čtvrtek 29. září 2016

Ta, kterou chceš - Kapitola 5



Kenna vibrovala očakávaním celý deň, sledovala hodiny – tik-tak – zatiaľ čo písala prácu do školy, starala sa o Norrie, a dokonca pracovala U Dvoch Fariem. Dane sľúbil, že ju vyzdvihne, keď skončí zmena, napriek tomu, že končila dosť neskoro. Jeho jediná sms-ka sa jej znova a znova prehrávala v jej mysli.
Ty sa rozhodneš, čo chceš robiť, a ja to zrealizujem.
Aj keď to bolo úžasné, jedna vec bola úžasnejšia.
Úžasnejšia? Som horšia ako nejaká prváčka na strednej, ktorá je tajne zamilovaná.
Ale vec, ktorá ju tak vzrušila? Teraz mala jeho číslo a bolo to úplne v poriadku, pretože nemal priateľku.

Prečo nemal priateľku? Bola by si o ňom zistila veci na internete, ale nechcela ho spoznať takto. Čo bolo na papieri – alebo na internete, to je jedno – nebolo vždy pravdivé. Koniec koncov, keby sa niekto dostatočne zaujímal o jej život, aby dal detaily na internet, nuž, väčšina z tých „faktov“ by bola falošná.
Bol Dane alergický na záväzky? Alebo len ešte nenašiel tú správnu osobu? Alebo bol ten, kto si užíval a kašľal na city?
„Haló. Zem volá Kennu.“
Kenna zažmurkala, uvedomila si, že stojí pred stolom Barta Chumleyho už niekoľko minút, mlčky. „Prepáč.“ Žiadal, aby bol priradený do jej obsluhy a ona sa modlila, aby na ňu znova netlačil kvôli schôdzke. „Už ste sa rozhodli, čo si objednáte?“
Ignoroval jej otázku a povedal: „Vieš, že mám tri dcéry, však? Majú štrnásť, dvanásť a deväť, a ja viem, že by sa rady hrali s tvojou Norrie. Mali by sme si dohodnúť také spoznávacie posedenie.“
„Keď som mala štrnásť, dvanásť a deväť, nechcela som mať nič spoločné s niekým mladším, takže pochybujem, že sa vaše dcéry budú chcieť baviť s tou mojou,“ povedala, zmierniac odmietnutie úsmevom. „A teraz, čo vám môžem priniesť?“
Nasledujúce hodiny jej zmeny prešli pomalšie ako tie ostatné – rozhodne –, ale nejako prežila. S ťažkosťami. Bart zostal celý večer, dokonca aj po tom, čo všetci už odišli. Brook Lynn by bola zostala pomôcť Kenne s upratovaním, ale Jessie Kay bola ktovie kde preč, znova, a Brook Lynn bola odhodlaná ju nájsť. Okrem toho, Brook Lynn pôjde vydvihnúť Norrie od opatrovateľky.
„Neviem, či si to počula,“ ozval sa Bart, sledujúc Kennu, ktorá umývala podlahu, „ale môj rozvod je oficiálne skončený.“
„To je... dobré?“ Bude ju z toho niekto obviňovať?
„Chumley,“ ozval sa odrazu tvrdý hlas. „Na slovíčko.“
Dane!
Jej pohľad prenikol cez prítmie reštaurácie a našiel ho stáť vo dverách, v ďalšom obleku, tentoraz prúžkovanom, nahodený do štýlu biznismena. Jeho tmavé vlasy trčali do všetkých smerov, ako keby si do nich vošiel rukami príliš veľakrát. Kennino srdce sa rozbúšilo.
„S radosťou, pán Michaelson.“ Bart, vzrušene sa usmievajúc, sa pripojil k Daneovi. Dane ho vyviedol von. Prečo bol taký naštvaný kvôli možnému rozhovoru? Pretože žiarlil? Ale... nie. Nemožné. Kenna ani zďaleka nevyzerala ako jeho dámy do postele. Kedysi bola štíhla, ale tehotenstvo ju dosť rozšírilo a v žiadnom prípade ju nezanechalo štíhlu. A možno s jej postavou mali niečo spoločné aj koláčiky, ktoré milovala. Ale nebola ani elegantná. Ani trochu.
Okrem toho, ona a Dane boli kamaráti, nič viac. To chcel Dane. A on bol dobrým kamarátom. Pri večeri od nej matka vzala misku so žemľami, so slovami: „Nechceš si sledovať cukry, miláčik?“
Dane vzal žemle, namazal polku maslom pre seba a polku pre Kennu. A tiež ich spolu zjedli. Každú jednu. Bol to úžasný moment kamarátstva. Podpora od muža, ktorú nikdy nezažila.
Dievča by si na to dokázalo zvyknúť.
Dane sa vrátil – sám. Odložil si sako, vyhrnul rukávy a začal vykladať stoličky na stoly. Čo to robil? A boli tie tmavé miesta na jeho pažiach tetovania?
Nezízaj! Nereaguj!
Neskoro. Krv v jej žilách sa jej rozhorela, a brucho sa jej zachvelo. Bol proste tak čertovsky sexy. „Čo si mu povedal?“ opýtala sa.
„Že mám doma zbierku dóz s ľudskými srdcami a on sa práve chystal nedobrovoľne prispieť svojou troškou.“
Sánka jej padla. „To si neurobil.“
„Och, miláčik. Si píš, že urobil.“
Zachichotala sa, a povedala: „Ale prečo?“
Jeho pohľad po nej skĺzol, horúci, a z nej vyprchalo pobavenie. „Dám ti vedieť, hneď ako na to prídem sám.“
D... obre, ako na to mala reagovať? Tento muž bol pre ňu veľkou záhadou. Spomenula si na to, čo o ňom vedela. Mal mladšieho brata, Daniela, a tí dvaja zvykli robiť všetko spolu. Dokým sa Daniel neutopil. Stalo sa v zime pred aférou Michaelson/Starr. Na pohrebe sledovala Danea, poblebnutého v tvári, ako stoicky stojí nad hrobom, nedávajúc voľnosť vlne smútku, ktorá sa v ňom určite dvíhala. Ľavá strana jeho tváre bola obviazaná. Hoci mala len šesť rokov, jeho zrejmá bolesť ju ovplyvnila a strašne túžila ho objať.
„Si nútená upratovať sama každú noc?“ opýtal sa.
„Nie každú. Zamestnanci sa striedajú.“
„A potom ideš k svojmu autu?“
„Áno.“
„Sama.“
„Znova, áno.“
Prestal upratovať stoličky a prebodol ju vražedným pohľadom. „Aspoň mi povedz, že máš so sebou nejakú zbraň.“
Ale no ták! Nie je idiot. „Samozrejme, že mám.“ Vytiahla kabelku spoza baru a ukázala mu zaťahovací meč, uprednostňujúc ho namiesto sekery. Stred bol z dubového dreva, a po stlačení tlačidla z oboch koncov vyleteli čepele.
Prekvapene žmurkal na zbraň... na ňu. „Dvojitý meč?“
„No, zombíci skutočne zomrú len vtedy, ak im vyrežeš mozog.“ Zakrúžila čepeľami, napodobňujúc pohyby šermovania, doslova predvádzajúc svoju bláznivé zručnosti, ktoré sa naučila zo sledovania televízie.
„Zombíci?“ vydýchol. „Ty sa bojíš zombíkov? Nie úchylákov a vrahov?“
Och! „Zombie apokalypsa sa jedného dňa skutočne stane!“
Skrátil medzi nimi vzdialenosť, vzal si meč a položil ho s tresnutím na pult. Potom položil jednu ruku vedľa jej ľavému boku a druhú k pravému boku, efektívne ju tak uväznil. Okamžite stuhla. Preglgnúc, pozrela sa na neho. Vzduch voňal ako testosterón a mužské telo. (To je fakt, však). Jeho teplo ju obklopilo, hladiac jej pokožku, hmatateľný dotyk.
„Čo sa deje? Čo sa to teraz deje?“ bľabotala.
„Práve sa deje jedna tvrdá lekcia. Už nikdy nepôjdeš k svojmu autu v noci sama. Je to nebezpečné a ja nedovolím, aby si sa nejako ohrozila. Ak zistím, že si to urobila, lekcia sa zmení na výprask na zadok.“
Nemohla si pomôcť. Usmiala sa. „To sa ti páči?“
„Kenna.“
„Ja ťa nesúdim, vážne.“
Prevrátil očami, narovnal sa, ale rýchlo si to rozmyslel a znova ju uväznil. „Tvoja bezpečnosť je pre mňa dôležitá.“ Jeho pohľad sa uprel na jej pery, zotrvával na nich. Jeho hlas skĺzol do šepotu. „Veľmi dôležitá.“
Odvráť sa od neho! Odvráť sa od neho!
Ale prečo? opýtal sa vzrušený hlas v jej hlave.
Zdravý rozum odpovedal: Pretože v priebehu pár dní bol s dvoma rôznymi ženami. Pretože ty nikdy nebudeš mať sex na jednu noc. Pretože nič dobré by nevzišlo z toho, keby si s ním čokoľvek robila.
A tiež mohla úplne nesprávne pochopiť jeho zámery.
Už žiadne ponižovanie. Toho som si užila už akurát dosť.
Na znak prítomnosti svojej sebaúcty sa jej konečne podarilo odvrátiť od neho hlavu. Teraz, odkráčaj preč a – och! Jeho tetovania! Mal ich roztrúsené po oboch pažiach. Uchopila ho za zápästie a pritiahla si ho bližšie. Tie farby a detaily vyryté do jeho pokožky boli úžasné. Divoké jahody, zelené listy, biele kvety so žltými stredmi. Jeden, dva, tri... štyri. Všetky prepojené jedinou stonkou.
„Tak veľmi miluješ toto mesto?“ opýtala sa ho a odvážila sa krátko na neho pozrieť.
„Nie mesto,“ zaškrípal. Okolo očí sa mu objavili jemné vrásky napätia. „To, čo predstavuje.“
„Tvojho brata,“ povedala intuitívne.
Stuhnuto prikývol. „Jedol jahody dovtedy, kým mu z nich nebolo zle od žalúdka.“
„Norrie, moja dcéra, robí to isté.“
Ako blesk sa od nej odtiahol a vystrel. Prázdna maska padla na jeho črty. Bez jeho tepla jej bolo chladno... cítila sa osamotená, aj keď bol blízko.
„Ktorú vec zo svojho zoznamu si sa rozhodla škrtnúť ako prvú?“ opýtal sa, v jeho hlase neboli žiadne emócie.
Čo som urobila zle?
„To s tým toaletným,“ povedala potichu.
„A kto bude mať tú česť?“
A tu sa veci trochu skomplikujú. „Uvažovala som nad... tvojím otcom a mojou mamou.“ Teraz žili spolu.
Čakala, že Dane z toho vycúva, ale jeho radostný úškrn bol svižný a žiarivý, vzrušoval ju. „Páči sa mi, ako pracuje tvoja myseľ, Ryšavka, vážne sa mi páči. Ale ľutujem, že som dal do svojho kufra len jednu stovku toaleťákov.“
„Máš ich tak veľa? Vážne?“
„Miláčik, prišiel som sem pripravený urobiť čokoľvek z tvojho zoznamu. Tvoje želanie je mojím rozkazom.“

***

Dane zodvihol kameru s infračerveným svetlom, a natáčal Kennin každý pohyb, ktorým rozhadzovala toaletné rolky do nekonečnej rady stromov na pozemku jeho otca. Poskakovala do všetkých smerov, zoširoka sa usmievala, očividne sa snažila nesmiať sa na plné hrdlo a pritiahnuť tak neželanú pozornosť. Jeho hruď urobila znova tú vec s bolesťou.
Začínal to nenávidieť – pretože to začínal milovať.
„Vynechala si miesto napravo,“ zvolal.
„Pšt! Buď ticho! Veď nás prichytia.“
„Prichytia teba, miláčik. Ja som nevinný náhodný divák, ktorý natáča dôkaz pre políciu, ako dobrý občan.“ Ukázala mu oba prostredníka a on vybuchol do smiechu.
Ja sa smejem. Ja.
Kedy sa to stalo naposledy? Nedokázal si spomenúť. Ale ona robila veci, ktoré ho pobavili. Dokonca ho šokovali. Ako keď vytiahla ten meč a vyslovila vážne obavy ohľadom zombíkov. Zombíkov.
„Bavíš sa?“ opýtal sa, aj keď odpoveď už poznal.
„A ešte ako!“ Pozrela sa priamo do kamery a povedala: „Pozri sa na mňa, Brook Lynn. Mala by som dostať cenu za najlepšie hádzanie toaleťákom na svete.“
Bola Roanne taká neviazaná, taká očarujúca? Musela byť, napriek tomu strašnému spôsobu, akým zaobchádzala so svojou dcérou, pretože prečo inak by bol ňou jeho otec taká unesený? Krásna tvár si dokázala udržať pozornosť len krátko. Ale Thomas nebol schopný ju nechať odísť dlhých šestnásť rokov, nikdy nepredal dom, do ktorému mu jeho manželka zakázala vrátiť sa. Nakoniec, ochotný vzdať sa všetkého, aby s ňou mohol byť, prepísal svoju spoločnosť na Danea, potom sa rozviedol s Christine, keď Roannin muž umrel a ona s ním mohla byť slobodne, bez škandálov. Vrátil sa do mesta, kde umrel jeho najmladší syn. Znova zapustil korene. Všetko kvôli Roanne.
Napriek chladnej noci Daneovi po chrbte stekal pot. Bol rovnako blbý, však? Takmer pobozkal Kennu. Zabíjal by, aby dostal možnosť pobozkať ju. Divoko, nijako sa neobmedzujúc. Jej jemné telo by sa bolo natlačilo na jeho a Dane by predal aj dušu, o ktorej hovoril, že ju nemá, pre jediné ochutnanie jej pier a jazyka, len aby počul zvuky, ktoré by vydávala, keby do nej vrazila rozkoš – rozkoš, ktorú by jej dal on.
Ak by nespomenula svoju dcéru, pripomenúc mu tak, že on nemal záujem o matky, bol by to urobil. Stále uvažoval, ako by bola reagovala. Privítala by ho? Alebo odmietla?
Radšej nech to nevie. Pretože, ak by zistil, že by ho privítala, bol by na nej, a nič by ho nezastavilo.
Jedno z tých na pohyb citlivých svetiel sa rozsvietilo, odoženúc tak tiene z prednej záhradky. Kenna vykríkla a odhodila papier. „Misia prerušená! Misia prerušená!“ vyštartovala k autu.
Zdrapol ju za ruku, keď sa pokúsila prebehnúť okolo neho a stiahol ju za stenu z kríkov. Zakopla o kameň a skončila rozpľaštená na zemi.
„Prepáč, miláčik,“ povedal, zatiaľ čo sa pretočila. „Si v poriadku?“
„Pst!“ Zalialo ju svetlo, osvetliac tak jej úsmev.
Bolesť!
Vybuchol hlas jeho otca. „Čo to je, dopekla!“ A Dane sa zohol, aby ho nezbadali ponad kríky.
„Náš dom. Náš krásny dom. Kto by urobil niečo také?“ vydýchla Roanne.
Kenna sa triasla a každú sekundu hrozilo, že sa hystericky rozosmeje. Zakryl jej ústa rukami, znova udivený mäkkosťou jej pokožky... Jej tepla... Takto blízko cítil vôňu jahôd z jej vlasov silnejšie než predtým. Chutila by rovnako sladko?
Matka. Nevlastná sestra. Tabu.
Ale tvrdol proti nej. Cítila ho? Chcel, aby ho cítila.
Nie, nie, nechcel. S nadávkou od nej odtiahol boky.
„Myslíš, že ma každý nenávidí?“ opýtala sa Roanne so slzami v hlase.
„Samozrejme, že nie. Všetci ťa milujú, zlatko,“ ubezpečoval ju Thomas. „Poznáš tínedžerov. Vždy si z niekoho strieľajú.“ Zvyšné slová jeho otca boli tlmené, keď tí dvaja kráčali späť do domu.
Dane odtiahol ruku a pozrel sa na Kennu, ktorá sa ani nepohla. Jej radosť bola preč a na jej mieste bol smútok.
„Cítiš kvôli nej ľútosť? Och, miláčik. Už som ti povedal, že odpúšťaš príliš rýchlo, však?“ opýtal sa a povzdychol si. Odhrnul jej prameň vlasov z líca a dovolil prstom skĺznuť po línii jej sánky. Prešlo ňou chvenie.
„Niekedy zraňuje moje city, áno, ale to neznamená, že ja musím raniť tie jej.“ Načiahla ruku a niekoľko úderov srdca váhala. Keď sa nepokúsil odvrátiť sa, prešla mu bruškami prstov po pravom líci. Nikdy nedovolil, aby sa ho ženy takto dotýkali. Ale Kenna videla tie jazvy v celej ich kráse a vedela, že má čakať trochu drsnú pokožku. Vlastne sa vtisol do jej dotyku, vychutnávajúc si jej dotyk. Taký jemný. Taký nežný.
Taký sakramentsky dokonalý. Ako bez toho mohol žiť?
„Čo to tu vlastne robíme?“ opýtala sa priškrteným hlasom.
„Kamarátime sa,“ zachrapčal, ale nebola to pravda. „A teraz odtiaľto vypadnime.“

Než urobí niečo epicky sprosté.

20 komentářů:

  1. Úžasné,děkuji:-).Těším se na další váš výtvor..s očekáváním :-D

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem veľmi pekne za preklad. Táto kniha je fakt zábavná. Už sa neviem dočkať pokračovania. :D

    OdpovědětVymazat
  3. Vdaka za preklad a korektúru a teším sa na pokračovanie:-)

    OdpovědětVymazat
  4. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem veľmi pekne za preklad:)

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za skvělý překlad!!!❤❤❤

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  9. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat