čtvrtek 19. května 2016

Pán propasti - Epilog


Myslím, že na toto si ľahko zvyknem.
Liliana na svoj odraz hľadela snáď už tisíci raz odo dňa, kedy sa zmenil osud Eldenu. Žena v zrkadle vyzerala ako Irinina dcéra, s tvárou takou žiarivo krásnou, že nútila Micahovych súrodencov a ich druhov len na ňu civieť, s vlasmi takými žiarivými ako hodváb. Zdalo sa, že otcova smrť rozbila ním vytvorené kúzlo, ktoré na ňu musel uvrhnúť ešte ako na dieťa.

Prečo, to sa už nikdy nedozvie. Možno tak, ako Micah vravel – sa jej otec obával jej moci, a tak sa ju pokúšal zlomiť. Alebo sa možno bavil jej ovládaním, tak u nej, ako aj u ostatných. Zrejme si vychutnával kruté potešenie, kým sledoval, ako sa muži o seba navzájom potkýnajú, keď sa pokúšali získať ruku takej škaredej ženy. Ale napokon, aj tak nevyhral.
Pretože Micah ju miloval vtedy a miloval ju aj teraz. Bol jediný, ktorému to bolo jedno – lebo bola jednoducho Liliana. Liliana, ktorej oči neurčitej farby len Micah nazval oblohou pred búrkou a nestaral sa, kto bol jej otec. Liliana, ktorej telo sa veľmi nezmenilo. Zatiaľ čo jej nohy boli teraz rovnakej dĺžky, chrbát stále posiaty jazvami, stále s malými prsiami a veľkým zadkom. Na to všetko sa Micah rád pozeral, keď bola nahá a tak často, ako to len bolo možné.
Pri spomienke na to, ako ju dnes ráno zobudil, sa zapýrila, taký veľký a žiadostivý medzi jej stehnami, hrala sa so smaragdovo-diamantovým prsteňom na ľavej ruke, ten kameň mal farbu istých mužských očí. Patril jeho matke, prezradil jej, časť bohatstva, ktoré našli v útrobách zámku.
Dal jej ho, lebo si ju chcel vziať za ženu.
„Je zvykom spýtať sa," povedala teraz, zatiaľ čo sa obrátila, aby ho mohla sledovať, ako si cez hruď, ktorú ešte nedávno bozkávala a olizovala, zapína čiernu košeľu,.
„Vážne?" Pokrčil ramenami. „Ja ti ale nedávam na výber."
Určite ho nemienila povzbudzovať, ale keď žena muža tak veľmi milovala, bolo zložité byť prísna. „Prenechaj to mne." Zapla gombíky a keď jeho ruky skĺzli dolu ku krivke jej zadku, zakývala hlavou. „Takže tvoj brat Nicolai prevezme trón?"
Toto bolo už tretíkrát, čo sa vrátili do Eldenu – Micah nemohol dlho zostávať mimo Priepasť, destabilizovalo by to ríšu množstvom voľných duší. Ale taktiež mal hlbokú, neuhasiteľnú potrebu vyliečiť túto zem, i keď prítomnosť jeho súrodencov znamenala, že nemusel zostať natrvalo.
Takže mohli prichádzať a odchádzať, cestou teraz ďaleko ľahšou, kúzla jej otca sa rozpadli, jeho obludné výtvory bez jeho moci zomreli. Najčastejšie cestovali po súši – nočné kone vyhlásili Micaha a Linianu za svojich, hryzúc všetko ostatné, na čo by chceli vysadnúť. Tie temperamentné bytosti boli veľmi majetnícke – podobne ako muž, ktorého zbožňovala každým nádychom.
„Áno," povedal, potvrdiac jej otázku ohľadne Nicolaia. „Bude vládnuť so svojou partnerkou, Jane."
Jane bola vysoká a štíhla a zdanlivo krehká, ale bude silnou kráľovnou. Tiež nebola princeznou. Ani Alfreda, Daynova vyvolená. Breenin partner bol berserker, divoký a nezdvorilý, celkom ako Micah. Ani jeden z nich sa jej neobrátil chrbtom, keď sa dozvedeli, že bude patriť do rodiny.
„Myslím," zašepkala, „že tvoj brat bude veľký kráľ."
„Áno." Hladiac ju, sklonil hlavu a pobozkal ju na ohyb krku. „Dayn a jeho družka zostanú v Eldene, preberú jeho ochranu."
Zachvela sa, prestala ho zapínať a začala rozopínať. „A tvoja sestra?" Jeho sestra, ktorá sa stala bojovníčkou, čo vyvolalo u starších bratov neskutočný údiv. Micah, samozrejme, jej jednoducho ponúkol, že jej požičia zbrane.
Prisal sa jej na pulz. „Odcestuje s Osbornom a chlapcami do jeho vlasti, aby jej druh mohol učiť svojich bratov, čo to znamená byť Ursanským bojovníkom."
„Áno." Prsty mu zaplietla do vlasov, pevne ho sa ho držiac. „Berserkeri budú vždy potrební."
„Hmm." Pokračujúc v bozkávaní, ju začal tlačiť dozadu, smerom k posteli. „Nebudú nepriateľmi Eldenu, ani my nie."
Dovolila mu dotlačiť ju k posteli, počkala, kým zo seba nestriasol košeľu a nezakryl ju svojim telom ako prikrývkou. Ale miesto toho, aby ju ďalej bozkával, sa nad ňou vztýčil s vážnym výrazom. „Som Strážca priepasti, Liliana. Nikdy sa nebudem môcť zrieknuť mojich povinností."
„Samozrejme." Pohladila ho po hrudi. „Môžeš svoju väzbu k tejto zemi udržať aj pravidelnými návštevami." Krátke, intenzívne pukanie zeme ich presvedčilo, že pracuje rovnako, akoby zostával trvalo v Eldene.
„Chcela by si bývať v Čiernom hrade?"
„Žiť tam bolo po prvýkrát v mojom živote obrovským šťastím," zašepkala. „Je to miesto, kde som našla teba. Si moje srdce. Jissa a Bard a Myška sú moja rodina."
Vďakabohu ju Jissa nevinila za otcovo zlo a zostala jej najlepšou priateľkou.
„Ty – aj Bard, môžete teraz zomrieť, ak si to zvolíte," povedala škriatkovi, i keď jej pôsobilo obrovskú bolesť myslieť na svet bez Jissy. „Ak opustíte na jeden deň a noc Čierny hrad, zobudíte sa vo Večnosti."
Jissa zakývala hlavou. „Trpkáči budú plakať, plakať. A bezo mňa sa dostaneš s pánom do oveľa väčších problémov. Budeš žiť v žalári." So smiechom na ňu pozrela. „A... chcela by som si častejšie zahrať s Bardom šach. Hrávame ho spolu."
„Je to medzi vami skutočne len o hraní šachu?" zažartovala Liliana, rozradostená Jissinou voľbou.
Až na to, že Jisse zružoveli špičky uší.
„Jissa."
Pery sa jej pri tej spomienke skrútili, stretla sa so žiarivo zeleným pohľadom. „Čierny hrad je domov."
Micahov úsmev bol zničujúci. „Je tam menej služobníctva," zamrmlal, odkazujúc na ľud Eldenu, ktorý húfne začal vychádzať s úkrytov, aby pomohol dať zámok do poriadku ešte pred Nicolaiovou svadbou, „čo znamená, že tam ťa môžem vídať nahú oveľa častejšie."
So smiechom ho pohladila po vlasoch a stiahla dolu k sebe pre dlhý, lenivý bozk, ktorý skončil jeho rukou na jej prsníku a jej nohou okolo jeho boku. „I keď tam mienim zasadiť nejaké kvety."
Odtiahol sa. „V Čiernom hrade? Pred bránou do Priepasti?"
Bozkávajúc ho na bradu, sa k nemu pritisla. „A chcem tam pohodlnejší nábytok – napokon, navštívi nás aj moja matka." Irina bola tiež oslobodená s krutej nadvlády. Nespoznala svoju dcéru, ale dotkla sa jej s láskou. To puto časom len porastie.
Micah zastonal, začal jej vyhŕňať červené šaty, ktoré jej priniesol, také krásne a pretkané zlatom. „Pokiaľ nebudeš pokúšať, aby si skončila v žalári. To nebudem tolerovať." Jeho ruka na jej stehne, drsná a majetnícka.
Rozochvene si ho pritiahla bližšie. „Platí."
Micah sa proti nej zhupol. „Lily?"
„Áno?" povedala proti jeho hriešny perám.
„O hodinu sa berieme. Už som to povedal Nicolaiovi."
Zostala s otvorenými ústami, potom sa rozosmiala. „Ty môj nádherný, arogantný, zázračný pán," povedala, bozkávajúc ho na bradu, líca, krk. „Neviem sa dočkať, kedy budem tvoja manželka."
„Povedz, že ma miluješ."
„Milujem ťa." Pobozkala miesto na pere, na ktoré ho kedysi pohrýzla. „Mám to povedať znova?"
Rozradostene sa na ňu pozrel. „Áno."
Donútil ju to zopakovať ešte desaťkrát. Potom povedal: „Tvoje meno je vyryté v mojom srdci, Lily."
To ju rozplakalo. On zavrčal. Potom ju pobozkal.
Kým sa ten deň skončil, vydala sa, v záhrade Kráľovského domu Eldenu, za Strážcu Priepasti, ktorý sa vrátil k životu. Dráčik sa správal slušne a neopiekol žiadneho z hostí.

Kvety asérie rozkvitli znovu tam, kde sa kedysi nachádzal Mŕtvy les. Teraz tam žiarila mladá, žiarivá zeleň s omladinami načahujúcimi sa k ligotavej modrej oblohe. Vták ohnivák sa za súmraku vracal ku krúženiu nad zámkom, poskytujúc tak pohľad, ktorému sa nič nemohlo vyrovnať a jazero bolo znovu čisté a sladké.
Ešte bolo toho veľa, čo musí byť vykonané, smiech sa ozýval zámkom i celou krajinou, čas temnoty je minulosťou a pokrvná línia Eldenu sa konečne vrátila na svoje miesto. To je pravda, ktorú píšem s neskonalou radosťou.

- Kráľovský kronikár Eldenu, po sto sedemdesiatich ôsmich dňoch vlády kráľa Nicolaia a kráľovnej Jane.



*KONIEC*

21 komentářů:

  1. Díky za skvělý překlad a korekturu celé knihy.

    OdpovědětVymazat
  2. Díky za skvělý překlad a korekturu celé knihy.

    OdpovědětVymazat
  3. Skvělé, děkuji za tuto kapitolu a celý překlad této knihy!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za skvely preklad a korekciu celej knihy. GabiM

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  6. děkuji za překlad celé knihy

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za skvělý překlad celé knihy.

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem MOC...MOC ...MOC :D

    OdpovědětVymazat
  9. Z celého srdce děkuji za skvělý překlad a korekturu této krásné knihy.

    OdpovědětVymazat
  10. Jste super !!! Děkuji mnohokrát za překlad a korekci celé knihy !!! DÍKY !!! DÍKY !!!

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem pekne za super preklad celej knížky, ste veľmi šikovné :-)) DIKY, užila som si to ako aj ostatné príbehy tejto série.

    OdpovědětVymazat
  12. Moc děkuji za konečnou kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  13. Díky za překlad celé knihy i dnešní kapitoly. :-)

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za překlad super knížky.

    OdpovědětVymazat
  15. Dakujem za ďalšiu úžasnú knihu��

    OdpovědětVymazat