čtvrtek 28. července 2016

Pokušení na ledu - Kapitola 10



Tlmené zelené svetlo interiéru osvetľovalo krivky Michaelinej krásnej tváre, keď sa k nemu obrátila. Pípanie sonaru bolo v harmónii s bitím Sebastianovho srdca. Bože, bola úžasná. Všetko na tejto žene ho priťahovalo spôsobom, ktorý nedokázal vysvetliť ani – obzvlášť – sebe.
Načiahnuc sa, prebehol prstami po záplave jej strapatých vlasov, v tomto svetle tmavé, ale husté a lesklé a božské na dotyk.
„Nemôžeme tu sedieť –“
„Nebol som posadnutý dotykom, dokým som nestretol teba. Teraz ma všetko na teba vábi k dotyku.“

„Ale ako dlho- och!“
Položiac dlane pod jej paže si ju jediným rýchlym pohybom vysadil na kolená. Krátko vykríkla od prekvapenia a on povedal: „Kto povedal, že tu budeme len sedieť?“
Išla ochotne, aj keď s malými ťažkosťami. Priestor bol neuveriteľne malý a ona sa musela manévrovať pomedzi viac prístrojov a kontroliek než v aute, napriek tomu hundrala popod nos jemné protesty. „Ale ochranný odev-“
„Pššt,“ zašepkal slabým hlasom, bozkávajúc cestičku po jej vyklenutom hrdle. „Nehýb sa,“ upozornil ju, keď sa pomrvila, krútila, a nejako sa jej podarilo sadnúť si na neho obkročmo. Trvalo to niekoľko chvíľ krútenia sa, ale napokon usadila svoje roztiahnuté stehná na jeho lone.
„Och, áno.“ Jeho dych sa mu zadrhol v pľúcach, ako natlačila na jeho erekciu. „Tak je to správne.“
„My sme spolu, to je správne,“ zašepkala, prsty zapletené do jeho vlasov vyslali do jeho tela elektrický impulz, až mu na pokožke vyskočili zimomriavky. Usadiac svoj sladký zadoček hlbšie do jeho lona, olízala mu spodnú peru, potom ho do nej nie veľmi nežne uhryzla. „Túžila som po tebe od chvíle, ako sme sa spoznali,“ zamrmlala, prechádzajúc prstami po jeho uchu. Jej oči boli zamatovo hnedé, zreničky rozšírené v tlmenom svetle.
Sebastian rozopol zložité popruhy, ktoré sa tiahli spopod jej ľavej ruky až k jej boku. „Od prvého pohľadu som bol z teba unesený. Cítil som sa ako nejaký barbar. Ty v tých šatách? Ježiš. Chcel som si ťa prehodiť cez plece a bežať ako o život.“ V ušiach mu v nepravidelnom rytme búšila krv, keď jej stiahol vrchnú časť čierneho ochranného odevu, vyzliekajúc ju ako sladký kúsok ovocia. Jej prsia boli bledé v tlmenom zelenom svetle. V hrudi sa mu prepletali láska spolu s túžbou, zatiaľ čo hladil jej pokožku, krehkú ako kvetné lupienky. „Od tej chvíle na ničom nezáležalo. Chcel som ťa viac, než som chcel hocikoho a hocičo iné vo svojom živote. A keď si zomrela, Ježiš, aj ja som umrel.“ Jeho hruď sa stiahla pri tej spomienke a dych sa mu zasekol v hrdle.
„Vtedy nebol ten správny čas.“ Michaela sa trochu odtiahla dozadu, aby mu dovolila prístup k jej bradavke, potom zachrípnuto zafňukala, keď vtiahol tvrdý púčik medzi zuby a do horúcej jaskyne svojich úst.
„Kde som to-?“ Jej tichý hlas sa trochu roztriasol, a oči mala nesústredené, keď sa oprela rukami o jeho ramená, akoby sa snažiac nájsť rovnováhu. „Cítila som sa tak čertovsky previnilo, že som po tebe tak strašne túžila, keď som sa práve sľúbila stráviť zvyšok svojho života s Coleom- Ale... Bože, to je úžasné, neprestávaj! Nezamilovala som sa do teba do chvíle, než som videla, že si dosť silný, dosť čestný, aby si si nevzal, čo som ti chcela v tú noc dať.“
„Som dosť slabý na to, aby som si vzal to, čo mi ponúkaš teraz.“
Usmiala sa ako siréna. „Kiež by sme mohli, ale som... trochu... spútaná-“ Neomylne našiel ten skrytý otvor medzi jej nohami. Bola vlhká, jej šťavy pokryli jeho prsty, zatiaľ čo ručne preskúmaval jej sladký tunel.
„Och! Ženské ochranné odevy nemajú takú praktickú vymoženosť!“
„Hore,“ prikázal jej, hrozilo, že sa mu penis zlomí na polovicu. Zodvihla sa na tie potrebné centimetre, aby sa mohla dostať k jeho zipsu. Neochotne odtiahol jednu ruku zo šťastného miesta okolo jej prsníka a rozopol si džínsy. Voľný, nahradil svoje prsty a vkĺzol penisom do jej klzkej vlhkej horúčavy.
Chcel spievať ódy. Bože, bol to tak skvelý pocit. Bola úžasná. Dokonalá.
„Ach.“ Začala sa pohybovať, spočiatku pomaly. Napriek stiesnenému priestoru v ponorke, bolo tu dostatok miesta, aby pohybovala bokmi a hojdala sa na ňom. Vďakabohu, že ponorka svojou veľkosťou len pripomínala auto, ale nebola autom. Aspoň sa nemuseli báť žiadnych policajtov, ktorí by im klopali na zahmlené okná.
„Hej,“ dychčal, keď zrýchlila tempo, jej rytmus bol vynikajúci – úplne dokonalý. „Presne tak.“
Štyridsať metrov od nich preťali svetlá temnotu. „Zlí... chapci... robia ďalšiu pochôdzku.“
Hej. Videl ich pohybujúce sa svetlá, keď robili tretí okruh. Ale on na to zvysoka kašľal. Ak by teraz umrel, umrel by šťastný.
„Mal som pravdu.“
„V čom?“
Zastonal, jeho telo sa triaslo. „Si takmer sakramentsky dokonalá. Otázka znie, či z teba dokážem urobiť šťastnú ženu?“
Ruky mu zovreli hlavu, a ona sa zasmiala proti jeho hrdlu. „Blažene.“
Stále sa smejúc, pripojila sa k nemu a vyvrcholili spoločne. Nebol to taký orgazmus, pri ktorom vám odletí mozog z hlavy, ale skôr tiché ďakujem ti, Ježiš, za dar v podobe tejto ženy. Sebastian si túto chvíľu bude pamätať do konca života.
Nech bude akokoľvek dlhý.
„Pripravená?“ opýtal sa, zatiaľ čo jej začal obliekať vrchnú časť ochranného odevu, zastaviac sa, aby jej mohol vtisnúť predĺžený bozk na rýchlo bijúci tep na hrdle.
„Úprimne dúfam,“ odpovedala Michaela hundravo, keď mu pomáhala s jej oblečením, „že keď sa vrátime domov, budeš mať dlhšiu výdrž. Tieto rýchlovky sú fakt skvelé, ale ja sa teším na pomalé milovanie, ktoré bude trvať hodiny a nie minúty.“
Nemotorne padla späť na svoje sedadlo. Vlasy mala divoké okolo a oči jej iskrili. „Hodiny?“ Bohovia. Boli tak blízko k mrazivému, vodnému hrobu, no Sebastian sa cítil ľahko a slobodne a sakramentsky šťastne, než kedykoľvek predtým. Uchopil ju za teplé líce rukou, ktorá voňala ako ona. Vypálila do neho svoju značku. Prenikla do jeho pokožky.
„Máš to mať. Niekde, kde je horúco a sucho? Púšť? Hora? Pláž?“
„Prekvap m-“
Ďalšie torpédo prišlo odnikiaľ. Preťalo temnotu vody, zanechajúc za sebou čipkovanú brázdu, keď trafilo priamo do rímsy ľadu nad ich úkrytom. Kus ľadu o veľkosti Empire State Building sa odtrhol a začal klesať v pomalom pohybe vo vode priamo nad nimi. Skutočne nebolo kam ísť. Čas im vypršal skôr, než to čo i len jeden z nich očakával.


12 komentářů: