neděle 22. května 2016

Temná příchuť extáze - Kapitola 41



Hector bojoval s hustou, sýtou hmlou. Kričal na Noelle, zúfalo sa ju snažiac prinútiť pochopiť, bolestivo po nej túžiac, túžiac utíšiť bolesť v jej očiach, vediac, že nemohol, keď... sa niečo stalo.
Ostré bodnutie v jeho krku a úplný výpadok pamäte. Čo sa to, dopekla, stalo?
Zažmurkal, otvoril oči, a prešlo niekoľko okamihov, než sa dokázal sústrediť. Sedel na stoličke, rovno, hoci si nemohol oprieť svoju váhu. Košeľu mal vyzlečenú. A jeho- och, kurva, to nie! Jeho nahé ruky boli prilepené k Noellinmu krku, jej pokožka teplá a mäkká pod jeho dlaňami, jej tep pulzoval.
V mozgu sa mu pospájali šípky.

Bol prenesený teleportom z A.I.R.. Bol pripútaný k stoličke; Noelle, spútaná k stoličke, sedela pred ním. Všetky jeho obavy odhalené, tu a teraz. Tak veľmi so dával pozor, aby sa jej nedotkol. A teraz... teraz... chcel si odseknúť obe ruky. Kiežby to urobil. Neboli by v tejto situácii.
Jej ruky boli pripútané k operadlám jej stoličky, členky pripnuté k nohám. Jeho pohľad sa stretol s jej. Namiesto strachu alebo bolesti, uvidel v tých strieborných hĺbkach hnev.
„Si-“
„Som v pohode,“ odpovedala bez akejkoľvek emócie.
„Och, skvelé. Všetci sú hore.“
Xavier Phillips vkročil do Hectorovho výhľadu, výraz v jeho tvári namyslený, veselý, jeho svetlé vlasy ulízané. Každý kúsok jeho šedého obleku dokonalý, ani jeden záhyb na ňom nebol. Vyzeral, akoby sa práve zúčastňoval nejakého obchodného stretnutia a nie popravy.
A presne popravu mal v pláne uskutočniť, o tom nebolo pochýb. Bude sledovať, ako Hector upáli svoju ženu na popol. Potom strelí Hectorovi do hlavy. A možno nechá Hectora ísť, nechá ho žiť s tou hrôzou, ktorú urobil.
„Vyplatí sa zamestnávať Arkadiáncov.“ Phillips si oprášil neviditeľnú smietku zo svojho pleca. „Vďaka nim viete veľmi, veľmi rýchlo zajať svojich nepriateľov.“
Kútikom oka si Hector obzeral a katalogizoval svoje okolie. Boli v nejakom sklade, prázdnom, až na tie stoličky, na ktorých sedeli. Okrem Phillipsa tu boli ešte ďalšie dve hrozby. Arkadiánec, ktorý ich uniesol a tmavovlasý, modrooký muž, ktorého Hector už videl... Kedy? Kde?
Presekával sa doznievajúcou hmlou v mozgu, zobrazovali sa mu rôzne scény, znova mizli, a on si uvedomil, že videl toho chlapa, ako venčí psa pred domom Bobbyho Marksa. A potom znova v reštaurácii s Brendou Marksovou, ktorého v tej dobe ani nijako nepodozrieval. Bohatí ľudia, ktorí žijú v rovnakej štvrti ako susedia a navštevujú rovnaké miesta.
Teraz, takto blízka, si uvedomil, o koho po celú tú dobu išlo, a chcel zahrešiť. Dare Snow. Noelle si ho tiež všimla v tej reštaurácii, povedala, že to on bol ten, kto si ju našiel na tom večierku, ale Hector si tú podobnosť s Miou uvedomil až teraz.
Zaujímavý vývoj udalostí, ale nie taký, ktorý by mu nejako pomohol. Dare, pracujúc v utajení s vlastným cieľom, by nepokazil všetko, čo dosiahol, aby zachránil Hectora a Noelle. Vlastne, ten chlap ich možno zabije ešte skôr, než to urobí Phillips, aby si proste zachránil svoje tajomstvo.
„Ako si vedel, že budeme v tej garáži?“ zachrapčal Hector k Phillisovi, zúfalo sa snažiac získať čas na premýšľanie. Musel emócie udržať na uzde. Musel zostať pokojný. A počas toho musí prísť na spôsob, akým odtiaľto dostane Noelle preč, doriti!
„Jeden z mojich Arkadiáncov zostal na mieste činu Bobbyho smrti a sledoval vás domov. Na druhý deň ste si s agentkou, tou veliteľkou A.I.R., vymenili autá, a on dal do tvojho sledovacie zariadenie. Vedel som, kde si každú minútu každého dňa.“
Hector často cítil na sebe oči, ktoré ho sledovali, ale nikdy nemyslel... nikdy to nezistil. Tomu sa hovorí dobrý agent!
„Spokojne som vás nechal hrať sa na to vaše vyšetrovanie, pretože som nečakal, že sa dostanete tak ďaleko. Keď ste zbalili Gordmana“ – jemný náznak hnevu – „na chvíľu som pocítil paniku, ale vôbec ste si neprišli po mňa, nikdy ste ma nijako nekontaktovali, tak som si myslel, že udržal ústa zatvorené. Teraz, predpokladám, že vám dal moje meno?“ Otázka, namiesto vyhlásenia.
Hector neprizná, že ukradli tú informáciu z Gordmanovho auta. Nechcel, aby bol tento chlap varovaný do budúcna, aby urobil predbežné opatrenia. Len pre prípad, keby Hector neuspel v súčasnej misii. „Správne.“ Gordman bol spodinou, ale v tejto chvíli bol pod ochranou A.I.R., takže bude – možno – v poriadku. Žiadne výčitky.
„Moja chyba.“ Phillips sa načiahol, zaboril svoje prsty do Hectorovej lebky a prinútil ho pozrieť sa na Noelle. „Keď sa môj cenný Arkadiánec nevrátil v noc večierku, vedel som, že niečo sa stalo a poslal som ďalšieho. Povedali mi, že tvoje ruky svietili na modro a spálili všetko, čoho sa dotkli.“
Je mi to strašne ľúto, srdiečko, snažil sa naznačiť jej.
Zdalo sa, že sa díva cez neho. „Tak prečo sme tu?“ vyštekla. „Čo chceš?“
„Prekážate mi a ja so už unudený z čakania na to, kedy ma konečne necháte na pokoji. Teraz sa so mnou podeľte o svoje informácie, inak budete trpieť. A nemyslím, že vám musím povedať, že dnes v každom prípade zomriete. Vyjednávať môžeme len o spôsobe, akým umriete.“
„Napríklad?“ nástojila. „Čo chceš vedieť?“
„Napríklad to, odkiaľ viete, kde som držal tie ženy? Nie od Gordmana. Prepadli ste niekoľko skladov ešte predtým, než ste ho chytili.“
Ani na chvíľu nezaváhala. „A keď ti to odmietneme povedať?“
Doparoma s tým! Prestaň dráždiť medveďa.
Phillips sa milo usmial. „Musím priznať, že si vychutnávam toto podpichovanie sa navzájom, slečna Tremainová. Vlastne, už nejakú dobu sa chcem s tebou stretnúť. Si krásna, elegantná, aj keď trochu divoká.“
„To nemôžem poprieť. Ale ak si sa unúval skontrolovať môj profil na zoznamke – v súčasnosti bez záväzkov,“ dodala s dôstojným fňuknutím, napriek putám, „zistili by ste, že otrokárov považujem za odpad tejto planéty.“
Hector nechcel, ale stisol jej krk, aby ju umlčal. Phillips sa zasmial, jeho smiech rovnako vkusný ako chlap sám. „V poriadku, stačilo so zdvorilosťami. Pustime sa do vypočúvania.“ Keď vystrel ruku, s dlaňou obrátenou hore, bielovlasý Arkadiánec mu podal striekačku. „Je to adrenalín“ – dramatická pauza, aby sa ubezpečil, že má ich plnú pozornosť – „okrem iného. Vieš, trochu som po tebe pátral, slečna Tremainová, a objavil som zaujímavú vec o tvojom otcovi a o tom, čo sa ti stalo. Čo?“ opýtal sa, keď sa preľakla. „Myslela si si, že je to tajomstvo? Nerád ťa sklamem, ale získavanie informácií je môj koníček. Každopádne, zaujali ma metódy, ktoré ťa udržali pri vedomí, zatiaľ čo ťa operovali.“
Hector prehltol, vzpínal sa na stoličke, ale všetko, čo to tým dosiahol, bolo len to, že zatriasol Noelle, a preto s tým prestal. Začínal mať tušenie, kam toto všetko povedie.
„Takže sa stane toto,“ povedal Phillips. „Položím otázku. Jeden z vás mi odpovie. Keď nie, vpichnem agentovi Deanovi toto rovno do srdca. A aby ste vedeli, ako vážne to myslím, jednu injekciu dostane hneď teraz.“
„Neopováž sa,“ zavrčala Noelle pri prvom, skutočnom vzplanutí emócii. Mocná zmes hnevu a strachu, ktorú Hector okamžite spoznal.
„Och, ale ja sa opovážim.“
Hector sa pokúsil uhnúť sa a Noelle sa pokúšala odstrčiť ho, ale aj napriek ich spojenej snahe sa Phillips načiahol medzi nich a vrazil ihlu hlboko do Hectorovej hrude bez akýchkoľvek ťažkostí. Hectorova krv sa okamžite začala zahrievať a tep srdca sa mu zrýchlil. V ramenách mu vybuchlo brnenie, šírilo sa mu po pažiach, až ku končekom prstov. Jemná žiara presakovala cez póry na pokožke, tetovania mu kvôli tomu popraskali. Po celom tele mu začal tiecť pot.
„Fascinujúce,“ ozval sa Phillips, sledujúc ho zblízka.
Zdalo sa, že Noelle si to nevšimla. Ale na druhej strane, jej receptory bolesti boli usmažené, takže by nevedela ani o tom, keby bola blízko porážky. Strach a ďalší nával hrôzy sa v ňom zmiešali, adrenalín alebo čokoľvek bolo v tej striekačke, ich ešte viac nakopli, posilniac obe emócie, až do takého stavu, že sotva dýchal.
Doriti, doriti, doriti!
Sústreď sa. Ochráň Noelle! Musíš ochrániť Noelle.
Dallas hovoril, že to celé bolo len o ovládaní. Myseľ silnejšia než telo. Myseľ, kurva, silnejšia než telo.
„Práve si sa chystal povedať, ako si vedel, kde boli tie mimozemšťanky držané,“ vyhlásil Phillips pokojne. Obaja ochrancovia mu stáli po bokoch, zazerajúc na Hectora.
Hectora svrbela pokožka, horúcejšia o ďalší stupeň. Zatvoril oči. Len pokoj. „Mali sme šťastie, to je všetko.“ Udrž ich pozornosť od Noelle.
„Ďalšia injekcia tak skoro?“ Phillips sa uškrnul, vystrel dlaň. „V poriadku.“
„Anonymný zdroj,“ vyhŕkla Noelle. „A nie, nevieme, kto to je.“
Pravda zmiešaná s klamstvom. Šikovné. Ako bude Dare reagovať? Hector sa pozrel na bielovlasého Arkadiánca, aby to nebolo veľmi nápadné, potom na Darea. Stále zízal, ani náznak strachu. Po celý čas z Hectora tiekol pot, jeho srdce ako zúrivá päsť v hrudi.
„Prepáč, ale budeš sa musieť snažiť viac.“ Phillips ovinul prsty okolo novej striekačky, ale nepoužil ju. Zatiaľ. „A.I.R. je veľmi dobre namazaný stroj. Bolo by spustené vyšetrovanie. Hovory a emaily by boli vystopované. Anonym by nezostal záhadou nadlho.“
Ticho. Hector a Noelle sa zadívali na seba, ustarostení, neistí. Zatiaľ mal Hector veci pod kontrolou. Ale-
„Dobre teda. Môžete z tohto viniť seba,“ povedal Phillips. Druhá ihla zabodnutá do Hectorovho srdca.
Príval tepla bol okamžitý, orgán mu búšil proti rebrám tak silno, že tempo bolo úplne pokrivené. Jeho strach zosilnel. Rovnako zosilnelo svrbenie aj pálenie v jeho rukách. Zosilnela aj žiara na jeho ramenách. Dym sa mu začal dvíhať z pokožky, každou sekundou bol hustejší.
Nie. Nie! Vzduch mu syčal cez zuby. Nemôže popáliť Noelle. Musí zostať pokojný.
„Hector,“ ozvala sa Noelle, jej tón nežný. „Pozri sa na mňa. Som v poriadku. Som v poriadku.“
Nemohol jej ublížiť. Nemohol. Radšej by umrel. Myseľ silnejšia než telo. MYSEĽ SILNEJŠIA NEŽ TELO.
Žiara bola stále svetlejšia a svetlejšia.
„Som v poriadku,“ naliehala.
„A ja chcem meno,“ ozval sa ležérne Phillips.
Oba hlasy boli v Hectorovej hlave ako zmes zvukov. Myseľ silnejšia než telo. Znova a znova si opakoval v hlave tú vetu. Neublíži Noelle. Bola jeho láskou, jeho životom. NEUBLÍŽI JEJ.
Každý sval sa mu sťahoval a znova uvoľňoval. Neublíži jej. On jej, kurva, neublíži. Pot sa mu lial, ako drobné potôčky, po celom tele.
Okej, okej, takže nedokázal ovládať svoje emócie ani reakcie svojho tela. Ale možno ich mohol presunúť. Pokúsil sa nasmerovať všetku tú horúčavu do svojej hrude, preč od Noelle, predstavujúc si, ako tú horúčavu do seba vťahuje ako vysávač. Na jeho údiv to svrbenie v jeho rukách proste... ustalo. Aj horúčava sa stlmila. Čo sa nedalo povedať o jeho hrudi. Svrbenie a pálenie vypuklo tu. Noelle prekvapene zažmurkala. Cítil to, takže si to nepredstavoval. Cítila to uvoľnenie, teplota sa zmenila z teploty požiaru na teplotu teplého kúpeľa. Hector stále vťahoval do seba horúčavu, dovoliac, aby obklopila jeho srdce, páliac a praskajúc tam. Dokážem to, uvedomil si. A keď dokázal presmerovať to pálenie...
Phillips niečo povedal. Keď sa neozvala žiadna odpoveď, znova vystrel dlaň, žiadajúc ďalšiu striekačku. Zamračiac sa, opäť niečo povedal, a potom zapichol aj tú tretiu striekačku.
Hector z seba vydal zvierací rev – a presmeroval horúčavu do ihly, do ruky, ktorá ju držala. Tlačiac, zúfalo tlačiac, vystrkávajúc každý uhlík zo svojho tela, nič v sebe nezadržiac. Či tento jeho pokus bude fungovať, to nevedel-
Phillips tiež zreval, keď sa mu plastová striekačka roztavila v ruke. Oči rozšírené bolesťou, zadýchane škriekajúc, trasúc sa, zakopol, keď urobil krok dozadu a padol na zadok. Vykríkol rozkazy, alebo sa o to aspoň pokúsil, jeho slová boli nezrozumiteľné. Jeho bodyguardi sa náhlili k nemu, snažiac sa pomôcť mu, namiesto toho, aby sa postarali o to, že zajatci zostanú na svojich miestach.
Hectora naplnil nový nával adrenalínu. Začal sa znovu silnejšie potiť a zosilnelo aj to pálenie. A zosilnela aj jeho sila. Vedľajší účinok, s ktorým Phillips zrejme nerátal. Ak vtiahol horúčavu do svojej hrude, zaškrípal zubami a odtrhol sa z toho hustého lepidla, ktorým bol prilepený k Noellinmu hrdlu. Oslabená z extrémnej teploty, páska sa rozpadla a Hector bol odrazu voľný. Dovolil si krátky pohľad na Noellin krk – červený, s pľuzgiermi, ale inak v poriadku – než odstrčil ochrancov z cesty a skočil na Phillipsa, zdrapnúc ho za krk. Hector uvoľnil kovové reťaze svojej zúrivosti a horúčave, a jeho ruky sa rozžiarili ako dve neuhasiteľné fakle.
Phillip sa proti nemu vzpieral, ústa sa mu otvárali a zatvárali, oči mu slzili – dokým jeho hlava nebola oddelená od zvyšku tela. Hlavu aj telo o pár sekúnd pohltili plamene. Horeli... horeli...
Dare odstrčil Hectora z cesty, pokúšajúc sa dostať ho z toho bastarda, ale bolo už príliš neskoro. Hectorom sa prevalila spokojnosť. Phillips už nikdy neunesie ani nepredá ďalšiu ženu a Noelle bude už v bezpečí. Dokonca aj pred ním. Hector jej neublížil, aj keď bol pod vplyvom emócií. Ani s rukami pripútanými okolo jej krku.
Odrazu sa bočné dvere rozrazili a dovnútra vpadli ozbrojení A.I.R. agenti. Ľudia vykrikovali rozkazy, ale Hector nedokázal vyrozumieť jediné slovo. Nedokázal chytiť dych a jeho ruky boli ešte stále modré a žiarili. Odstúpil, aby sa agenti mohli dostať k Noelle. Bielovlasý Arkadiánec sa žmurknutím oka vyparil a Dare ho hneď nasledoval. Teraz, keď bol Phillips mŕtvy, bol ten Arkadiánec jediným spojením k osobe, ktorú Dare hľadá.
Sústrediac sa všetkou silou, Hector sa pokúšal prinútiť svoje ruky, aby sa vrátili to normálneho stavu, presmerujúc horúčavu z celého svojho tela, vylučujúc ju von zo seba, dovoliac uniknúť jej cez póry ako hmlu. Trvalo mu to niekoľko minút, ale žiara sa konečne začala vytrácať, pálenie ustávalo.
Aj keď ovládal svoju schopnosť niekoľko minút, hotová večnosť, jeho úspech ho stále šokoval. Nikdy sa mu ani len nesnívalo... vždy dúfal... a vždy našiel len sklamanie. Teraz... si mohol začať v blízkosti Noelle dôverovať. Nebolo o tom pochýb, že s ňou mohol byť, bezpečne. Zaplavila ho radosť, tak nezastaviteľná ako lavína.
Čokoľvek od neho bude Noelle chcieť, to jej dá. Ospravedlnenie? Prosenie? Čokoľvek bude potrebovať, prinesie jej to. Budú spolu. Áno, povedala mu, že spolu skončili, ak ju znova odmietne. Ale to bolo predtým, než dokázal, že je jej hodný. A ona ho milovala. Presne takého, akým bol, milovala ho. Noelle nebola ženou, ktorá by hovorila o láske len tak.
Postavil sa na nohy. Jeho oblečenie bolo obhorené a stále sa z neho dymilo. Svaly mu šklbali energiou, srdce mu búšilo tak rýchlo a takou silou, až sa bál, že mu každú chvíľu vyskočí z hrude.
„Noelle.“ Kde je-
Tam. Stála k nemu chrbtom a ruky mala okolo Avy. „Noelle.“
Obrátiac sa, stretla sa s jeho pohľadom. Tvár mala bez výrazu a on zacítil mierny nepokoj. „Áno?“
„Si okej?“ Skrátil medzi nimi vzdialenosť, taký zúfalý túžbou dotknúť sa jej, konečne ju držať v náručí, ako o tom vždy fantazíroval, že sa sotva dokázal ovládať.

„Som v pohode. A hej, vďaka, že si ma nezabil,“ odpovedala s jemným úsmevom. Potom obrátila pozornosť k Ave a dvojica si to namierila von zo skladu. 

11 komentářů:

  1. Mockrát děkuji za další skvělou kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za překlad, prosím kolik má kniha kapitolek? Moc díky Jana

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji moc za další kapitolu!!! Skvělé.

    OdpovědětVymazat
  4. Vďaka za skvelé pokračovanie :-) a som zvedavá ako dlho bude musieť Hector presviedčať Noelle, aby mu odpustila :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Skvělé !!! Díky moc za překlad a korekci !!!

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  7. V prvom rade ďakujem zapreklad :) .
    Bolo to super, čakala som, že to niekto až takto vyhrotí a Hector sa bude musieť naučiť ovládať hneď a zaraz svoju schopnosť, ale bolo to super.
    Noelle tiež nesklamala :) čakala som, že sa mu nevrhne hneď okolo krku. :D Ešte raz ďakujem :) .

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuju za další kapitolku:33 jo no chlapec si bude muset sníst to co si nadrobil:D :D

    OdpovědětVymazat