pondělí 23. května 2016

Král Nymfů - Kapitola 16



Nikdy, za celý môj život som nezažila toľko rozkoše ako včera v noci.“
„Ani ja.“
„Bože, ani ja.“
Shaye sa rozhliadla po izbe. Bola tam pohovka, tisícky hodvábnych vankúšikov, knihy, ktoré vyzerali byť vyrobené skôr z plátna ako z papiera, ihly a nite. Ako herňa pre ženy, pomyslela si. Obrovská. Ženy boli všade, ako aj more vzrušenia a smiechu. Ešte nikdy nevidela lepší príklad háremu.
Shaye pohľadom zablúdila k závesom zakrytému vchodu a zahryzla si do pery. Teraz je čas. „Dámy,“ povedala potichu. Zdvihla ruky a počkala, kým nezískala všetku pozornosť. „Je čas vymyslieť, ako sa odtiaľto dostať. Stačí, ak prekvapíme stráže. Potom môžeme nájsť cestu domov.“
Niektorá sa zasmiala. „Prečo by sme to robili?“

„Ja neodídem,“ povedala ďalšia.
„Ja zostávam.“
„Ak sa pokúsiť ujsť, zakričím na Valeriana.“
Shaye frustráciou a podráždením zaťala zuby. „Prečo tu chcete zostať?“ Tie slová ale myslela aj na seba. „Pre týchto chlapov neznamenáte vôbec nič.“
Viac ako hodinu dámy velebili sexuálnu extázu, ktorá im bola dopriata. Viac ako hodinu vzdorovala rečiam o domove a rešpekte. Viacero žien nakoniec zostalo z jej rečí unavených a zavolali na stráže. A na jej smolu bol povolaný aj Valerian.
To jej ale nezabránilo reagovať na túžbu po kráľovi. Bez úvodu vkráčal do izby. Bol spotený a špinavý. Neprehovoril, len ju schmatol, ovinul ju rukami a bozkami sa z nej snažil vysať všetok vzduch.
Bozk trval len chvíľku, ale dosť na to, aby jej pripomenul svoju chuť a uvrhol ju do šialenstva, ktoré stravovalo všetky jej zmysly. Keď sa odtiahol, sotva popadali dych. Ženy sa k nemu priblížili, naťahovali sa za ním… dotýkali sa ho.
Shaye sa na ne zamračila.
„Buď dobrá,“ povedal, „až skončím s tréningom, vezmem ťa do Vonkajšieho mesta.“ S tým odišiel.
Ach, nespravodlivé, pomyslela si.
Izbu zaplnili sklamané vzdychy. Pokúšajúc sa, spomaliť jej nepravidelný tlkot srdca a schladiť si rozpálenú pokožku, si Shaye našla voľný kút a zvalila sa na vankúš. Nemohla si pomôcť, naozaj chcela vidieť Vonkajšie mesto osobne. Jediný pohľad, ktorý sa jej naskytol, jej vôbec nestačil. Od okamihu čo prvý krát uvidela tuto zem, chcela sa nadýchnuť jej vzduchu a vstrebať jej atmosféru. Tak ujde zajtra.
Nie som z toho nadšená. Nie som šťastná, že strávim viac času s Valerianom. Aby sa rozptýlila, využila svoje nové zásoby na výrobu anti-kariet. Tvorba kariet bola pre ňu vždy úľava pred stresom a ak sa niekedy tak veľmi potrebovala od-stresovať, tak to bolo teraz. Už mala v mysli niekoľko dobrých nápadov.
„Ako dni plynú, tak som šťastná, že tu nie si, aby si mi ich ničil.“
„Chceš zo mňa kúsok? Ooops, prepáč. Už som jeden dala tvojmu bratovi.“
Tretia karta jej vrazila do mysle, a bola tak iná ako ostatné, že prekvapením zažmurkala. „Niektorí muži nie sú takí zlí. Myslím.“
Skôr ako to mohla zvážiť, niektorá zo žien povedala, „Ja tak žiarlim, že si bola vyvolená práve Valerianom, tým ohromným svetlovlasým prototypom mužnosti.“
V tej chvíli sa všetky oči sústredili na Shaye. „Je taký dobrý ako vyzerá?“
„Dokonca o teba bojoval.“ Povzdychla si ďalšia zasnene. „Aké romantické, však? Som Jaclyn, mimochodom.“
„Ja som Shelly,“ povedala elegantná, veľkolepá blondína. „Ja patrím Aesonovi.“
„Ja Barriemu,“ povedala obyčajná, ale príjemná brunetka.
„Rissa,“ povedala červenovláska, ktorá s ňou chcela bojovať, keď sa dostala príliš blízko k Broderickovi. Teraz vyzerala veselo, dokonca zamilovane.
Predstavovali sa jedna za druhou. I keď boli svadobčania a priateľky jej matky – alebo možno jej nového manžela – Shaye sa v skutočnosti s nimi až do teraz nestretla. „No, nie sme my najšťastnejšie dievčatá na svete?“ povedala Jaclyn.
Okolo nej vypuklo niekoľko spokojných výkrikov.
„No? Bol Valerian dobrý?“ Spýtala sa Barrie dychtivo. „Ak chodí ako erotický sen a hovorí ako erotický sen… Stavila by som sa, že kráľ trtká ako zviera.“
Shaye by sa stavila tiež.
A nepáčilo sa jej, aká bola táto žena zvedavá na Valeriana, možno si ho predstavuje nahého. Povstal v nej pocit majetníckosti, žeravý a rozhnevaný. Pocity ako doškriabať ju – cerili zuby, ich nesporná sila ju prekvapila.
Nechceš ho, spomínaš? Odohnala si ho mečom. Mala si šancu a nevyužila si ju, tak odišiel. Mala by byť šťastná, že ho chce niektorá iná. Mala by povzbudiť Barrie, aby sama zistila, či Valerian skutočne súloží ako zviera.
Ale nechcela.
Nemohla.
Niečo v jej vnútri, jej nenásytnosť, o ktorej ani nevedela, že ju má, vravela, Môj. Len môj. Nenávidela ten pocit, ale bol tu. A odmietal odísť.
Barrie a ostatné ženy sa čoskoro nabažili čakania na odpoveď. Vlastne na Shaye zabudli úplne a vrátili sa k rozhovorom o ich milencoch, akoby ich ani nikdy neprerušili.
Shaye si natiahla nohy a oprela ich o ďalší vankúš. Sklamanie – z tak veľmi odlišných dôvodov – sa do nej zahryzlo.
Sexuálna frustrácia? Áno. Zmätok? Rozhodne. Povzdychla si a pritisla si notes a kamene na hruď. Nechcela sa stať jednou z týchto roztúžených žien. Nechcela samu seba stratiť v mužovi.
A to je to, čo by sa stalo, keby sa poddala Valerianovi. Pochabosť, ale zdalo sa, že jej na tom záleží menej a menej.
O chvíľu neskôr začali do izby vstupovať rôzni bojovníci, zberajúc si svoje ženy. Boli pokrytí potom a pieskom, dokonca krvou. Vždy keď sa zdvihol záves, našla sa napätá strachom a očakávaním. Je to Valerian?
Ale nikdy nebol.
Čoskoro tam zostalo len niekoľko žien. Jednou z nich bolo dievča s čiernymi, kučeravými vlasmi a smutnými hnedými očami, tá čo na pláži bojovala a ako Shaye nechcela, byť vybraná bojovníkom.
Shaye ju chvíľu pozorovala, potom si pozbierala svoje veci, vstala a vykročila k nej.
Zvyčajne Shaye nechodila za cudzími a nezačínala rozhovory. Zničilo by to jej „držať sa ďalej“ priority. Ale v tom dievčati bolo niečo zraniteľné. Niečo takmer… prenasledujúce. Zistila, že sa k nej naťahuje, zistila, že súcití s jej očividným nešťastím.
„Ahoj. Ja som, uf, Shaye.“ Bože, cítila sa tak nemotorne. Bez pozvania sa posadila.
Dievča po nej šľahlo nervóznym pohľadom. „Brenna,“ povedala. Jej hlas bol hlboký, hrubý, zlomený a napätý. Fajčiarka?
„Všimla som si, že si jediný iný človek, ktorý nie je v extáze, že je tu. Bola si… urobil ti ten, čo si ťa vybral…“
Brenna zavrtela hlavou.
„Dobre.“ Shaye si povzdychla úľavou. Naproti nej bol stôl plne naložený jedlom. Nahla sa, vzala si krajec chleba a podala aj Brenne. Chvíľu mlčky jedli. „Ja, uf, tiež som si všimla, keď si povedala, že si liečiteľka a že si dostala na starosť Joachimove ošetrenie.“
Prikývla – tentoraz váhavo.
„Ako je na tom? Bude žiť?“
Ďalšie kývnutie – tentoraz isto. A Shaye uvidela záblesk niečoho… horúceho v očiach toho hnedookého dievčaťa. Och, och, och.
Čo to malo byť? Zbláznila sa Brenna do svojho pacienta? „Máš ho rada?“ spýtala sa.
Brenna prudko zavrtela hlavou. Podľa Shayeinho názoru protestuje až priveľmi. O tom vedela sama už dosť.
„Bojím sa,“ povedalo dievča.
Strach. Veru, Shaye si tiež zažilasvoj podiel tejto emócie. Zo začiatku jej strach patril neznámu a či jej Valerian neublíži. Teraz, no, jej strach mal celkom iný dôvod. Ak už teraz túžila po Valerianovi tak veľmi, čo by sa stalo, keby naozaj vedela, aké je to, milovať sa s ním?
Neopovažuj sa to zisťovať. Pokračuj v boji s tou príťažlivosťou. „Rada by som vedela, prečo sa stali všetky ženy otrokmi svojich hormónov a my nie,“ zamyslela sa nahlas.
„Rozumné,“ povedala Brenna a obe sa rozosmiali.
Ale Shayein humor rýchlo vybledol. „Necítim sa rozumne.“
„Ja tiež.“ Povzdychla si Brenna skľúčene, jej pobavenie sa tiež vytratilo.
Shaye už otvárala ústa, že sa spýta prečo, ale jej pohľad sa obrátil k dvom mužom, ktorí zrazu vstúpili do miestnosti. Shivawn a Valerian. Valerian zastal a znehybnel, pozoroval ju. Prehnalo sa ňou rozochvené uvedomenie.
Bez vyzvania sa postavila na nohy. Zovrela svoj notes, ale po celý čas z neho nespúšťala pohľad. A bol to ten najkrajší pohľad, aký sa jej kedy naskytol a všetko na čo dokázala myslieť, boli jeho ústa na jej tele.
„Poď,“ povedal rovnako ako už skôr, dnes ráno.
Šla. Bez námietok. Na Brennu a všetky ostatné zabudla. Môj, našepkávala jej myseľ, všetky jej majetnícke inštinkty sa obnovili. Viedol ju cez chodbu a srdce sa jej nervózne rozochvelo. Vyzeral odhodlane. Tvrdo.
„Kam to ideme?“ spýtala sa.
„Do Vonkajšieho mesta, ako som sľúbil.“

***

Valerian odprevadil Shaye von z paláca a do popoludňajšej horúčavy. Kryštálová kupola žiarila jasne, vtáky hravo štebotali. Ešte ho ani celkom neopustila a už mala zúrivú potrebu, vrátiť sa. Takže keď dospeli do stajne, rýchlo rozkázal jednému kentaurovi, pripraviť sa na cestu. Tmavý koní muž skočil do akcie, klusajúc k nemu.
„Bude mi potešením vziať vás do mesta, Vznešený.“
Shaye na neho vytreštila oči. „Uf, ten kôň je polovičný muž,“ povedala, „a ty očakávaš, že na ňom budem jazdiť ako na koni?“
„Áno.“
Prehltla. Valerian naň vyskočil a natiahol k nej ruku. Váhavo položila svoju dlaň do jeho. Vysadil ju za seba, páčil sa jej pocit byť pritisnutá tak blízko k nemu. Tak veľmi ako jemu, čo len zvyšovalo jeho potrebu, poponáhľať sa na tento výlet. Chceš sa zamilovať len do mesta, pamätáš?
„Je cvičenie divoké?“ vypytovala sa, keď kentaur začal zostupovať po útese. Znela nervózne.
Valerian neodpovedal. Trénoval svojich mužov a sám seba, až kým sa z nich nelial pot. Až kým napadali únavou.
Potreboval nejaký vývod pre svoju frustráciu, ale nepomáhalo to.
Bola tu len jedna vec, ktorá by zabrala.
Shaye, v jeho posteli. Shaye, spojená s ním.
Nikdy nebol viac odhodlaný vyhrať. „Je mi ľúto, ale nemôžeme zostať dlho.“
„Nevadí. Som šťastná aj z krátkej návštevy.“
Šťastná. Presne to chcel.
Za pár minút dospeli k Vonkajšiemu mestu. Ako zvyčajne, neboli tam žiadne ženy. Keď zaznamenali ich príchod, ukryli sa. Len muži – kentauri, minotauri a formorioni – zaberajúci stoly a stánky, predávajúc svoj tovar, od jedla cez šperky až k šatám.
Pokiaľ tu budú, Valerian sa postará o všetky potreby Shaye. Čokoľvek si chcela pozrieť, vzal jej to. Keď bola smädná, kúpil jej nápoj. Keď bola hladná, zakúpil jej jedlo. Chutný mäsový piroh, ktorý zvádzal chuťové poháriky.
Ako čas ubiehal, zabudol na svoju potrebu vrátiť sa a jednoducho si ju užíval.
Najprv bola k nemu ostražitá a správala sa chladne, neurčito. Ale ako ich obišla na ulici siréních mužov, spievajúcich o láske a vášni, začala sa zahrievať, akoby si nemohla pomôcť. Sledovala to s potešením. Griffy sa prepletali medzi nimi, mávajúc svojimi chvostmi a ona ich preskakovala. Nikdy ju nevidel tak uvoľnenú, nikdy ju nevidel tak šťastnú.
Hľadel na ňu, svetlo okolo nej žiarilo ako svätožiara, láska v jeho hrudi narastala. Toto bola skutočná Shaye. Vedel to, cítil to a privedie ju sem aj každý deň, ak to bude potrebné. Nabudúce by ju mohol vziať k vodopádu a sledovať, ako sa bude kúpať v jeho jazierku.
„Nikto tu asi nepredáva pomaranče, čo myslíš?“ spýtala sa ho vážne, spomaľujúc krok.
„Pozrieme sa.“ Ale v tých niekoľkých stánkoch čo predávali ovocie, ich nemali. Shaye nedokázala skryť sklamanie a Valerian si prisahal, že prehľadá celú Atlantídu, ak to bude nevyhnutné. Jeho družka bude mať pomaranče, ešte kým tento deň skončí. „Pripravená vrátiť sa?“
Hodila túžobný pohľad po okolí. „Áno. Nemôžem uveriť, aké je to mesto nádherné,“ povedala, keď našli ich kentaura a nasadli naň. „Je to raj.“
Ona je raj.
„Ďakujem, že si ma sem vzal.“
„S radosťou, láska. S radosťou.“
Zachvela sa.
Jeho pery sa zdvihli v pomalom úsmeve – vďačne, bol to úsmev, ktorý nemohla vidieť. Jej obrana klesala, tak ako dúfal a jej túžba po ňom, ho robila vnímavejším. Dostavili sa do paláca o niekoľko minút neskôr a krv sa mu už varila. Takmer je čas…
V stajni zosadol a pomohol Shaye urobiť to isté. Už sa ho neváhala dotknúť.Potešil sa, keď si to všimol.
Potom čo poďakoval kentaurovi za jazdu, odviedol Shaye do izby. Cestou poslal niekoľkých mužov pátrať po pomarančoch.
„Mám pre teba prekvapenie,“ povedal Shaye.
„Dobré alebo zlé?“
Predtým ako ju vzal na výlet, vrátil sa do svojej izby a zaplnil ju jedlom. Pripravil voňavý kúpeľ s olejom a odstránil niekoľko fakieľ zo steny, kvôli správnej atmosfére. Taktiež obložil okolo nízkeho stola plného ovocia a zákuskov niekoľko saténových vankúšikov.
Keď uvidela, čo urobil, oči sa jej rozšírili. „Ty si… toto je…“
„Posaď sa,“ nariadil jej.
Chvíľu ho nepočúvala. Pozrela od neho k stolu, od stola k nemu. Prehltla. Očakával, že povie niečo vyčítavé, ale prekvapila ho, keď sa vydala k stolu a sadla si. Miloval spôsob, akým jeho košeľa a nohavice viseli na jej štíhlom tele, ale všetko na čo dokázal myslieť, bolo pod nimi.
Zložil si brnenie, porozopínal pracky na ramenách a dovolil zlatým kusom, spadnúť na podlahu. V umývadle si umyl tvár, striekajúc si príjemne chladnú vodu na kožu. Mal sa vykúpať ešte predtým, ako ju vzal do mesta, ale bol až príliš dychtivý, aby ju videl. A časť z neho dúfala, že sa okúpe s ním.
„Budeme sa rozprávať, ty a ja,“ povedal, kráčajúc ku stolu. Sadol si naproti nej a naplnil dve čaše vínom.
„V poriadku.“ Znela neochotne, neisto. Ale aspoň mu to neodoprela úplne.
„Chcel som ti priviesť niekoľko bývalých mileniek, aby ti dosvedčili moje úžasné zručnosti, ale v dennom svetle sa mi to už nezdalo také múdre.“
„Nie,“ povedala, takmer sa pridusiac vínom.
„Miesto toho ti poviem niečo o sebe. Potom mi povieš niečo ty o sebe. Rozhovor, ako som povedal. Dohodneme sa?“
„Nenávidím hovoriť o sebe,“ povedala, sledujúc špičkou prsta dno svojho pohára.
„Napriek tomu to urobíš.“ Pauza. „Prosím.“
Znovu si zahryzla do pery, ale prikývla.
Odchlipol si z pohára vína, sledujúc ju ponad jeho okraj. „Ja začnem.“ Stíchol, sústreďujúc si myšlienky. Ako správne spoznávať inú osobu? Čo zo svojej minulosti by jej mal povedať?
„Ja… mal som brata,“ povedal. Bol to dobrý spôsob ako začať, predpokladal.Bolo to niečo, o čom hovoril len zriedka a nikdy nie so ženou. Tá vec bola príliš bolestivá.
„Mal?“ spýtala sa potichu.
Kývol, prstami si odštikol kúsok ryby a strčil si ju do úst. Prežúval, potom prehltol. „Bol moje dvojča. Bol unesený, ešte keď sme boli deti.“
Oči sa jej rozšírili. „Kto ho uniesol?“
Zaliala ho dôverne známa zúrivosť, ale potlačil ju. „Gorgony.“
„Gorg – čo?“ Prekrížila si nohy, jednu cez druhú a predklonila sa, lakťami sa opierajúc o stôl. Mal jej plnú pozornosť. Zaujímalo ju, čo jej chcel povedať a jej zvyčajné štíty opadli.
„Gorgony sú rasa žien, ktoré môžu muža jediným pohľadom premeniť na skalu. Na hlavách sa im plazia hady. Sú zlo. Číre zlo.“
Och. Ako Medúza. „Prečo ho vzali?“
Valerian smerom k nej potisol podnos s hroznom a lákal ju, aby si vzala. Urobila to. „Dúfali, že ho tak budú môcť s otcom vymeniť za jeho pomoc – ktorú ale ne dostali,“ dodal temne. „Za to Verryna zabili. On a ja sme zdieľali prepojenie myslí a keď prišla temnota, vedel som, že je preč.“ Posledné slová zneli skôr ako šepot. Pozrel na Shaye, pokúšajúc si vyčistiť myseľ od nenávidených spomienok.
„Teraz je rad na tebe. Povedz mi niečo o sebe.“
Čo by mu mala povedať? Uvažovala Shaye. On jej prezradil niečo osobné, niečo bolestivé. Ona nemohla urobiť nič menšie.
Napriek tomu sa snažila, držať sa späť. Pokúšala sa neodhaliť zo seba priveľa. Úplne ju dnes očaril a ona sa obávala, že sa z toho už nikdy nedostane.
„Kedysi som mala nevlastnú sestru, ktorá mi ostrihala všetky vlasy,“ povedala. „Nevedela som o tom až do rána.“
Bol to trest, podľa názoru jej nevlastnej sestry, vraj za to, že ostrihala vlasy jej obľúbenej bábike – čin, ktorý Shaye nikdy nespáchala. Tú česť mal jej nevlastný brat.
Keď desaťročná Shaye utekala s krikom za matkou, tá jej však povedala: „aby sa chovala ako veľké dievča“.
Valerianovi potemneli rysy. „Tvoje vlasy sú nádherné ako mesačné svetlo a hviezdy. Každý kto ich ostrihá, si zaslúži smrť.“
Prebodlo ju potešenie, z jej pohľadu úplne sladké. Nebola zvyknutá na prijímanie poklôn, ale Valerian jej ich skladal tak ľahko. „Ďakujem.“
„Žiť s malým démonom muselo byť ťažké.“
„Áno. Vďaka, i keď, moja matka vydržala v manželstve s jej otcom len jeden rok.“
„Tvoja matka mala viac ako len jedného druha?“
Shaye prikývla. „Mala ich šesť.“
„Šesť!“
Znovu prikývla.
„Tu si muž berie len jediného druha a udrží si ho na večnosť.“
Mračila sa, keď zvažovala jeho slová. „Čo ak sú tí druhovia spolu nešťastní?“
„Oni musia vykonať krvný obrad a ponúknuť obeť.“
„Ach.“ Zahryzla si do spodnej pery, nedovolila si spýtať sa na druh obete.
Valerian zachytil jej pohľad a zastal na jej ústach, donútil ju rozochvieť sa, urobiac jej krv v žilách horúcou. Potom zavrtel hlavou, akoby sa potreboval vymaniť z kúzla. „Čo by si ešte o mne chcela vedieť,“ spýtal sa.
„Aká bola tvoja prvá?“ zistila, že sa pýta. Chcela ho, čím viac sa spolu rozprávali, tým viac jej odpor slabol. Počuť o jeho nerozvážnych kúskoch s inými ženami by mohlo posilniť jej odhodlanie.
Vyklenul obočie. „Si si istá, že to chceš vedieť?“ Keď prikývla, povedal, „Bolo to s matkinou obľúbenou slúžkou. Prišla do mojej izby, aby mi priniesla čisté šaty, našla ma v kúpeli a pridala sa ku mne.“
Pri jej sklamanom výraze sa zasmial. „Čo si čakala? Hračky? Orgie?“
„No, áno.“
Jeho úsmev sa rozšíril. „A čo ty? Aký bol tvoj prvý?“ Vo chvíli, keď tú otázku položil, bol celý napätý. Jeho oči stmavli niečím, čo vyzeralo ako zúrivosť.
Dobre. Prečo bol teraz naštvaný? „Ja, uf…“ Zakopla o vlastné slová, dokonca cítila, ako jej líca zahrieva rumenec. „Ja som ešte žiadneho nemala.“
Ústa sa mu otvorili dokorán. „Iste žartuješ.“
„To ťažko. Pozri,“ povedala defenzívne. „Nikdy som sa nechcela vyrovnávať s problémami spojenými so sexuálnym vzťahom.“
„Akými problémami?“ Valerianov šok by už mal slabnúť, ale zdalo sa, že len zosilnel. Shaye bola panna. Bola nedotknutá.
Bola jeho.
V tom okamihu je chcel viac, ako kedykoľvek predtým. Chcel byť jediným mužom, ktorý ju ochutná. Teraz. Navždy.
„Emocionálne pletky sú špinavé,“ povedala. „A ak sa do nich nezapletiem, nemusím sa znepokojovať ďalšou bolesťou.“
„Ja ťa nikdy nezraním, Shaye. Nikdy ťa neoklamem.“ Mienil sa o nej dozvedieť viac, nechá ju dozvedieť sa viac o ňom.
Ale miesto toho sa našiel hovoriť, „Myslím, možno, jediný spôsob ako ťa presvedčiť o opaku, je ukázať ti to. Takže od tohto okamihu tu už nebude žiadne rozprávanie. Len činy.“


24 komentářů:

  1. Mockrát děkuji za další skvělý překlad a korekturu. Že bychom se konečně posunuli? Řekla bych, že na ní měla vliv matka se svými početnými vztahy.

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji moc za další krásnou kapitolu!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Vyzerá to , že ľady sa lámu !!!
    Ďakujme za preklad.

    OdpovědětVymazat
  4. Páni, to byla úžasná kapitola. Moc děkuji.

    OdpovědětVymazat
  5. Super kapitola. Těším se na pokračování. Děkuju za překlad.

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem veľmi pekne za super kapitolu a naozaj sa teším na pokračovanie... konečne akcia?

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za překlad

    OdpovědětVymazat
  9. Vďaka za preklad.

    OdpovědětVymazat
  10. Moc děkuji za skvělou kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  11. Díky za překlad a korekci. :-) Že by jsme se už někam dostali?? :-D

    OdpovědětVymazat
  12. Noo som zvedavá na jeho činy, ďakujem skvelé

    OdpovědětVymazat
  13. Děkujeme pěkně, kapitolka byla úžasná. Že by se to konečně pohnulo vpřed? :)

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuju za další kapitolku:33:*

    OdpovědětVymazat
  15. Děkuji moc za další kapitolku.

    OdpovědětVymazat
  16. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat