pondělí 25. dubna 2016

Král Nymfů - Kapitola 12



Po poslednom pohľade na Shaye sa Valerian zvrtol čelom k bratrancovi a mesačný svit strčil za seba, svoje telo použijúc ako štít. Ako sa odvážil prerušiť prvý bozk so Shaye, jeho družkou, jeho jedinou. A to tento muž! Zúrivosť kypela a bublala v jeho krvi, ženúc sa ako rieka tekutej lávy.
„Mohla by som vám dvom odporučiť, aby ste sa posadili a prediskutovali vaše problémy skôr, ako sa uchýlite ku krviprelievanie?“ Navrhla Shaye napäto. Pokúsila sa ho obísť. A keď jej to nedovolil, len vykúkala spoza jeho ramena.
„Nie.“ Joachim. Samoľúbe očakávanie mu sfarbilo tvár. Ten muž si skutočne myslel, že vyhrá a stane sa kráľom.

„Nie,“ odpovedal Valerian, dokonca aj keď vedel, že Shaye nechce, aby bojoval. Aj keď jej nechcel čokoľvek odoprieť, bojovať musel. Aj keď bol v nevýhode. Kým Joachim strávil noc načerpávaním síl vďaka sexuálnemu uspokojeniu, Valerian mal… nie. Nedoprial si ani vlastné potešenie.
Bez pohľadu za seba, Valerian siahol dozadu s dlaňou vystretou, aby Shaye vložila ruku do jeho. Predtým ho už odmietla dvakrát a bolo nutné donútenie. Očakával, že teraz sa to stane znovu.
Ale musel to skúsiť, musel sa jej dotknúť znovu skôr, ako vstúpi do arény.
Otriaslo ním prekvapenie, keď sa jej prsty pomaly preplietli s jeho. Jej ruka bola mäkká a delikátna, kosti jemné, pokožka hladká. Nemohol si pomôcť. Stál na mieste, sledujúc svoje prsty prepletené s jej. Nechty mala perfektne zaguľatené a vedel, že sú namaľované farbou koralových mušieľ. Viac ako čokoľvek iné, chcel jeden z nich vsať do úst.
Stisla mu ruku a prekvapenie zosilnelo. Ponúka mu útechu? Pokojné varovanie? Nevedel, ale vyžíval sa v tom.
Znamenalo to, že si o neho robí starosti?
Reagovala na jeho bozk tak vášnivo, z chladnej sa v sekunde zmenila na výbušnú. Reagovala a chcela.
Rovnako ako on. V priebehu rokov spal s množstvom žien, viac ako mohol spočítať. Ale žiadna nepohla jeho srdcom ako práve táto. Jednoduchý bozk a on neovládateľne horel. Nechcel len jej telo. Chcel všetko, čo mu dokáže dať.
Neskôr, sľúbil si. Neskôr.
„Čakám,“ povedal Joachim netrpezlivo.
Valerian prižmúril oči. „Poďme,“ povedal Shaye, ignorujúc svojho bratranca. Jeho kroky poháňal hnev, kým ju viedol zvyškom chodby.
Joachim zostal na mieste, sledujúc ich.
Valerian ho obišiel, odstrčiac toho hlúpeho chlapa z cesty. Nikto sa k nemu nechoval s toľkou neúctou. Keď ich osobný boj skončí, každý kto ukrýval myšlienky na prevzatie jeho miesta, uvidí chybu svojich myšlienok.
Možno by mal Shaye odviesť do svojej izby a pred dvere postaviť stráž. Nebol si istý, či chce, aby ho videla aj z jeho zúrivejšej stránky, to zviera v ňom. Zviera, ktoré mrzačilo a podrobovalo.
Ona proti tejto konfrontácii namietala.
Ale tak, ako ju chcel chrániť pred zvieraťom vo svojom vnútri, chcel, aby to videla, spoznala jeho silu a vedela, že sa o ňu dokáže postarať. Bez ohľadu na akéhokoľvek nepriateľa.
„No, toto bude sranda,“ povedala Shaye sucho.
„Počkaj, kým začne skutočný boj,“ odpovedal jej Valerian.
Joachim sa mu pohľadom zabáral do chrbta, cítil jeho teplo, kým kráčal dopredu. Pod topánkami mu zaškrípal piesok. Aréna pretekala bojovníkmi, všimol si. Obliehali steny, vyžarovalo z nich očakávanie a dychtivosť. Dobre. Chcel, aby mu všetci muži dosvedčili nadchádzajúcu udalosť.
Viacero bojovníkov priviedlo svoje ženy a tieto ženy teraz stáli roztrúsené medzi mužmi. Boli zahalené v Atlantských róbach, fialových, žltých a ružovo sfarbených tógach pretkávaných strieborným vláknom. Z mäkkých materiálov iskrili zafíry, rubíny a smaragdy, všetky šaty sa v dolnej časti rozdeľovali, odhaľujúc pohľadom ich stehná. Jemné, kovové retiazky sa ovíjali okolo ženských driekov ako opasky, vystavujúc niektoré oblé a niektoré štíhle krivky ostatným. Boli rôzneho veku, veľkosti a krásy, ale každá oplývala sebe vlastnou príťažlivosti. Žiadna z nich ale nie tak ako Shaye. Ani zďaleka.
Valerian zastal pred Broderickom. „Je všetko pripravené?“
„Vzal som si na starosť každý detail.“ Broderick sa zaškeril a ovinul ruky okolo jeho vyvolenej, pôvabnej brunetky. „Ženy a boj v jednom dni. Bohovia sa na nás musia usmievať.“
Usmievať… alebo preklínať. „Stráž pre mňa tento malý kúsok,“ povedal Valerian a jemne k nemu potisol Shaye. Tá zavrčala. „Stráž ju dobre a nikomu nedovoľ, priblížiť sa k nej.“ Odmlčal sa, zvážil Broderickovu minulosť a dodal, „Dokonca aj pred sebou.“
Broderickov úškľabok zvädol a stratil všetky náznaky radosti. „Udržať ju pri sebe, ale nedotknúť sa jej? To dievčisko bojovalo aj s tebou. Čo ak sa pokúsi ujsť?“
„To neurobí.“ Obrátil svoje oči na Shaye a stretol sa s jej vzpurným pohľadom. „Urobíš?“
Študovala si lak na nechtoch. „Čokoľvek čo povieš, veľký chlapec.“
Povzdychol si. „Nechcem ťa potrestať, Shaye, ale urobím to, ak ma prinútiš.“
„Ak ťa ja donútim?“ Len na neho hore civela. „Tak toto je tá najhoršia Barbarská Mentalita číslo 1, o akej som kedy počula. Možno by som mala napísať novú kartu pre vaše ženy, ktoré uviaznu vedľa Neandertálca. Mohlo by to byť niečo jednoduché ako, „Máš žiletky?“
Dokonca ani nepredstieral, že by pochopil, čo práve povedala. „Sľúb mi, že zostaneš tu. Ak sa o teba budem báť, nedokážem sa sústrediť na meč, mávajúci okolo mňa.“
Opäť zbledla, bola ako krásna ľadová kráľovná. Nasával jej snehobielu krásu.
„Sľúb mi to,“ zopakoval, tentoraz nežne.
Jej výraz zmäkol len nepatrne. „Fajn. Sľubujem. Ale len kvôli tomu boju. Boju, ktorého nechcem, aby si sa zúčastnil. Potom…“
Spokojne pozrel na Brodericka. „Keď sa vrátim, chcem ju v takom istom stave, v akom som ti ju odovzdal. Bez jediného škrabanca.“
„Akoby som kedy zranil ženu,“ zareptal jeho priateľ.
„Akoby som mu dovolila, zraniť ma,“ povedala Shaye, tvrdohlavo nadvihla bradu.
Broderick nadvihol obočie, s kto-je-táto-žena výrazom v tvári. Valerian sa uškrnul.
Brunetka po Broderickovom boku namierila na Shaye obviňujúci prst. „Nepáči sa mi, že stojíš blízko Brodericka.“
Shaye vyvrátila oči.
Broderick znovu nadobudol svoje pobavenie a zaškeril sa. „Rissa je dosť majetnícka, čo už narobím.“
„Len sa ubezpeč, že udrží ruky ďalej od Shaye.“
„Dokážem sa jej zbaviť,“ povedala Shaye. Jej tmavo hnedé oči sálali výzvou.
„Viem, že dokážeš, mesiačik, ale ak by si ju zranila, dlhoval by som Broderickovi ďalšiu ženu.“ Zovrel jej delikátne ramená rukami a pošúchal ich. Odvážny, sladký drobec. „Radšej by som nemal na krku ďalší boj.“
Shayeine pery sa stisli do vzpurnej linky a dupla do piesku. Aspoň mu neponúkla ďalšiu štipľavú odpoveď.
Chcel ju pobozkať, strčiť jej jazyk do úst a cítiť jej teplo, jej vlhkosť. Ochutnať jej sladkosť. Nemohol. Ešte nie. Znovu nie. Nie s Joachimovou výzvou visiacou im nad hlavami.
„Valerian“ zakňučala nejaká žena spoza jeho družky. „Valerian!“
Svaly mu stuhli. Do čerta! Už teraz mu Shaye vzdorovala, až príliš jasne mu ukázala odpor k jeho minulosti plnej žiadostivosti. Ale teraz, hľadiac rovno na neho, tu stála jedna z troch žien z nedávnej noci. Razila si cestu davom, pramene červených vlasov sa okolo nej vlnili.
„Môj sladký kráľ. Prišla som ti popriať šťastie.“
Shaye stuhla – skôr ako mu bola odstrčená z cesty. Zamračil sa, chcel ten problém vyriešiť štipľavou výčitkou, ale ruky červenovlásky zrazu hladili jeho nahú hruď, prechádzajúc po každej krivke a vydutine, jemne zaťahajúc za krúžok v bradavke, potom prešla po hrebeňoch jeho brucha a na pevný zadok.
„Len čo som sa dopočula o zápase, chcela som ti fandiť.“
„No, nie je to zvláštne?,“ povedala Shaye, v jej hlase mrazivý tón. „Aký náruživý zväzok.“
S pohľadom upretým na prišelkyňu, Valerian povedal, „Náš zväzok je na konci, sladká.“ Udržiaval svoj tón jemný, pripadalo mu zbytočné, jej ublížiť. Cítil sa vinný, že si nezapamätal jej meno. „Teraz je tvoj milenec Joachim. Túto noc budeš zahrievať jeho posteľ, pretože bude potrebovať všetku tvoju lásku, ktorú len bude môcť dostať.“
Jej ružové pery sa našpúlili a špičkou prsta mi obkrúžila pupok. „Nechcem zohrievať jeho posteľ. Joachim ma nepotešil tak ako ty.“
„Urobí to. Vždy. Ja mám teraz družku,“ pripomenul jej. Jeho pocit viny narastal.
„Dokážeš potešiť viac ako jednu ženu súčasne, viem to. Tri z nás mohli –“
„Tento rozhovor je tak nudný.“ Shaye si zívla, ale súčasne s tichým výdychom prichádzala ostrá hryzavosť. „Myslím, že tvoj bratranec je pripravený, odrezať ti hlavu. Mal by si sa poponáhľať.“
So zaťatou čeľusťou Valerian ovinul ruky okolo drieku červenovlásky a podal ju jednému zo svojich mužov. Ktorému, to mu bolo jedno. Otvorila ústa, aby protestovala, ale rukou jej naznačil, aby mlčala. Miesto toho aby sa utíšila len ona, prestali hovoriť aj všetci v aréne.
Ale pri tomto rozhovore, ktorým potreboval, urovnať to so Shaye, nechcel publikum. „Porozprávame sa o tom neskôr,“ povedal jej s očami prilepenými len na ňu.
Pokrčila plecami, akoby jej to bolo jedno, ale nemohla skryť ten oheň v jej pohľade.
Musel sa snažiť zadržať úsmev satisfakcie. Jeho žene sa nepáčilo, že bol aj s inými. Mohla to popierať, ale ženy poznal dobre. Ona žiarlila.
Konečne sa ukázalo, že jeho zvádzanie prináša výsledky.
„Si konečne pripravený začať?“ Dožadoval sa Joachim za ňou.
S posledným pohľadom na Shaye, sa otočil. Je čas. Joachim stál v strede piesčitej arény, nad hlavou mával oštepom, svaly sa mu vlnili. Kov svišťal a pretínal vzduch ako bojový pokrik. V druhej ruke držal strieborný štít.
Až na farbu, bol Valerianov štít navlas rovnaký, s dvoma krídlami vytepanými na každej strane. V strede oboch štítov odpočíval meč.
Joachim vymenil helmu, zakrývajúcu mu lebku a uši. Každý pohyb spôsobil, že sa jeho brnenie zalesklo.
Valerian natiahol ruku a Broderick mu do nej vtisol oštep. Cítil jeho dôverne známu váhu, prikývol. Broderick mu potom podal štít. On mu ho vrátil späť. „Odstráň z jeho stredu Lebku a nahraď ho iným mečom,“ rozkázal.
Ale, pán môj, ešte nikdy si ne –“
„Urob to.“ Nikdy nepoužil meč iný ako jeho vlastný, ale nechcel bratrancovi spôsobiť nenapraviteľné poškodenie a presne to by sa stalo s Lebkou.
Nechcel Joachima zabiť. Ako Joachim už povedal skôr, ako deti boli priatelia. Najlepší priatelia.
Potom Valerianov otec zomrel a Valerian musel prevziať kontrolu, stať sa vodcom. Práve vtedy vzrástla prvá Joachimova nevôľa.
Valerian chcel bratranca živého, aby bol navždy príkladom pre tých, ktorí vyzvú kráľa.
„Akýkoľvek meč,“ povedal. „Nik neprežije Lebku.“
Nastalo ticho, potom mu bol štíť vzatý z ruky. Kroky. Chladný stisk na rúčke štítu. Jeho zlatého štítu, áno, ale už v ňom neležal jeho meč. Obyčajná, ostrá – rovným hrotom zakončená čepeľ teraz mala tú česť. Schvaľujúco prikývol. Tento boj nie je len o Shaye. Nie.
„Tvoja helma, kráľ môj,“ povedal Broderick.
„Nie.“ Udržiaval svoj pohľad na Joachimovi. „Tentoraz nie.“
Broderick sa zamračil. „A čo tvoje ostatné brnenie.“
„Nie.“
„Dúfam, že jeden druhého zmlátite na krvavú kašu,“ zamrmlala Shaye za ním. „Toto je blbosť.“
Jej slová vyvolali rehot viacerých mužov a niekoľko žien zalapalo po dychu zdesením. Mal podozrenie, že jej hnev bol iba obranou pred niečím, čoho sa obávala. Jeho straty? Mal by zvrhnúť jej malovernosť, ale bol ňou zvláštne nadšený.
„Ako sa opovažuješ, niečo také povedať,“ povedala vyčítavo červenovláska.
„Ona má dovolené hovoriť, čo len chce,“ informoval Valerian všetkých, „Jedného dňa bude vašou kráľovnou.“ Vrhol na ňu pohľad ponad rameno a uvidel, že sa teraz tvári urazene.
„To neznamená, že vždy vyhoviem jej túžbam. Ale, budem mať veľké potešenie vyhovieť jej žiadostivosti.“
„Ja tiež budem mať potešenie, vyplniť všetky jej potreby,“ povedal Joachim.
Valerian sa na neho zamračil. V jednej ruke pozdvihol váhu oštepu, štít v ďalšej a vstúpil do arény.
Odhodlane obkrúžil Joachima. Ten muž ho sledoval, ani len nespomalil krúženie svojho oštepu. „Môžeme začať?“
„Poďme na to. Chcem byť kráľom čo najskôr,“ priznal Joachim.
„Viem. Ale čo ťa núti myslieť si, že budeš lepším vodcom mojej armády? Si príliš bojachtivý, príliš dravý na kontrolu.“
„Také kvality by mali byť velebené.“
„Velebené? Keď hlad nikdy nebude ukojený? Vždy tu bude niekto, koho treba poraziť. Ak by si vládol mojej armáde, viedol by si ich rovno do vojny. Nakoniec, verím, že by si dobil celú Atlantídu a všetkých kráľov a kráľovné v nej, ale taktiež by si zničil celé mesto.“
„Lepšie vládnuť zdecimovanej zemi, ako nevládnuť vôbec.“ S revom sa Joachim vrhol na neho.
Ich oštepy sa zrazili vo vzduchu. Valerian okamžite útok oplatil, sklonil sa, zvrtol a sekal. Minul, keď Joachim uskočil do strany. Kov zazvonil. Oštepy sa stretli znovu. V nasledujúcom okamihu Joachim zdvihol svoju kopiju a švihol ňou po Valerianovi.
Otočil sa a snažil sa ísť bratrancovi po krku.
Joachim mu uskočil z cesty s úškrnom. „Si akýsi pomalý, Valerian.“ Stiahol si helmu a odhodil ju bokom.
Valerian sa pohol dopredu, jeho oštep a štít sa pohybovali súčasne. Joachim rýchlo stratil svoj úsmev, keď bol prinútený, zohnúť sa. Potkol sa. Valerianov oštep sa mu takmer zanoril do žalúdka, ale Joachim ho zablokoval a rozohnal sa. Výpad.
To nízke bodnutie škrablo Valerianovi stehno, prerežúc skôr látku ako kožu. Valerian klesol na jedno koleno, absorbujúc ďalší úder štítom. Keď znovu získal oporu, vrhol sa vpred. Špička jeho zbrane so zasvišťaním minula Joachimov bok, berúc so sebou veľký kus jeho brnenia.
„Stále si myslíš, že som pomalý?“ spýtal sa Valerian.
Stretli sa ohnivými pohľadmi, modrá proti modrej a Joachim sa zamračil. Výpad doľava, minul, potom doprava. Keď sa kopia ponorila smerom dolu, Valerian ju preskočil, dupol na ňu a lakťom vrazil Joachimovi do nosa. Vystrekla krv a Joachim zreval, keď zakopol, padol dozadu a piesok vystrelil všetkými smermi.
„Vstávaj,“ zavelil Valerian.
„Za to zaplatíš.“
Bratranec vyskočil na nohy a bežal rovno na neho s hrotom dopredu.
Valerian rýchlo uhol a zablokoval ho štítom. Svaly ho pálili a pot sa mu začal z tváre a hrude spájať v potôčik. Dochádzal mu dych. Do pekla! Pri tejto rýchlosti sa jeho sily rýchlo vyčerpajú. To s nymfou urobí nedostatok sexu.
Vidiac jeho únavu, Joachim zamieril vyššie, mieniac mu prepichnúť rameno, ale Valerian mu udrel do zápästia a jeho bratrancovi vypadol oštep. V nevýhode Joachim uskočil, prevalil sa a siahol po ňom. Jeho prsty sa okolo neho uzavreli. Udržiac tempo, chcel znovu vyskočiť na nohy. Ale Valerian už tam bol, dupol na oštep a zlomil ho na dve polovice.
Zavrčiac hlboko v hrdle Joachim vykopol. Jeho noha vrazila do Valerianovho zápästia a Valerian tiež prišiel o kopiju. Obaja muži od seba odskočili, tasiac z držiakov v štítoch meče. Kým mu krv stekala dolu tvárou, Joachim sa vrhol dopredu, divoko ním mávajúc. Vzduch svišťal rovnako ako pred zápasom. Pohybujúc sa pomalšie ako zvyčajne, Valerian neuhol včas. Čepeľ sa mu zarezala do predlaktia. Cítil bodnutie, pálenie roztrhaného mäsa.
Nedal nič najavo, nesmie si dovoliť, aby ho to viac spomalilo.
Bodol dolu, potom hore, uhýbajúc pred Joachimovými výpadmi. Špička jeho meča presvišťala bratrancovi pred tvárou a muž zbledol. Ten zdvihol štít a vrazil ním do Valerianovej druhej ruky, ostré krídla sa mu zarezali do kože. Valerian využil hybnú silu na otočku a bodol Joachima do stehna.
Jeho bratranec vykríkol a kolená sa mu zaborili do piesku.
„Vstaň,“ zavrčal Valerian. „Nie som tu len pre teba.“
Škrípajúc zubami, sa Joachim vytiahol na nohy. Stále zvieral štít a meč. Oči mal stmavnuté zúrivosťou, pery ohrnuté smädom po moci. „Ja tu tiež nie som len pre teba.“
Odhodil štít a spoza pása vytiahol druhú dýku.
Valerian odhodil štít tiež. Natiahol prázdnu ruku a Broderick mu hodil dýku. Ľahko ju zachytil za rukoväť. Dve čepele proti dvom čepeliam.
Okamžite sa vrhli jeden po druhom. Jedna čepeľ sa zrazila, potom ďalšia v smrtiacom tanci úskokov a rezania. Valerian sa aj s čepeľami zvrtol a bodol.
„Ja som sa mal narodiť tvojmu otcovi. Ja som mal byť kráľ,“ fučal Joachim, keď zohol hlavu.
„Bohovia to nemali v úmysle.“ Výpad, otočka, výpad.
„Ja som bol stvorený vládnuť.“
„Bol si stvorený, to áno, ale nie aby si vládol. Mal by tu byť Verryn, vládca nás oboch, ale je mŕtvy. Môj otec je preč. A prenechal vládu mne. Bolo by na čase, aby si to akceptoval.“ Prvá čepeľ konečne zaťala do živého, zarývajúc sa do Joachimovho boku.
Jeho bratranec vykríkol a spadol na kolená. Valerianova hybná sila mu zabránila zastaviť druhú zbraň. Nebol si istý, či by vôbec mal, či dokonca mohol. Ale podarilo sa mu, trochu pohnúť rukou a druhá čepeľ skončila v Joachimovom ramene, blízko jeho srdca, ale nevrazil ho rovno. Striebro hladko skĺzlo cez spoje brnenia. Joachim zalapal po dychu, keď mu z úst vytiekol pramienok krvi. Arénu zaplnilo ticho.
Valerian sa so zrýchleným dychom narovnal.
„Prečo… si ma nechal… na žive?“ zamrmlal Joachim. „Mohol si… ma… bodnúť… do srdca.“
„Budeš žiť a budeš toho ľutovať,“ povedal Valerian chladne a dosť nahlas, by to mohol počuť každý. „Ak ma niekedy znovu vyzveš na boj o moc, bez rozmýšľania ťa zabijem. Bez zaváhania. Bez ľútosti. Bez ohľadu na to, že sme rodina. Bez ohľadu na to, že sme kedysi boli priatelia.“
Joachimovi klesla brada na hruď a zatvoril oči. Temné krvavé šmuhy mu pokrývali tvár. Spadol na zem, v bezvedomí. Zrnká piesku sa rozstrekli na Valerianove topánky.
Kopol do špičky dýky vedľa bratrancovho tela a šľahol pohľadom po zástupe bojovníkov, ktorí ho sledovali s ústami otvorenými šokom. Možno očakávali, že bratranca zabije. Možno očakávali, že mu zasadí poslednú ranu.
Jeho pohľad sa spojil s tým Shaye. Moja, kričala jeho myseľ. Teraz je moja. Nikto nemôže tvrdiť opak.
Ako u jeho mužov, jej tvár bola stmavnutá šokom. A hrôzou? Vedel, že musí vyzerať príšerne, krv a piesok mu pokrývali ruky, nohy i tvár. Pramene vlasov nasiaknuté potom sa mu prilepili na spánky.
Možno obyvatelia povrchu nebojovali tak násilne, ale nemohol sa prinútiť ľutovať, čo urobil. Patrila mu. Bude žiť s ním, takže bude pre ňu lepšie, ak uvidí spôsob jeho života už teraz.
Odtrhnúc od nej pohľad, pozrel na každého z jeho mužov. „Je tu ešte niekto iný, kto by ma chcel vyzvať?“
Po ozvene jeho pevného hlasu zavládlo ticho. Urobil krok smerom k nim. „Teraz je na to správny čas.“
Nikto nevystúpil dopredu.
Znehybnel, s rukami zaťatými po bokoch. „Týmto si zároveň nárokujem Shaye Octaviu Hollingovú ako moju ženu. Prehlasujem ju za moju. Moju družku. Moju kráľovnú. Ktokoľvek to spochybní, stretne sa s oceľou môjho meča.“
Po Shayeinom vypísknutí sa presunul pred Brodericka. Znovu sa už na Shaye nepozrel. Ešte nie. Nebol pripravený vidieť, ako sa teraz trávi – vzpurne? Zúrivo? Zhnusene? Nebol pripravený, spoznať jej myšlienky.
Broderick si odkašľal. „Čo máme urobiť s Joachimom?“
„Modliť sa, aby ho navštívil Asclepius a jeho dve dcéry.“
Tie slová boli vyslovené už zo zvyku, keď bola nymfa zranená, boli zvyknutí modliť sa k bohom o vyliečenie, keď nechceli mať s ľuďmi z Atlantídy nič spoločné, už mnoho, mnoho rokov. Nikto nevedel, prečo ich bohovia opustili, ibaže to urobili.
Valerian jednako nechcel, aby Joachim zomrel. Chcel, aby trpel.
Valerian prehľadával dav divákov. „Je medzi vami nejaký liečiteľ?“
Po chvíli, vystúpilo dopredu Shivawnovo čiernovlasé dievčisko. V jej očiach boli slzy, keď nadvihovala roztrasenú ruku. Kývol jej a otočil sa k Broderickovi. „Vezmite Joachima a liečiteľku do jeho izby. Obviaže ho a nič viac. Uistite sa, aby sa ho nedotkla sexuálnym spôsobom.“ Ak by to urobila, Joachim sa vylieči rýchlo, na svoje zranenia zabudne až priskoro. Pred bojom si Valerian myslel, že bratrancovi dopraje rýchle zotavenie. Ale teraz už nie. Nemal čas na problémy, ktoré ten muž ešte určite spôsobí.
Broderick prikývol.
Bez ďalšieho slova Valerian popadol Shaye za ruku a ťahal ju ku chodbe.

Teraz mu už skutočne patrila – a bolo na čase, aby to dokázal aj jej.

27 komentářů:

  1. Akčné super a teším sa na pokračovanie, ďakujem

    OdpovědětVymazat
  2. Strašně moc děkuji za skvělou kapitolu. Moc se těším na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  3. Skvělé díky moc za další kapitolu !!!

    OdpovědětVymazat
  4. Skvělé, mockrát děkuji za další přeloženou kapitolu. Strašně moc se těším na pokračování, Renča. :-) :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem krásne za ďalšiu kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za překlad a korekci. Jsem zvědavá na její reakc. :-D

    OdpovědětVymazat
  8. Supe kapitola, napínavá a vzrušujúca !!!

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  10. Veľká vdaka za preklad a korektúru :-)

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem za super preklad tejto akčnej kapitoly a veľmi sa teším na pokračovanie... :-))

    OdpovědětVymazat
  12. Ďakujem za preklad a teším sa na ďalšiu kapitolku :)

    OdpovědětVymazat
  13. Děkuji, je to krásná kniha a každou kapitolu si užívám. Těším se na pokračování. :-)

    OdpovědětVymazat
  14. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  15. Ďakujem veľmi pekne za preklad:)

    OdpovědětVymazat
  16. Děkuji za pčeklad.

    OdpovědětVymazat
  17. Super, díky moc za další kapitolku.

    OdpovědětVymazat
  18. Skvělé, díky moc!

    OdpovědětVymazat
  19. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat
  20. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat