neděle 31. července 2016

Král Nymfů - Kapitola 26



Opustiť Shaye spiacu v jeho posteli – ich posteli, opravil sa Valerian – bola tá najťažšia vec, akú kedy urobil. Jej jemné, bledé vlasy rozprestreté na fialovom prestieradle boli éterické ako sen. Črty tváre mala uvoľnené, dĺžka jej mihalníc vytvárali na jej líčkach tiene. Pery navreté a ružové od jeho bozkov.
Už bol oblečený, rýchlo si na seba natiahol čiernu košeľu a nohavice skôr, ako stratí odhodlanie odísť. Ako vládca tohto paláca bolo jeho povinnosťou, postarať sa o svojich hostí. Ale viac ako to, chcel dozrieť na obranu a zabezpečenie paláca, aby bol dobre opevnený, silný dosť na to, aby odolal aj tým najtvrdším útokom.
Ten odklad, ktorý im bol dopriaty príchodom upírov, nepotrvá dlho, to vedel. Darius sa vráti. Valerian len dúfal, že to bude oveľa neskôr. Čím dlhšie bude môcť utužovať svoje spojenie so Shaye, tým lepšie.

Nemohol odolať, aby jej nevtisol cudný bozk na špičku nosa – čo sa ukázalo byť omylom. S povzdychom niečo nezreteľne zamrmlala. Jedno z tých slov mohlo byť jeho meno. Zrazu kvôli nej stvrdol, bol tak vzrušený, akoby si ju skôr ani nevzal. Odíď. Teraz. Skôr ako nebudeš môcť.
Kladenie jednej nohu pred druhú vyžadovalo všetku jeho koncentráciu. Ale dokázal to, jeho rýchle dlhé kroky pridávali na vzdialenosti.
Teraz keď sa Shaye rozhodla zostať, vedel, že jeho domov začne pretvárať na svoj vlastný, obdarujúc ho drobnými náznakmi svojej osobnosti. Izby pravdepodobne zaplnia kvety a jemu bude veľkým potešením získavať ich pre ňu. Maľby, farebné, malé vankúšiky. Vezme ju do mesta a kúpi jej všetko, čo bude chcieť, všetko čo bude potrebovať. Všetky veci, ktoré ženy potrebujú k zútulneniu domova. Bude mať všetko, splní každé jej prianie.
Keď vstúpil do jedálenskej siene, zaškeril sa. Stôl obklopovali upíri. Väčšina čiaš plná vybraných typov krvi, tým si bol istý. Bolo tu aj niekoľko nymfov, i keď väčšina bola v službe a ak nie v službe, milovali sa so ženami. Neboli tu prítomné žiadne ženy.
Layel, ktorý si nárokoval kreslo na čele stola, si ho všimol a kývol mu.
„To už si musel zabrať miesto kráľa, čo?“ Povedal Valerian s úškrnom. Zvalil sa na teraz prázdne miesto vedľa svojho priateľa.
„Samozrejme.“ Layel si odchlipol z čaše. „Nemyslím, že by si niekedy vyzeral tak nasýtene, Valerian.“
„To dokáže len životná družka.“
V Layelovom výraze sa mihol smútok. „Životná družka, no, na to si veľmi dobre spomínam.“
Layel svoju družku stratil už pred rokmi. Bola človek, pochádzala z tých z povrchu, ktorých odtiaľ bohovia vykázali a za trest hodili do mesta. Podliacka skupina drakov ju znásilnila a upálila. Nie Darius, ale kontingent mužov jeho predchodcu. Pre Layela nemalo význam, že bol Darius nevinný. Upírí kráľ pohŕdal všetkými drakmi a chcel ich zničiť.
Valerian si spomenul akú devastáciu musel Layel vydržať, keď objavil svoju milovanú spálenú. Jeho žiaľ bol neskutočný.
„Draci zajali skupinu nymfých žien,“ povedal Valerian, „a to je niečo, čo nemôžem dovoliť.“
„S radosťou ich pre teba získam späť,“ povedal kráľ upírov nadšene.
„Nie. Nedovolím tvojim upírom, prenasledovať ich. Chcem tam poslať mojich vlastných mužov, ale ak to urobím, budem musieť nahradiť ich stratu tu.“
„Chceš, aby sme zostali?“
Prikývol. „Ak môžete.“
Layel neváhal. „Ak nás potrebuješ, tak zostaneme. Viac tu nie je o čom diskutovať.“
Layel bol vždy takýto. Lojálny. Nehľadel na seba a svoj čas. A preto si Valerian ich priateľstvo tak cenil. Nebolo mnoho mužov tak ochotných pomôcť inej rase ako svojej vlastnej.
Ale ten kto si vyslúžil hnev kráľa upírov, sa stal jeho nepriateľom navždy. Layel žil pre ich utrpenie. Nikdy nezabúdal na neprávosť.
„Ďakujem ti, priateľ môj.“ Valerian ho potľapkal po chrbte. „Ak ma budeš niekedy potrebovať, som tu pre teba.“
Layelova tvár bola bledá ako tá Shaye, ale líca mu sfarbil nával červene. „Si dobrý priateľ, Valerian.“
„Ako aj ty.“ Vstal. „Vezmi si zvieratá, ktoré potrebuješ. Ak budeš mať chuť na ženu, obávam sa, že k tým sa dostaneš až vo Vonkajšom meste. Pred nami sa skrývajú.“
Layel vybuchol do smiechu. „To znamená, že sú múdre.“
Valerian si odfrkol. Neponúkol mu k použitiu ľudské ženy a Layel o tú poctu ani nežiadal. Nymfovia mohli svoje milenky zdieľať s inými nymfami, ale nie s ostatnými bytosťami. Tie ženy by potom na sebe nosili pach tých bytostí a žiadny muž nemal rád, keď jeho milenka páchla po inom chlapovi. No, nebola to celkom pravda. Vedel si spomenúť na niekoľko svojich mužov, ktorých to vzrušovalo.
„Čoskoro sa znovu porozprávame,“ povedal. „Musím sa postarať o palác.“
„Poznám ťa, Valerian. Chceš sa postarať o palác, ale tvojim skutočným cieľom je, čo najskôr sa dostať späť do postele.“
Zlomyseľne sa zaškeril. „Áno, vidím, že ma poznáš dobre.“

***

Tvrdá, mozoľnatá ruka Shaye zakryla ústa. Okamžite sa zobudila, z hrdla sa jej vydral výkrik. Ale navonok zaznel len ako tiché šumenie. Vedela, že tá ruka nepatrí Valerianovi. Vôňa je iná, nie taká erotická, ako búrka na jeseň. Nepoznala ju.
Upír, možno? Valerian spomínal, že upíri sú v paláci. V panike zamávala päsťou a vrazila do niečoho tvrdého. Jej únosca zavrčal.
„Nehýb sa, žena. Neublížime ti.“
Neohrozene ďalej okolo seba mlátila a kopala.
„Neublížime ti,“ povedal hlboký, zvučný hlas. „Prosím, upokoj sa.“
My? Jej pohľad preskočil naskrz tmou. Nevidela ani záblesk svetla. Poškriabala ho. Potrebovala zbraň alebo aspoň nôž. Ovinula okolo mužského zápästia prsty a trhla.
„Ak budem musieť, postarám sa, aby si skončila v bezvedomí a nikomu z nás sa nebude páčiť, ako to urobím.“
Upokojila sa, vedela, že v bezvedomí by úplne stratila šancu, tento boj vyhrať. Ak by sa jej podarilo uvoľniť sa, mohla by ujsť a kričať a nájsť Valeriana.
„Dobre,“ povedal ten muž – upír? „Teraz zložím ruku. Ak sem privoláš svojho milenca, bez váhania ho zabijeme. Rozumieš?“
Prikývla. Vo svojom vnútri ale kričala a kričala a kričala. Nie. Nie! Valerian bol silný, ale tiež z mäsa a krvi. Nevedela koľko mužov bolo v izbe. Nevedela, aké mali zbrane.
Musí ho varovať bez toho, aby ho vlákala do pasce. Čo môže urobiť? Mysli, Shaye, mysli!
Ako sľúbil, muž z jej úst odtiahol ruku. Zhlboka sa nadýchla. „Kto ste? Čo chcete?“
„Sme draci a vezmeme ťa domov.“
Draci. Nepriatelia. Drahý Bože. Unesú ťa a spália, povedal jej Valerian. Zavrtela hlavou, končeky vlasov ju šľahali po lícach. „Ja som doma.“
„To nám vraveli aj ostané, ale nás to od nášho zámeru neodradí.“
„Nemôžete ma odviesť. Nedovolím to!“ Sľúbila som Valerianovi, že zostanem. Valerian! kričala jej myseľ. Jej oči sa pomaly prispôsobili tme. Napočítala štyri siluety, každá väčšia ako tá predchádzajúca. Na ich telách viseli zbrane rôznych veľkostí.
„Môžeme urobiť, čo budeme chcieť,“ povedal jeden z mužov pobavene. „Vstaň. Pomaly.“
Urobila, čo chcel a prestieradlo jej spadlo k drieku. Chladný vzduch ju pobozkal na nahú kožu. Zalapala pod dychu a trhla prikrývkou späť hore.
„Som nahá.“ Nechcela tie slová vykríknuť tak nahlas, ale to uvedomenie sa, ju šokovalo. Hlupaňa. Sprostaňa! Prečo sa ich rovno neopýtaš, či ťa nechcú znásilniť.
„Tu,“ povedal ďalší z nich. Mieril k nej zľava. „Daj si to.“
Pretiahla si ten kus látky cez hlavu. Prekvapili ju. „Prečo to robíte?“ dožadovala sa, rýchlo si materiál sťahujúc dolu. Boli to šaty, mäkké a ľahučké, ale dobre ju zakryli.
„Je to vôľa bohov,“ zaznela tichá odpoveď. „Vstaň. Ruky drž pri bokoch.“
Vyšla z postele tak potichučky, ako to len bolo možné, dúfajúc, že si nevšimnú jej presnú polohu. Dvere boli vľavo a ona smerom k nim urobila jeden krok, potom druhý. Potom sa dala do plného behu. Silné ruky sa okolo nej ukotvili skôr ako dospela k závesu, prinútiac ju zastaviť.
„Do pekla s vami,“ mrmlala, mlátiac okolo seba. „Pustite ma.“
„Žena, varoval som ťa.“
Uvedomila si, že ju chce udrieť, Shaye ešte viac začala bojovať. Sekala okolo seba nechtami, ťahala únoscu za vlasy a vrazila mu do žalúdka. „Budem sa modliť, aby vás vaši bohovia prekliali!“
„To už urobili.“ Ťažký povzdych. „Je mi ľúto, že to musím urobiť, ale nedala si mi na výber.“
Niekto ešte zamrmlal sériu pre ňu nepochopiteľných slov a prehnala sa ňou vlna otupenia. Očné viečka sa jej zatvorili, boli tak ťažké, že ich nedokázala udržať otvorené. Volal na ňu spánok, ako kúzlo ktoré ovládali nymfy.
Pomóc, pokúšala sa kričať, vedela, že ak zaspí, vezmú ju od Valeriana. Potrebovala s ním stráviť viac času.
Spi… spi… nie. Zavrtela hlavou. Krič. Otvorila ústa, ale nevyšiel z nej žiadny zvuk. A spánok ju stále volal, vábil. Tak upokojujúci.
„Je to bojovníčka,“ povedal niekto s úctou.
„Nikdy som niečo také nevidel.“
„Teraz by už mala spať.“
„Spi, žena. Zajtra si nič z tohto nebudeš pamätať.“
Končatiny jej opúšťala sila, pomaly, rýchlo. Nebola si istá. Čas prestal jestvovať. Po jej mysli sa naťahovali temné, neodbytné prsty. Bojuj… bojuj… bo…
A ďalej už bola len prázdnota.


18 komentářů:

  1. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Ahoj,moc díky za další kapitolu,tedˇto bude teprve napínavé,prosím nenech nás dlouho čekat na pokračování Mirka

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za další pokračování!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad a korekci. :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Vdaka za preklad a som zvedavá na pokračovanie:-)

    OdpovědětVymazat
  6. Srdečná vďaka z apreklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  7. Dopr..le ja som tušila,že to bolo až moc krásne minule ach som teraz tak napätá😦,ďakujem skvelé teším sa na pokračko

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další perfektní kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  9. Cooo? Moc děkuji za další úžasnou kapitolu. Nemůžu se dočkat pokračování 😀

    OdpovědětVymazat
  10. No kruciš, to je děj, už se nemůžu dočkat pokračování. Mockrát děkuji za další překlad. :-) Renča

    OdpovědětVymazat
  11. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat