neděle 8. května 2016

Temná příchuť extáze - Kapitola 39



Podrbaný Dallas, pomyslel si Hector o dva dni neskôr, keď kráčal cez veliteľstvo A.I.R.. Rozhovory utíchli. Oči všetkých farieb ho opatrne sledovali. Nikto mu nepovedal ani slovo. Netrápilo ho to.
To sedatívum fungovalo, vrátilo jeho ruky do normálneho stavu a vyradilo jeho systém na celú noc a väčšinu z nasledujúceho dňa. Až na to, že ten hajzel nevzal Hectora domov. Prebudil sa v nemocnici, hadičky a elektródy boli napojené prakticky na každý kúsok jeho tela. Bol totálne šokovaný, že nikto z vládnych inštitúcií nečakal na to, aby ho zbalil a posadil za mreže. Šokovaný, že po celej nemocnici sa neobšmietali novinári.

Šokovaný, že obviazaná Noelle ležala v posteli vedľa neho, pokojne spiac, rozkošná a živá, a lámajúc jeho prekliate srdce, pretože ju nemohol držať. Skontroloval jej zdravotný záznam – tridsať osem štichov v jej boku, drobná krvná transfúzia – a nechal ju tam.
Veľmi vydesená – a veľmi bledá, naštvaná a s tesákmi – Ava bola na chodbe, rozprávajúc sa s Dallasom, ktorý ju doviezol. Pokúšali sa ho zastaviť, zasypali ho otázkami, ale on stále kráčal ďalej, neobzrel sa späť.
Teraz... Vieš, čo musíš urobiť.
Miu našiel v jej kancelárií, dvere mala otvorené. Sedela za stolom, hlavu mala sklonenú nad elektronickým spisom. Jemné zaťukanie hánkami o rám dverí a jej pozornosť sa sústredila naňho.
Jej modré oči sa naplnili prekvapením, nasledované starosťou a rozhodnosťou. „Nečakala som ťa tu skôr než zajtra,“ ozvala sa. „Ale v pohode, môžeme to urobiť teraz. Posaď sa.“ Pokynula k stoličke pred jej stolom veliteľským mávnutím svojej ruky.
Po tom, čo zatvoril dvere stlačením tlačidla, zložil sa na stoličku. „Chcel som podať svoju správu.“
Jedno obočie sa zodvihlo, zatiaľ čo ho pozorne sledovala. Oprúc sa dozadu, prekrížila si ruky na páse. Rovnakú polohu zaujala, aj keď tu bol naposledy s Noelle, požadujúc dovolenie zúčastniť sa toho večierku. Nepáči sa mi to, povedala vtedy. Teraz Hector dostal: „Okej, tak si ju vypočujme.“
„Povedal som Phillipsovi, že po ňom pôjdem. Poslal Arkadiánskeho zabijaka k Noellinmu domu. Ten Arkadiánec ju bodol a ja som ho začal zaháňať. Chytil som ho a zabil rukami.“
„Rukami, ktoré žiarili na modro,“ odpovedala.
Krátke prikývnutie. Nebol dôvod to zapierať. Ľudia to videli. Ľudia o tom museli hovoriť.
„Tie tvoje ruky tiež premenili Tremainovej dom na vatru, bez použitia zápalky.“
Ďalšie prikývnutie. Nečakal na otázky, proste rovno povedal odpovede. „Vždy, keď sú moje emócie príliš vybičované, moje ruky reagujú. Zohrejú sa. Pália veci. Čokoľvek. Kohokoľvek.“
„To veľa vysvetľuje,“ povedala. „Takže... si mimozemšťan?“
„Nie. Som človek. Chyba.“ Chyba, ktorá zničili Noellin život.
Prevrátila očami. „To je trochu sebaodsudzujúce, nemyslíš? Všetci máme veci, s ktorými sa musíme vyrovnať. Pozri sa na mňa. Ja som polovičná Arkadiánka.“
Chvíľu mu trvalo, než sa tie slová usadili v jeho mozgu. „Nemožné.“ Existencia miešancov, hybridov, akokoľvek ich vedci chceli nazývať, bola... úplne možná, rozhodol sa. V tejto dobe bolo možné čokoľvek. Aj on mal podozrenie – dúfal – že aj on bol jedným z nich, ale teraz mal viac rozumu.
Bol iba chybou, prostou a obyčajnou.
„Každopádne, nie sme tu, aby sme hovorili o mne,“ pokračovala bezstarostne. „V tú noc si zašiel priďaleko.“
To bolo slabé slovo na to, ale v pohode. Ani náhodou ju nebude opravovať. „Áno. Viem.“
Vyklenula obočie, obraz zvedavosti a urazenosti. „Je to niečo, čo máš v pláne zopakovať?“
„Nie.“
„Dobre. Ak znova budeš cítiť, že sa blížiš k zóne nebezpečenstva, príď za mnou. Porozprávaj sa so mnou, a postaráme sa, aby si vrátil späť na správnu cestu bezpečne. A len aby si vedel, všetci, ktorí tam v tú noc boli, si myslia, že si bol nadopovaný nejakými toxickými chemikáliami, a preto si žiaril. Je zázrak, že si prežil, bla bla bla. Len ty, ja, Dallas a Tremainová poznáme pravdu. Okrem toho, Tremainová vyhlásila, že to Arkadiánec založil ten požiar. Ja poznám pravdu len vďaka tomu, že ma do toho zapojil Dallas.“
Tesne predtým, než omdlel, spomenul si, že povedal Dallasovi, ktorý sa porozprával s Miou, aby jej to vysvetlil. Mal niečo povedať aj Noelle. Nenávidel fakt, že bola nútená kvôli nemu klamať. Vážil si, čo pre neho urobila, hej, ale želal si, aby nebola zahnaná do kúta.
„Pokiaľ ide o prípad, Dare mal pravdu. Ak ten chlap, s ktorým Noelle hovorila, bol skutočne Dare.“ Miine oči sa zakalili, ako keby bojovala s prudkým návalom sĺz. O sekundu neskôr sa ten kal v jej očiach vyparil a ona pokračovala, jej tón čulý. „Našli sme kosti na mieste, ktoré nám ukázal. Ďalší opustený sklad. Gerard Hendrick. Zakopali ho tam asi pred rokom.“
„Môžeš dokázať, že je za to zodpovedný Phillips?“
„Nie. A nemôžeme ani dokázať, že ten Arkadiánec, ktorý vás napadol, bol jeden z tých, ktorí boli s ním na párty.“
„Bol to on. Ja som ho spoznal.“
„Ale nemôžeš to dokázať. Bol spálený tak veľmi, že sa nedá identifikovať.“
Hnev skrútil jeho dlane do pästí. Pokoj. „Takže Phillipsovi prejde to, že agent bol bodnutý?“
Môj agent.
Nie, nie je tvoj. Už nie.
„Nie. My ho dostaneme. Problém je, že ľudia, bohatí ľudia, ho obklopovali v čase, keď sa ten útok stal. Vypočúvame ľudí v nádeji, že niekto počul, ako vydal príkaz, alebo videl ako ten Arkadiánec odchádza, ale zatiaľ bez úspechu. A nepomáha ani to, že tak rýchlo reagoval na tvoju vyhrážku, alebo fakt, že Arkadiánci sa môžu teleportovať iba na miesta, kde už predtým boli. Ten, ktorý bodol Tremainovú, vás nemohol sledovať, alebo vedieť, že idete k nej domov – teoreticky.“
Takže ten bastard už bol pri jej dome aj predtým.
„Dare povedal Tremainovej, že Phillips vás sledoval od chvíle, čo vám bol pridelený Marksov prípad, že sledoval váš pokrok.“
Takže Noelle bola stále v nebezpečenstve. Bude v nebezpečenstve, dokým to celé neskončí. Dokým Phillips nebude mŕtvy.
„Dávam výpoveď,“ povedal. Uvažoval nad tým už od chvíle ako sa prebudil a mal v pláne dať výpoveď po tom, čo sa uzavrie prípad – ak ho Mia nevyhodí skôr. Aj keď sa zdalo, že ho Mia prijala, že si myslela, že od teraz dokázal robiť slušnú prácu, on to nehodlal riskovať. Hneď, ako sa postará o problém menom Phillips, odíde z Nového Chicaga.
Dokým bude v Noellinej blízkosti, bude predstavovať nebezpečenstvo pre jej zdravie. V tom spočívala jej nebezpečnosť – to pokušenie byť s ňou. Poznal to pokušenie, bojoval proti nemu, ale teraz sa to už nedalo poprieť. Jeho túžby znamenali jeho pád. Túžil po nej viac, ako po hocikom inom.
Nedokázal kontrolovať svoju vášeň a nedokázal kontrolovať ani svoj hnev. Takže odtiaľto zmizne.
Niekoľko minút prešlo v omračujúcom tichu. „Nie,“ odpovedala Mia, krútiac hlavou, aby zvýraznila svoje slová. „Neprijateľné.“
„Som hrozba.“
„Všetci sme.“         
„Ja končím, Mia.“ V tomto prípade nebude spolupracovať so spravodlivosťou. Zabije toho bastarda chladnokrvne a ukončí to všetko. Dnes. Nič a nikto ho nepresvedčí o opaku. Postavil sa.
„Dávam ti pár dní na premyslenie,“ precedila Mia, nebola zvyknutá na takéto priame odmietnutie.
„Nepotrebujem ich. Končím, najlepšie hneď teraz.“

A teraz smer Phillips.

15 komentářů:

  1. Ďakujem za kapitolku. Mám dosť protichodné pocity, pretože sa neviem dočkať poslednej a zároveň mi je ľúto, že kniha už končí. :)

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem za ďalšiu kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  3. Mockrát děkuji za další skvělou kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji moc za další kapitolu, jsem moc zvědavá jak to dopadne!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Ten chlap má fakt hnevá :-(
    Vdaka za preklad a korektúru :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za další kapitolku!!!♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  7. Díky moc za skvělý překlad a korekci další kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za preklad kapitoly a čakám na pokračovanie

    OdpovědětVymazat
  9. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat