pátek 29. července 2016

Temné pouto - Kapitola 20



Will bol ešte viac v šoku než ostatní. „To je hlúposť.“
Salvator si zrýchlene prehral video a potom nenávistne zazrel na muža, ktorému toľké roky veril. „Dôkazy hovoria proti tebe.“
Conor sa v šoku postavil k Zoe, neveriacky hľadiac na priateľa. „Prečo?“
Will bezradne krútil hlavou. „Ja som to nebol, prisahám! Prečo by som chcel Salvatora zabiť? A riskovať že stratím Jasmine?“
Zoe sa nenechala oklamať. „Si na kamere, Will. Máš lepšie alibi?“
V panike hľadel na zbraň, ktorá naňho mierila. „Ja... ja neviem. Aký to bol deň?“
„Streda osemnásteho pred výbuchom. Dve hodiny ráno,“ odpovedala Zoe okamžite.
Will otvoril ústa, ale nevyšiel z nich ani hlások. V tvári sa mu zračili rozpaky. Prosebne mrkol na Conora a ten zasyčal.

„No?“ nedala sa Zoe.
Conor si odkašľal. „Will bol vtedy u nás. Aj s Jasmine. Isobel nám to môže potvrdiť.“
„Mohol sa vytratiť,“ teoretizovala Zoe. „Všetci vieme, že Isobel v noci spáva ako ľudia a Jasmine tiež.“
Conor začal nadobúdať červenkastý odtieň. „Ehm, zhodou okolností v tú noc... sme nespali. Boli sme hore až do rána.“
Salvator nadvihol obočie. „Prosím?“
„My... mávame také spoločenské večery. A noci. Chápeš, dospelácke  veci. Uisťujem vás, že Will nebol v stave, aby mohol umiestniť bombu.“
Zoe si nebola istá, či dobre počuje. „Aké spoločenské večery, do pekla?“
Salvator sa plesol po čele. „Ste ženatí, pre všetko na svete.“
Trochu skazene sa usmiali. „Jasmine ani Isobel sa ešte nesťažovali,“ povedal Will.
Erin, doteraz nemo stojaca vedľa Salvatora, konečne vystúpila vpred. Toto bola tá najkomickejšia situácia v akej sa ocitla. „Má pravdu,“ prekvapila všetkých.
Ešte aj Zoe na ňu pozrela ako na blázna.
„Jasmine je Willova manželka, však? A Isobel Conorova?“ Konečne priradila tváre k menám. Isobel je roztomilá reštaurátorka obrazov s blond vlasmi a veselým úsmevom. Jasmine je bosorka, divoká a trochu šialená. Obe za ňou nedávno prišli ako za psychologičkou, aby prebrali morálnu stránku ich experimentovania. Všetky tri sa poriadne nasmiali. Keď sa Erin uistila, že ani jedna z nich to nerobí, aby zachránila krachujúci vzťah, popriala im veselú zábavu. Oba páry mali hranice, ktoré nikdy neprekročili, ale tieto spoločenské večery im vo veľkom pomáhali odreagovať sa.
„Dve stredy v mesiaci sa zvyknú stretávať. Neklamú vám.“ Otočila sa k Salvatorovi. „Prisahám. Nespomínam si na všetko, ale na toto áno.“
Will si vydýchol. „Skutočne som tú bombu do paláca nedal.“
Zoe zbraň nesklonila. „Ak si to nebol ty, znamená to že niekto sa za teba vydáva. Si ochotný odpovedať na bezpečnostnú otázku?“
Prikývol.
„Centimetre.“ Veľavýznamne pozrela na jeho rozkrok.
„Čo?“ opýtal sa rozhorčene.
„Centimetre, poďme! Na jedno desatinné miesto!“
Až keď celý nahnevaný odpovedal, uvoľnila sa a sklonila zbraň. „Je to on.“
Postupne si navzájom odpovedali na osobné otázky.
„Oliver si myslí, že niekto so schopnosťou meniť podobu je stále v Británii,“ prezradila Zoe. „Aby sa uistil, že Erin je nadobro mŕtva. A teraz čaká, či sa s ňou vrátila, aby ju dorazil.“
Muži, opretí o auto, sa napli. Erin bola bezpečne ukrytá v Salvatorovom náručí.
„Môže to byť ktokoľvek,“ odhadoval Will. „Nikdy ho neodhalíme. Nemôžeme klásť všetkým upírom bezpečnostné otázky.“
Erin sa vracalo logické myslenie. „Nemusíme. Viem ako prinútime nepriateľa odkryť karty.“


Salvator rozrazil dvere do svojho sídla a s kamenným výrazom prechádzal popri zvedavých upíroch. Za ním dobiehali Conor, Zoe a Will, všetci znepokojení a neistí.
„Čo sa stalo?“ Damian vstal z pohovky, kde so svojou manželkou Annie hrali šach a svoju plnú pozornosť venoval kráľovi.
Salvator zaťal zuby, ale nepovedal nič. S dupotom zmizol na poschodí a vo svojej pracovni.
Zoe zúfalo krútila hlavou. „Erin je preč.“
„Ako preč?“ zamračil sa. „Našli ste ju? Hovorili ste s ňou?“ vyzvedal.
Conor odhodil kľúče od auta na stôl. „Hovorili. Nemá spomienky. Pokúšali sme sa jej dohovoriť, ale ušla. Salvatora to zlomilo.“ Vyzliekol si kabát a tiež zmizol na poschodí.
Annie sa oči naplnili slzami. „Takže je koniec?“
Zoe klesla do kresla aj s Vodkou v ruke. „Myslím, že Salvator už šiel ďalej. Pochoval ju. Uzavrel bolestivú kapitolu života a Erin... keby si ju videla, Annie. Nebola to žena, akú poznáme. Bála sa ho. Nás.“
Damian stisol manželkinu dlaň. On by bojoval. Zviazal by ju a priviedol domov hoci aj proti jej vôli. Netušil, že jeho kráľ je taký zbabelec.
Zoe zaklonila hlavu. „Kde sú ostatní?“
„Jordana poslala vlkov domov, ale sama tu zostala keby nastal problém. Bosorky stále opravujú krídlo. Väčšina upírov je tu a vylepšujú bezpečnosť,“ oznámil Damian. „Nero s Kathrine odleteli, ale poslali namiesto seba Aleca a Daria. Sú niekde zalezení.“
Toľko podozrivých, až sa jej zakrútila hlava. „Vďaka. Ako sa má Alec? Už Isobel prezradil svoj tajný recept?“ nadhodila a čakala, či sa Damian chytí. Málokto vedel o Isobelinej dávnej potýčke s Alecom, keď ho nazvala mŕtvolou a chcela vedieť, aký balzamovací olej používa. Odvtedy sa pri každom stretnutí podpichujú.
Damian sa usmial. „Nie, trvá na tom že je prirodzene krásny a vrásky má len ona.“
Vydýchla si. Ešte Annie. „Možno by si s ním Annie mohla zatrénovať v boji zblízka.“
Upírka zamrkala. „Chceš povedať s mečmi.“ Táto schopnosť jej zostala z minulého života a máloktorý upír sa jej vyrovnal. Ale v bežných zápasoch bola nepoužiteľná.
„Iste, prepáč.“
Damian si Zoe podozrievavo prezrel. „Ty si si nás práve preklepla?“
Chytrý ako vždy. „Neber to osobne. Ale byť tebou, držím jazyk za zubami a neverím nikomu.“ Viac neprezradila.

Salvator s Conorom sedeli v novej pracovni, keď sa k nim tajnou chodbou vkradol Oliver. Okamžite naňho namierili zbrane. Poslušne zdvihol ruky.
„Tvoje šedé miesto?“ kontroloval Salvator.
Oliver preglgol. „Calais, asi dvesto rokov dozadu.“ Jediná etapa jeho života, ktorá ho dodnes desí. Etapa, ktorú si celkom nepamätá, ale vie že urobil niečo veľmi, veľmi zlé.
Upíri sa upokojili.
„Čo malo znamenať toto divadielko?“
„Zoe nám povedala o tvojom podozrení,“ vysvetlil mu Conor. „Chceme chytiť vinníka. Chudák Will takmer zinfarktoval.“
„Nečudujem sa. Čo teda urobíme?“
„Počkáme.“ Salvator sa oprel v kresle.
Ako sa zvečerilo, do paláca za schádzali upíri. Zvesti o Salvatorovom neúspešnom pokuse priviesť Erin sa šírili rýchlo.
Pred polnocou sa ozvalo zaklopanie na dvere pracovne a Nikias opatrne vošiel. „Smiem?“
Salvator prikývol a zdvihol pohľad od počítača. „Čo potrebuješ?“
Svetlovlasý upír sa posadil do kresla pred kráľom. „Prišiel som sa uistiť, že si v poriadku. Upíri vravia, že to tebou pekne otriaslo.“
Mykol plecami. „Urobil som, čo som mohol. Ona si vybrala. Zradila ma a teraz je len tieňom svojho dávneho ja. Nerobím zázraky.“
„Iste. Ale... si si istý, že to nerobíš z hnevu? Aby si ju potrestal?“
Salvator zaklapol počítač. „Pochoval som ju, Nik,“ zavrčal. „Odpustil by som jej aj vraždu. Raz som jej už možnosť odkráčať vzal. Druhý krát tú chybu neurobím.“
Jeho poddaný sa nenechal len tak oklamať. „Stále to bolí, však?“
Salvator uhol pohľadom. „Ani netušíš ako,“ pripustil. Sklonil sa a otvoril malú chladničku pod stolom. Vytiahol fľašu alkoholu a napil sa priamo z nej.
Nik naňho len ľútostivo hľadel. „Salvator...“
„Nie. Už žiadne reči o večnej láske a ostatných sprostostiach. Napi sa.“ Podal mu fľašu Ouza, destilátu z Grécka – Nikovej domoviny.
Nikias siahol po fľaši a dal si niekoľko glgov. Raz zakašľal a mľaskol. „Niet nad chuť domova.“
Kráľ sa zasmial a fľašu odložil.  „Vďaka za starosť, Nik.“ Škoda len, že si zabudol, ako alkohol z rodnej zeme nenávidíš. Salvator na sebe nedal znať podozrenie. Nika poznal dosť dobre na to, aby vedel, že zásadne pije britské a ruské destiláty. Vždy hovoril, že rodnej krajiny si užil viac než dosť a nechce vidieť ani len fľašu Ouza vo svojej blízkosti.
„Kedykoľvek. Môžem vedieť, ako sa Erin podarilo vykĺznuť ti? Kam?“
Poklopkal prstami po doske stola. „Nechceli sme ju desiť a spútavať alebo zamykať. Tvárila sa neškodne. Raz v noci nejako ukradla doklady, ktoré pre ňu Zoe priniesla a kúpila si letenku na moju kreditku do Španielska,“ klamal.
„A to ste po nej nešli?“
„Než som si kreditku zablokoval, vybrala v Barcelone slušnú sumu z bankomatu. Určite si kúpila letenku za hotovosť a to je slepá ulička.“
Nik chápavo prikývol. „Ak by si čokoľvek potreboval... som ti k dispozícii.“
„Vďaka.“
Rozlúčili sa a Salvator mrkol na Olivera s Conorom ukrytých v tajnej chodbe.

Erin sa vôbec nepáčilo, že ju odpratali do akéhosi zapadnutého hotela. Keď im predostrela svoj plán, dúfala že ju nechajú napríklad v aute pred palácom. Ale nie, oni ju ubytovali pod falošným menom na úplne opačnej strane Londýna a šli si riešiť svoje problémy.
Mala zvláštny pocit, že to nie je prvý raz. Akoby vždy bola vynechávaná. Odstrkovaná od diania v kráľovstve.
Salvator jej povedal, že ich životy neboli ľahké a obaja trpeli. Je toto jedným z kameňov úrazu? Že nikdy nebola rovnocenná s inými?
Keď sa nad tým zamýšľala, akýsi vnútorný  hlas jej to potvrdil. Salvator ju vnímal inak ako svojich upírov.
Súrodenci jej povedali, že keby chcela, môže všetkých nemŕtvych podriadiť svojej vôli. A keď sa s ním dohadovala o tom, že ju zo všetkého vynecháva, mala chuť to urobiť.
Niečo ju ale zastavilo. Rešpekt. K Salvatorovi. Conorovi. Zoe. Ak má dosiahnuť svoje, urobí to mozgom, nie silou.
Celú hodinu sa prechádzala od steny k stene, kým sa neunavila a neklesla na posteľ. Pri troche šťastia ešte dnes večer odhalia zradcu a ráno si po ňu Salvator príde a všetko bude v poriadku.
Usmiala sa. Páčila sa jej myšlienka, ako sa k nej vracia a berie ju domov. Nech je ten domov akýkoľvek.
Našla pohodlnú  polohu a sústredila sa na dýchanie. Obvykle jej so spomínaním pomáhala Kristina hypnózou, ale niekedy sa jej podarilo uvoľniť dosť na to, aby niečo vylovila z pamäte.
Tentoraz sa ale spomienky nedostavili. Odkedy sa dostali do Londýna, pocítila silnú prítomnosť upírov, svojho druhu.
Aj teraz ich vnímala. Pohyb. Silu. Energiu. Ako upadala do spánku, jej myseľ sa prestala brániť novým vnemom a pomaly k nej prenikali mysle samotných upírov. Nedokázala tomu zabrániť, ale zároveň ich nemohla ovládať. Nie v spánku.
Obrazy sa striedali prirýchlo.
Rodinka s malým dieťatkom.
Niekoľko pripitých upírov v bare.
Ach, orgie v erotickom klube.
Ťažká noc v kancelárii firmy.
Pitie krvi.
Nákupy.
Každý jeden osud a myšlienka sa preplietali a vytvárali dokonalý chaos.
Až kým neprišla bolesť.
Zúfalstvo.
Krik.
Hlad.
Jej myseľ sa automaticky pristavila pri negatívnych pocitoch, akoby to chcela napraviť. Ochrániť svoj druh. Svojich.
Ovládol ju strach prameniaci z upírov. Cítila putá na rukách. Zalepené ústa.
Sú zviazaní.
Bezmocní.
Prinútila sa prebrať a okamžite vyskočila na nohy. Niečo nie je v poriadku.
Napriek Salvatorovým príkazom a Conorovým hrozbám sa obliekla do tmavého a opustila hotel. Musí upírom pomôcť. Ich utrpenie ju ničilo.
Uvoľnila všetku svoju silu, povolala zabudnuté gény a vysielala energiu do okolia.
Nemyslela si, že jedná logicky. Avšak niečo, dávno zabudnutá časť jej osobnosti vedela, čo je správne. Týchto upírov zbožňovala. Oni ju nie, ale ona by pre nich riskovala oveľa viac.
Pre Salvatora. Pretože jemu na nich záležalo. A jej na ňom.
Uprostred ulice smerom z hotela zastala. Zavalil ju vodopád spomienok, až klesla na kolená. Pred očami sa jej prehral celý život. Od utrpenia v dome takzvaných rodičov, cez trpké roky po Salvatorovom boku až po to hrozné rozhodnutie vyzvať Juliusa.
Naskočila jej husia koža. Mučenie. Tá agónia! Čo všetko jej urobil! Potom prišla... Carys!
Jediné, čo môžem robiť je dohliadať naňho a krotiť jeho temperament. Myslí si, že som jeho spojenec, ale v skutočnosti som anjel. Spávam s ním, aby som naňho mala aspoň nejaký vplyv.
To ona ju zachránila! A vzala jej spomienky, aby sa nezbláznila, kým sa nedá do poriadku. Poslala ju do Dánska, kde vedela, že ju nájde rodina.
Kúsok po kúsku Erin získavala svoj život a myšlienky pod kontrolu. Je Pramatka. Vie sa brániť a sakra, už vie aj bojovať!
Dala sa do behu. Celé kráľovstvo jej môže... Salvatora v tom jednoducho nenechá!
Sústrediac sa na silné utrpenie a strach sledovala tieto pocity až k Temži. Nie práve ľudskou rýchlosťou bežala po prúde. Emócie silneli.
Po chvíli zadýchane zastala a vetrila. Už chápala Jordanu, keď jej hovorila, že cíti emócie. Ak upíri majú len zlomok čuchu vlkolakov, to dievča musí byť v neustálom strese.
Dostala sa až k polorozpadnutým skladom na brehu smradľavej rieky. Okolo sa to hemžilo nebezpečnými jedincami a priekupníkmi s nie práve legálnym tovarom.
Konečne našla správnu stavbu. Strach a zúfalstvo ju obklopovali ako oblak. Odvážne prešla popri feťákoch, ozbrojených deckách a zločincoch.
„Kamže kam, slečinka?“ zastavil ju hrozivý motorkár a kývol na kumpánov, aby sa k nemu pridali.
Nadýchla sa. Ľudia.  Rozkročila sa. „Do toho skladu a neradím ti brániť mi v tom,“ zavrčala.
Zasmial sa. „Miláčik, si tu trochu v nevýhode. Ale ak budeš dobrá a odídeš, nepôjdeme za tebou.“ Slizko skĺzol očami po jej tele.
Zdvihla bradu. „Uhni mi z cesty a možno prežiješ,“ opáčila.
Celý gang sa rozrehotal.
Nemala na to čas. Vrhla sa medzi nich, plne využila rýchlosť svojho druhu a jedného po druhom odhodila na metre ďaleko. Vodcu zvrtla, vykrútila mu ruku a dostala ho na kolená. „Kázal ti niekto strážiť sklad? Odpovedz!“
Zastonal, ale očividne nemal práve vysoký prah bolesti. „Áno!“
„Opálená pokožka, čierne vlasy a oči? Trochu orientálny vzhľad?“
„Do pekla, áno!“
„Čím vám zaplatil?“ Zvýšila tlak na kĺb.
Motorkár zavyl a predklonil sa. „Sakra!“
„Hovor!“
„Heroínom! Kilami! Nevieme, čo je tam! Pusti ma!“
Odporný potkan! Zlomila mu ruku a odhodila ho ku kamarátom, ktorí sa neodvážili priblížiť. Julius nechal ľudí dohliadať na uväznených upírov. Mala to tušiť.
„Okamžite heroín zhodíte do Temže!“ prikázala im. „A neskúste sa sem vrátiť!“ Dovolila svojim očiam zaliať sa červeňou, aby ich patrične vydesila.
Zvrieskli a krivkali preč najrýchlejšie ako mohli.


20 komentářů:

  1. Strašně moc Ti děkuji za další skvělou kapitolu. Nemůžu se dočkat pokračování :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  3. Moc děkuji za další skvělou kapitolku!!!♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  4. Drsňačka Erin úžastná kapitola,ďakujem

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem za dalsiu skvelu kapitolku. GabiM

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji moc za další kapitolu. Skvělé!!!

    OdpovědětVymazat
  7. Srdečná vďaka za ďalšiu kapitolu... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za ďalšiu super kapitolu

    OdpovědětVymazat
  9. Skvělé, moc děkuji za další kapitolu. :-) Renča

    OdpovědětVymazat
  10. Wau som rada, že Will to nakoniec nebol 😉😉 ale som veeelice zvedavá čo je v tom sklade, len dúfam, že to nebude ďalšia pasca na Erin 😪 Alexa zase veľké dík za ďalšiu napinavú kapitolku a som vo vytŕžení čo na nás chystáš ďalšie 😉😉😉😉

    OdpovědětVymazat
  11. Vdaka za dalšiu napínavú kapitolu:-)

    OdpovědětVymazat
  12. Vďaka za ďalšiu super kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  13. Díky za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  14. Moc děkuji za další skvělou kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  15. Akcne...nech im nakpe zadky. Dakujem za kapitolu. VV

    OdpovědětVymazat