středa 7. září 2016

Ta, kterou chceš - Kapitola 2


„Tá ryšavka je... wow.“
Dane sledoval smer pohľadu jeho priateľa, vediac, koho nájde na jeho konci. Kennu Starr. „To je,“ priznal.
Ale tiež bola komplikáciou. Nebol pripravený na efekt, ktorý na ňom zanechala. Vidieť ju po prvý raz po toľkých rokoch bolo ako spadnúť do rúry po tom, čo bol uviaznutý v hlbokom ľade. Nevedel, či sa má vyžívať v tom teple, alebo vyliezť odtiaľ a hodiť tam bombu.
Lincoln West si dvoma prstami pošúchal zarastenú bradu a povedal: „Tunajšie ženy ju nemajú veľmi rady, ako sa zdá.“

„Podľa klebiet je to požieračka mužov,“ odpovedal Dane. „Dokonca sa uvažuje nad tým, či svoje koristi zje v celosti alebo kosti vypľuje.“ Tiež počul aj to, že spáva len so ženatými mužmi, a pustí tých chudákov k vode hneď po tom, ako sú pripravení rozviesť sa so svojimi ženami.
Ba čo viac, údajne má aj dcéru, hoci nikto nepoznal meno jej otca. Dane by to nikdy nepriznal nahlas, ale dal si za cieľ hovoriť s každým na párty, kto v súčasnej dobe žije vo Strawberry Valley. Po nejakej dobe sa prestal snažiť byť nenápadný so svojimi otázkami a proste sa len dožadoval odpovedí. Všetci mu viac než ochotne povedali všetko, čo o nej vedeli... len aby okorenili každý kúsok informácie spolu s dôvodmi, pre ktoré by mal opustiť Oklahoma City, kde strávil posledných šestnásť rokov, a vrátil sa „domov“.
A usadí sa tu nadobro... nikdy.
„Tá sladká malá maškrta a požieračka mužov?“ West ho jemne poťapkal po paži. „Tomu neverím. Obaja sme ju videli nosiť poháre, aby pomohla personálu.“
Ani Dane nechcel veriť tej klebete. Povedať, že bol sklamaný tým, čo počul, by bolo rovnaké, ako nazvať oceán kalužou. Ale... ak bola aspoň trochu ako jej matka...
Hej. Všetko sa to vracalo. Aj keď on sám vedel lepšie než väčšina ľudí, že deti by nemali byť odsudzované na chyby svojich rodičov. Čo bol vlastne dôvod, prečo bol tu. Nie aby podporil otcove hlúpe rozhodnutie oženiť sa so ženou, ktorá pomohla zničiť ich rodinu, ale aby sa ospravedlnil tomu malému ryšavému dievčatku, ktorému pred mnohými rokmi ublížil.
Nikdy nezabudol na to, ako sa jej tvár posiata pehami skrivila bolesťou a strachom, zatiaľ čo jeho matka kričala na Roanne v ten deň, keď odhalila ich aféru. Alebo ako sa Kennino drobné telíčko chvelo. Alebo ako sa, napriek všetkému, pokúšala utešiť ho, aj keď ju volal tými hanlivými prezývkami.
Bude to v poriadku. Uvidíš. Všetko bude v poriadku.
Čakal, že z nej vyrastie pekná žena. Koniec koncov, bola to pekná tvár jej matky, ktorá učarila a posadla jeho otca. Ale Dane nečakal toto. Kráska jemnejšia než rozprávková princezná, s telom porno hviezdy. Nie príliš štíhla, ako to vyžadovala dnešná spoločnosť, ale oblá, mäkká a šťavnatá. Telo ženy.
Od chvíle, ako vstúpila do miestnosti, od nej nedokázal odtrhnúť pozornosť. Jej vlasy boli ako kaskáda očarujúcich červených prameňov, s jemným nádychom kučeravosti. Obrovské oči v sebe mali niekoľko odtieňov zelenej, olemované špicatými riasami, čiernymi ako uhlie. Plné pery vytvárali v strede srdce, rozhodne to bolo stelesnenie hriechu. A jej pokožka... doparoma. Zmes porcelánu a hodvábu, s tými najrozkošnejšími pehami, roztrúsenými všade.
Nikdy sa mu nepáčili pehy, ale teraz z neho urobila vyznávača. Bol si istý, že jeho vnútorný chlapec by bol ochotný vymeniť svoju pravú ruku za možnosť prejsť po jej pehách z jednej strany tela na druhú – jazykom.
Dlane sa mu skrútili do pästí. Túžiť po žene s priezviskom Starrová ako jeho otec? Nie. Ešte viac zahanbiť svoju matku? Znova, nie.
Ale nech bola Kennina minulosť – alebo prítomnosť – akákoľvek, zaslúžila si ospravedlnenie.
„Myslím, že by som ju mal spoznať lepšie,“ povedal West a Daneove prsty sa automaticky ešte viac stiahli. Nebol si istý prečo. „Zišiel by sa mi priateľ, keď sa nasťahujem do Strawberry Valley.“
Ten chlap hľadal odľahlé miesto, aby sa usadil. Nikdy nahlas nevyslovil svoje dôvody, ale Dane mal svoje podozrenie. West mal ťažké detstvo, zhruba každých šesť mesiacov išiel k novej pestúnskej rodine. Potom sa dostal do problémov s drogami a posral si celú vstupenku do MIT (MIT - Massachusetts Institute of Technology je súkromná koedukovaná výskumná univerzita v meste Cambridge amerického štátu Massachusetts – pozn. prekl.). Príbeh s varovaním, hej, ale so šťastným koncom. Už pár rokov je ten chalan čistý a zostavil systém na programovanie, za ktorý Dane zaplatil osemmiestnu sumu. Pretože nikdy nemal trvalý domov, West si musel hľadať nejaké miesto, kde zapustí korene. Zrejme si myslel, že malé mesto, kde každý poznal vaše meno – a vašu prácu – bol ako malý krajec neba.
Však on sa naučí.
Ale nebude sa učiť s Kennou. Pretože čoskoro bude mojou sestrou. Nijaký iný dôvod nemal – vážne. „Ja som tvoj priateľ.“
„Ty sa sem nesťahuješ späť. Ona mi to tu môže ukázať.“
„Ja ti to tu ukážem, keď prídem na návštevu.“
„Ale ty so mnou nebudeš nahý.“
Prižmúril oči, ako odpovedal: „Budem, ak na tom budeš trvať, ale ona je tabu. Má decko.“ Možno. Zrejme.
„A čo?“
„A to, že ty nechodíš s matkami.“
„Vždy je niečo po prvý raz.“
Takmer sa udusil hnevom. „Budeš si musieť vybrať niekoho iného.“
West na neho pozrel so zodvihnutým obočím. „Ty si ju privlastňuješ?“
„Nie.“ Ani on nechodil s matkami. Dopekla, on nemal záujem ani o záväzky. S toľkými možnosťami na švédskom stole, neexistoval jediný dôvod, aby zostal len pri jednom chode. Nikdy nebude ako jeho otec, ktorý dal sľub jednej žene a túžil po druhej.
Vždy je lepšie ponechať si bočné dvierka otvorené.
„Len nechcem, aby sa zranila,“ odpovedal. „Ber to tak, že už zarezávam vo svojej novej práci veľkého brata a pusti to z hlavy.“
Ozval sa veselý smiech. „Ty? A starať sa o ženské city?“
„Nie je to až tak ťažké uveriť.“
„Zabudol si, ako dlho ťa poznám. Bol som svedkom ako si rozdrvil svojich obchodných rivalov. Sledoval som ťa, ako tvoji asistenti prepadali hystérii pri jedinom tvojom pohľade, a tvoje priateľky sa pustili do srdcervúceho plaču po jednom slove. Ty, priateľ môj, si to, čo ľudia volajú hajzel.“
„A ty si otrasný kamoš.“
Jada, Daneov doprovod na dnešný večer, sa vrátila z kúpeľne. „Si pripravený odísť, miláčik?“ Poškriabala jeho kravatu nechtami, ako prísľub neskorších udalostí.
Odísť? Jeho pohľad strelil ku Kenne – znova. Bola oblečená ako servírky, až na to, že na nej to oblečenie vyzeralo obzvlášť neslušne, každá jej krivka dramaticky vydaná na obdiv. Krivky, ktoré ani ten šál nedokázal zakryť. Ale napriek odvahe výberu dnešných šiat, vyzerala takmer... hanblivo, zatiaľ čo konverzovala s ľuďmi okolo nej. Rozhodne bola nemotorná.
Keď si myslela, že sa nikto nedíva, zohla sa a pošúchala si nohy. Mala pľuzgiere? Po tom, čo prešla miestnosťou, po tom, čo si chvíľku postála, balansovala na vysokých opätkoch. A jej úsmev bol zjavne falošný, skôr nacvičený než prirodzený. Párkrát sa ukryla za črepníkové rastliny. A napriek tomu, keď sa k nej prihovoril slobodní muži a darovali jej ich telefónne číslo na vreckovke, netvárila sa prekvapene ani žensky koketne, proste len prijala „dar“ a povedala niečo, čím rozosmiala mužov – a potom si vreckovku diskrétne odložila na neskôr.
Tie kontrasty na nej ho miatli. West mal pravdu. Nemohla byť požieračka mužov.
„Dane.“ Jada stúpila pred neho. „Počúvaš ma? Pýtala som sa, či si pripravený ísť.“
„Ešte nie.“
Stála na svojich špičkách a zašepkala: „Aj keď som tak sexy, že sa mi topia nohavičky.“
Pohladil ju po ruke, pokúšajúc sa o šarmantný tón. „Aj vtedy.“
„Dane,“ povedala fňukajúco. „Celý večer si sa sotva pozrel mojím smerom.“
„Som si istý, že to nie je pravda,“ odpovedal – jeho pohľad bol stále prilepený na Kenni. Jada sa načiahla, aby sa dotkla jeho tváre, ale on sa odtiahol ešte než sa ho dotkla. Zamračiac sa na ňu, povedal: „Si rozumnejšia.“
Zbledla a spustila svoju pažu k svojmu boku.
West ho poklepal po pleci. „Nechám vás dvoch pri vašom... hej.“ Odkráčal preč – priamo za Kennou. Tí dvaja spolu chvíľu ležérne kecali a s rýchlym, hriešnym úsmevom vrhnutým Daneovým smerom, West napísal niečo na vreckovku a potom jej ju podal. Jeho číslo, o tom nebolo pochýb.
Hajzel.
Dane do seba kopol zvyšok šampanského a prázdny pohár položil na podnos, ktorý prechádzal okolo neho. Chcel dostať Kennu zo svojej mysle. A dokázal vymyslieť iba jeden spôsob, ako to urobiť. Ospravedlniť sa, ako to mal v pláne, a uzavrieť ich nedokončený obchod.
Celkom ľahké.
„Pár minút to bezo mňa vydržíš,“ povedal Jade. Bol to príkaz, nie otázka.
Vrhla sa na jeho pažu. „Ale, zlatíčko.“
Neznášal, keď to slovo vyslovila takto. Pridávalo to ich vzťahu intimitu, ktorý v skutočnosti neexistoval. Áno, spali spolu. Áno, budú spolu spať znova. Ale to je všetko, čo spolu mali, všetko, čo on chcel.
„Som tu, aby som s tebou strávila čas,“ povedala. „Iný dôvod nie je. Som pripravená, aby sme sa zblížili ešte viac, a prešli na ďalší level.“
Oprava. Už spolu nebudú znova spať. Keď žena chce viac, bolo vždy, a vždy bude, posledným klincom do jeho romantických záležitostí. Ukončí to s Jadou dnes večer.
Vytrhol sa jej a zamrmlal „zostaň“ a odišiel preč, skracujúc vzdialenosť medzi ním a Kennou.
Cestou sa mu do cesty staval jeden hosť za druhým. Spočiatku bol zdvorilý. Chvíľku si s nimi pokecal, a potom sa ospravedlnil, po celý čas sledoval predmet jeho fascinácie. Necítila sa príjemne a väčšinu večera bola odmeraná, ale teraz, keď hovorila s krásnou servírkou s blond vlasmi, na tvári jej hrali rozdielne emócie. Pobavenie. Radosť. Podráždenie. Túžba.
Tá túžba podnietila bolesť v jeho hrudi.
Prečo?
Pri piatom zdržaní bol priamo drzý a vybuchol „nezaujíma ma to“ a odhodlane kráčal ďalej. Hocikto, kto s ním strávil nejaký čas, vedel, že má výbušnú povahu, a očakával to.
Konečne došiel ku svojej koristi. Dosť blízko, aby mohol vdýchnuť sladkosť jej parfumu. Zhlboka sa nadýchol, vychutnávajúc si vôňu vanilky a cukru, nejaká jeho primitívna časť sa prebudila a ponaťahovala sa, nástojac, aby ju zdrapol a odniesol ju preč. Do postele. Ihneď. Než mu ujde.
Do postele?
Dopekla, nie. Odkiaľ sa to tu objavilo?
Už sa do toho pusti.
Pohla sa od servírky a teraz hovorila s Bartom Chumleyom, mužom v strednom veku, nedávno rozvedeným majiteľom dvoch najväčších čerpacích staníc vo Strawberry Valley.
„-od vás veľmi milá ponuka, ale musím pracovať,“ povedala. „A to nehovorím o škole.“
Bola študentkou? Čo študovala? A prečo ešte neskončila? Mala dvadsaťtri rokov, ak dobre vedel.
Chumley mal problém dívať sa vyššie než bol jej bujný hrudník. „Lámeš mi srdce, Kenna. Určite máš aspoň jeden voľný deň.“
„Kontrolujem si svoj kalendár v duchu,“ odpovedala, „ale ako hovorím, všetky dni sú plné.“
„Kenna, drahá,“ prehovoril Dane, jeho tón hlboký a dôverný, a vražedný pohľad namierený na Barta. Bude súčasťou mojej rodiny, a ja chránim to, čo je moje – už nikdy s ňou neflirtuj.
Ten chlap zrejme nepochopil tú skrytú vyhrážku, pretože sa rozžiaril: „Pán Michaelson! To je česť, pane. Dúfal som, že budem mať možnosť si s vami pohovoriť. Viete, mám jeden nápad, a vedel som, že vy budete perfektný...“
Dane si prestal všímať jeho hlas. Kenna stuhla vo chvíli, keď sa ozval, a teraz sa k nemu otočila tvárou. Oči mala doširoka roztvorené ako taniere a líca zafarbené tmavoružovou. Začervenanie sa jej šíril až do jej dekoltu a – doparoma! Bol rovnako skazený ako Chumley.
„Rád by som požiadal o chvíľku tvojho času,“ povedal.
Otvorila ústa, zatvorila ich, potom od neho odstúpila. Mal taký vzdialený dojem, že mala v úmysle ho odmietnuť, čo ho udivilo. Ženy skoro vždy urobili o čo ich požiadal. Samozrejme, buď pre neho pracovali, takže ich platil, ale s ním chodili, takže ich preťahoval.
„Prosím,“ dodal, a to slovo zanechalo na jeho jazyku neznámy pocit.
Jej plecia jej trochu poklesli. „Och, v poriadku.“
Takmer sa uškrnul. Takmer. „Tvoje nadšenie je potešujúce.“
Presunuli sa z preplnenej obývacej miestnosti bez zastavenia, na Chumleyho zabudli, a vstúpili do knižnice, ktorá bola neprístupná pre hostí. Bolo to dávno, čo naposledy bol v tejto miestnosti, a teraz z nej mal zmiešané pocity. Trpkosť. Bolo to jeho obľúbené miesto na hrávanie, keď bol ešte dieťa, ale tiež to bolo miesto, kde sa zrútil celý jeho život.
On a jeho mladší brat, Daniel, tu zvykli stavať bunkre, zatiaľ čo ich otec pracoval, ale keď Daniel zomrel šesť mesiacov predtým, než Thomas a Roanne začali svoju aféru, Dane sem prišiel plakať. Aby tu bol sám so svojou hanbou a výčitkami.
Bol prekvapený, keď zistil, že sa tu nič nezmenilo. Rovnaký obklad na stenách z dubového dreva, police zaplnené nespočetným množstvom kníh. Rovnaké obrazy od Lucasa Cranacha staršieho, Pietra Brueghela mladšieho a Vana Goyena. Triptych nad dverami stále znázorňoval biblický príbeh Abraháma a jeho svätú obetu jeho syna Izáka.
„Posaď sa,“ povedal Dane Kenne a pokynul k pohovke. Pri bare si nalial trojitú whiskey. Keď sa otočil, Kenna stála presne tam, kde ju nechal, nervózne prešľapujúc z nohy na nohu. Nemala v pláne mu veriť ani sa uvoľniť. Dobre teda. Oprel sa o kraj pracovného stola, nedobrovoľne očarený jej roztomilosťou. „Chcem sa ospravedlniť za svoje správanie, keď si tu bola naposledy.“
„Okej. Wow. Ja som tak trochu čakala, že ma tu dobodáš drvičom na ľad.“ Pohrávala sa s hornou časťou šálu a odhalila tak ešte väčší kus svojho pehavého dekoltu. „Ale ospravedlnenie? To mi ani nenapadlo.“
Mal pocit, akoby padal späť do tej rúry. Bolo mu horúco a pot mu odrazu stekal pomedzi lopatky. Srdce mu búšilo ako o dušu, akoby sa snažilo uniknúť z jeho hrude. Ruky ho svrbeli, a nech sa prepadne, ak sa jeho nohavice nezmenšili, takmer udusili život v jeho obľúbenom prívesku.
„Ak by si mi mohla odpustiť-“ začal.
„Čo som neurobila,“ prerušila ho.
„Ale ak by si to urobila-“
„Čo pravdepodobne neurobím.“
„Hej, ale ak áno, ja by som-“ Veselý lesk v jej božských zelených očiach ho prinútil stíchnuť. „Ty sa zo mňa smeješ?“
„Len trochu.“ Úsmev zodvihol kútiky jej pier a rozžiaril celú jej tvár. Odrazu celá svietila a on si uvedomil, že nepadal znova do tej rúry, on už bol dávno upečený.
Pichnite do mňa vidličku. Som mŕtvy. Zuhoľnatený až na kosť.
To teplo z neho muselo vyžaroval, pretože vzduch medzi nimi začal odrazu syčať. Úsmev jej vyprchal a tvár jej potemnela. Zanadával nad tou stratou. Aj ostatné ženy museli určite tak žiariť, ale jeho spomalený mozog si nedokázal na žiadnu spomenúť.
„Prepáč,“ ozvala sa, keď si odkašľala. „Nemohla som si pomôcť. Bol si taký... vážny. A skutočne, nie je nutné sa ospravedlňovať, pán Michaelson.“
„Dane.“
„Bol si dieťa,“ pokračovala. „Reagoval na hrôzu tej situácie.“
„Ty si nereagovala na tú situáciu.“
Jej ďalší úsmev prišiel pomalšie, ale bol rovnako oslnivý. „To len znamená, že som bola vždy inteligentnejšia než ty.“
Drzé ústa.
Božské ústa. Ako asi chutili?
Prestaň. Prestaň!
Čo za bytosť opakovane dráždila veľkého, zlého dediča majetku Michaelsonovcov? Zlatý jednorožec na konci dúhy? Bolo to pre neho nové. Ale... páčilo sa mu to, uvedomil si.
Takto ukradla srdcia všetkým svojím milencom?
Stuhol, nenávidiac tú myšlienku. Predtým presvedčil samého seba, že West mal pravdu... že Kenna bola iba sladké dievča, uväznené vo falošných klebetách. Mal tušenie, že tomu možno nechcel veriť, že nechcel, aby bola ako jej matka. Ale ona tu sedela, okúzlila neokúzliteľné, a on chrlil ohne žiarlivosti, akú nikdy nezažil.
„Máš dieťa?“ Tá otázka z neho vyletela skôr, než ju stihol zaraziť.
Tvár sa jej uzavrela, ukryla všetky jej emócie. „Áno.“
Nuž teda. Ak jedna klebeta bola pravdivá... „Má šesť rokov,“ dodala Kenna. „Ale netráp sa matematikou. Ja ti to poviem. Otehotnela som ako šestnásťročná a porodila ju ako sedemnásťročná.“
Niečo na jej tóne ho znepokojovalo. Cítil v ňom náklonnosť a lásku, jasne, ale tiež bolesť a žiaľ. „Je otec-“
„Teraz zadržte na chvíľku, pán Michaelson.“
„Dane.“ To, že ho stále tvrdohlavo oslovovala pán Michaelson, ho frustrovalo.
Dnes ma frustruje veľa vecí.
„Nebudem s tebou rozoberať túto časť môjho života,“ povedala.
To bolo fér. Skutočnosť, že vôbec načal túto tému, ho omráčilo. On, ten najtajomnejší človek, pokiaľ išlo o súkromie, na svete, často odmietol odpovedať na tie najjednoduchšie otázky o sebe, a vždy nenávidel tých, ktorí sa odvážili opýtať sa, a napriek tomu tu stál, vypočúval Kennu o najintímnejších detailoch jej života. Ako keby mal právo to vedieť.
Mal by od nej odísť. Urobil, čo si predsavzal. Ospravedlnil sa. Ale nerád by nechal ich vzťahy tak napäté. Koniec koncov, ešte sa spolu budú vídať.
Hej. To je ten dôvod. Žiadny iný tu nie je. „Počul som, že si študentka. Čo študuješ?“
Opatrne, akoby čakala, že sa bude smiať, jemne priznala. „Učiteľstvo prvého stupňa základných škôl.“
Obdivuhodné. „Kedy končíš?“
„Za dva roky. Snáď.“
„Prečo si začala neskôr?“
„Kvôli dcére.“
Pripomienka dieťaťa, zamračil sa. „To dievča, ktorého otca odmietaš pomenovať.“
Sťažka vydýchla. „Takýmto tempom sa nikde nedostaneme, takže odvolávam svoje rozhodnutie, o tom, že s tebou nebudem rozoberať túto časť môjho života. Čo vlastne chceš vedieť? Či bol jej otec ženatý s niekým iným, keď bola počatá, ako to hlásajú klebety? Že som kurva, ktorá kradne manželov?“
V sánke mu poskočil sval. Jeho pohľad skĺzol po jej tele, znova si všimnúc, že jej šaty obopínali všetky jej lahodné krivky. Mala božské nohy, kvôli ktorým by každý muž zabíjal, len aby ich mal obtočené okolo seba, zatiaľ čo by sa jej opätky zarývali do jeho chrbta.
„A si?“ opýtal sa.
Prižmúrila oči, tmavé mihalnice sa preplietli. Predtým žiarila pobavením, teraz divoko iskrila hnevom. Keď toto dievča cítilo, prežívalo to celý telom. Emócie ovplyvnili celú jej dušu.
„Mala som sedemnásť, keď som porodila Norrie. Sama som bola ešte decko. To je všetko. Ale teraz ti nikdy nedám šancu spoznať kým a čím som sa stala,“ povedala. Zodvihla bradu. Vystrela plecia. Nasadila si falošný úsmev, ktorý rozhodne nežiaril. „Robí zo mňa moja minulosť človeka, ktorý nie je schopný cítiť bolesť?“
Nenávidím sa. „Nie,“ odpovedal. „Ty nie si kurva. Nemal som právo... Kenna, ja-“
„Neobťažuj sa. Počul si klebetu a odsúdil si ma ako vinnú. To mi prezradilo všetko, čo som potrebovala vedieť o tvojom charaktere. Zbohom, pán Michaelson.“

Odišla z knižnice a ani raz sa neobzrela späť. 

23 komentářů:

  1. Moc děkuji za skvělou kapitolu. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. Pekne mu nakopala prdel😄, ďakujem za skvelú kapitolu

    OdpovědětVymazat
  3. Veľká vdaka za preklad a korektúru :-) a teším sa na dalšie pokračovanie:-)

    OdpovědětVymazat
  4. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  6. Perfektné, aspoň jedna mu ukázala, že nie je najdôležitejší na svete !!!

    OdpovědětVymazat
  7. Super kapitola, děkuji za překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. ďakujem za kapitolu ♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  9. tak toto Dane pekne posral a Kenna mu to pekne povedala :o)) dík za preklad a už sa teším na pokračovanie :o)))))

    OdpovědětVymazat
  10. Ďakujem veľmi pekne za preklad:)

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem za ďalšiu kapitolu :)

    OdpovědětVymazat