čtvrtek 7. července 2016

Pokušení na ledu - Kapitola 7



Dočerta! pomyslela si Michaela, vydesená. Mala na sebe Sebastianov ochranný odev. Stál tu ako kačka na odstrel a mohol byť trafený kdekoľvek. Jednu vec vedela Michaela naisto: nebol to čistý priestrel. Aj ona by bola potom zranená. Doslova mala pocit, akoby jej srdce prestalo biť, zatiaľ čo sa jej podarilo vymotať sa a postaviť sa pred neho. Používajúc obe ruky ako aj svoje oči, prezerala si jeho hruď a hľadala veľkú ranu po guľke.
„Doparoma s tým, Tremayne. Neopováž sa mať nejakú dieru v –“
Obe jej ruky uchopil do svojej jednej a znova ju strčil za seba. To ju fakt nasralo. Zatočila sa jej hlava, keď sa k absolútnej hrôze pridalo aj podráždenie. Bol by z nej nanič agent v teréne. „Daj mi už pokoj, doparoma. Prestaň so mnou zametať, Tremayn-“

Pach jej udrel do nosa skôr, ako sa jej podarilo vykuknúť spoza Sebastianovho bicepsu. „Čo sa to-“ Cohen ležal na zemi, z jeho tela vytekali rôzne tekutiny. Obrovská mláka šokujúco červenej krvi bola na mieste, kde mala byť jeho hlava. Po niekoľkých hromových úderoch srdca sa jej pohľad pomaly zodvihol, keď jej mozog spracoval nedávne udalosti. Niekto zastrelil Sebastianovho partnera ešte predtým, než sa mu podarilo vystreliť tú smrteľnú ranu. Zaplavila ju úľava, a potom sa rovnako rýchlo rozptýlila, nahradená hrôzou.
Popov, Ling a Malard sa vrátili! Sprevádzalo ich šesť strážcov, ktorí sa postavili do dverí. Už len samotných stoštyridsať kilogramov Afanaseia Popova dokázalo blokovať tie dvere. Pred pár mesiacmi ju udrel tak silno, kvôli istému priestupku, až omdlela. Jeho výraz hovoril, že teraz bol pripravený urobiť niečo horšie. Michaela sa zachvela.
Popov urobil krok na stranu, aby uvoľnil miesto pre drobného Bin-gwena Linga, ktorý bol vysoký sotva stopäťdesiat centimetrov. Bol to klasický prípad trpaslíka so syndrómom – pripravený vám odtrhnúť hlavu, aby vám ukázal, že to dokáže, vždy si to kompenzujúc nesprávnym spôsobom. Aj on bol skurvený psychopat. Netolerujúci ani najmenší priestupok, bol sarkastický, neurotický sadista, špecializujúca sa na mučenie bojovým umením, ktoré spôsobovalo znehybňujúcu sa bolesť bez toho, aby zanechalo stopy. Vedľa neho stál Malard. Domýšľavý blbec bol zvyčajne nenápadný, okrem prípadov, kedy sa správal ako protivný a zlomyseľný had, ktorým aj bol. Jeho tenké pery boli natiahnuté do divokého úsmevu, odhaľujúc tak celú sadu veľkých, zlých britských zubov. Traja starší vedci boli sadistickí bastardi, ale boli to svalnatí ruskí strážcovia, ktorí držali v rukách automatické zbrane. Skvelé!
Každá pištoľ bola namierená na Sebastianovu hlavu. „Stáť,“ povedal Popov energicky. „Ruky nad hlavu. Vy tiež, doktorka Gieseová.“
Sledoval až príliš veľa amerických filmov, pomyslela si Michaela, zodvihnúc ruky, zatiaľ čo muži pokročili viac do izby. Každé vlákno jej bytia bolo vyladené na Sebastiana, zatiaľ čo on nepatrne presunul svoju váhu.
Zlý nápad, veľmi zlý nápad. Deväť na jedného – no dobre, jedného a štvrť. Prešla celá večnosť od jej posledného výcviku, formalita, keď sa pripojila k T-FLAC-u. Bola jedným z mozgov. Nebola veľmi schopná bojovať rukami, dokonca ani vtedy. Možno, že bola štíhla a rýchla, ale nebola dostatočne silná, aby zložila muža so zbraňou, odhodlaného zabiť ju, a rozhodne nebola dokonale vycvičená na troch zloduchov. Vtedy so Sebastianom bojovala zo všetkých síl a sotva mu ublížila viac než nejaký bzučiaci komár.
Pohľadom prešla po celej miestnosti, hľadajúc akúkoľvek zbraň. Všetko bolo priskrutkované, súčasťou niečoho iného, pripojené k niečomu nehnuteľnému, alebo mimo dosah je rúk. Žiaden sochor ani uzi (typ samopalu izraelského pôvodu – pozn. prekl.). Doriti.
 Muži vbehli do miestnosti, vytvoriac pred nimi polkruh.
„Vyššie.“ Popov vytiahol malú čiernu pištoľ a pridal ju do arzenálu, ktorý na ich mieril. Hlavňou pokynul na Sebastianove zodvihnuté ruky a on ich poslušne zodvihol o ďalšiu štvrtinu centimetra. „Kto vás poslal? Američania? Rusi?“ To, že by Tremayne mohol byť Rusom, Popova nepotešilo o nič viac, ako tá druhá možnosť. Zrejme ho to naštvalo ešte viac.
S nervami natiahnutými ako gumičky, a bez toho, aby odvrátil svoj nežmurkajúci pohľad, Popov prehovoril na Michaelu, keď prestúpila z nohy na nohu. „Prosím, nehýbte sa, doktorka Gieseová.“ Jeho prízvuk bol kvôli hnevu silnejší. „No?“ vyštekol, takmer nezrozumiteľne. „Ste vojak?“ Odmlčal sa, keď Ling potiahol za rukáv na jeho kabáte. „Čo je?“ Očividne podráždený kvôli vyrušeniu, sa Popov sklonil k nižšiemu mužovi, aby mu ten mohol pošepkať niečo do ucha.
Popova plešatá hlava prudko vystrelila hore a jeho oči sa prižmúrili do tenkých štrbín. „Čože?! Nemožné! Nie! To nemôže byť pravda. T-“ Preľaknuto zažmurkal za špinavými sklami svojich okuliarov. „FLAC...“ Popove slová vyzneli dostratena, jeho pokožka biela ako stena a posiata drobnými kvapôčkami potu, zatiaľ čo Sebastian sa proste... vyparil.
Vďaka za upozornenie, zlatko.
Zmenil sa ako chameleón. Akákoľvek výhoda, akú Sebastian vymyslel, bola lepšia než táto ruská ruleta na mexický spôsob. Michaele sa podarilo vyzerať rovnako preľaknuto a nervózne ako tí zloduchovia, zatiaľ čo urobila krok dozadu, aby uvoľnila miesto pre Sebastiana, aby sa pohol pohybovať.
Neviditeľný Sebastian sa ubezpečoval, že Michaela bola tak ďaleko, ako sa len dalo. Nebolo tu nič, za čo by sa mohla ukryť. Musel sa znova ubezpečovať, že Michaela bola trénovaným profesionálom a že na sebe mala ochranný oblek, odetá do neho od hlavy po päty.
„Dočerta s tým!“ Angličan so zlými zubami urobil krok dozadu. „Ďalší čarodejník, preboha živého?“ Nie tak celkom. Ale bol celkom blízko.
„Mal si ho zastreliť hneď, ako si ho uvidel,“ vykríkol ten Číňan, Ling, zúrivo sa obzerajúc a mávajúc rukami pred tvárou, ako keby tak chcel odplašiť ducha.
Ducha chameleóna, pomyslel si Tremayne spokojne, zamerajúc sa na najbližšieho strážcu a vytrhnúc mu zbraň z ruky.
Bum. Bum. Bum.
Traja z ochranky rýchlo za sebou padli na betónovú podlahu.
Bum.
Štvrtý na zemi.
Na okamih sa Lingove oči zaoblili strachom, keď ho Sebastian svojou päsťou prudko strčil do zárubne na dverách. Ling pri tom náraze zakopol, zúrivo sa obzerajúc okolo, jeho tvár sivá strachom. „Zastreľ ho! Zastreľ ho!“ Jeho hlas bol každou slabikou o oktávu hlasnejší. Sebastian mu vrazil päsť do sánky a ten chlapík sa zviezol na podlahu ako kameň, skrčiac sa cez prah, neďaleko Cohena.
Spustil sa chaos. Napriek svojmu mocnému telu sa ten tučný chlap pohyboval rýchlo, použijúc dvoch zvyšných bodyguardov a Angličana ako barikádu.
„Nesmie sa dostať cez nás,“ zvrieskol Popov, keď sa Sebastian vybral po jeho zbraň. Tučný chlap sa jej ale nehodlal vzdať bez boja a zovrel SIG vo svojej mäsitej dlani. Sebastian síce nebol viditeľný, ale bol hmatateľný. Urobil rýchly, premyslený výkop, ktorý mal poslať Popove pohlavné orgány niekam do oblasti okolo uší. Zatiaľ čo ten obrovský zloduch lapal po dychu, Sebastian pevne uchopil do svojich prstov tie Popove, pripomínajúce klobásu, zovreté okolo zbrane a pevne ich stlačil. Neustále sa pohyboval, uhýbajúc sa, ako sa ho ochrankári snažili chytiť. Guľka minula jeho hlavu, presvištiac na vzdialenosť jedného palca, potom s hlasným škripotom trafila do tvrdých kovových dverí za ním, minúc o milimeter Linga, stále v bezvedomí. Čím viac bola situácia horúcejšia a zmätenejšia, tým viac boli chlapi vydesení, a tým pokojnejší a sústredenejší bol Sebastian. Žil pre takéto situácie. Aj keď to, že bola Michaela v jednej miestnosti, taká vystavená nebezpečenstvu, ho nerobilo šťastným. Letmý pohľad, ktorým sa chcel uistiť, že je v poriadku, mu vyslúžilo úder od Linga, ktorý sa prebral a prikradol sa za ním, medzi telami dvoch bodyguardov. Pri Lingovom triumfálnom výkriku sa všetci obrátili. Teraz vediac, kde sa Sebastian približne nachádzal, všetci sa zbehli na to miesto a zároveň sa ho pokúsili chytiť.
On bol tou piraňou, pomyslel si Sebastian ponuro, padnúc na kolená a prelezúc pomedzi ich nohy, a prekradnúc sa k nim zozadu, zatiaľ čo oni rukami mávali naokolo, dúfajúc, že sa trafia. Vystrelil ďalšiu ranu, ktorá bola vychýlená, keď do neho Popov narazil svojím okrúhlym telom, čisto náhodne, lakťom do neho strčil a poslal Sebastiana na zadok. Sebastian uchopil prednú časť Popovej ťažkej bundy, stiahnuc ho na zem so sebou. Podarilo sa mu odkotúľať sa sekundy pred tým, než Rus s buchotom padol na podlahu. Popovi sa podarilo potiahnuť za spúšť na jeho SIG-u, ktorý stále zvieral v mäsitej pästi. Chrapľavý, prekvapený výkrik naznačoval, že niekto utrpel zásah. To bolo potvrdené prerušeným zvriesknutím a pádom, keď Angličan zakopol, naraziac do blízkeho stola. Nie fatálne, ale trochu to toho chlapa spomalí. Rus sa pretočil na kolená, potom sa tackavo vyštveral na nohy. Mal šťastie a podarilo sa mu kopnúť Sebastiana do hornej časti stehna. Bolesť vystrelila cez Sebastianove stehno a noha sa mu podlomila.
Ak padal, Popov ho zdrapol do dychberúceho, medvedieho zovretia, ktorý mu vyrazil dych z pľúc. „Mám ho! Mám ho!“

Za ním, Ling zapichol prsty do oblasti, kde mal Sebastian pečeň a urobil niečo s jeho vnútrom. Pred očami mu blikali a vírili olejovočierne bodky. Cítil sa, akoby mu niekto vytrhol vnútornosti. 

8 komentářů: