem vás dvoch už držať od seba.
Prst sa jej triasol ponad tlačidlom odoslať. Minúta... dve... stlačila odoslať. Prešla dlhá chvíľa, každá sekunda bola mučivejšia než tá predchádzajúca, než napokon odpovedal.
V poriadku.
To bolo všetko. Všetko, čo k tomu povedal. Rozšíril sa v nej strach. To neveštilo nič dobré, však? Ale zvyšok týždňa prežila bez toho, aby spanikárila alebo zrušila plány na víkend. A keď prišiel piatok, a Dne na nich čakal pred dverami, pohľad na neho jej vzal dych, ako vždy.
„Strýko Dane!“ zvolala Norrie, bežiac k nemu, ako keby sa nevideli roky. Vrhla sa k jeho nohám, a on ju nemotorne poťapkal po hlave, než ju od seba jemne odstrčil.
Kennin strach zosilnel.
Vzal oba ich tašky, so slovami: „Tak prosím. Poďme dovnútra.“
Viedol ich cez obývaciu izbu, po chodbe. Dom nebol ani trochu taký, aký si ho Kenna pamätala. Preč boli ružové koberce aj príliš biele steny, spolu s pohovkou, na ktorej decká skákali a konferenčný stolík, ktorý bol vtedy plný červených, plastových pohárikov.
Namiesto toho boli steny namaľované rôznymi odtieňmi modrej; pohovka mäkká, potiahnutá plyšom, vyzerala ako keby na nikdy nikto nesedel, a konferenčný stolík bol široký a zložitý, uprostred neho bola váza s prevísajúcimi kvetmi.
„Toto je tvoja izba,“ povedal Norrie, a položil jej batoh dovnútra.
Vzrušenie dievčatka spľaslo. „Je taká... škaredá,“ odpovedala.
„Norrie,“ hrešila ju Kenna.
„Čo? Je škaredá, a úprimnosť je najlepšia taktika, správne?“
„Správne.“ Izba bola úplne obyčajná, jednoduchá. Steny boli biele, posteľové obliečky boli biele, šatník biely. Dane prestúpil z nohy na nohy, zdalo sa, že každý jeden pohyb mu pomáhal odstúpiť od nej. „Priniesla si si plavky?“ opýtal sa Kenny.
„Ja som si určite priniesla,“ odpovedala Norrie, prehrabávajúc sa vo svojom batohu a vytiahla jedny celé s cupcakeovou potlačou. Zodvihla ich, ukazujúc mu ich. „Aj keď Jessie Kay hovorí, že ľudia neustále cikajú do vody a že keď sú vo vode chlapci, tak sa voda premení na more tykadiel.“
Tykadiel?
Dane vyprskol smiechom, potom stíchol a prekvapene zažmurkal. Zašepkal: „Myslím, že má na mysli niečo iné.“
Kenna zalapala po dychu, zhrozená, a áno, pobavená. „Ja to dievča zabijem!“
„Chcete si ísť zaplávať?“ opýtal sa. „Sľubujem, že nebudem cikať do vody.“
„Áno, áno, áno!“ povedala Norrie, vyskočiac na posteľ, poskakujúc na nej.
„Prezleč sa.“ Kenna ju zatvorila v izbe, aby jej poskytla súkromie. Dane sa okamžite uvoľnil. Natlačil ju na stenu, aby si ukradol omamný bozk, pustiac z ruky druhý batoh. Jeho dlane uchopili jej zadok a zodvihli ju tak, aby jej najmäkšie časti tela zapadli na jeho najtvrdšie.
„Chýbala si mi.“ Jeho chrapľavý hlas ju hladil.
Kenna mu obhrýzala bradu. „Aj ty si mi chýbal.“ Tak veľmi. „Čo máš naplánované na tento víkend?“
„Priniesla si si kovbojské čižmy?“
„Áno.“
„Potom mám v pláne veľa jazdeckých aktivít.“
Zachichotala sa. „Nevšimla som si stajňu plnú koní.“
„Budeš jazdiť na mne.“
Pánty zaškrípali a Norrie napodobnila dávivý zvuk. „Och, nechutné! Budete robiť bábätká?“
„Čože?“ Dane uskočil od Kenny ako keby bola rozpálená na tisíc stupňov. „Nie.“
Nemôžem sa cítiť ublížene. On iba hrá podľa mojich pravidiel.
Nenávidím svoje pravidlá.
Norrie si prehodila vlasy cez plece, a ako typické šesťročné dieťa stratila záujem o tému. „Poďme plávať!“
V tichosti ju nasledovali von. Slnko svietilo v plnej kráse, obloha bola nádherne modrá a bez oblakov. Bazén mal tvar osmičky a bol krištáľovo čistý s vírivkou na konci. Kenna natrela Norrie a seba opaľovacím krémom – rýchlo sa spálili ako hrianky – a potom navliekla dievčatku plávacie rukávniky.
Keď Norrie skočila do vody bez akýchkoľvek zábran, Kenna sa posadila vedľa Danea pod krytý stôl na verande. „Môžem si položiť osobnú otázku?“ opýtala sa.
„Jasné,“ odpovedal, hoci vyzeral váhavo.
Skopala si sandále a vyložila svoje nohy na jeho stehná. „Čo si zatiaľ myslíš o záväznom vzťahu? Chcem povedať, že odmietnuť všetky tie prsnaté krásky, pretože doma máš bacuľatú, pehavú ryšavku musí byť frustrujúce.“
Bola v jej hlase potreba? Uf. Možno ju nepočul.
Hej, a možno bol Santa Claus skutočný.
„Ty nie si bacuľatá,“ povedal, masírujúc jej členky. „Si mäkká a teplá a dokonalá a budem naštvaný, ak sa ešte raz budeš takto zhadzovať.“
„Už sa bojím,“ odpovedala, predstierajúc, že sa trasie od strachu a snažila sa tváriť sa ľahostajne.
„A čo si myslela tým, že odmietam všetky tie prsnaté krásky?“ pokračoval. „Očividne ti to ešte nedošlo. Ja som Ľadový Muž. Drzý, brutálne úprimný a emocionálne nedosiahnuteľný. Ženy sa veľmi nevrhajú k mojim nohám.“ Pauza. „Teraz už nie.“
„Ľudia si myslia, že si drzý?“
„Nemyslia, oni to vedia.“
„Ale si jeden z najmilších ľudí, akých poznám.“
Pošteklil ju po chodidle a ona takmer vyskočila zo stoličky. „Och, zlatko,“ povedal, „Tak veľmi som ťa oklamal.“
Rozprávali sa a smiali celé hodiny, zatiaľ čo Norrie sa hrala do vody. Keď nastal čas obeda, dali si grilovaný syr v štýle pikniku, a Norrie doslova zaspala nad svojím tanierom. Čo bolo zrejme dobre. Aspoň si nevšimla, ako sa Dane snaží zo všetkých síl sa jej vyhýbať.
Na Kennino požiadanie odniesol dievčatko do postele, ale držal jej telo od toho svojho, príliš stuhnutého. Snažiac sa neprísť o srdce – tí dvaja len potrebujú viac času, to je všetko – Kenna prezliekla svoju dcéru do suchého pyžama a uložila ju do postele, potom nasledovala Danea do hlavnej spálne.
„Tentoraz budem spať v tvojej spálni,“ prehovorila ostrejším tónom, než mala v úmysle.
Zastal, aby sa na ňu pozrel a zamračil, než ju odviedol do kúpeľne, kde pustil vodu. Prečo sa mračil? Po prvý raz bolo ticho medzi nimi nepríjemné. „Vieš,“ povedala v snahe prelomiť ho, „mám pocit, že sa od seba vzďaľujeme.“ Prstom mu prešla po bruchu. „Zrejme by si mi mal ukázať ďalšie dôvody, prečo by sme mali zostať spolu.“
Pri jej prvých slovách stuhol, ale keď skončila svoj monológ, objal ju, trasúc sa. „Už ma nikdy takto nestraš.“
Tento silný muž sa tak veľmi bál, že ju stratí? „Nerozumiem ti,“ priznala. „V čom som ja taká výnimočná?“
„To sa ma vážne pýtaš po tom, ako si ma vyšťavila dosucha, keď sme boli spolu naposledy?“
„Okrem sexu. Ktorý môžeš nájsť hocikde.“
„Nie takto.“
„Dane.“
Uchopil jej tvár do dlaní, a povedal: „Kenna, s tebou som bezstarostný. Môžem sa smiať a robiť si žarty. Môžem sa uvoľniť a užívať si. Vieš, aké je to vzácne? Verím ti. Nikdy som nestretol nikoho s takým veľkým srdcom, ako je to tvoje. A teraz, prečo sa ešte stále rozprávame? Mám za úlohu ti dať nejaké dôvody.“
Vyzliekol si oblečenie, ukázal jej, že už bol tvrdý, potom vyzliekol aj ju. V momente, keď bola nahá, bola na ňom, bozkávala ho, dávala mu zo seba všetko... všetko, čím bola a bude.
Ustupoval dozadu, dokým nestáli pod spŕškou teplej vody. Ale necítila na sebe tú vlhkosť dlho. Stále ustupoval, dokým ju nenatlačil na vykachličkovanú stenu. Chlad z nej ju prinútil zhíknuť.
„Príliš dlho som po tebe túžil, zlatko. Toto bude rýchle a ja sa vopred ospravedlňujem.“

***

Dane vďaka tejto žene celý horel. Horel pre ňu od chvíle ako prišla, vyzerajúc tak božsky v tých letných šatách, ktoré jej daroval – veľmi pekný ružový kúsok s čipkou. Ovinula mu nohy okolo bokov, v pozvaní k najsladšiemu potešeniu v jeho živote. Umiestil svoju špičku k nej a vyrazil dopredu, hlboko. Jej stonanie bolo ako hudba pre jeho uši. Cítiť ju tak tesne okolo seba, takú mokrú bez akejkoľvek predohry, bolo opojné, omamné. Pohol sa v nej a ona znova zastonala, ako vo vytržení. Zaborila nechty do jeho chrbta, škriabala ho, a on to miloval, pripravovalo ho to o posledné zvyšky sebakontroly. Premenil sa na zviera, búšil do nej, a ona dokázala len prijímať. Ale vzala si to, vzala všetko a ešte prosila o viac.
Drsne ju pobozkal, surovo a vášnivo. Pohltila ho – svojimi zvukmi, svojou vôňou, svojím dotykom, svojou chuťou. Jej bradavky boli tvrdé, rozkošne sa treli o jeho hruď. To napätie... bolo také dobré.
Načiahol sa medzi nich, štipol najprv jednu, potom druhú, napokon skĺzol prstami medzi jej nohy. Jedno stisnutie a ona zakričala jeho meno, zvierajúc sa okolo neho. Nasledoval ju rovno cez okraj. Nebol si istý, koľko prešlo času, než zodvihol hlavu. Oči mala zatvorené, pery červené a opuchnuté od bozkov. Líca ružové a pokožku mala mokrú.
Venoval jej jemný bozk a ona trepotavo otvorila oči. Zreničky mala obrovské, dúhovky zakalené. „To bolo pre mňa,“ povedal. „Teraz sa postaráme o teba.“

***

O hodiny... a hodiny neskôr, bola Kenna schúlená v Daneovom náručí. Na deväťdesiat percent si bola istá, že už nikdy nebude znova chodiť, a na sto percent, že ju to netrápilo. Navždy sa sťahuje do jeho postele. Prikrývky boli určite vyrobené z oblakov. Cez okno prenikal jeden tenký mesačný lúč, ale nečiahol k nim. Obklopovala ich temnota v ich bezpečnom prístave. Práve mali za sebou tretie milovanie. Očividne postaranie sa o ňu zahŕňalo niekoľko polôh.
„Len aby si vedela, naposledy som ťa nevzal do svojej postele,“ ozval sa odrazu, „pretože som nechcel, aby si bola tam, kde boli aj iné ženy.“
„Och.“
Och? To je najlepšie, na čo sa zmôžem? Pritisla sa ešte bližšie k nemu, doslova ich telá splynuli. „Ako môžeš byť vôbec skutočný? Bol si vyrobený z katalógu?“
Pretočil sa na ňu a pritlačil ju pod seba. „Bol to katalóg divochov?“
„A Vikingov. A šľachticov. A playboyov. A básnikov. A-“
„Básnikov!“ Na tvári sa mu črtala hrôza. „Nikdy som nenapísal žiadnu báseň a ani nenapíšem. To odvoláš v tejto minúte, zlatko, inak nájdeme ďalšie miesto na šteklenie, o ktorom si si istá, že nemáš.“
„Štekli ma na svoju vlastnú zodpovednosť.“
„Som ochotný to riskovať, ale mám pocit, že ako odplatu opustíš túto posteľ a to by sa splnila moja najhoršia nočná mora.“ Pobozkal ju na špičku nosa. „Čo s tebou urobím, slečna Starrová.“
Budeš ma milovať.
Milovať? Jej pobavenie rýchlo vyprchalo. Milovala ho? Čo ak áno? Och... sakra. Nemohla. Musela myslieť aj niekoho iného, nielen na seba. Čo ak Dane nikdy neprijme Norrie?
„Čo je?“ opýtal sa, palcom ju pohladil po líci. „Čo sa deje?“
Budem sa tým trápiť neskôr. „Nič,“ podarilo sa jej povedať roztraseným úsmevom. „Máš tu nejaké dobroty? Zdá sa, že som vyhladla.“
Pozrel sa na ňu, hodnú chvíľu mlčal, než sa rozhodol jej uveriť. „Mám pre teba dokonalú dobrotu,“ povedal, mykajúc obočím.
Nakrčila čelo. „Nájdem ju v tvojej kuchyni... alebo v tvojich nohaviciach?“

„Rozhodne v mojich nohaviciach. Ale neboj sa, je prenosná. Môžeš si ju dať v kuchyni, ak ti to bude vyhovovať viac...“

18 komentářů:

  1. Děkuji moc za další kapitolu. Skvělá!!

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem za kapitolku a už sa neviem dočkať pokračovania 😉 Mám taký pocit, že za tým že Kenna nevie nájsť robotu stojí Daneová mater 🙁 Len som zvedavá kam tá mrcha až zájde

    OdpovědětVymazat
  3. Moc děkuji za skvělý překlad!!!♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  5. Vdaka za skvelé pokračovanie:-)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji. Těším se na pokračování :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji za překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat