středa 23. března 2016

Temná příchuť extáze - Kapitola 34



Hector nestrávil noc s Noelle, ale nasledujúce ráno ju prišiel vyzdvihnúť, ako to sľúbil. Sladký pokrok, pomyslela si Noelle. Do konca týždňa mi bude zobať z ruky. Ešte nezažil Noellino zvádzanie v plnej sile. Vlastne žiaden muž. Bolo príliš silné. Samozrejme. Ale Hector bude prvým. Urobil z nej závislú na jeho tele a teraz ju bude zásobovať ďalšími dávkami. Bolo to také jednoduché.
Takmer mu praskol zips na nohaviciach, keď ju zbadal. Ďalší top s hlbokým, véčkovým výstrihom – prečo meniť niečo, čo už fungovalo? – spolu s úzkou, čiernou sukňou. Oba kusy oblečenia poskytovali ľahký prístup k jej hravým zónam. Nehovoriac o tom, že sukňa jej sotva zakryla nohavičky, keď sa posadila. A pred sebou mali tridsaťminútovú jazdu autom.

Ktorú si vychutnávali. Spočiatku. Hector stále očami prechádzal hore-dole po jej nohách, pery oddelené, ako keby sa nevedel poriadne nadýchnuť. Po pätnástich minútach sa jeho správanie zmenilo. Nervózne sa začal mrviť na svojom sedadle, vyhýbajúc sa jej o hľadom. Po dvadsiatich minútach jazdy jej to ticho začalo liezť na nervy a Hector vyzeral, akoby bol pripravený zvracať.
Čo sa to s ním, dopekla, dialo? Toto bolo niečo viac ako len snaha držať si ju od tela. Toto bola tá najhlbšia hrôza.
Nevediac, čo robiť, obzerala si okolie. Na chvíľu mala pocit ako keby ju sledoval aj niekto iný než len Hector, pokožka jej nepríjemne brnela, ale nenašla žiadne stopy, že by ich nejaké auto prenasledovalo. Obloha bola zamračená a sivá, vzduch bol nasiaknutý hmlou takou husto, až sa zdalo, že ich predné sklo na aute malo alergickú reakciu, priesvitné, malé kvapky boli rozpleštené všade. Budovy, tiahnuce sa po oboch stranách bočnej uličky, boli schátrané a postriekané graffitmi. Niektoré budovy mali obrovské okná, v ktorých tancovali nahí mimozemskí muži a ženy, priamo za prehľadným štítom. Tanečníci museli byť nadrogovaní. V tvári mali prázdny výraz, ich pohyby boli rozkývané. Noelle si nebola istá, ako niektorí vôbec dokázali stáť na nohách. Ani jeden sa neusmieval, ani nevolal ľudí dovnútra. A keď sa o seba eroticky obtierali, nezdalo sa, že by si to užívali. Proste to len... tolerovali. Na chodníku bol o budovy opretí tuláci, prostitútky pokrikovali na šoférov a všade bol porozhadzovaný odpad.
Minulú noc si Noelle prešla Gordmanove finančné záznamy. Bol platený veľmi dobre za prácu, ktorú zatiaľ nevpísal do kolónky pracovné skúsenosti v jeho životopise, ale platili mu na ruku, takže platba sa nedala vystopovať cez bankové záznamy. Tiež si prešla záznamy toho salónu a páni. Napriek otrasnej polohe sa to miesto topilo v peniazoch. Ľudia si sem fakt radi chodili masírovať, hm, chrbty. Väčšina ľudí platila v hotovosti, ale Gordmanove platby boli vždy v počítači.
To ju prinútilo uvažovať.
Bol majiteľom toho salónu Gordmanov šéf? Alebo skôr viedol spoločnosť, ktorej salón patril a preto sa Gordman mohol tak ľahko pohybovať? Neskôr sa na to Noelle bude musieť pozrieť lepšie.
Auto konečne samo zaparkovalo na rohu Opustenej Jazdy. Teda, Noelle túto ulicu tak volala. Masážny salón bol o ulicu ďalej, na pravej strane. Tehly boli zašpinené blatom a spálené od kyslého dažďa.
„Gordmanove stretnutie sa uskutoční až o tridsaťosem minút,“ ozvala sa, po tom, čo si skontrolovala hodinky. „Budeme tu len sedieť a čakať a dúfať, že do nás nikto nenabúra?“
„Áno.“ Obyčajné zavrčanie.
O-kej. Hector bol oveľa naštvanejší než predtým. „Nuž, ja sa ničoho tam vonku nedotknem. Je to ako Petriho miska plná pohlavne prenosných chorôb, viem to.“
„Čo keby si sa trochu vzmužila, dievčatko?“ vyštekol. „Ja som tu vyrastal.“
Aha. V hlave jej odrazu zablikala žiarovka. Hanbil sa, nechcel, aby videla jeho korene, aj keď jej o nich povedal. Nuž, novinka. Aj Ava tu vyrastala. Za toto ho Noelle mala rada ešte viac. Dokázal sa z tohto miesta dostať. Urobiť zo seba niečo.
Nie, že by mu to povedala v tomto momente. V jeho súčasnej nálade by všetko, čo by povedala, roztrhal na márne kúsky. Noelle sa otočila na svojom sedadle, obrátiac sa k nemu. Mal na sebe bielu košeľu s dlhými rukávmi, zapnutú ku krku, kabát mal odhodený na zadnom sedadle. Rukávy mal rozopnuté a vyhrnuté až ku lakťom, odhaľujúc tak tú nádherne opálenú potetovanú pokožku. Dnes bola farba tmavšia s jemným modrým leskom. Bol poriadne vystresovaný.
„Potrebuješ rukavice.“ Z palubnej dosky vytiahla pár a hodila mu ich do lona. Na tvári sa mu objavil zúrivý výraz, keď si ich naťahoval. „A tiež potrebuješ orgazmus,“ povedala.
„Ponúkaš sa, že mi ho vyfajčíš?“ zaškľabil sa na ňu škaredo, v jeho očiach nenávisť, ale vôbec nepochybovala o tom, že tá nenávisť bola namierené proti nemu.
Bez slova sa nahla dopredu a postláčala niekoľko tlačidiel, potrebných na stmavenie skiel. Každé okno sa potiahlo čiernym filmom, až dokým nikto nemohol vidieť dovnútra. Oni stále mali výhľad von. Nie až taký čistý, ale Hector bude o chvíľu veľmi vďačný za súkromie.
Zvádzanie v plnej sile bude musieť počkať. Potreboval niečo iné hneď teraz. Drsné láskanie. To isté, čo dal on jej v deň Avinej svadby. Teraz, keď ho poznala lepšie, bola si istá, že presne to urobil.
„Viem, že si tu vyrástol, ale potkan zostane len potkanom,“ uškrnula sa ironicky. „Ako keby sa dokonalá, úžasná, a toto sa poprieť nedá, božská Noelle Tremainová, ponúkla, že ťa vyfajčí, po tom, čo videla, kde si kedysi žil.“
„Ja nie som nejaký skurvený potkan.“ Vrhol na ňu tie slová ako baseballovú loptičku.
To je ono, zlatko. „Si si istý? Akoby si nazval toto miesto a ľudí, čo tu žijú?“
Zlaté oči vzplanuli. „Radšej si dávaj pozor na ústa.“
„Inak čo urobíš?“ Predstierajúc, že uvažuje na odpovedi, dvoma prstami poklepala po brade. „Počkať. Budem hádať. Nič, to urobíš. Pretože nemáš dosť veľké gule na to, aby si si vzal, čo chceš. Ak by si mal, bol by si zdrapol vo chvíli, čo so nastúpila do auta a vyšukal by si mi mozog. Chcel si to, videla som to na tebe, ale neurobil si to. Iba si tu sedel, robiac si starosti o tom, kde si kedysi žil, odsudzujúc ma za to, že odsudzujem teba. Si padavka, Hector Dean, a ja nefajčím-“
Jeho rev naplnil vnútrajšok, zatiaľ čo zaboril svoje dlane do jej bokov a pritiahol si ju do lona. Na chvíľu nemala nič, o čo by sa zachytila. Potom boli jeho ústa na tých jej, jeho jazyk vrazil hlboko, a jej krv sa vzrušila zmyselnosťou. Udrela do nej chuť mäty, a ona zastonala. Jeho penis bol medzi jej nohami tvrdý ako oceľová rúra a pri predstave, že si ho berie hlboko do seba, okamžite zvlhla. Oceľové zovretie na jej bokoch zosilnelo ešte viac, keď si ju pritiahol dopredu, na seba, potom ju odstrčil, potom si ju znova pritiahol späť. Milovala každú sekundu, ale ak by jej nechtiac ublížil, nikdy by si to neodpustil.
„Daj si ruky za sedadlo.“
Stuhol. „Doriti!“ Ako dychčal, oprel si hlavu dozadu o operadlo, jeho oči tleli hrôzou. „Moje ruky sú horúce a ja som sa ťa dotkol. Si-“
„Och, nie, prestaň s tým. Polož si ruky za sedadlo. Hneď. Potrebujem to tak veľmi ako ty.“
Hoci sa jeho výraz na tvári nezmenil, poslúchol. Noelle roztiahla véčkový výstrih, dovoliac tak látke zachytiť sa po stranách jej nahých prsníkov. „Švihaj jazykom po mojich bradavkách,“ prikázala.

***

„Áno.“
Hector priložil pery na jej bobuľovitú, ružovú bradavku a zahryzol do nej, poťahujúc ten púčik, prinútiac ho stuhnúť pod náporom rozbúrenej krvi. Zlížuc tú drobnú bolesť preč bola jeho nová obľúbená činnosť. Mal by s tým prestať. Vedel, že by mal prestať. Dotkol sa jej rukami, ktoré ju mohli popáliť. Jediný dôvod, prečo nebola zranená bolo, že mal na sebe rukavice a ona mala na sebe tú hriešnu sukňu. Keby bola nahá...
Och, Bože. Stratil kontrolu, túžiac po nej tak zúfalo, že sa celý chvel, zahanbený tým, kým a čím bol, teraz a kedysi – kým a čím bude vždy. Ako na neho kričala za to, že bol zbabelcom, ničila ho znechutením, ktoré očakával – ale ona bola znechutená jeho správaním, jeho odolávaním jej. Nie z jeho minulosti. Provokovala ho a on jej to dovolil. Teraz bol kvôli nej v ohni.
Musí to dokončiť. Nemôže prestať.
Keď sa načiahla medzi ich telá a stiahla mu zips, očakával, že Noelle na neho okamžite dosadne, vezme si ho celého do seba. Namiesto toho ho pustila, olízala si dlaň, navlhčila pokožku a, och, sakra, nikdy predtým nevidel nič erotickejšie. Strieborné oči žiarivo svietili, keď prechádzala päsťou po jeho penise. Cez zaťaté zuby syčal. Hore a dole, hladila ho, jeho boky sa prehýbali proti jej dotyku.
„Chcem to,“ zašepkala trhane. „Môžem to mať?“
„Prosím.“ Zmučený výkrik.
Pustila ho a on zastonal nad tou stratou dotyku. Nemusel dlho smútiť. Odtiahla nabok svoje nohavičky, poskytnúc mu letmý výhľad na ružové a vlhké miesto, a potom sa posunula nad jeho špičku. Prstami zaplatenými do jeho vlasov, naklonila jeho hlavu pre opojný bozk. Dole... dole... skĺzla po ňom, berúc si ho do seba úplne, presne tak, ako po tom túžil. Prehltla každý jeho ston plný vášne.
„Milujem to,“ dychčala.
„Milujem.“ Jeho myšlienky boli zoskratované. Existovalo iba toto miesto, teraz, v túto chvíľu. Táto žena. Jej omamujúca príchuť v jeho ústach, jej sladkosť, ktorú vlastnila iba Noelle. Jej bradavky sa obtierali o jeho košeľu, ale on ich chcel na svojej pokožke.
„Zakloň sa dozadu,“ prikázal jej.
Spočiatku sa zdalo, že ho nepočuje, tak tie slová zavrčal jej smerom. Jej viečka sa so žmurkaním otvorili, a ona sa odtiahla, oprúc sa o palubnú dosku na strane vodiča. Nový uhol vyniesol jeho rozkoš vo nových výšok a on zaťal zuby, aby sa okamžite neurobil. Roztrasenými prstami si strhol gombíky na košeli a roztiahol látku, čím odhalil svoju hruď.
„Späť,“ prikázal jej hneď.
Tentoraz tu nebolo zaváhanie a ona sa natlačila na neho. Horúca pokožka na pokožke, a dočerta, to najlahodnejšie mučenie. Jazdila na ňom, narážala do neho, rýchlejšie a rýchlejšie, dokým sa okolo neho pevne nestiahla, kričiac jeho meno, ťahajúc ho za vlasy.
V tej chvíli sa v jeho semenníkoch ozval pocit chvenia, ten vystrelil po celej jeho dĺžke a potom v nej vybuchol. Musel pevne chytiť okraj sedadla, aby sa po nej nenačiahol. Už teraz cítil dym.
Keď zastala, zviezla sa na jeho hruď, jeho svaly sa napli a on sa pokúsil ju zo seba zhodiť. „Noelle, prosím.“
„Chceš druhé kolo?“ opýtala sa hriešnym úsmevom.
„Musíš-“
„Och, v poriadku, poznám cestu späť.“ Mračiac sa, vrátila sa na svoje sedadlo, prerušiac tak spojenie. Pozrel sa na svoje ruky. V látke boli diery, ale už z nich nestúpal dym a ani jeho ruky už nežiaril na modro. „Si zranená?“
„Nie.“
Ako keby mu povedala pravdu, že. „Ukáž mi svoje boky.“
„Nie.“ Okraje sukne pevne chytila do pästí, ale on si stihol všimnúť spálený lem na páse.
Popálil ju. Zrejme má aj pľuzgiere.
Musela si všimnúť hrôzu na jeho tvári. „Hector, necítim ich. Je to v poriadku. Ja som v poriadku.“
Nie, to teda, kurva, nebolo v poriadku. „Už to spolu nikdy nebudem robiť,“ povedal. A tentoraz to myslel vážne.

Nevinný úsmev. „Čokoľvek povieš, miláčik.“

14 komentářů:

  1. Děkuji za skvělý překlad!!!♥♥

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za další skvělý překlad !!!

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad. :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky moc za překlad a korekci !!!

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  7. Veľká vdaka za skvelý preklad a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  8. super kapitolka, ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji. je to čím dál tím zabavnější :D

    OdpovědětVymazat