pondělí 25. července 2016

'Temné pouto - Kapitola 19



Kristina, Noah a Emery sa pokúšali držať detaily o Salvatorovi a Conorovi v tajnosti, ale Erin ich za posledné tri dni začula pri mnohých príležitostiach. Najskôr sa dohadovali, kedy to urobia. Potom ako to urobia.
Uvažovali nad otrávenou krvou alebo sťatím hlavy. Emery prišiel s nápadom zabiť ich v spánku, aby trpeli čo najmenej.
Erin sa vždy zachvela, keď si tie scenáre predstavila. Čo jej vadí? Ten chlap ju týral. Nič mu nedlhuje. Svet bude bez neho lepším miestom.
Ani tieto myšlienky jej ale nebránili každý deň sa vkradnúť do podzemia k celám a z bezpečnej vzdialenosti nepozorovane sledovať dvoch upírov.

Pri pohľade na Salvatora stále cítila to znepokojivé chvenie v podbrušku a v srdci, ale pripisovala to strachu.
Upíri sa často zhovárali. Zistila, že Conor má manželku Isobel. Rozprával o nej s posvätnou úctou, hoci niekedy ju na plné hrdlo označil za “neposlušnú, papuľujúcu potvoru, ktorá ho privádza do šialenstva“. Tak nejako si ju Erin obľúbila, aj keď ju nikdy nestretla. Alebo áno?
Salvator nikdy nespomenul žiadnu partnerku. Najčastejšie začula meno Zoe, čo ako pochopila je jeho ochranka, o ktorú má z nejakého dôvodu obavy. A Aislin. Teraz už vedela, že je to tá tínedžerka z jej sna, z ktorej je dnes dospelá žena.
Deň čo deň sa pokúšala spomenúť si. Vždy zlyhala. Nedokázala si predstaviť, že by s tým mužom niekedy mohla byť šťastná. Nevidela v ňom nehu. Žiadny cit. Len večné ovládanie a chlad.
Ten chlad ju zasahoval až do srdca.
Na štvrtý deň, po niekoľkých hodinách počúvania rozhovorov sa vyšuchtala po schodoch a keď potichu prechádzala popri jedálni, začula Noaha s Emerym.
„Je to rýchly a účinný jed. Dnes ho doručili z laboratória.“ Noah držal v ruke dve ampulky. „Nepocítia nič, jednoducho odpadnú a už sa nepreberú.“
„Dám im ho zajtra do rannej krvi.“ Emery si vzal jed a nasypal ho do pripravených pohárov s krvou. Vrátil ich do chladničky a vytiahol odtiaľ dva pivá. „Dáš si?“ ponúkol bratovi.
Erin sa odvrátila a utekala do izby. Čo jej, do horúcich pekiel, vadí? Sama im k tomu dala povolenie! Ide predsa o bezpečie jej rodiny.
Frustrovane sa hodila na posteľ. Zajtra bude Salvator mŕtvy a vráti sa jej pokoj, o tom bola presvedčená.
Už ho nikdy nebude počuť. Jeho hlboký, sebaistý hlas. Bezchybný britský prízvuk, až na to r, ktoré niekedy vyslovoval až príliš tvrdo.
Pokrútila hlavou. Je to šialené. Zamotala sa do prikrývok a pokúsila sa zaspať. Podarilo sa jej to až o niekoľko hodín.
Opäť sa jej snívalo o tom prekliatom upírovi. Niesol ju na rukách. Bola celá lepkavá na koži mala zvyšky tekutej čokolády, šľahačky a medu. Čo pre všetko na svete mohli robiť? Všimla si, že aj on je slušne špinavý.
Opatrne ju uložil do vane plnej horúcej vody a posadil sa k nej. „Myslíš, že to povlečenie pôjde vyprať?“ opýtal sa s úsmevom.
Zahryzla si do pery pri predstave, čo len pred chvíľou robili. „Kúpime Conorovi nové.“
Skazene vyceril zuby a pritiahol si ju k sebe. Našli pohodlnú polohu a len si tak ležali vo vani. Salvator jej lenivo kreslil na kožu neurčité znaky. Cítila pokoj. Akoby jej nič nehrozilo. S hlavou na jeho rozložitej hrudi sa započúvala do upokojujúceho rytmu Salvatorovho srdca.
„Chýba ti Londýn?“ nadhodila ospalo.
Chvíľu bol ticho, hľadal slová. „Chýbajú mi poddaní. Pokrové večery. Tréningy. Spoločné obedy. Sú moja rodina.“
Áno, to nemohla poprieť ani ona. Salvator nikdy nedodržiaval hranicu medzi kráľom a poddanými. Bojoval spolu s nimi. Pracoval spolu s nimi. Jedol. Trénoval. Počúval ich.
Za to všetko ho obdivovala.
„Ale tu mám teba,“ dodal o niečo veselšie. „Nemyslím, že by som sa nejako náramne tešil na návrat.“
Usmiala sa. On vždy vie, čo má povedať. Pobozkala ho na hruď, krk a sánku. „Tak to sa musím snažiť, aby si sa nenudil.“
Pohladil jej citlivú bradavku. „Vieš čo je na tebe najlepšie, Erin?“ zapriadol a začal ju hladiť medzi nohami.
„Hmmm?“
Posadil ju na svoj stvrdnutý penis a obaja spokojne zastonali. Držal ju na mieste a nedovolil jej pohnúť sa. „Že ty sa ani snažiť nemusíš,“ zašepkal jej vášnivo do ucha.
Okamžite sa okolo neho vzrušene stiahla. Ako to, že už len z jeho slov je na pokraji orgazmu?
„Nie, nie,“ opäť jej zabránil v pohybe a prinútil ju znovu sa na ňom uvelebiť. Zostával hlboko v nej. „Len ho pekne cíť v sebe a odpočívaj,“ mrmlal vášnivo. „Si iba moja, Erin.“ Uhladil jej vlhké vlasy. „Zvykaj si na tento pocit. Budeš ho zažívať celé noci a mnoho dní. Niekedy sa s ním prebudíš. Nebude to nádherné? Tá plnosť. Vzrušenie.“
Zalapala po dychu a opäť ho v sebe zovrela, napoly zhypnotizovaná jeho slovami. Pod všetkým tým vzrušením si uvedomila, že je svojím spôsobom celá, úplná. Prázdnota sa vytratila.

Tentoraz sa prebudila na pokraji orgazmu, zadýchaná a vydesená.
„Bohovia moji, Salvator!“ šepla do tmy. Prehrabla si vlasy. „Salvator.“ Opakovane zatvárala a otvárala oči.
Jeho mocné ruky na jej tele... nikdy neubližovali. Hladili. Dráždili. Občas zmyselne škrabali. Zdvíhali ju zo zeme. A jeho pery... čoho len tie boli schopné! Spolu s jazykom, ach!
Vystrelila z postele. Toľko spomienok!
V tme prebehla k šatníku, hodila na seba prvé čo jej prišlo pod ruku a cez celý dom sa náhlila do podzemia.
Len čo otvorila dvere, Conor a Salvator sa zvedavo zdvihli z postelí.
Prešla k Salvatorovej cele a zadýchane sa pritlačila k mreži. Nevedela, čo má povedať. Nerozumela útržkom spomienok, bola si istá len tým, že chce byť s ním. Je jeho. Patrí mu celým srdcom, telom aj dušou.
„Erin,“ oslovil ju opatrne.
Privrela oči. Stačilo len meno, aby sa celá rozochvela. Musí sa k nemu dostať!
Našla bezpečnostný panel na stene vedľa mreží. Naťukala kód a priložila prst na skener.
Mreže sa so zasyčaním odsunuli. Prebehla nimi a pristála v Salvatorovom náručí. Zaborila ruku do jeho svetlých vlasov a pritiahla si jeho pery k bozku.
Ešte nikdy nepocítil takú úľavu ako v tej chvíli. Všetko zúfalstvo posledných mesiacov vyprchalo. Nadvihol Erin a oprel ju o stenu. Nebránila sa. Útočila na jeho pery, ťahala ho za vlasy a dovolila mu prevziať kontrolu.
„Takže si si spomenula?“ zašepkal, keď sa od seba odtiahli.
Uprela naňho svoje nekonečne zelené očká a pokrútila hlavou. „Nie, ja len... už viem, čo som cítila.“ Oprela sa čelom o jeho. „Bola som šťastná. S tebou.“
Usmial sa. „To mi nateraz stačí.“ Opatrne ju zložil na zem. Víťazne mrkol na Conora, ktorý sa tajomne usmieval.
Erin sa vrátila aj časť jej taktického myslenia. Odrazu pôsobila sebavedomejšie. „Moji súrodenci vás chcú ráno zabiť.“ Otvorila aj Conorovu celu. „Musím vás odtiaľto čím skôr dostať.“
Salvator ju k sebe otočil. „Ideš s nami, Erin.“
Omámene prikývla. Musí. Nedokázala by ho nechať odísť. A kto ho ochráni pred jej súrodencami lepšie než ona sama? Možno ich neskôr presvedčí, že upíri pre nich nepredstavujú hrozbu.
„Vie niektorý z vás riadiť helikoptéru? Ak sa dostaneme do Dánska, podarí sa nám ukryť.“
Salvator kráčal pred ňou a Conor obranne za ňou, zatiaľ čo ich navigovala k pristávacej dráhe. „Will a Zoe na nás možno stále čakajú,“ napadlo Conora.
Prešmykli sa na dvor a vliezli do prvej helikoptéry. Salvator sa ujal riadenia a Conor pozapínal Erin do bezpečnostných pásov.
Len čo vzlietli, v dome sa rozsvietili svetlá. Salvator pozapínal všetky stroje, ignoroval letové veže a zamieril odhadom na Kodaň.
Pristáli na prázdnom poli neďaleko cesty. Helikoptéra mala GPS a jej súrodenci by ich vystopovali.
Salvator vzal Erin za ruku a palcom ju hladil na pokožke. Z nejakého dôvodu ju to vzrušilo.
Dostali sa na cestu, po ktorej vykročili, až kým sa nedostali do prvého mesta. Tam Conor použil svoje hókusy-pókusy, aby zavolal Willovi a ten po nich poslal auto.
Erin sa po celý čas obzerala a čakala, kedy na nich niekto spoza rohu vyskočí. Nedokázala odhadnúť, ako zareagujú jej súrodenci. Pôjdu proti nej? Dúfala, že nie. Za ten krátky čas si na nich zvykla.
Neľutovala však svoje rozhodnutie. Sediac na lavičke v parku nenápadne pozrela na tichého Salvatora. Usmial sa na ňu.
„Ďakujem, že si mi verila. Naozaj si... nespomínaš?“
Pokrútila hlavou. „Mala som len pár zábleskov. Ale ty... spomenula som si na pocity. Dáva to zmysel?“
Pritiahol si ju k sebe. Už sa nebála. „Väčší než si myslíš. Nájdeme spôsob, ako ti vrátiť aj zvyšok pamäte. Je to dôležité.“ Aby na ňu mohol nakričať za ten kúsok s Juliusom. Ale to urobí až keď bude vedieť, že svojimi nadávkami a krikom túto ženu nezlomí a neodoženie. Len potrestá.
Oprela sa oňho. „Ale čo sa mi stalo? Pátral si po mne? Kto mi to urobil?“
Vzdychol. „Erin, mali sme ťa za mŕtvu.“ Len tá samotná veta ho takmer rozplakala. „To, čo sa ti stalo nie je nič dobré. Si si istá, že to chceš vedieť?“
Striasla sa. „Ukrývaním sa pred pravdou ju nezmažem.“
Nadvihol kútik pier. Je to niečo, čo by povedala jeho premúdrelá Erin a dodala k tomu nejakú psychologickú poučku. Julius jej možno vzal spomienky, ale nezabil jej osobnosť.
„Mám nepriateľa. Teda nie ja, všetci. Je to démon,“ začal zľahka a hladil ju na boku. „Mysleli sme si, že chce zabiť mňa, ale v skutočnosti šiel po tebe. Podcenili sme ho.“
„Prečo po mne?“
Preglgol. „Pre tvoj pôvod. Ty samotná by si dokázala dostať upírov na kolená. Uťal by si ruku za tú príležitosť.“
Zdvihla k nemu zvedavý pohľad. Pochopí niekedy tohto muža? „A napriek tomu ma chceš pri sebe? Keď som taká nebezpečná?“
Prestal ju hladiť a posadil si ju na kolená. Nežne jej prehrabol vlasy a prinútil ju pozrieť mu do temných očí. Z nejakého dôvodu jej napadlo, že nech má už akýkoľvek pôvod, on je stále ten silnejší. Len to nedáva najavo. „Erin, ty by si nikdy vedome neohrozila mňa ani moje kráľovstvo. Zbožňuješ mojich upírov. Tajne, ale zbožňuješ. Dôverujem ti s vlastným životom.“
Srdce sa jej rozbúchalo. „Vážne?“
Prikývol. „A ešte si ma nesklamala.“ Cvrnkol jej hravo do nosa.
Uvoľnene sa usmiala a on tiež. „Takže... naozaj som tvoja budúca kráľovná?“ Tak nejako jej tá myšlienka pripadala... nová.
V očiach mu zaiskrilo. „Úprimne, ty si mojou kráľovnou už trinásť rokov, len som bol príliš hlúpy a nevšimol si to.“ Palcom jej prešiel po spodnej pere.
Zvedavo mu zahryzla do prsta. „Prečo mám pocit, že nie vždy sme si boli blízki?“
Smutne sa odtiahol. „Nechcem ti klamať, Erin. Spomenula si si na bolesť a prežila si jej dosť. A poviem ti všetko o nás, ale myslím si, že ešte nie je vhodný čas, aby si bola konfrontovaná s týmito faktami. Mali sme ťažkú minulosť. Brutálnu, povedal by som.“
Striasla sa, ale nepohla sa od neho. Verila mu. Už pred stratou spomienok. Nevedela prečo a ako, a bolo jej to jedno. Ten muž si dal veľkú námahu nájsť ju a riskoval vlastný život. Neposlal svojich poddaných vybojovať jeho bitku. „Nevzdal si sa. Ani ja to neurobím.“ Objala ho. „Pretože viem, že som od teba mohla ujsť a zostala som.“ Aspoň podľa tých pár úlomkov spomienok.
Zaboril nos medzi jej krk a plece. „Nikdy som nepochopil, prečo si zostala. Ale som rád.“
Conor, doteraz stojaci v diskrétnej vzdialenosti, k nim pomaly podišiel. „Už vidím auto. Will je tu.“
Po ceste k nim dofrčal sedemmiestny Citroën, z ktorého vystúpila drobná blondínka a vysoký, svetlovlasý muž desivej postavy.
Obaja akoby si vydýchli, keď ju uvideli, hoci žena na chvíľu sklopila pohľad. Previnilo.
„Ja som tušil že ťa len tak niečo nezabije,“ povedal obor a uväznil ju v objatí.
Nebránila sa, ale ani si naňho nespomínala.
Salvator pochopil jej zmätok a pritiahol ju k sebe. „Erin, toto je Wil, môj šéf bezpečnosti a Zoe patrí k mojej najužšej ochranke,“ predstavil ich.
„Ach, teší ma. Poznali sme sa... predtým?“
Obaja nadvihli obočie.
„Erin si vybavuje len útržky svojho života,“ vysvetlil Salvator. „Ani na mňa si na začiatku nespomenula.“
Will na ňu ľútostivo pozrel. „To ma mrzí. Ale už to bude dobré. Sľubujem.“
Prikývla. Nechala sa odviesť k autu, kam sa všetci naskladali a s Willom za volantom vyrazili do Kodane.
„Máme letenky,“ oznámila Zoe. „A našťastie som mala dosť rozumu, aby som vzala Erinine staré doklady. Vasilymu sa podarilo vymazať jej policajné záznamy.“
Salvator preplietol svoje prsty s Erininými. Hanblivo sa usmiala, ale neodtiahla sa.
Viezli sa sotva pár minút, keď Zoe prišla esemeska. Lenivo mrkla na mobil.
Od Oliver: Si sama?
Zamračila sa nad tou otázkou. Oliver je teoreticky jej nadriadený, hlavný Salvatorov agent a podlieha len Willovi.
Sme v aute, odpísala neutrálne.
Nepovedz im, že ti píšem.
Prečo?
Bezpečnostná otázka – tvoj obľúbený koktejl?
Pootvorila pery. Oliver si overuje jej totožnosť? Zbláznil sa? Začínala mať nepríjemný pocit. Tretina A negatív, tretina nulky a tretina vodky s kolou, odpovedala. Okamžite však napísala vlastnú otázku. Tvoja obľúbená pornohviezda?
Hlúpa, ale dobrá otázka. Všetci agenti o sebe vedia viac než by chceli a je dosť zlé, ak sa začnú navzájom podozrievať. Oliver očividne prišiel na niečo veľmi podozrivé.
Piper Perri.
Zagúľala očami. Pomohlo by, keby sa na ňu tak nepodobala. Posledné čo potrebuje, je sexuálny záujem od Olivera.
Tak čo sa deje? Neveríš mi?
Momentálne verím len tebe. Vypni si zvuk na mobile, pošlem ti video.
Urobila, ako prikázal a čakala, kým sa načíta súbor. Potom si ho zvedavo pustila. Bol to záznam z bezpečnostnej kamery na požiarnom schodisku Salvatorovho sídla pred výbuchom.
Oči sa jej rozšírili, ale mala dosť rozumu, aby si kontrolovala tlkot srdca aj dych.
Vie o tom ešte niekto? napísala Oliverovi.
Nie.Pretože ak zradca nie je medzi vami, je stále v Británii. Určite už vie, že Erin žije.
Zahryzla si do pery. Toto je zlé, veľmi zlé. Zívla a nenápadne vytiahla spod bundy zbraň. Proti upírom guľka veľa nezmôže, ale dobrá rana do hlavy je niečo, čoho sa aj oni boja. Bolesť je nehorázna a čas zotavenia dlhý.
Zo zadného sedadla namierila vpred a odistila ju. Okamžite na nej pristáli všetky oči.
„Will, zastav a vystúp z auta s rukami nad hlavou,“ povedala vážne.
„Hrablo ti?“ okríkol ju Conor spredu. Erin zalapala po dychu a Salvator si ju pritiahol do náručia tak, aby ju zaštítil.
„Zoe, čo to robíš?“ dohováral jej Will, ale spomaľoval.
„Urob, čo som ti povedala!“
Nervózne zastavil na kraji cesty kúsok od lesa. Zoe sa vyhrabala von a neprestávala naňho mieriť.
„Zoe, čo to má znamenať?“ dožadoval sa odpovede Salvator.

Podala mu mobil. „Oliver mi poslal video. Dva dni pred výbuchom zachytáva Willa, ako sa vkráda do sídla s plným batohom a vychádza s prázdnym, pričom do trávy ukrýva vysielačku signálu na detonáciu,“ oznámila mu rýchlo. Priblížila sa k zradcovi. „To ty si nám takmer zabil kráľa!“

22 komentářů:

  1. Vdaka za super pokracovanie. Verim ze situacia s Willom sa nejako vysvetli. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Čože?! Will?? tomu neverím... Ďakujem za ďalšiu kapitolu, veeeľmi sa teším na pokračovanie :) K.

    OdpovědětVymazat
  3. Páni, tak to bylo zajímavé. Moc děkuji za další úžasnou kapitolu. Těším se na pokračování :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Hezky se to zamotává, Děkuji moc za další kapitolu!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem za ďalšiu super kapitolu

    OdpovědětVymazat
  6. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji za další kapitolku !!!

    OdpovědětVymazat
  8. Ďalšia super kapitola,vďaka.

    OdpovědětVymazat
  9. Alexa to ako vážne 😮😮 ty vole zase ma šokuješ dejom, ale určite to v ďalšej kapitolke vysvetlíš 😁 Will by určite nezradil 👍 Ďakujem za ďalšiu super kapitolku a už sa neviem dočkať pokračovania 😉😉😉

    OdpovědětVymazat
  10. Ani ja neverím, že by bol Will zradca, či??? Za tým, bude určite niečo iné;-)
    vdaka za dalšiu napínavú kapitolu:-)

    OdpovědětVymazat
  11. Děkuji za zajímavou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  12. coooo? Will? tak to urcite nie. Alex co nam to robis. mam infarktove stavy :D :D :D a dakujme ti za pokracovanie

    OdpovědětVymazat
  13. Ďakujem za pridanie dalšej skvelej kapitoly:)

    OdpovědětVymazat
  14. Ďalší krôčik ku spomienkám,ďakujem super

    OdpovědětVymazat
  15. Srdečná vďaka za ďalšiu skvelú kapitolu... :-);-)

    OdpovědětVymazat