čtvrtek 26. května 2016

Pokušení na ledu - Kapitola 1


Bývalá sovietska podmorská základňa č. 15
Severný ľadový oceán
90° 00'' Severnej šírky, 00° 00'' Východnej dĺžky

Neviditeľní Sebastian Tremayne a jeho T-FLAC (Medzinárodná protiteroristická jednotka – pozn. prekl.) spolupracovník Anatoly Cohen potichu kráčali za troma fyzikmi, dvoma mužmi a jednou ženou, po dlhej, tlmene osvetlenej chodbe bývalej sovietskej podmorskej základne číslo pätnásť. Neformálna konverzácia cieľov nebola podstatná a Sebastian ju ignoroval. Jedna jeho polovica sa modlila, aby tá žena nebola tou, o ktorej mu hovorili. Tá druhá polovica cítila príval nádeje. Otázka bola, v čo by mal dúfať? Pozrel sa na ňu a otázka bola okamžite sporná.

Jej lesklé gaštanové vlasy boli dlhšie, než vtedy, keď ju videl naposledy. Ale farbu spoznal okamžite, aj v tomto otrasnom svetle. Na sekundu si spomenul na tú ťažkú, hodvábnu váhu, ktorú držal v dlani a položil ústa na tie jej. Jej vlasy mu pretekali pomedzi prsty ako prúd saténu. Sebastian si pamätal na pocit jej štíhleho tela natlačeného na neho. Predstavoval si, že cíti opojnú vôňu nočného jazmínu, keď sa okolo neho ovinulo jej teplo. Vôňa pečeného mäsa na grile, zvuk cinkajúcich pohárov a smiech ľudí postupne slabol, až úplne zanikol. Na pár neuveriteľných minút, stojac v zadnej chodbe v dome jeho najlepšieho priateľa, držiac nevestu jeho najlepšieho priateľa, Sebastian pocítil bolestivú túžbu, ktorá mala na míle ďaleko od sexuálnej vášne.
Teraz kráčal po inej chodbe. Chladnej, ponurej a páchnucou plesňou. Táto chodba bola oveľa nebezpečnejšia než byť prichytený pri bozkávaní sa so ženou iného muža.
Otoč sa, srdiečko, pomyslel si, naštvaný na seba, aj na ňu. Dovoľ mi vidieť tie veľké krásne klamárske hnedé oči.
Ako keby ho počula, žena otočila hlavu, aby odpovedala jednému z mužov, poskytnúc tak Sebastianovi jasný výhľad na jej profil. Sebasian sa díval do veľmi živej tváre mŕtvej ženy. Rozbúšilo sa mu srdce. Michaela Giese. Krásna, živá doktorka Michaela Giese. Veľmi živá po tom, čo bola pred dvoma rokmi vyhlásená za mŕtvu. Nečujne nasal vzduch, jeho srdce šialené lás- túžbou. Neopätovaným hladom. Búšiac divoko, pretože už len pohľad na ňu ho vzrušil ako žiadna iná žena, nikdy predtým, a on vedel, že ani nikdy nevzruší.
Stálo ho to každý kúsok T-FLAC výcviku za pätnásť rokov, aby sa prudko nenadýchol, aby ju nezdrapol, aby... Kurva – aby sa hneď teraz nedožadoval odpovedí. Mali pravdu. Ona bola tu a bola zodpovedná za výrobu nukleárnej bomby pripravenej o niekoľko hodín vybuchnúť. Vyrobenej tak, aby roztopila vrcholy ľadovcov po celom svete na rozčvachtanú margaritu, zaplaviac tak pobrežné mestá a v priebehu krátkej doby zodvihne hladiny oceánov. Rýchlo. Milióny ľudí zomrú kvôli jej činom. Kvôli jej naničhodným rozhodnutiam. Ak len teroristi, s ktorými spolupracuje, nedostanú do polnoci absurdnú sumu vo výške niekoľkých miliárd dolárov.
Sebastian a Cohen tu boli, aby ju zastavili. Tá krásna dýchajúca klamárska, vnútornosti vytrhávajúca mrcha, bola dostatočne neľútostná, aby to spravila. „To je ona?“ zašepkal Cohen do svojho slúchadla.
„Nech sa prepadnem, ak to viem.“ Och, áno. Potreboval čas, aby si zvykol na to, že bola späť medzi živými. Spolu s kúskami jeho duše, ktoré odišli do toho prázdneho hrobu spolu s ňou. Prsty ho začali svrbieť, zatiaľ čo sa jej lesklý vrkoč sa hojdal na štíhlom chrbte, keď kráčala. Keby ho mal na pokožke, mal by pocit, že je to hodváb. Vedel to... pokrútil hlavou, ako keby sa pokúsil zbaviť sa pavučiny.
Pozbieraj sa, Tremayne, čo o nej naozaj vieš?
Že možno schválne narafičila pád lietadla, aby mohla odísť a pracovať s teroristami? Ježiš. Ježiš. Ako dlho to trvalo? Nechcel tomu veriť, ale dôkazy boli príliš silné, aby ich mohol poprieť. To načasovanie bolo až príliš tesné.
Pred dvoma rokmi zrušila zasnúbenie s jeho najlepším priateľom, spolupracovníkom Coleom Summersom, mesiac po ich zásnubnej oslave. Bez akýchkoľvek vysvetlení. Ale bolo tu mnoho podozrení, väčšina z nich hádzaná jeho smerom, práve Coleom. Bolo obrovským prekvapením, že Coleovi a Sebastianovi sa napokon podarilo dostať sa cez to.
O pár dní neskôr boli na brehoch drobunkého ostrova menom Diomede uprostred Beringovho prieplavu nájdené trosky a kúsky zrúteného malého lietadla značky Cessna. Telo sa nenašlo.
Na veliteľstve T-FLAC sa rýchlo rozšírili špekulácie. Všetci vedeli, že Michaela nepoznala nikoho miestneho. Bola skúsenou pilotkou, ale nenašli sa žiadne stopy po atentáte. Proste... sa vyparila. Utopila sa v ľadovom mori. Alebo tomu aspoň všetci verili. Jej pohreb bol v jeho živote významnou udalosťou.
„Si tu stále so mnou, kamoš?“ opýtal sa Cohen potichu v Sebastianovom slúchadle.
„Hej.“
Dlhá úzkabetónová chodba, namaľovaná z polovice na sivobielu, z polovice na otrasný odtieň zelenej, mala klenutý strop a jednoduché žiarovky v kovovej mriežke. Uprostred bola koľaj, ktorá naznačovala, že počas Studenej vojny bola ťažká technika premiestňovaná tam a späť do lodenice pri hladine mora. Aj keď mal odhalené len ruky a tvár, bola taká zima, že mu takmer odmrzli gule, a Tremayne bol rád za ochranu pod Blokujúcim oblekom v podobe hrubého, ručne uštrikovaného sivého svetra a uhľovočiernych džínsov. Izolované topánky s tichou podrážkou, vyvinuté mozgami vedcov v T-FLAC, robili dobrú prácu v chránení prstov na nohách pred omrzlinami. Ak zostanú na tejto chodbe ešte dlhšie, z vreciek vytiahne masku na tvár a tiež aj rukavice. Uvažoval, či mal na obočí kryštáliky ľadu...
Michaela bola oblečená podobne, v huňatom, hnedom svetri a príliš dlhých čiernych nohaviciach, niekoľkokrát zrolovaných, aby v nich mohla chodiť. Vyzerala ako dievčatko, ktoré sa hrá na dospelú v otcových šatách. Ale ona už nebola dieťaťom. Čie oblečenie mala na sebe?
Sebastian pocítil príval nevítaného podráždenia kvôli smeru svojich myšlienok. Aj keď bol Cole teraz šťastne ženatý a otcom rozkošného dievčatka, Sebastian sa stále cítil čertovsky previnilo za to, že dychtil po priateľovej snúbenici.
Bývalej snúbenici.
Mŕtvej, zázračne oživenej bývalej snúbenici.
A tie výčitky a hnev boli bez pridaného komponentu v podobe jej príspevku k tejto konkrétnej teroristickej jednotke. Dočerta, dočerta, dočerta.
„Myslíš, že majú namierené k nukleárnej bombe?“ špekuloval Cohen. „Ak je to tak, budeme tu maximálne tridsať minút.“
„Ktorá operácia bola niekedy tak kurevsky ľahká?“ Sebastian si pošúchal zátylok. Dôveroval tomu svrbeniu a to mu hovorilo, že ešte na neho čaká tona sračiek a niekoľko fans, než sa odtiaľto teleportujú, a operácia bude ukončená.
Pred ním, jeden z vedcov, ktorých sledovali, zatlačil na zhrdzavené, kovové dvere, ktoré desivo zaškrípali. Michaela a tí zvyšní dvaja muži ho nasledovali do vnútra. „-len chcem, aby ste skontrolovali moje výsledky,“ povedal Michaele muž vpredu.
„Som si istá, že nie je dôvod na obav-“ hrubé dvere sa zatvorili.
„Pozriem sa, čo sa deje,“ ponúkol sa Cohen.
Sebastian sa oprel o stenu chodby a čakal. Spozná ho Michaela, keď ho uvidí? Dopekla, bude si na neho vôbec pamätať? Stretli sa len päťkrát. Vždy s Coleom a skupinou priateľov. Každá sekunda všetkých tých stretnutí bola v Sebastianovej mysli čerstvá. Dočerta. Mal by sa konečne pozbierať, než ju bude konfrontovať. Bol tu kvôli práci. Práci, na ktorú sa prihlásil dobrovoľne, aj keď ju nechcel. Či sa mu to páči alebo nie. Bol trénovaným protiteroristickým agentom s rozkazom. Bolo to úplne jasné. Nevyjednávateľné. V jeho príkazoch nebolo miesto na uhýbanie: osobné pocity boli nielenže irelevantné, boli dokonca zakázané.
Neďaleký závan vzduchu naznačoval, že Cohen bol späť. „Nateraz sa rozchádzajú a o hodinu majú stretnutie.“
„Postarám sa o ňu.“ Sebastianove srdce urobilo trojité salto. „Možno ťa tí muži privedú do laboratória.“
„To ušetrí čas.“
Schopnosť Anatola Cohena ako technopata spočívala v schopnosti ovládať technológie. Nepotrebovali vedieť, ako odpojiť bombu, alebo ako bola tá prekliata vec zmontovaná, Cohen použije svoju myseľ a ňou naruší signál a preinštaluje celú tú vec bez toho, aby sa jej vôbec dotkol.
Dvere sa otvorili a Michaela pustila tých mužov späť na chodbu. V rukách mala niekoľko veľkých čiernych zakladačov. „Prejdem si tieto,“ povedala staršiemu mužovi s nosom ako jahoda a rednúcimi šedivými vlasmi, ulízanými k lesknúcej sa plešine. „Ale som si istá, že sa nemáte kvôli čomu obávať.“ Zvuk jej chrapľavému kontraltu prešiel Sebastianom ako prvé lúče jarného slnka po dlhej tmavej zime Severného Pólu. Nevedomá si jeho prítomnosti, Michaela bola dosť blízko na dotyk. Opojná vôňa jazmínu bola prízrakom pre jeho predstavivosť. Schudla. Až príliš. Tvár mala prepadnutú, krásne oči bez lesku a utrápené.
„Prosím, potvrďte moje zistenia, Michaela. Poznáte Tongpana.“ Chvenie, ktoré roztriaslo štíhlu postavu toho muža, nemalo nič spoločné s arktickým vzduchom, ktorý fúkal v chodbe. Kto bol Tongpan? Jeho meno nebolo v žiadnych informáciách, ktoré získali. Tremayne si urobil v duchu poznámku, aby to meno neskôr odovzdal veliteľstvu.
Rybárska loď dnes ráno vyhodila kotvu šesť míle odtiaľto. Pre prípad, že by v podmorskej základni vypukli problémy. Sebastian neočakával problémy. Toto miesto bolo obsadené samými vedcami a veľmi malým počtom bezpečnostnej ochranky. Vedúci kontrolujú, čo sa tu deje, zo vzdialeného – a bezpečného – miesta.
„Skontrolujem to a potom to skontrolujem trikrát. Znova,“ povedala Michaela upokojujúco. „Som si istá, že sa nemáte čoho obávať. Po tomto všetkom potrebujete byť trpezliví už len niekoľko hodín. Potom už môžeme všetci len čakať.“
„Doktor Gangjon bude očakávať, že pôjdeme s ním, keď pôjde preč?“ Sebastian počul ten neviditeľný otáznik na konci jeho vety. Nádej a strach nakreslili tvrdú masku na mužových konských črtách. Psie oči vysokého a bolestivo chudého muža sledovali Michaelin každý pohyb cez hrubé sklá okuliarov. Ďalší nápadník odsúdený na smrť. Bol zatrpknutý? Dopekla, nie. Ale Michaela by mala nosiť na hrudi prekliaty nápis: Lámačka sŕdc. S úmyslom obrátiť sa opačným smerom ako jej spoločníci, Michaela zastala: „Úprimne dúfam, že máte pravdu, Doktor Ackart.“ Jej tón naznačoval, že ani trochu neverila jeho predpokladu.
„Musím si švihnúť,“ prehovoril Cohen do svojho mikrofónu. „Kry mi chrbát. Dopekla – radšej sa ma dotkni, pre prípad, že sa budeme musieť rozdeliť.“
Tá možnosť mu už napadla. Načiahol sa a ovinul svoje prsty okolo paži svojho partnera. Sebastianova schopnosť zostať neviditeľný vydrží ďalšiu hodinu, dokým sa znova fyzický nedotkne Cohena, aby obnovil zásoby. Sebastian nemal vlastné schopnosti. Na rozdiel od Cohena, on nebol kúzelníkom. Bol skôr nadprirodzenou hračkou prírody. Mal len jednu jedinú schopnosť. Ako mocný chameleón dokázal absorbovať čary čarodejov priamym fyzickým kontaktom. Táto schopnosť čarovného prútika bola užitočným nástrojom v jeho T-FLAC batohu, ale nebola niečím, čo ho definovalo. Rozhodne to nestačilo, aby sa stal členom T-FLAC paranormálnej jednotky. Prenos Cohenových schopností bol adrenalínový výboj, pri ktorom sa Sebastianove srdce príjemne rozbehlo.
„Kamoš, mňa čaká tá horšia časť úlohy,“ povedal Cohen, očividne pobavený. „Ja sa budem hrať s mysľou počítača, kým ty pretiahneš ju.“
„Nemôžem za to, že ty si si vytiahol kratšiu paličku, kamoš.“ Sebastian sa prinútil vložiť do svojho tónu ľahkosť, ktorú v žiadnom prípade necítil. „Choď,“ zašepkal do mikrofónu a okamžite pocítil neprítomnosť tepla druhého muža vedľa neho, keď sa Cohen teleportoval za dvoma vedcami.
Niekoľko okamihov tam Sebastian len tak stál, ľadový vzduch mu hral na tvári, keď od neho Michaela kráčala rýchlymi krokmi preč. Oči mu horeli a hruď ho pekelne bolela. Bol vybratý namiesto mužov s parapsychologickými schopnosťami vďaka Coleovmu odporúčaniu. Teraz ho na zátylku svrbelo čoraz viac a on mal sakramentsky dobrú predstavu prečo.
Táto misia sa začala jednoducho. Dostať sa dnu, použiť akékoľvek prostriedky potrebné na zneškodnenie nukleárnej bomby a potom odtiaľ vypadnúť. Nemal ani poňatia, že misia bude obsahovať aj stretnutie tvárou v tvár so ženou, ktorej „smrť“ roztrhala jeho srdce na kúsky. Cole už neobviňoval Sebastiana za rozchod, ale vedel sakramentsky dobre, že Tremayne ju spozná, ak tu naozaj bola. Ale bol obrovský rozdiel medzi „zistiť, či je tu“ a „urob, čo musíš, ak tu naozaj je“.
S Michaelou v balíku to nebola len ďalšia hra, toto bol rovno Super Bowl. A víťaz berie všetko. A on vždy prehral.

Prečo si to musela byť ty, Michaela?

9 komentářů:

  1. Děkuji moc za první vlaštovku!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Mockrát děkuji za skvělý překlad a korekturu.

    OdpovědětVymazat
  3. Vďaka za preklad a korektúru a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za kapitolu a tesim sa na pokracovanie:)

    OdpovědětVymazat
  5. Zajímavá kapitola. Moc děkuji. Těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem, teším sa na ďaľšiu ☺

    OdpovědětVymazat