pondělí 18. července 2016

Temné pouto - Kapitola 17



Zoe stepovala pred dverami Salvatorovej pracovne. Pred polhodinou celý palác ťahal slamky a ona skončila s krátkou. A teraz musí nasypať soľ do stále otvorenej rany svojho kráľa.
Will na ňu z konca chodby zazrel a popohnal ju.
Ukázala mu prostredník a bez zaklopania vošla.

Salvator ako vždy sedel za stolom, ale počítač mal vypnutý. Namiesto toho hľadel na zarámovanú fotku Erin. Dva dni po jej pohrebe s hrôzou zistil, že žiadnu nemá, pretože sa nenamáhal fotiť ju. Našťastie našiel jej životopis a odvtedy na ňu hľadel celé hodiny.
Zoe by najradšej priznala, že je Brianovou špiónkou. Spôsobila by mu menšiu bolesť.
„Salvator,“ oslovila ho opatrne.
Nereagoval.
Posadila sa do kresla pred ním. „Salvator, miláčik, niečo ti musím povedať,“ začala nežne. Len ona si mohla dovoliť volať ho miláčik. Zbožňoval ju ako malú otravnú sestru.
Vzhliadol a jeho tmavé oči po prvý raz nevyzerali mladistvo. Zračili sa v nich všetky tie prežité roky.
Zoe preglgla. „Počúvaj ma. Will dnes ráno kontroloval databázy.“ Upíri sú načierno napojení na policajné servery a majú program, podľa ktorého dostanú echo len čo sa upíri nejako dostanú do problémov s úradmi. Program je natoľko vyspelý, že zaznamenáva aj tváre pre prípad, že by upíri použili falošné mená. „Vieš že v nich máme fotky všetkých upírov.“
„Kto je v maléri?“ opýtal sa  zlomene.
„Nikto. Ako som povedala, Will rutinne kontroloval zhody. Upíri sú v poriadku. Po Erininej smrti sme však nevymazali jej údaje, ale keďže neboli v upírskych zložkách, systém nás  na ňu neupozorňuje.“
„K veci, Zoe.“
Položila pred neho policajnú fotografiou Erin. Bola na nej vydesená, bledá a akoby duchom neprítomná. „Toto sa objavilo v Dánsku pred niekoľkými týždňami.“
Oči sa mu rozšírili a okamžite ožil.
„Policajná správa hovorí, že stratila pamäť. Našli ju podvyživenú, ako chcela ukradnúť nejaké jedlo. Poslali ju do liečebne pre psychicky chorých.“
Kráľ sa postavil v celej svojej výške a napol svaly. „Letíme do Dánska.“
„Už máme letenky. Will, Conor a ja ideme s tebou. Máš hodinu na zbalenie.“
Zvládol to za desať minút vrátane nadávania. Sediac v aute a neskôr v lietadle ho zaplavovala nádej. Erin žije. Musí. Nájde ju a aj keby sa jej nikdy nemala vrátiť pamäť, získa ju späť.
Ale je to ona? ozval sa nepríjemný hlások v jeho hlave. Nesmie zabúdať, že má nepriateľov a to stvorenie na fotografií sa sotva podobalo energickej žene, ktorá ho dokázala dostať na kolená. A ako si polícia mohla nevšimnúť jej zuby?
Dánskemu dvoru svoj príchod neohlásili. Spôsobilo by to len problémy a spomalilo ich pátranie. Použili falošné doklady, pod ktorými neboli v upírskych databázach a okamžite sa odviezli na policajnú stanicu.
Tam dostali adresu liečebného inštitútu, kam ju umiestnili.
O ďalšie tri hodiny neskôr ich privítal postarší lekár. Zdráhal sa podať závažné informácie. Kým ho Salvator, Conor a Will zabávali, Zoe sa vkradla do kancelárií a hľadala záznamy.
V papieroch nič nenašla, ale počítače jej pomohli. Niekto Erininu zložku vyhodil, ale nezmazal. Vytlačila si ju. Podľa všetkého ju liečila akási Kristina Kingová. Tá podpísala jej prepustenie v deň, keď si ju vzala na starosť.
To nemôže byť dobré znamenie.
Opäť v aute si štyria upíri podávali papiere. Salvator ich niekoľko od zúrivosti roztrhol.
Will zavolal Vasilymu Ruskému, ich dodávateľovi techniky a prvotriednemu hackerovi. Nadiktoval mu meno lekárky a adresu inštitútu.
Sotva hodinu na to dostali mail so všetkým, čo ruský kráľ vydoloval.
„Rodina Kingovcov má celú sieť podobných ústavov,“ zhrnul Will. „Traja bratia a sestra. Nemajú normálnu adresu, len schránku.“
„Niekde bývať musia,“ vrčal Salvator.
„Podľa Vasilyho niečo skrývajú. V moderných záznamoch nič nie je, ale našiel pár storočí staré naskenované listiny, kde akási rodina Kingovcov kúpila celý ostrov a dala ho vymazať z máp.“
„Máme jeho polohu?“
„Áno. Chce to len transport.“
Salvator  bol ochotný tam aj doplávať, len aby zistil čo sa stalo s jeho milovanou Erin.

Erin. Tak sa volá. Prišla na to v jedno ráno po prebudení. Postupne sa jej vynárali ďalšie kúsky. Má dvadsaťdeväť rokov. A je psychologička. Dokázala odrecitovať desiatky poučiek a diagnóz.
To uľahčilo Kristine prácu.
Najväčším šokom bolo, keď jej ona a traja čiernovlasí muži – jej bratia – oznámili, že je ich stratená sestra.
Dostala celú lekciu o existencii upírov a ich zvykoch. Keď si ich slová vypočula, jej myseľ ich potvrdila nejasnými spomienkami.
„Náš rod bol a doteraz je hlboko zatracovaný,“ vysvetľoval jej Noah v jedno upršané popoludnie. „Kvôli genetickej výbave môžeme ovládať upírov ako bábky. Brať im život. Alebo ho dávať.“
Erin sa striasla, akoby podobnú dilemu už zažila. „A robíte to?“
Uprel na ňu svoje hlboké modré oči a pokrútil hlavou. Obľúbil si ju v momente, keď prehovorila, aby im začala nadávať za únos. „Sme najmladšia generácia. Ja mám tristojedenásť rokov. Gavin je o päť rokov starší a dvojčatá majú sedemdesiat.“
„Takže som rodinný drobec?“
Zasmial sa a pohladil ju po vlasoch. „Všetci sme sa na teba tešili. Ale v deň keď si sa narodila... nikdy by nás nenapadlo, že lovci ťa nezabijú. Urobili to mame.“ V tvári sa mu objavila bolesť a smútok.
„Noah,“ dotkla sa jeho ruky. „Prosím, povedz mi čo sa stalo. Potrebujem pochopiť kto som.“
Prehrabol si atramentové vlasy. „Mama s otcom nechceli, aby si sa narodila bez lekárskej pomoci. Najali niekoľko sestier a jedného doktora, ktorí s nami bývali v Kodani niekoľko týždňov pred tvojím narodením. Keď to prišlo, nastali problémy. Mama potrebovala cisársky rez a nevšimli sme si, že jedna sestra sa vyparila. Patrila k lovcom. Vpustila ich do domu. Bránili sme rodičov ako sme len mohli, ale zranili nás. Polámali nám kosti a zavreli nás v tvojej izbičke. Počuli sme, ako mama prosí, aby jej vrátili dieťatko. Potom plakala za otcom, ktorého pred ňou zabili. Nakoniec ustal aj jej krik. Zapálili dom a odišli.“ Noah žmurkol, aby potlačil slzy. „Gavinovi sa podarilo oslobodiť a preplaziť sa do pôrodnej sály.“ Smrkol. „Otcovi odsekli hlavu. Mama mala stále rozrezané brucho a v krku kôl. Okolo nej kaluž krvi. Plamene mu zabránili niečo urobiť. Odtiahol nás von a tam sme sa dali do poriadku. Ty, mama a otec ste ale boli stratení. Personál ušiel. Prisahám, keby sme čo i len tušili že ťa nezabili...“ Zovrel päste.
Erin ho jemne pohladila po líci, tvár zmáčaná slzami. „Nie je to vaša vina.“
Objal ju a pobozkal na hlavu. „Si malý zázrak. Kiežby sme vedeli, čo sa ti stalo. Zabijem každého, kto ti ublížil.“
„Nie som si istá, či si chcem spomenúť,“ priznala placho. Svoju novú rodinu mala rada a cítila, že medzi nich patrí. Ale uprostred noci sa stále budila s podivným pocitom, že nie je tam, kde má byť.
Do miestnosti vošla zamračená Kristina. „Vasily nám hackol niekoľko serverov,“ oznámila.
Noah pustil Erin a vzal si od sestry tablet. „Po čom šiel?“
„Našich nehnuteľnostiach.“
„Kto je Vasily?“ opýtala sa Erin.
Kristina ju s úsmevom pohladila po vlasoch ako malú sestru a usadila sa na kávový stolík. „Ruský kráľ upírov. Počítačový maniak. Zásobuje upírov technológiami.“
„Je zlý?“
Súrodenci sa zasmiali. „Je úplne neškodný. Trochu mentálne narušený, ale ktorý upír nie je?“ zamyslela sa Kristina.
Erin pozrela ponad jej hlavu. Cez okno uvidela tmavú šmuhu na oblohe blížiacu sa k ostrovu. „Čo je to?“ ukázala prstom.
Kristina sa otočila a zaostrila. Vyskočila na nohy. „Helikoptéra. A nie naša.“ Jednu mali Gavin s Emerym, ktorí šli do Kodane vybaviť Erin doklady. Nie práve legálne papierovanie im potrvá celé dni.
Noah sa postavil k sestre. „Rozhodne nie naša.“
„Idem po bazuku,“ oznámila ležérne upírka a zmizla na chodbe.
Noah vzal zmätenú Erin za ruku a spoločne vyšli z domu, odkiaľ pozorovali približujúci sa stroj.
Kristina sa k nim čoskoro pripojila aj s obrovskou rúrou na pleci. Nikto nepochyboval, že pri prvom náznaku nebezpečenstva vystrelí.
Helikoptéra zakrúžila nad domom, ale nepristála na jasne vyznačenej ploche. Namiesto toho sa otvorili dvere a po oboch stranách sa z nej spustili dve postavy v kuklách.
Po lane sa spustili nadol a posledné metre hladko zoskočili.
Erin, zaseknutá medzi súrodencami pootvorila pery. Obe postavy boli v čiernom, stavaní ako zabijaci.
Cez hluk helikoptéry nič nepočula. Noah hladko vytiahol poloautomat a dýku a oboje namieril na postavy.
Jedna z nich dala helikoptére pokyn vzdialiť sa a zložila si kuklu.
Erin sa zasekol dych. Ten muž bol stelesnením hriechu! Svetlé vlasy po plecia, strapaté. Nebezpečné tmavé oči. Pevná čeľusť. Niečo v jej vnútri zabolelo. Kto je to?
„Erin!“ oslovil ju v šoku a podišiel vpred bez ohľadu na všetko, čo naňho bolo namierené. Mieril priamo k nej!
Od strachu pred tým obrom cúvla a roztriasla sa.
Zastavil sa. „Ty žiješ!“ Sú to slzy v jeho očiach?
Stále s otvorenými ústami sa pokúsila prehovoriť, ale jeho zjav ju obral o slová. Je taký silný...
„Kto si a čo robíš na súkromnom majetku?“ opýtal sa Noah nepriateľsky.
Neodtrhol od nej spaľujúci pohľad. „Som Salvator Anglický. A tá žena medzi vami je moja budúca kráľovná!“
Ustúpila o ďalší krok. Bezradne krútila hlavou. Desil ju asi tak isto ako ju priťahoval. Čo by s ňou urobil, keby ju dostal do svojich mocných rúk? A prečo jej je pri tom pomyslení horúco?
Aj druhý muž si zložil kuklu. Tiež mal svetlé vlasy a príťažlivú tvár, ale nevplýval na ňu ako Salvator. „Čo keby ste odložili zbrane? Neprišli sme sem bojovať,“ vyjednával.
„Hovor za seba,“ zavrčal Salvator a vyceril zuby. „Prečo ste uniesli Erin?“
Kristina usúdila, že bazuka je v tejto chvíli zbytočná a hodila ju na zem. „Myslím, že správna otázka je: Ako si mohol dovoliť, aby žene ktorú máš stavať nad všetky ostatné, niekto ublížil?“
Znovu len zavrčal. „To nie je tvoja vec. Vráť mi moju kráľovnú a nikto nemusí umrieť.“
Má ísť s týmto násilníkom? Vzlykla a ukryla sa za Kristinu. Tá veľavýznamne pozrela na Salvatora. „Nemám pocit, že si to želá.“
Jeho oči opäť pristáli na nej. „Erin, prosím. Ja viem, že si na mňa nepamätáš, ale niekde vnútri musíš vedieť, že by som ti nikdy neublížil,“ presviedčal ju zúfalo. „Posledné mesiace ma zabíjali. Nerozlúčila si sa.“
Absolútne netušila, o čom to hovorí. Krčila sa za Kristinou. Nedôverovala mu. Niečo... niečo ju pred ním varovalo. „Nepoznám ťa,“ povedala tichučko.
Bolesť, ktorá sa mu objavila v tvári zasiahla aj ju. Hlboko. Do srdca. Prečo? Je to pre ňu cudzí človek.
„Ale poznáš.“ Priam cítila, ako chce prekonať tých pár krokov, ktoré ich oddeľovali, a dotknúť sa jej. „Žili sme spolu trinásť rokov, Erin. Vždy si mi kecala do kraľovania. Pomohla si mi vychovať Aislin. Sakra, vypustila si mi pneumatiky na Rolse, keď som odmietol prispieť Jordane na útulok pre bezdomovcov!“
Mená, udalosti. Nič jej to nehovorilo. Aislin? Jordana? Sú to jej priateľky? Kolegyne? Opäť len pokrútila hlavou.
Salvator zúfalo zastonal. „Títo ľudia ťa uniesli. Vymazali tvoje záznamy odvšadiaľ, kde si bola, aby ťa nikto nenašiel,“ pokúsil sa poštvať ju proti nim.
„Museli sme!“ bránila sa Kristina. „Erin je upírka, nechceme aby sa o ňu zaujímali ľudia.“
„Alebo jej blízki, čo?“ prskol.
Urobila krok vpred. Bojovne zdvihla bradu. „My sme jej blízki. Jej rodina. A ochránime ju lepšie než ty!“
Odfrkol si. „A týmto ste ju obalamutili? Erin nemá biologickú rodinu. Je posledná svojho druhu.“
Noah zalapal po dychu a vymenil si s Kristinou vydesený pohľad. On to vie! Vie kto je Erin. Pristúpil k sestre. Tisícky rokov sa ukrývajú, aby sa ich upíri znovu nepokúsili vyhladiť zo strachu, že im niekedy budú chcieť vládnuť. Salvator ani netuší, že si práve podpísal rozsudok smrti. S touto nebezpečnou vedomosťou ostrov neopustí. On, ani jeho kamarát.
„Kristina, odveď Erin,“ povedal vážne.
Upírka ho poslúchla a začala ťahať Erin k domu. Tá sa neustále obzerala.

Noah odhodil zbrane. „Neviem, odkiaľ máš túto nanajvýš znepokojivú informáciu, ale jedno by si mal vedieť.“ V očiach sa mu nebezpečne zablyslo. „Svoju sestru ochránim za akúkoľvek cenu.“ Prstom ukázal na Salvatora a potom na Conora. Obaja muži v tej chvíli pochopili, že Erin očividne nie je jediná svojho rodu, pretože ich mysle sa podriadili nevyslovenému príkazu a dobrovoľne sa nechali zavrieť do cely hlboko v podzemí paláca.

24 komentářů:

  1. Budu se opakovat, ale jsi úžasná. Tvoje příběhy jsou naprosto skvěle. Moc děkuji za další kapitolu. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  2. Ale nie:-( :-( :-( opäť taký nečakaný zvrat;-) som zvedavá, čo im spravia-ved Salvatorovi sa nemôže nič stať, kedže je hlavný hrdina;-) a prečo všetko nevysvetlili od začiatku??? som zvedavá a napätá na dalšie pokračovanie a vdaka za dalšiu skvelú kapitolu:-)

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. páči sa mi tvoje uvažovanie - že Salvatorovi sa nemôže nič stať, keďže je hlavný hrdina:D kiež by to platilo o všetkých príbehoch...

      Alexa

      Vymazat
  3. dakujem dakujem za dalsiu perfektnu kapitolu, lebo uz som mala pomaly abstak :D :D mam uplne sanku doloe takyto sled udalosti som fakt necakala. moc sa tesim na dalsiu, som zvedava co bude dalej :)

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. som rada, že viem stále prekvapiť;)

      Alexa

      Vymazat
  4. Skvělé, děkuji moc za další pokračování!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem za dalsiu uzasnu kapitolku. GabiM

    OdpovědětVymazat
  6. božínku Alexa ty ma týraš s takýmto dejom :o( som úplne paf z deja a teraz na tŕňoch čo sa bude ďalej diať :o) Len škoda, som si myslela, že si aspoň trošku Erin na Salvatora spomenie, chudák ten teraz musí z tej jej amnézie šalieť :o( Alexa zase veľmi pekne ďakujem za ďalšiu super premakanú kapitolku (aj keď si to potvorka utla v takej napínavej časti :o))) a už sa neviem dočkať na pokračovanie, čo si si na nás nachystala ďalšie :o)) šup, šup s novou kapitolkou sem :o))))))

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. netýram - ja udržiavam zdravý srdcový tlak svojich čitateliek:) a vieš že pôvodne som mala v pláne, že pamäť stratí Salvator?:D si predstav, ako by šalela Erin:D

      Alexa

      Vymazat
  7. Chudák Sal konečne ju najde a ona nič si nespomína kruté, skvelé som nadšená a ďakujem som zvedavá ako to bude ďalej

    OdpovědětVymazat
  8. Supér, moc děkuji za další skvělou kapču. Jsem strašně napnutá na pokračování. Díky, díky. Renča :-) :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Vďaka za ďalšiu super kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  10. Moc děkuji za další kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  11. Je to stále napínavější. Píšeš perfektně. Už se těším na další kapitolu. Díky.

    OdpovědětVymazat
  12. Super kapitola, moc díky. Katka

    OdpovědětVymazat
  13. Prekvapenie, to je slabé slovo !!!Tak mi je Salvatora ľúto !!!

    OdpovědětVymazat
  14. Tak toto je zaujímavé,som zvedavá čo si na nás prichystala nabudúce,dakujem :)

    OdpovědětVymazat
  15. Ďakujem veľmi pekne za preklad:)

    OdpovědětVymazat
  16. Srdečná vďaka za ďalšiu kapitolu... :-);-)

    OdpovědětVymazat