čtvrtek 7. dubna 2016

Pán propasti - Kapitola 22



Hriešne, na tú otázku bolo také hriešne odpovedať. Ale urobila to, rozhodne, lebo by Micahovi už viac neklamala. „Áno."
„Dobre." Vkĺzol pod ňu rukou a podráždil napätý, citlivý kopček, pošúchajúc jej bradavku medzi palcom a ukazovákom. „Mám rád tvoje bradavky." Tie plodné pohladenia po jej nechránených oblinách, jeho ruka horúca, koža drsná...
Už s tým nemohla bojovať. Podarilo sa jej obrátiť na chrbát, vzopäla sa proti nemu, vlasy sa jej lepili na spotenú pokožku, nohy zamotané v spodnej bielizni. Micah ju roztrhol, dovoliac jej tak roztiahnuť nohy a ovinúť ich okolo jeho veľkého tela. Zaťahala za čiernu látku, ktorá mu zakrývala hruď. „Daj to dolu." Už ho videla, ale vo veľkej sieni ho nemala šancu hladiť. „Chcem ťa tam pobozkať."
Usmial sa.

A ona si uvedomila, že je rovnako skazená ako on.
Ale asi to na neho zabralo, pretože sa vytiahol na kolená, pretiahol si tkaninu cez hlavu a odhodil ju na podlahu. Vrátil sa dolu k nej a ona konečne mohla roztiahnuť prsty na jeho horúcej, hodvábnej hrudi. Jemne pokrytá zlatými chĺpkami, ktoré sa ako šíp zužovali do tenkej línie k pásu nohavíc, chcela ju oliznúť a hrýzť a robiť veci, o ktorých nikdy neuvažovala, že by mohla mužovi robiť.
Rukami mu skĺzla k bokom, stiahla ho k sebe, aby naňho mohla dosiahnuť ústami. Ach, cítiť ho na perách, na jazyku, bolo také dobré. Saténová pokožka, drsnosť jeho zarastenej hrude, jeho vôňa. Zahákla mu nohu okolo drieku, ale posunul sa, berúc ju so sebou tak, aby skončila na vrchu. Veľmi potešená novou možnosťou preskúmať ho, dovolila rukám túlať sa a zastaviť na obľúbených častiach jeho tela, bozkom začala na plochej bradavke. Keď nad ňou otvorila ústa a prisala sa k nej, ako to urobil on pri nej, jednou rukou jej zovrel vlasy. „Lily, znova."
Dojatá tým zavrčaním, ktoré pod dlaňami priam cítila, poslúchla. Keď zdvihla hlavu, povedal, „Prečo si prestala?" Ruku jej vo vlasoch zovrel v päsť a ťahal ju dolu.
Vzdorovala. „Máš aj druhú."
Nezastavil ju, ochutnávala ho, skúmala tak, ako to chcela spraviť po dlhú dobu. Lícom sa mu obtierala o hruď, rukami mu hladila telo, také tvrdé a svalnaté a silné a krásne – bol to Micah, ktorý v nej videl krásu, ktorú nikto pred ním nezahliadol.
Bozkami mu prechádzala po hrudi, po pevných svaloch brucha, zarývajúc nos do línie chĺpkov, ktorá mizla v čiernych nohaviciach. Keď znovu zdvihla hlavu, našla ho opretého o lakte, zelené oči prilepené na nej, keď tú linku olizla. Z hrude mu vyšiel divoký, netrpezlivý zvuk. „Chcem tam tvoje ústa."
Ach, áno. Zlezúc z postele mu rozviazala topánky a zatiahla. Skoro sa pri tom zvalila na podlahu, ale nakoniec stiahla najprv pravú, potom ľavú. Ale predtým, ako sa mohla priplaziť späť hore a urobiť to isté s jeho nohavicami, už vstal z postele a postaral sa o tú úlohu sám.
O štyri sekundy neskôr bola jeho koža nahá. Jeho telo samý sval. Len jej zovretie na stĺpiku postele ju udržalo v stoji. Hlavne keď siahol dolu a uchopil do dlane tú dlhú, hrubú, pulzujúcu erekciu. Bez toho, aby premýšľala, sa vyšplhala späť na posteľ a nervózne si kľakla, čakala. Micah ovinul prsty pevne okolo koreňa penisu a vykročil k nej.
„Nebolí to?" spýtala sa, pokojne položiac dlane na jeho silné stehná, jemné chĺpky na nich spôsobovali lahodné trenie.
„Trochu." Dýchal trhane, jeho koža bola horúca. „Ale ak sa neudržím, vylejem sa ti do úst."
Zaťala stehná, aby uľavila tej neznámej bolesti. „To mi prekážať nebude." Pretože toto je Micah, muž, ktorého milovala, muž, s ktorým chce skúsiť všetko, čo sa dá. „Tebe som chutila," zašepkala, dychom ovanula naliatu hlavičku jeho penisu. „Teraz som na rade ja."
Jeho ston bol hlboký, keď ruku zasunula pod jeho a vzala ho do úst. Nevedela, čo mala očakávať, ale milovať ho takýmto spôsobom bolo oveľa lepšie, ako si dokázala predstaviť. I keď bol tvrdý ako skala, tvrdý a požadovačný, koža na jej jazyku bola delikátna, chuť jeho temného pižma z nej robila svojho otroka.
„Je to také dobré." To hrdelné vyhlásenie bolo nasledované odtiahnutím jeho ruky.
O chvíľu začal proti jej jazyku narážať plytkými výpadmi. Zastonal, sala tvrdšie, chcejúc mu dať rovnaké potešenie aké dal on jej. Keď sa jej jeho ruka zamotala do vlasov, očakávala, že si ju k sebe pritiahne, ale to prišlo o chvíľu neskôr.
Len ho trošku škrabla zubami.
Zavrčal. „Lily!"
Hladiac ho pomaly ústami, sa na neho podpichovačne pozrela. „Len sa snažím potešiť ťa."
Strážca Priepasti na ňu len vyhladovane hľadel. „A udržať ma v dobrej nálade."
Usmiala sa, pofúkala na jeho žeravú dĺžku, teraz lesknúcu sa vlhkosťou jej úst. „Hlavne už nie si nahnevaný."
Zavrčal rozkošou, pevnejšie jej zovrel vlasy. „Saj."
Medzi stehnami bola taká mokrá, že keby nebola taká vzrušená, bola by z toho v rozpakoch. Keď jej znovu vkĺzol medzi pery, obaja zastonali. Ale Micahova trpezlivosť mala krátke trvanie – zrýchlil svoje plytké, tvrdé výpady. Jeho ruky sa presunuli po bokoch jej tváre, svaly na stehnách mu pod jej dlaňami stuhli. Berúc ho tak hlboko ako mohla, počula, ako zastonal. A potom sa jej vylial do úst.

***

Micah ležal roztiahnutý na chrbte, hruď sa mu stále dvíhala práve prežitou rozkošou, ktorú mu Liliana dopriala. Keď sa mu stočila po boku, ovinul okolo nej ruku a pritiahol si ju k sebe. Ležali takto dlho – až pokiaľ sa mu krv neupokojila a jeho telo nezačalo znovu ožívať.
Vzal ju za ruku a položil si ju na penis. „Hlaď ma, až kým znovu nestvrdnem," zamrmlal, ukazujúc jej, čo sa mu najviac páči. „Chcem byť v tebe."
Jej koža proti jeho hriala, ale v hladení ani nezaváhala. „Bol si niekedy aj nesmelý?"
Odtiahol ruku, pretože tá jej mäkká a malá bola oveľa príjemnejšia. „Nie," povedal.
Nevidel v tom zmysel. Ale Liliana bola plachá, ale neprekážalo mu to, lebo podľa jej výkrikov a spôsobu, akým sa vrtela, vedel dobre prísť na to, čo sa jej páčilo; mal rád jej zmyselnú vôňu.
Z hrudi mu vyšlo hlboké zastonanie, prisal sa jej ku krku, kým ona na ňom pracovala rukou. „Keď sa vezmeme, budeme to robiť často."
Dlhé, tvrdé ťahy na jeho penise prestali. „Nemôžeme sa vziať, Micah."
Siahol dolu a pobádal ju, aby pokračovala. Bolo to také príjemné. „Som Pán Čierneho hradu. Môžem si robiť, čo chcem."
Liliana sebou trhla a vytiahla sa na kolená, jeho erekcia zostala opustene vyčnievať do vzduchu. „Si tiež princom Eldenu a môj otec je Krvavý čarodejník."
„A?" Rozhodol sa, že sa mu v tejto pozícii páči, nohy zastrčené pod sebou, päty pod zadkom. Možno by do nej mohol vojsť odzadu. Tak by proti sebe mohol cítiť jej bujný zadok, bol by schopný hrať sa s jej prsiami a citlivým uzlíkom medzi stehnami súčasne. Penis mu pri tej predstave podskočil, natiahol sa, aby mohol pohladiť naliate pysky ukryté pod chĺpkami medzi stehnami.
Mykla sa a zovrela mu zápästie. „Tvoji ľudia," vydýchla, „Eldenčania ma nikdy neprijmú."
„Som najmladší princ," upozornil, pokračujúc v dráždení prstami. „Nebudem sedieť na tróne – a aj keby som bol najstarší, stále by som si sám vyberal nevestu. Nedohaduj sa."
Chcela sa odtiahnuť, ale Micah nechcel hovoriť o niečom, čo on nevidel ako problém. Pohol sa, zatlačil ju na chrbát a jediným pohybom jej roztiahol stehná. O sekundu neskôr ju zakryl ústami.
„Micah."
Páčil sa mu spôsob, akým vyslovovala jeho meno, ako sa chvela potrebou. Vyhľadal uzlíček nervov, ktorý jej dával najväčšie potešenie, a prisal sa naň. Tentoraz jej výkrik znel, akoby bola na pokraji zúfalstva. Zdvihol hlavu, uvidel, ako jej oči stmavli, zreničky sa rozšírili, hruď sa jej vzdúvala.
Vedel, čo potrebovala, čo chcela. Vztýčil sa nad ňou, napasoval sa k vstupu do jej tela, poháňaný nie skúsenosťami, ale pradávnym inštinktom. Potom zajal jej ústa vlastnými a začal sa tlačiť dnu. Penis akoby mu zovrela horúca rukavica. Zastonaním prerušil bozk, zalapal po dychu – a zistil, že mu nohy ovinula okolo bokov, vyzývajúc ho k rýchlejším pohybom netrpezlivým napínaním jej malého tela.
„Lily." Rozochvel sa, vrazil hlbšie. A ešte hlbšie.
Až pokiaľ nevykríkla a nezaborila mu nechty do chrbta. „To bolí."
Stuhol, chcel sa z nej vytiahnuť, ale nohy mala stále uzamknuté okolo neho. „Lily?"
„To preto, že som to nikdy predtým nerobila," zalapala po dychu. „Ja len... potrebujem minútku."
Cítil sa v nej tak dobre, že si Micah nebol istý, či bude mať silu tú minútku jej dať, ale potom si spomenul na jej výkrik. Nikdy by Lily neublížil. Dokonca, aj keď bol nahnevaný, neublížil by jej. Možno na ňu trošku vrčal, ale zdalo sa, že jej na tom veľmi nezáležalo.
Tá myšlienka bola dobrá, ale nepomáhala držať jeho myseľ od skutočnosti, že v nej bol zanorený, jeho telo pripravené na prahu najlahodnejšieho vzrušenia, aké kedy cítil.
Na chrbte mu vyrazil pot.
Zašepkala mu do pier: „Teraz, Micah."
Nespýtal sa, či si je istá, zatlačil hlbšie. Vydala ďalší zvuk, ale tento v sebe už neniesol bolesť. Pobozkal ju, rukami jej zovrel zadok a ponoril sa do nej až po koreň. „Lily," zastonal.
Lilianina odpoveď bola jemnejšia, ale o nič menej nadšená, zovrela ho stehnami.
„Neprestávaj."
Pomaly sa vyťahoval a pomaly vnáral dnu. Bolo to ešte lepšie. Tak to urobil znovu. Bola okolo neho taká horúca a tesná a vlhká, jej telo mäkké tam, kde jeho bolo tvrdé. Zistil, že sa pohybuje rýchlejšie, tvrdo do nej vrážajúc, ale bola s ním, mrmlala, nech sa ponáhľa, bozkávala ho na bradu, tvár, nechty zanárala do potom pokrytých ramien. Posledný tvrdý výpad a vylial sa do nej s hlasným, hlbokým zvukom potešenia, schopný cítiť len to, ako sa jej vnútorné svaly okolo neho kŕčovito zvierajú a obaľuje ho zvnútra vlastnou vlahou.
Neskôr, potom, čo obaja našli dosť síl na to, aby sa okúpali, sa k nemu pritúlila a nazvala ho „miláčik". Micah sa rozhodol, že sa mu to páči. Dovolí jej volať ho miláčik, ale len keď budú sami. Napokon, Strážca Priepasti nemôže byť verejne nazývaný „miláčik“.
To bola posledná myšlienka predtým, ako nad ním prevzal vládu spánok.

***

Čierny hrad opustili za úsvitu.
Liliana dokončila chystanie jedla a iných zásob, zatiaľ čo Micah sa ozbrojil nožmi a dlhým, smrtiacim mečom, ktoré niesol v puzdre na chrbte – pretože ako náhle opustí túto ríšu, už nebude schopný povolať silu Priepasti. On a Liliana sa budú musieť spoliehať len na mágiu, ktorá sa nachádza v ich telách, až pokiaľ nedôjdu do Eldenu – ale použiť jej priveľa by ich zanechalo slabých a zraniteľných.
„Budeš dozerať na hrad," povedal Bardovi. „Kitchari nech udržujú oči na zemi a anubi na oblohe. Ale Pavúčí prisluhovači by sa nemali vrátiť." Zaznamenal, že opustili jeho ríšu už vo chvíli, keď sa zobudil s teplou a mäkkou Lilianou po boku.
Bardove oduševnené oči potemneli. „Bude v bezpečí."
S prikývnutím Micah pozrel na Lilianu – oblečenú do ďalšej z uniforiem pre lokajov, ktoré Jissa opatrovala –, lúčila sa so škriatkom, ktorý vlastnil Bardovo srdce. Jissa bola smutná, ale neplakala. Ženy sa objali, pevne a prudko, a potom už Liliana stála po jeho boku. „Je čas," povedala, pozrela na hodinky na retiazke, ktoré jej zavesil okolo krku, tie z jednorožcom.
Ich ručičky ukazovali takmer polnoc.
Bez ďalšieho lúčenia – i keď Liliana ešte zamávala malému myšiemu ňufáčiku, ktorý sa zjavil vo dverách – Micah vykročil rovno do kamennej záhrady a vzal ju do náručia.

***

Keď sa s Micahom na jeho krídlach vzniesli do vzduchu, Liliana sa snažila premýšľať nad tým, ako sa dostanú do eldenského zámku. Na jazere neboli prechody – ryby vytvorené jej otcom nemali chuť len na ľudské mäso, poradili si aj s akýmkoľvek člnom či plťou –, okrem tých, ktoré slúžili na osobnú ochranu Krvavého čarodejníka.
Pokiaľ ide o brod, stráže s klepetami a chvostom obrovského škorpióna a tesákmi, tie kvíliacej beštie mohli byť kedysi malé, relatívne nevinné tvory, ale už nimi neboli. Ich veľkosť znamenala len to, že ona a Micah sa mohli pohybovať tak rýchlo, že by sa mohli vyhnúť žihadlám ich chvostov – ale riziko bolo obrovské, nielen kvôli smrtiacemu jedu tých kreatúr, ale aj preto, že by boli na voľnom priestranstve, na dohľad pre hradné stráže na cimburí.
Obliala ju vlna horúčavy, niečo medzi znesiteľnosťou a bolesťou.
Pozrela dolu a uvidela bublajúce stuhy lávy. Tmavočervené a zlostné, jasne naznačovali, čo by stalo s človekom, keby do nich padol. Niečo sa pod tou hustou masou pohlo a keď sa to pazúrmi zaprelo o neďalekú skalu, ukázalo sa, že to bol obrovský jašter, jeho sírnaté oči sledovali ich pohyb s takým hladom, až si pomyslela, že keby sa k nemu dostali bližšie, dosiahne na nich svojim ohnivým jazykom a stiahne ich do svojho brlohu pre pomalé a mučivé požieranie.
Micahov stisk spevnel. „Neboj sa, Lily. Nič sa nás teraz nemôže dotknúť."
Nespúšťajúc pohľad z jaštera, povedala: „Otec ma kedysi jedným jašterom týral. Odvtedy sa ich bojím." Nikdy predtým sa o svoj strach nemala s kým podeliť, nikdy nikomu neverila, že ten strach nepoužije proti nej.
Micahove krídla vydávali silné svišťanie, keď ponad lávu leteli rýchlejšie. „Zabijem tvojho otca a potom sa už nikdy nebudeš musieť báť."
Pri tých slovách sa jej chcelo smiať, ale strach sa jej stále preháňal žilami. Potom za sebou zanechali bublajúce stuhy a dostali sa nad neúrodný úsek púšte. Piesok, ktorý v nej bol, sa trblietal úlomkami diamantov. „Micah," povedala po nejakom čase zamračene, „tvoje krídla."
„Ja viem." V rozpálenom vzduchu začali klesať, pristáli na púštnom piesku posiatom červenou, modrou a akvamarínovou.
Odložila malý vak so zásobami a požiadalo ho, aby roztiahol krídla, skontrolovala miesta, kde sa kožovitá hmota stala takmer priesvitnou. Svaly a šľachy držali spolu, ale teraz boli krehké, ľahko sa dali poškodiť. „Musí to byť preto, že nesieš aj mňa," povedala utrápene. „Tá záťaž -"
„Nie." Pustil meč do piesku a naklonil hlavu v ústrety páliacemu vetru. „Vzduch je tu trochu jedovatý. Sú oslabené kvôli vstupu do tejto ríše, ale jed neublíži našim telám, iba mojim krídlam, vyzerá to tak, že tie sú tu zraniteľné."

„To ja," zašepkala, spoznajúc jedovaté kúzlo viazané k jej krvi. „Ten jed na nás útočí kvôli mne."

18 komentářů:

  1. Ďakujem za ďalšiu kapitolu

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem pekne za preklad a teším sa na pokračovanie

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci !!!

    OdpovědětVymazat
  6. Díky za překlad a korekci. :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Díky moc za další kapitolu!!!

    OdpovědětVymazat
  8. Díky za skvělý překlad a korekturu.

    OdpovědětVymazat
  9. Dakujem za preklad.

    OdpovědětVymazat
  10. Dakujem za dalsiu kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  11. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  12. Mockrát děkuji za další skvělý překlad a korekturu.

    OdpovědětVymazat