úterý 22. listopadu 2016

Podlehni temnotě - Prolog



Pred sto rokmi,
neďaleko západných hraníc Temnej ríše

Vysoké hory so sýtozelenými lesmi odrážali posledné slnečné lúče, kým slnko celkom nezašlo za horizont. Striedanie dňa a noci tu oproti ľudskému svetu prebiehalo neuveriteľne rýchlo. Len čo posledné teplé lúče opustili jasnú stranu sveta, nastala studená tma, ktorú osvetľoval jas mesiaca so žiarou vzdialených hviezd, ktoré boli samé schopné vytvoriť si svetlo. Avšak Temní chlad nikdy nepociťovali. Žiadna nízka teplota im nemohla ublížiť. Vojaci sedeli na sriantaroch, ktorým červené oči svietili v temnej noci. Ani zvieratá, ani muži nejavili známky netrpezlivosti, ktorú vďaka drsnému výcviku nepoznali. Mohli hodiny bezcieľne ležať, či stáť bez pohnutia v akýchkoľvek nepriaznivých podmienkach, no keď sa z veliteľových úst vydral slabý rozkaz Sal’ šchan, boli pripravení v momente poslúchnuť.  
   
Vysoký muž v tmavom plášti s kapucňou na hlave mlčky sedel na plochej skale a sústredene pozoroval okolie. Ten pokoj s podozrivým tichom, kam až dohliadol, bol nezvyčajný. Väčšinou tu pobehovali zvieratá, nútené ukojiť svoj smäd z blízkej rieky. V korunách stromov lúskali veveričky oriešky, denní tvorovia sa ukladali k spánku a noční vychádzali, ale teraz nikde nič. Na jednej strane bol za tento nezvyčajný jav rád, na opačnej bol sklamaný, lebo si to nemohol vychutnať. Lov mu zahltil všetky myšlienky a pozmenil vnímanie. 
,,Vyzerá to, že tadiaľto šli, Suyun,“ vyrušil ho zo zadumania Drissov tichý hlas. Driss - neoficiálny veliteľ jeho osobnej gardy tiež známej ako Temní majstri.
Eir sa naňho ponad plece letmo pozrel. Sedel na statnom sriantarovi, čierny plášť bez rukávov povieval okolo jeho poctivo vytrénovaných svalov a prekrýval preňho typickú koženú zbroj. Ak potreboval, siahol po ťažšom brnení, ale robil tak iba v čase vojny. Na chrbte sa mu v mesačnom svetle ligotali rukoväte mečov.
,,Čo stopy?“ opýtal sa, ako prstami prechádzal po tvrdej holej skale, na ktorej sa usadil pred zotmením.
Veliteľ zavrtel hlavou, zdôrazňujúc stručnú odpoveď. ,,Žiadne Suyun, ale Andhra zachytila pach.“
Svižne sa postavil na nohy a odkráčal ku stromu, kde sa pásol Naver. Jeho sriantar patril do kráľovskej línie, čo ho robilo vyšším a mohutnejším. Poškrabal ho medzi ušami a elegantne sa vyhol ostrým zubom, chystajúcim sa zahryznúť do jeho prsta. Túto hru hrávali od nepamäti. Väčšinou sa mu podarilo vyhnúť, ale jeho verný spoločník na cestách bol nadmieru prefíkaný. Ticho prerušil Drissov vojenský povel v Temnom jazyku: ,,Sal’ šchan zech’ achr!“ a on sa ladne vyšvihol do sedla, aby sa pripojil do čela rýchlo sa tvoriacej formácie vojakov. Onmays s Dayisom klusali pred nimi aj so svetlo srstou vlčicou, ktorá mu patrila a Nitrel s Rallemom na krídlach skupiny.
Eir stále nemohol uveriť, že sa našiel niekto tak hlúpy, aby uniesol jednu z najvyšších Kňažiek tela, ktorá sa vracala zo svojej cesty domov. Sedel v Zessovom vojenskom sídle, debatoval s ním a Lexom, keď sa zjavil Nitrel, aby túto zlú novinku oznámil. Už dva dni sedeli v sedlách a prenasledovali únoscov. Oddychovali, jedli a spali na poludnie, kedy bolo svetlo najintenzívnejšie, no napriek tomu korisť nedohnali. Smrteľníci museli pravidelne odpočívať, takže v tomto smere mali Temní výhodu, avšak títo sa hnali, akoby nimi neboli. Únos jednej z najvyšších kňažiek musel byť opodstatnený, a tým pádom ju potrebovali živú, čo zvyšovalo šancu na záchranu. Bohužiaľ sa obával, čo únoscovia spravili ostatným v jej družine. Telá mŕtvych vojakov našli po ceste, ale po ďalších dvoch kňažkách nebolo stopy. 
Vlčica vpredu náhle zavyla, načo Dayis zodvihol zaťatú päsť nad hlavu v jasnom povele pre zastavenie a všetci sledovali, ako Onmays so skupinkou mužov vstúpil do útrob lesa.
,,Nevyzerá to na stopu,“ prehodil šepky Driss po jeho boku a vytiahol scimitar z chrbtového puzdra.
,,Ani na nepriateľa,“ odvetil mu pokojne a pokynul, aby schoval zbraň. Keby stopári zachytili hrozbu, vedeli by o tom. Toto znamenalo, že Dayis niekoho alebo niečo zachytil pomocou mágie, čo nepredstavovalo nebezpečenstvo.
Avšak, aby sa naozaj dozvedeli pravdu, odklusali tam. ,,Čo si zachytil?“
,,Magickú stopu jednej z kňažiek, Suyun,“ odvetil Dayis a prstom ukázal na les. ,,Hľadajú ďalšie stopy, ktoré by nás k nej doviedli.“
Nesúhlasne zavrtel hlavou. Nemohli si už dovoliť zbytočne čakať. ,,Pripojím sa k nim a nájdeme ju. Vy pokračujte ďalej aj s Andhrou.“
Obaja majstri sa naňho ustarostene pozreli. Povinnosťou Temných majstrov bolo chrániť vládcu Temnej ríše, ale on to nepotreboval a po jeho nástupe na trón mu bolo ľúto rozpustiť ich. ,,Ale...“
Umlčal ich prudkým gestom a vykríkol rozkaz: ,,Sal’ šchan Driss zech’ achr!“, ktorým predal velenie Drissovi.
Obaja sklonili pokorne hlavy. Máloktorí Temní si dovolil neuposlúchnuť Suyunov priami rozkaz.
Netrvalo dlho, kým našiel Onmaysovu pátraciu skupinu a sám začal pátrať po magických stopách kňažky. Temné Magické oko, ktoré vlastnil, nebolo na Dvore Temnoty tak zriedkavé ako na Temnom dvore, ale koniec koncov bol bohom, takže sa nad tým nikto nepozastavoval.
,,Dáva si až príliš záležať, aby ju niekto našiel, no zároveň nenašiel,“ skonštatoval odrazu Onmays, skláňajúci sa k zemi, kde pokračoval v pátraní. ,,Stopy vedú rôznymi smermi a je ťažké rozoznať tie pravé, preto buďte opatrní.“  
Les náhle zaplavila temnota, v ktorej sa vojaci rozplynuli. Temní sa tiež dokázali pohybovať po magických prúdoch, ktoré spájali všetky miesta vo svetoch, ale táto podoba im umožňovala rýchlejší vstup a pohyb v Temných chodbách, ktorými cestovali, aby si skrátili vzdialenosť a vyhli sa svetlu.
Dúfal, že ju nájdu práve v jednej z nich, kde bola v relatívnom bezpečí. S Onmaysom ostali hmotní, aby pokračovali v prečesávaní lesa, ak z nejakého dôvodu nedokázala splynúť s temnotou a premiestniť sa do jednej z chodieb. Ako Temný zbožňoval boj, ale zo srdca neznášal, keď bojovali ženy. Temní muži boli k svojim ženám ochranárski, keď prišlo na nebezpečenstvo, ale rešpektovali ich rozhodnutie bojovať. On to tiež rešpektoval, ale žiadnu Temnú nezniesol v bitke po svojom boku, vlastne tam nezniesol žiadnu ženu. Keď zakaždým pomyslel, že tí vojaci si nesplnili povinnosť, mal chuť zabiť ich ešte raz.
Onmays pomaly postupoval vpred, prehľadávajúc zem. ,,Prajem ti, Suyun, aby si raz našiel družku, ktorú pri sebe znesieš. Budeme ju zato nesmierne obdivovať.“
Zamračil sa naňho, aj keď to Temný nemohol vidieť. ,,Čo tým chceš povedať?“ Jeho hlas znel tvrdo. Odvtedy, čo sa vydali na lov, mal mizernú náladu.
,,Aj mne už z toho tvojho pohľadu naskakuje husia koža, Suyun. Keby boli živí, zabil by si ich sám a rozhodne nie z milosrdenstva. Všetci si prajeme, aby sme tie tri našli živé a nezranené, pretože ak nie...“ zavrtel hlavou. ,,Nechcem na to myslieť.“
,,Inými slovami vravíš, že som arogantný bastard bez kúska citu?“
Prudko sa otočil a postavil na nohy, aby Eirovi videl do zachmúrenej tváre. ,,To som nepovedal, Suyun. Hovorím iba, žeby si mal popracovať na skrotení svojho nechutenstva k bojovníčkam,“ zaškeril sa. ,,Ale áno, k mužom si bezcitný.“
Eir nakrčil obočie, ale usmial sa. Nebolo to prvý raz, čo niečo podobné počul. ,,Asi nie dosť, ako vidím.“   
Onmays urobil rýchle gesto typu vidíš a práve o tomto hovorím. ,,Keby ti to povedal Driss, Suyun, dal by si mu za pravdu. Keď ti to povie niekto iný, hneď vyťahuješ svoj titul,“ odfrkol si a vrátil sa k zarastenej zemi. 
Chladno sa zasmial, ale široký úsmev mu zotrval. ,,Ak vám to nepripomínajú tie ornamenty, ktoré zdobia vaše telá, musím to pripomínať sám.“
,,Že si bastard vieme všetci, ale nikto nemá odvahu povedať ti to do očí, Suyun,“ zazubil sa Temný tiež, ale úsmev mu rýchlo pohasol. ,,Do čerta, tie stopy vyzerajú ako odo mňa.“
,,To sú tak hrozné?“
Znechutene mľaskol. ,,Teba by vystopoval aj hluchý smrteľník bez očí, Suyun.“
Prevrátil oči. ,,Akoby som už niečo podobné nepočul. Tak čo? Našiel si niečo nové?“
Onmays vykročil o dlhý krok vpred a prstami prešiel po chladnej zemi. Odrazu zavrčal. ,,Ak si nešvihneme,“ prudko sa postavil a ukázal zakrvavené prsty ,,vykrváca.“
Eir si odfrkol nad jeho zvučným prejavom hnevu aktivovaného ochranárskym inštinktom Temných. ,,A ty sa čuduješ, že ich neznesiem v boji.“
Trvalo desať minút, kým našli zranenú kňažku opretú o kmeň stromu. Potrhaná čierna róba na nej už iba visela a odhaľovala pokožku s vytvarovanými ženskými krivkami. Kapucňa ukrývala vlasy a tmavomodré Magické oko na čele, ktoré v nich mala prichytené.
Onmays zanadával a Eir hneď po ňom, keď si poriadne prezrel tú špinavú tvár, ktorá patrila Risse, Ralemovej mladšej sestre a vyššej Kňažke duše. 
,,Prinesiem plášť. V každom prípade je ju treba zakryť,“ zamumlal Onmays viac menej pre seba.
Eir sa vykašľal na hľadanie poranení, presunul ju na zem, aby ležala, položil na ňu ruky a začal s liečením. Vďaka jeho mágií, ktorú vyslal do jej tela, začala opäť pravidelne dýchať. Z najhoršieho bola vonku, začo vzniesol Temnote tiché poďakovanie.


11 komentářů: