pondělí 16. května 2016

Král Nymfů - Kapitola 15



Jeho žena ho od seba chcela držať až tak veľmi, že proti nemu zdvihla zbraň, pomyslel si Valerian, keď ako búrka vletel do jedálne. „Moja vlastná družka,“ hundral. „Odmieta ma potešiť. Odmieta mi, dovoliť, potešiť ju.“
Je smutné, že nevedel, čo v tejto situácii robiť.
Možno, okrem, spiť sa do bezvedomia.
Náhle zastal, keď si všimol za stolom Shivawna, s fľašou v každej ruke. Ten chlap bol červený, so skleneným pohľadom sa kýval na stoličke.

Shivawn bol mladý, blížil sa len k stovke. Batoľa, skutočne, v porovnaní s Valerianovými šiestimi stovkami rokov. Shivawn bol mocný bojovník s rýchlymi nohami. Neváhal nepriateľom zasadiť smrtiacu ranu. Je fakt, že ako potrebovali nepriateľov mučiť, Shivawn sa na tú prácu prihlásil dobrovoľne.
Bol to dobrý chlap.
Ale Shivawn bol impulzívny, podliehajúci emóciám. Možno taký bol preto, že jeho otec bol tak rozvážny, nebol stúpencom extrémov. Nikdy nezišiel z cesty. Ako Valerianov vlastný otec. Ani jeden z nich nechcel skončiť ako ich rodičia. Obaja muži zomreli pri boji s démonmi. Démonmi, ktorí tvrdili, že sú ich spojencami, len aby zmenili svoje názory počas mierových rozhovorov a zmasakrovali každú nymfu v ich dosahu.
To boli spôsoby démonov. Valerian, samozrejme, zhromaždil mužov, mladíkov, všetkých, čo mohol a napadol ich tábor hneď v nasledujúci deň. Počas toho boja sa prelialo veľmi veľa krvi. Démonej krvi. Bolo to jeho prvé víťazstvo – prvé z mnohých.
Kde je jeho víťazstvo teraz? Dokázal poraziť armádu démonov, ale nie jednu malú ženskú.
„Ženy,“ zanadával Shivawn.
„Ženy,“ súhlasil Valerian. Zvalil sa vedľa bojovníka a popadol jednu z fliaš. Zostala v nej len polovica tekutiny.
Stiahol ten obsah jediným dúškom. Žiaľ, v tej páliacej rieke v jeho žalúdku nenašiel žiadne uspokojenie.
„Moja milenka ma nechce,“ povedal trpko Shivawn. „Ako je to možné? Som nymf.“
„Tak ako ja. A ja som kráľ. Vládnem tomuto miestu. Moje slovo je zákonom.“
„Možno – možno má Brenna rada ženy.“
„Ha! Na jej sexuálnej orientácii nezáleží. Všetky ženy majú radi nymfov. Zbožňujú nás.“
Shivawnovi klesli ramená. „Nerozumiem jej. Vlastne sa ma bojí. Bojí sa mňa akoby som bol nejaký netvor, ktorý jej chce ublížiť. Ešte nikdy som neublížil žene, Valerian. Nikdy. Všetky ženy ma zbožňujú. Chcú ma.“ Trpko si povzdychol.
„Čo sa sťažuješ? Tvoja žena proti tebe nezdvihla meč.“ Valerian skonfiškoval ďalšiu fľašku a upil si. „Okrem toho, Brenna nie je tvoja družka. Prečo si nenájdeš inú milenku?“ Ach, keby sa tak mohol držať vlastnej rady. Mal by si nájsť inú, keď ho Shaye nechce.
Nie, to nebola pravda. Chcela ho. Videl v jej očiach túžbu, počul ju v jej hlase, sledoval ako jej tvrdnú bradavky. Len ho nechcela chcieť, takže s ním bojovala pri každom jednom kroku.
I keď ich bozky…
Vybuchla, ožívala. Iskrila zaživa. Vtedy svoju vášeň neskrývala. Oddávala sa jej. Jej telo horelo po tom jeho, zúfalé uhasiť tú zdanlivo nezadržateľnú potrebu.
Prečo si nenájdeš inú? nieslo sa mu znovu mysľou. Rukou zovrel hrdlo prázdnej fľaše a tresol ňou o dosku stola. Nechcel inú ženu. V skutočnosti nedokázal strpieť ani len myšlienku, že by mal v posteli nejakú inú. Jeho ruky sa dožadovali Shaye. Jeho nohy sa dožadovali Shaye. Jeho penis sa dožadoval Shaye. Vydávala špeciálnu vôňu a každá časť v ňom uznávala iné ženy len ako napodobeniny. Podvodníčky.
Shaye ho ovinula príšernou a zázračnou a nenávidenou a milovanou… silnou túžbou. Stravujúcou žiadostivosťou. Ako by ju mohol získať?
Povedala mu, že túži po návrate domov a do práce. No, nemohol jej dať to prvé, ale to druhé áno. Anti-karty, vravela. Páčilo sa jej ich písať. Prvou vecou, ktorú ráno urobí, bude, že jej dodá plátno a písacie potreby.
Roztopí to jej odpor?
Mohol len dúfať.
Okrem dobytia jej náklonnosti, chcel o nej vedieť všetko. O jej minulosti, očakávaniach, budúcnosti. Čo ju urobilo ženou, aká je teraz? Zatiaľ čo chcel svoje obavy zatĺcť do zeme, ona ich rovno prerazila, už mal podozrenie, že bude potrebovať jemnejšie dvorenie. Povzdychol si.
„…nemôžem ich nájsť,“ povedal Shivawn.
„Prepáč. Myslel som na Shaye. Čo si vravel?“
Zamračený Shivawn zmietol zo stola omrvinky. „Jediné ženy bez milencov sú tie tri ženy z povrchu, ktoré sem prišli ako prvé. Nemôžem ich nájsť. A ver mi, že som ich hľadal.“
„Sú niekde tu.“ Pošúchal si bradu. „Ukážu sa, tým som si istý. Môžeš si jednu z nich nárokovať a to čiernovlasé dievčisko posunúť inému bojovníkovi.“
„Ženy,“ zopakoval Shivawn. Vstal, vykročil ku kuchyni a vrátil sa s náručou vyzdobenou fľašami.
„Ženy,“ súhlasil Valerian. Rýchlo vysali dve z nich, ich obsah už ani nepálil. „Povedal som Shaye, koľko rozkoše jej môžem dopriať, ale ona ani nepočúvala.“
„Možno si potrebuje vypočuť nejaké doporučenie od tvojich bývalých mileniek.“
Zažmurkal. V jeho aktuálnom stave sa mu to nezdalo ako zlý nápad. Mohla sa domnievať, že jeho vyhlásenie nebolo nič viac ako pýcha, ale musela by veriť ženám, ktoré skutočne zažili blaženosť z jeho dotykov. Však? Nič iné ju nepresvedčí.
„Nemyslím, že by na také doporučenie dbala aj Brenna.“ Shivawnove slová boli už pomerne nezreteľné. „Myslím, že by sa aj tak bála. Ženy,“ zavrčal. „Nepotrebujeme ich.“
„Nepotrebujeme ich,“ papagájoval sa Valerian, dvíhajúc ďalšiu fľašu. Ale to tvrdenie mu zhorklo v ústach. Jeho prežitie záviselo od Shaye, takže áno, potreboval ju.
„Slabnem ako decko,“ pripustil Shivawn. „Už skôr som zakopol v hale ako nemotorné dračie mláďa.“
„Bohovia nás určite prekliali, keď nás zviazali k sexu.“
„Pred príchodom sem, by som povedal, že nás požehnali. Bol by som povedal, že nás očividne uprednostňovali.“
Ani jeden z nich si to ale práve teraz nemyslel.
„Pravda ale je,“ dodal Shivawn, „že mi nepomôže ani sebauspokojenie.“
„Vari naše ženy nevedia, že máme svoje potreby?“
Na dlhú chvíľu ani jeden z nich neprehovoril. Shivawn napokon povedal, „Nemyslím, že by som niekedy chcel nájsť svoju družku. Možno sa vydám na púť po Atlantíde a obskočím každú ženskú, ktorú stretnem.“
„Nebezpečenstvo je ale v tom, priateľu, že tie ženy potom zostanú zotročené. A pretože tam s tebou nebude žiadny ďalší nymf, budeš sa musieť postarať o ich potreby. Všetky ich potreby, na vlastnú päsť. Budú sa hnevať na čas, ktorý budeš tráviť s ostatnými – a ak za sebou necháš neuspokojenú milenku, tá milenka začne bažiť po pomste.“
Shivawn na neho len civel. „Ďakujem, že si práve zničil môj sen,“ povedal sucho.
„Nemáš zač.“
„Theophilusova ľudská družka mu nerobila žiadne problémy. Prečo to tak je? Čo robí on a my nie?“
Valerian si spojil prsty za krkom a zaklonil sa, prilepiac oči ku stropu. Prekvapene zamrkal. Dve morské panny mali svoje prsia, ruky a tváre pritlačené ku kryštálu, hľadiac dolu na neho a Shivawna.
Keď si uvedomili, že si ich všimol, krásne sa usmiali a zamávali. Vrátil im ich pozdrav, ale vnútri zastonal.
Stisol si koreň nosa – gesto, pri ktorom už niekoľkokrát prichytil Shaye. Tie dievky ho chceli, horlivo by ho privítali, ale pýtal sa (aj keď nechcel). Prečo ho nechce Shaye?
Shivawn tresol rukou o stôl, aby si získal jeho pozornosť. „Nemáš na to čo povedať?“
„Zabudol som na tvoju otázku,“ povedal, odtrhnúc pohľad od morských panien. „Prepáč.“
„Si zmätený.“ Bolo to vyhlásenie, nie otázka.
„Áno.“
„Chcel by som vedieť, prečo Theophilusova ľudská družka nerobí žiadne problémy.“
Valerian by na to tiež rád poznal odpoveď. Predstavil si zmienenú ženu. Bola bojazlivá ako malé vtáčatko.
Obyčajná, ale vlastniaca lahodne plnoštíhle telo, ktoré vedelo správne naplniť mužské ruky. Nepodnikla žiadny boj. Jednoducho sa raz pozrela na Theophilusa a sama sa mu ponúkla.
Potom si predstavil Shaye, ktorá chcela, aby ju videl ako ľadovú a nedotknuteľnú. Ktorá nehovorila o rodine. Ktorej krása ho oslepovala viac ako čokoľvek iné. „Možno majú naše ženy tajomstvá – smutné, bolestivé tajomstvá. Tajomstvá, ktoré im dovoľujú držať sa od nás a zostať nedotknuté.“
Vedel, že Shaye mala tajomstvá.
Dostať ich z nej, sa stávalo jeho posadnutosťou. Potrebou. Ako dýchanie. Ako sex. Ak mu ich znovu odmietne povedať, no, mohol by ich z nej vytiahnuť pomocou nápoja. Tak či tak, dozvie sa o nej pravdu.
Povie mu každý detail svojho života. A potom, možno nájde kľúč na jej obmäkčenie a dobitie jej srdca.
Shivawn si rukou prehrabol tmavé vlasy, ozval sa cingot korálok. Znehybnel.
„Toto… by nám mohlo pomôcť nad nimi zvíťaziť. Nebude to zábava.“
„Nie.“
„Práve som zistil, že nemám rád výzvy.“
„Ja mám.“
„Ženy,“ reptal Shivawn.
„Ženy,“ súhlasil Valerian.
Štrngli si fľašami a zhlboka sa napili.

***

Shaye ležala na posteli, zvedavá, kde je Valerian a čo robí. S kým to robí.
Je s inou ženou?
Bol vzrušený, keď odchádzal. Doslova, úplne vzrušený. Zaviazal sa k tomu, že nebude chcieť žiadnu ženu okrem nej, ale muži často menili názory. Hlavne keď boli vzrušení a jedna žena povedala nie. Zovrela hodvábne prestieradlá. Bola naštvaná sama na seba. Odkedy Valerian odišiel, ani sa nepokúsila ujsť. Nie, vykúpala sa. Myslela na Valeriana. Skúšala si pekné róby v šatníku. Myslela na Valeriana.
Uložila sa k spánku.
Chcela Valeriana.
On… chýbal jej.
Snívala o ňom, keď zatvorila oči a túžila po ňom, keď ich otvorila. Pred príťažlivosťou toho muža nebolo úniku.
Prešiel deň. Noc prišla a odišla a znovu sa objavilo ráno. Nenúkalo jej žiadnu úľavu.
Dnes, rozhodla sa, sa vráti domov. Už tu viac nemôže zostávať. Viac sa nechať rozptyľovať. Už bola príliš blízko, sakramentsky blízko k tomu, aby sa mu vzdala. Aby dovolila Valerianovi, vziať si ju – telom i dušou.
Bol príliš nebezpečný. Príliš silný.
„Poď.“
Shaye takmer vyskočila z kože, prekvapená, keď sa ozval jeho hlas. Pomaly sa posadila, zdesená – v očakávaní – že ho uvidí. Srdce jej podskočilo v hrudi vo chvíli, keď ho zahliadla. Stál vo dverách, držiac záves bokom.
Bol skutočná mužnosť, číry sex. Mal na sebe čierne nohavice, čiernu košeľu s golierom a vlasy mal úplne rozstrapatené.
„Poď,“ zopakoval. V jeho hlase nebol ani náznak citu. Jeho oči boli tvrdé, ústa zovreté… nevôľou? Bolesťou?
Natiahol ruku a pokynul jej prstami.
„Prečo?“ Zostala na mieste, nerozhodná, prstami si prečesávajúc ešte mokré končeky vlasov. „Kam ma chceš vziať?“
Znovu jej pokynul prstami. „Nechystám sa na teba skočiť, ak je to to, čoho sa bojíš.“ Vyzeral tak vzdialene, tak iný od jeho obvyklého ja.
Že by to s ňou už vzdal? Má v pláne ju teraz vziať na povrch? Roztriasla sa sklamaním. Mala by si byť nadšená, hlupaňa!
Prehltla, ale vstala a vykročila k nemu. Chytila ho za ponúkanú ruku. Okamžite sa otočil a ťahal ju cez chodbu. „Čo sa deje?“ spýtala sa.
„Musím cvičiť s mojimi mužmi. A uistiť sa, že nespôsobíš žiadnu spúšť, kým budem zamestnaný. Zostaneš v izbe s inými ženami.“
„Ach.“ Nevezme ju späť a jej sa to páčilo – naozaj páčilo.
O niekoľko minút neskôr prišli k predmetnej izbe. Neprejavila ani jediný protest, aj keď nechcela tráviť čas s láskou a sexom posadnutými ženami z matkinej svadby. No, vždy ten čas môžeš využiť na to, ako ujsť Valerianovi. Presne ako si plánovala pred tým.
Áno, to je presne to, čo by mala urobiť. Žiadne ďalšie snívanie o Valerianovi. Žiadne bláznivé myšlienky na to, že by zostala.
Niekoľko mužov držalo hliadku pred vchodom. Jeden držal zväzok papierov a tenké, farebné kamienky. Valerian ich od neho vzal a podal jej ich. „Myslel som, že by si mala radosť z písania nejakých tých tvojich anti-kariet.“
Sekundy plynuli, kým jeho slová skutočne zaregistrovala a spadla jej sánka. Roztrasenými rukami stisla zväzok. Aké… sladké. Pripravil to pre ňu. Žalúdok sa jej stiahol viacerými rozporuplnými emóciami – emóciami, ktoré nechcela menovať. Nešiel tou jednoduchšou cestou a nedal jej kvety a cukrovinky. Nie, on hľadal niečo, čo milovala, niečo čo ju charakterizovalo.
„Ďakujem ti,“ povedala potichučky.
„S radosťou,“ povedal chrapľavým hlasom. Otočil sa k mužom a povedal, „Chcem tu dvoch strážcov – nie, štyroch strážcov, ktorí budú stále stáť pred dverami. Nikto do nej nevstúpi, ani neodíde bez môjho dovolenia. Pochopili ste?“
Každý z bojovníkov prikývol.
Valerian sa otočil späť k nej. „Musím ísť.“
Och oči sa stretli, bojovala s nutkaním nadvihnúť sa na špičky a vdýchnuť jeho vôňu, vstrebať jeho silu. Pobozkaj ma, prosila ho mlčky, nenávidiac samu seba za tú túžbu, ale neschopná to zastaviť. Nakoniec to neurobil. Odhrnul záves a jemne jej naznačil, aby vošla do izby.
„Neskôr,“ počula ho zašepkať. A potom bol preč.


21 komentářů:

  1. Mockrát děkuji za další skvělý překlad a korekturu další kapitoly krásné knihy.

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem pekne za preklad kapitoly a teším sa na pokračovanie :-))

    OdpovědětVymazat
  3. Moc, moc, moc, moc.... děkuju za další kapitolu. :-) Renča

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překald a korekci. :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Hmm, děkuji za další krásnou kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  6. Skvělé, děkuji moc za další kapitolu!!!

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem veľmi pekne za preklad:)

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  9. Moc díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Vďaka za preklad.

    OdpovědětVymazat
  11. Tí dvaja sú neskutoční :-);-)
    vdaka za preklad a korektúru, a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  12. Dakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  13. Děkuju moc za další kapitolku :33

    OdpovědětVymazat
  14. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat