středa 14. září 2016

Ta, kterou chceš - Kapitola 3


Nasledujúci deň bol pre Kennu nabitý prácou ako každý iný.
Hoci bola sobota, vstala skoro ráno, aby si prečítala učivo, ktoré bolo uverejnené na stránke školy, ktorú študovala online, a dokončila toľko nadchádzajúcich domácich úloh do školy, koľko sa len dalo. Teraz trávila voľné poobedie so svojím najväčším zdrojom šťastia, Norrie, než jej noc bude opäť patriť práci U Dvoch Fariem.

Danea Michaelsona a jeho kruté obvinenia zatlačila do úzadia svojej mysle... rovnako ako aj spomienku na jeho tvrdé telo natlačené na to jej, dlho zanedbávané, keď ju viedol z párty, jeho teplo pulzovalo okolo nej, šalela z neho, jeho vôňa – testosterón a niečo, čo sa dalo nazvať mužské telo – vzrušovalo každé vlákno jej bytia. Nedovolila si trápiť sa jeho zlým názorom na ňu. Vážne. Nedovolila. Alebo skôr nedovolí.
A začne s tým hneď teraz.
Ona a Norrie kráčali k parku v Strawberry Valley, kde Brook Lynn, ktorá pracovala v Rhinestone Cowgirl každé ráno, vyrábala šperky, a mala sa tam s nimi stretnúť. Bola neskorá jar, vzduch bol chladný a voňavý, malé kopce a lúky boli pokryté divokými jahodami, jeden z najlepších výtvorov Boha. Rastliny sa šírili nízko nad zemou, rástli v malých zhlukoch. Kvety mali päť bielych okvetných lístkov, so žltým stredom, a listy boli rozdelené do troch častí s vrúbkovaným okrajom. Divé jahody mali menšie plody ako klasické jahody, boli jasnočervenej farby a úžasne chutné. Mala by byť už unavená z ovocia, vzhľadom k tomu, že za celý svoj doterajší život sa ho najedla viac než dosť, ale nie. Bola si celkom istá, že jedného dňa umrie na predávkovanie.
„Teta Brook Lynn!“ skríkla Norrie a vrhla sa do otvoreného náručia blondíny, jej červené vlasy za ňou pri behu viali. „Priniesla si mi jeden z tvojich špeciálnych náhrdelníkov? Hm, hm, priniesla?“
„Ahoj, bábika. Jasné, že priniesla.“ Podala Norrie malú škatuľku. Brook Lynn a jej jedinečné výtvory boli zodpovedné za to, že klenotníctvo sa premenilo na jednu z najväčších turistických atrakcií v meste. Nie, žeby ju za to Edna Mills platila ako by sa patrilo.
Po tom, čo jej dcéra híkala a ochkala nad lesknúcim sa príveskom v tvare jahody, ktorý žiaril všetkými farbami dúhy, povedala: „Hádaj čo sa stalo? Sľúbila som mamine, že nebudem hovoriť s cudzími ľuďmi, pretože by sa mohli chcieť dotknúť na mojich súkromných miest, a to by bolo zlé. Och, super! Prišla Sara!“ Norrie odbehla k hojdačkám.
Kenna a Brook Lynn si vymenili úsmev. Obe boli zvyknuté na Norrienu neschopnosť udržať tajomstvo. „Tak poď.“ Kenna odviedla Brook Lynn k neďalekej lavičke. Cestou jej zazvonil mobil. Zastonala, keď uvidela známe číslo. „To je moja matka. Zrejme mi volá, aby mi povedala, čo všetko som na tej párty pokazila.“
Na Brook Lynninej tvári sa mihol túžobný výraz. To dievča stratilo oboch rodičov pred pár rokmi a s radosťou by uvítala rodičovské vyhrešenie.
Pobozkala svoju kamošku na líce, potom od nej odstúpila a hovor prijala. „Ahoj, matka moja najdrahšia.“
„Vieš, že nenávidím, keď ma tak voláš,“ odpovedala Roanne s povzdychom.
„Mohla by som Norrie povzbudzovať, aby ťa volala babička. Je to lepšie?“
Roanne podráždene vydýchla. „Počuj, chcem, aby si dnes prišla na večeru.“
„Nemôžem. Musím pracovať.“
„Ale... nezrušíš to? Pre mňa?“
„Prepáč, ale nie. Mám rada, keď dostanem výplatu.“
Roanne si niečo zahundrala popod nos, jej hnev bol zjavný. „A čo zajtra večer?“
To mala Kenna voľnú noc. Zvyčajne ju trávila s Norrie a navarila jedno z obľúbených jedál svojej dcéry. Vždy to bolo niečo ako cestoviny so syrom, grilované syrové sendviče alebo syrová pizza. Ale hlboko vo svojom srdci bola Kenna malé dievčatko, ktoré túžilo po čase strávenom so svojou matkou.
„V poriadku,“ odpovedala. „Norrie a ja prídeme.“
„Skvelé. Prines si aj nejakého priateľa. Dane si príde tiež s doprovodom. Posielam bozky,“ dodala jej matka náhlivo, než mohla Kenna protestovať.
Klik.
Niekoľko dlhých chvíľ sedela Kenna ako v tranze. Večera... s Daneom. A jeho spoločníčkou.
Spoločníčkou.
Doriti! Koho asi tak ona má vziať so sebou? Nemala žiadne vyhliadky, pretože nemala žiaden spoločenský život. Napriek tomu, čo si všetci mysleli, jej posledný vzťah – jej jediný skutočný vzťah – sa skončil pred dvoma rokmi s chalanom, ktorý tu zvykol tráviť leto. Paul Bramland. Bol jej rovesníkom, rozkošný. Ale ona s ním odmietla stráviť celú noc alebo ho predstaviť Norrie, a hoci sa zmieril s týmito jej maniermi bez nejakých väčších protestov, no nedokázal sa zmieriť s jej odmietaním, aby ho s ňou videli na verejnosti. Vysvetlila mu svoje dôvody – klebety – ale jeho to nezaujímalo. Odišiel z mesta a nikdy sa nevrátil.
Myslím, že mám taký vplyv na mužov.
Hoci aj iní chlapci ju pozvali von, vždy povedala nie. Mala tak málo, čo mohla ponúknuť a okrem toho, vedela, že by musela vystáť tie pohľady a šepkanie, keby s nimi išla von. Tak prečo sa vôbec namáhať?
„Všetko v poriadku?“ opýtala sa jej Brook Lynn.
Nie. Nie, všetko nebolo v poriadku. Ale namiesto toho, aby hodila všetky svoje problémy na svoju kamošku, odpovedala: „Urobíš si niekedy... ja neviem... voľný deň? Že sa len bavíš? Úplne sa odviažeš?“
„No, ty si zabudla s kým hovoríš? Nie. Ja také veci nikdy nerobím.“
„Nuž, musíme s tým niečo urobiť. Sme príliš mladé, aby sme boli ako...“
„Staré matróny?“
„Presne!“ Hrýzla si spodnú peru, a uvažovala nad spôsobmi, ako napraviť tento problém. Nech už urobia čokoľvek, bude musieť byť diskrétne. Kennina povesť bola už aj tak dosť zlá. A absolútne nezaslúžene! Obsluhovala mužov, aby si zarobila na živobytie. Prišli do reštaurácie, kde pracovala a ona ich obslúžila. Ak jeden z nich potom náhodou oznámil že sa rozvádza, nuž, niektorí ľudia predpokladali, že za to môže Kenna.
Aká matka, taká dcéra.
Niežeby by niekedy hodlala vysvetľovať Daneovi pravdu. Tomu chlapovi, na ktorého už nebude znova myslieť.
„Možno by sme mohli, ja neviem... vyskúšať všetky príchute Ben&Jerry‘s zmrzliny,“ povedala. „Poslať na nejaké vymyslené číslo správu s textom ‚ukryl som telo‘. Obliecť sa ako Popoluška a vyjsť tak na ulicu. Vyskúšať skutočný Krabí Burger. Dať si urobiť tetovanie.“ Keď raz začala, už nevedela prestať. „Obmotať niekomu celý dom toaleťákom. Vyriešiť prípad so Sherlockom a Watsonom. Diskrétne pozvať nejakého chlapca na rande. Och, kašli na to. Odvážne pozvať chalana na rande, srať na klebety.“
Brook Lynn sa nakazila jej nadšením, a sama pokračovala: „Mohli by sme niekomu špechnúť nápoj do tváre. Naliať si modrý Gatorate (Gatorate je americká značka, ktorá sa špecializuje na energetické nápoje pre športovcov, určené na rýchle doplnenie minerálov po cvičení – pozn. predkl.) do fľaši od Windexu (Windex je americká značka, vyrábajúca čistiace prostriedky na okná, niečo ako Clean u nás – pozn. prekld.) a piť z nej. Kúpať sa bez plaviek. Nie, nie. To je príliš klišé. Mohli by sme skočiť do vody úplne oblečené. Špehovať niekoho. Hovoriť cudzím prízvukom celý deň.“
„Áno, áno, áno!“ Zatlieskala. Potom, skúšajúc svoj cudzí akcent, povedala: „Mali by sme to vyskúšať. Všetko z toho.“
Brook Lynn nadšene prikyvovala. „Ja som za! Bude to riadna zábava.“
„Ak sa naskytne príležitosť, a my náhodou nebudeme spolu, musíme sa pokúsiť urobiť video ako dôkaz, a ani jedna z nás o nič nepríde.“
„Platí.“
„Mami, mami,“ kričala Norrie, ako bežala k nim. Líca mala celé červené, tak splynuli s farbou jej vlasov. Aj jej pokožka bola nepoznačená pehami, ako Roannina, ktoré Kenna zdedila po svojom otcovi. „Sara povedala, že jej maminka má v brušku dieťatko, a keď sa opýtala, ako sa tam dieťatko dostalo, jej mamina povedala, že jej ocko jej tak dal také zvláštne semienko. Je to pravda? Aj môj ocko ti dal zvláštne semienko?“
Och, panebože. Zabite ma. Zabite ma hneď teraz. Norrie nevedela o svojom otcovi nič, pretože ani Kenna nič nevedela. Teda, trochu áno. Bol o niekoľko rokov starší než ona, chodil na vysokú, a nebol ženatý. „Poďme domov a ja ti vysvetlím to, hm, zvláštne semienko.“
Brook Lynn si so smiechom prikryla ústa rukou. „Tu sa s tebou rozlúčim.“

***

Nasledujúci deň nebol celý o práci. Áno, urobila si úlohy do školy. Áno, strávila čas s Norrie, a dokonca ju vzala aj do kostola. Namiesto toho, aby išla potom do práce, trávila čas stresovaním sa a prehľadávaním šatníka, kde hľadala vhodné oblečenie na večeru s Diablom. A vôbec nevedela, prečo sa tak namáha. Obsah jej šatníka sa nemenil roky. Väčšinou mala roztrhané tričká s krátkym rukávom a džínsy s dierami.
„Čo si myslíš o tomto?“ opýtala sa Norrie, ktorá sedela na jej posteli. Zodvihla blejzer, ktorý si kúpila v second-hande, keď išla na pohovor na prácu v reštaurácii. Musela vytrhnúť vypchávky na pleciach, tak stará bola táto vec – ale očividne urobila dojem na pána Calberta, takže...
Norrie sa zachichotala a pokrútila záporne hlavou. Vo dverách jej spálne sa ozvala Jessie Kay. „Ak je pravda, že dievča sa musí obliecť pre chlapa, ktorého chce dostať, potom ty dostaneš akurát tak idola osemdesiatych rokov. Gratulujem.“
Dobre no. Vyzliekla si sako a uchopila svoje obľúbené kusy oblečenia. Tričko s krátkymi rukávmi, a nápisom „voľný protiklad stojí dolár“, a džínsy, ktoré neboli dobré ani na vyhodenie, a rozhodla sa pre toto oblečenie.
„Mne sa to páči. Totálne rebelské,“ povedala Jessie Kay. „Mimochodom, toto si ty. A nie tá elegantná umelina.“
A to nebolo také zlé, hovorila si. Cítim sa pohodlne, tak čo. „Norrie, srdiečko, si si istá, že nechceš ísť so mnou?“ opýtala sa Kenna.
„Úplne istá. Ja a teta Jessie Kay budeme pozerať telku.“
Brook Lynn dnes večer pracovala U Dvoch Fariem, ale rovnako ako Kenna, aj Jessie Kay mala voľný večer. Nebolo to po prvý raz, čo nechala toto divoké dievča s Norrie osamote, ale tak ako vždy, aj tentoraz bola trochu nervózna. Aspoňže si našla spoločníka na dnešnú večeru. West, jeden z chalanov, ktorého stretla na tom zásnubnom večierku, jej dal svoje číslo. Vlastne, mnoho chlapov jej dalo svoje číslo, ale jediný West prejavil záujem ju poznať. Tí ostatní sa chceli dostať k Michaelsonovcom.
West nežil v meste. Zatiaľ. Ak si dobre spomínala, hovoril niečo o tom, že mal v pláne sa sem presťahovať. Mal viac ako dvadsaťpäť rokov, a bol takmer rovnako božský ako Dane, s tmavými vlasmi, hriešnymi hnedými očami a s tými lícnymi kosťami a sánkou vyzeral ako padlý anjel.
Pozvala ho na rodinnú večeru, splniac tak prvú položku na zozname vtipných vecí. Ale jeho odpoveď ju zarazila. „Vie Dane o tom, že si mi zavolala?“ opýtal sa.
Povedala, že nie. Prečo by na tom malo záležať. Potom povedal: „Toto ma pravdepodobne zabije, ale radšej nech som to ja, než nejaký chudáčik, ktorý si neuvedomil, že vstúpil na mínové pole. Jasné. Idem do toho.“
Mala to zrušiť. Očividne s ňou nechcel ísť.
„Tak poď, pôjdeme sa zložiť pred telku, drobček, a vyhneme sa tak prichádzajúcemu záchvatu paniky tvojej mamy,“ povedala Jessie Kay.
„Chcem sa úplne usadiť pred telkou!“ Norrie vyskočila a tie dve rýchlo odišli.
Jessie Kay mala s tou panikou pravdu. Kennino srdce bilo nepravidelne a bolo zjavné, že dnes večer bola istá len jedna vec. Urobí zo seba blázna. Nemala ani poňatia, čo povedať Westovi, ako ho volali jeho priatelia, alebo ako sa k nemu správať.
Ona a Paul trávili spolu čas v jeho prenajatom dome tie vzácne večery, ktoré mala voľné. Sledovali televíziu, smiali sa a potom išiel každý svojou cestou. A to boli všetky jej skúsenosti so „vzťahmi“. Určite nechodila s genetickým darcom, ktorý jej dal Norrie.
Ten opis na neho sedel dokonalo. V šestnástich išla na svoju prvú a jedinú stredoškolskú párty, plnú alkoholu, a sledovala, úplne udivená, ako sa dievčatá úplne zbláznili, pili, flirtovali a tancovali. Pretože Kenna bola utiahnuté, nikdy neobdivované dievča, strašne chcela byť niekým iným. V ten večer tak pila viac než mala, a dúfala, že alkohol jej dodá odvahu, a skončila v posteli v neznámymi študentmi.
Študentmi. Množné číslo.
Nasledujúce ráno sa zobudila s troma úplne cudzími chlapmi, a len matne si spomínala na všetky veci, ktoré urobili, nenávidiac seba, nenávidiac ich, celá boľavá a zničená, musela prejsť cez obývaciu miestnosť, plnú chlapcov s opicou, ktorí si ju obkukávali, a potom pozvali na párty v ich nohaviciach, a dievčatá, ktoré si o nej šepkali, a odmietali sa jej pozrieť do očí, a tým ju vlastne prinútili cítiť sa ako to najspodnejšie stvorenie na zemeguli.
#Pretiahnutá #NieTýmSprávnymSpôsobom
Nie. Nie! Nezačneš s tým znova.
Pri dverách zaznel zvonček a to ju vytiahlo zo zamyslenia. Sakra! Už bolo neskoro zavolať Westovi a zrušiť to.
Nedovolím, aby moje staré chyby diktovali moju budúcnosť. Pohla som sa v živote ďalej. Ako vždy. Natiahla si botasky a vykročila ku dverám. V obývačke zastala, aby pobozkala Norrie na rozlúčku a venovala Jessie Kay varujúci pohľad.
Postaraj sa o ňu. Je mojím životom.
Jessie Kay pretočila očami. „Riadne si podaj toho krásavca. Budeme v poriadku.“
„Čo znamená podať si ho?“ opýtala sa Norrie.
„Znamená to, že mu mám dať facku,“ odpovedala Kenna a hovorila si, že to nebolo ďaleko od pravdy, „ale to by bolo veľmi neslušné, takže to neurobím.“
„Ty si taká milá, mami.“
„Ďakujem ti, miláčik. A teraz, nebuď hore príliš dlho, a nejedz príliš veľa cukru. A ne-“
„Hej, hej, hej.“ Jessie Kay po nej hodila vankúš. „Rušíš náš SpongeBob maratón. Strať sa.“
Pri dverách nezastala, aby si vymenila formality s Westom, ale vyšla von a zatvorila za sebou dvere, takže nebol dôvod, aby sa stretol alebo hovoril s Norrie. Nepáčilo sa jej, že ju musel vyzdvihnúť, ale nemala auto. Musela teda v niečom ustúpiť.
West si ju celú prezrel, kútiky jeho pier sa mu mykali. „Ideme na večeru do domu Michaelsonovcov, však?“
„Áno.“ Mal na sebe tmavošedý oblek, spolu s červenou kravatou, a voňal pekne. Vyžarovalo z neho teplo. Ale kde boli iskry? Ten istý divoký príval príťažlivosti, ktorú cítila vždy, keď sa pozrela na Danea?
Dane, ktorý je mimo dosahu. Navždy.
„Je to tvoj spôsob, ako mi slušne naznačiť, že vyzerám ako bezdomovec?“ opýtala sa.
„Dopekla, to nie. Len mám pocit, že ja som trochu príliš formálne oblečený.“
„No, mne to ľúto nie je,“ povedala, a skutočne to myslela vážne. „Zvyčajne nechodím na rande s chalanmi, ani s nikým iným, a nemala som čas na nákup,“ alebo zdroje, „takže som musela využiť to, čo mám.“
Bľabocem. Musím s tým prestať.
„Ak so mnou nechceš ísť, ja to úplne pochopím a nebudem ťa nenávidieť viac než jeden deň. Možno dva.“
Mávol rukou nad jej slovami. „Netráp sa tým. Vyzeráš úžasne a cítiš sa tak pohodlne. Žiarlim. Zastaneme u mňa a ja sa prezlečiem. Máme to po ceste.“
„Ale ostatní... oni budú oblečení ako ty.“ Bojujem s jeho návrhom? Som idiot!
Uškrnul sa. „Spýtaj sa, či ma to trápi.“
Okej, vážne sa jej tento chlapík páčil. Ale stále tu neboli žiadne iskry. V jeho dome – prenajatom uprostred mesta – počkala v aute. Okolité ulice a obchody boli plné, a niekoľko ľudí na ňu nehanebne zízalo. Uvažovala, čo si asi tak mysleli, a aké klebety sa budú od zajtra šíriť.
Zatvorte svojich mužov v dome. Kenna Starr je na prechádzke.
Chlap ako Lincoln West chce ženu ako je Kenna Starr iba na jednu vec.
Zodvihla bradu, predstierajúc, že si nevšimla tú pozornosť. Som odvážna. Som drsné dievča.
West sa vrátil, oblečené mal tričko s krátkymi rukávmi, s nápisom „Nikdy nesúďte knihu podľa jej filmu“ a džínsy, rovnako vyblednuté, ako tie jej, a ona vybuchla smiechom.
Potiahol ju za vlasy. „Karkulka, si nádherná žena, vieš to?“
Okamžite zvážnela, pomaly sa skrčila na svojom sedadle. Príliš skoro! Príliš skoro! „Ďakujem.“
Prekvapil ju úsmevom, plným úprimnej radosti. „Vieš, že chcem byť len tvoj kamoš, však?“
Nie, ale bola to úľava pre jej uši. „To znie dobre.“
„Dobre. Spolu sa postaráme o to, aby mal Dane úplne nahovno noc.“
Ako veľmi bolo zlé, že jej brucho sa roztriaslo pri spomenutí mena jej nastávajúciceho nevlastného brata? „Prečo by sme to chceli?“
West pomaly vyšiel svojím malým sladkým športiakom na cestu. „Poznám ho už dlhú dobu. Obdivujem ho. Doparoma, možno ho aj milujem. Pomohol mi, keď- no, pomohol mi a jamu dlžím. Nikdy neklame, nikdy nepodvádza. Vždy hovorí, čo si myslí a vždy to myslí smrteľne vážne. A dal úplne zreteľne najavo, že si tabu.“
Počkať. Čože? „Musel si ho zle pochopiť.“ Nič pre Danea neznamenala. Zrejme pre neho znamenala menej než nič.

Jej vyhlásenie jej prinieslo smiech. „Hej. Len si to nahováraj. To len urobí túto noc ešte zábavnejšiu – pre mňa.“

27 komentářů:

  1. Skvělý překlad úžasné kapitoly. Moc děkuji. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. Úžasné a zábavné,tohle mě baví:-).Děkuju a nemůžu se dočkat,jak se tohle bude vyvíjet :-D

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji moc za další skvělou kapitolu!!

    OdpovědětVymazat
  4. Veľmi pekne ďakujem za preklad a korekciu. Už sa neviem dočkať pokračovania

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za skvělý překlad!!!❤❤❤

    OdpovědětVymazat
  6. Jej dokonalá matinka padne na zadok,teším sa na pokračovanie ďakujem skvelé

    OdpovědětVymazat
  7. Dakujem za preklad úžasná kniha

    OdpovědětVymazat
  8. Vdaka za preklad akorektúru a neviem sa dočkať tej večere:-)

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuju, to asi bude ďábelská večeře 😆.

    OdpovědětVymazat
  10. Ďakujem za ďalšiu kapitolu ;)

    OdpovědětVymazat
  11. ojóój tak to som zvedavá ako bude Dane reagovať, keď uvidí Kennu s Westom :o))))))) Dík za super preklad a už sa neviem dočkať pokračovania :o))))

    OdpovědětVymazat
  12. Moc děkuji za kapitolu.Katka

    OdpovědětVymazat
  13. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  14. Vďaka za preklad.

    OdpovědětVymazat