čtvrtek 31. března 2016

Pán propasti - Kapitola 21



Lilianina myseľ jednoducho na niekoľko sekúnd prestala pracovať. Pretože predtým, ako Micah zatvoril dvere a priklincoval ju na ne, s rukami po oboch stranách jej hlavy, jej oči padli na obrovskú posteľ s čiernymi prikrývkami, v ktorých odpočívala noc pred útokom Pavúčích prisluhovačov. Posteľ, v ktorej zaspala, čakajúc na Strážcu Priepasti.
„Liliana."
Pozbierala svoju hrdosť a zaťala zuby. „Čo ak poviem, že to nechcem urobiť?" Byť s ním znova bolo veľkým pokušením, ale neponíži sa, dokonca ani aby upokojila muža, o ktorom si pochabo myslela, že mu na nej aspoň trošku záleží.

„Rád by som sa ťa dotkol medzi nohami a dokázal ti, že klameš."
Musí ju skutočne nenávidieť, keď ju chce tak veľmi pokoriť. „Som tvoj väzeň?" spýtala sa, hanbiac sa za tú studenú, chladnú skalu v jej srdci; každá spomienka na ich dôvernosti, bola teraz podfarbená ohavnosťou, ktorá jej trhala dušu na kusy, pretože tie spomienky boli jej najväčším pokladom.
Zamračene sa odtisol od dverí. „Choď. Tak choď." Odvracajúc sa, spustil ruky.
Nechal ju ísť.
Dokonca aj po klamstvách, ktoré mu navravela a i keď bol taký rozzúrený, až sa mu oči leskli ako tvrdé diamanty, nechal ju ísť – keď bol v práve, aby jej ublížil. Nie, pomyslela si, nie. To boli temné myšlienky ženy, ktorá bola vychovaná v dome niekoho, kto s ňou zaobchádzal ako s kusom majetku, len ju zlomiť, biť a nechať ju krvácať.
Pre Micaha, muža so cťou zakorenenou tak hlboko, že prežila aj v Priepasti, bolo ubližovať žene priam odporné. Ale priviedol ju do spálne, dožadoval sa, aby zmiernila jeho hnev. A blízkosť postele viedla len k jednému záveru, ale vedela, že je nesprávny.
S bolesťou, zmätkom, slabou nádejou na vlastné fantázie, otočila stranu vlastnej knihy života a spýtala sa: „Prečo si ma sem priviedol?"
Ticho.
Nahnevaná a frustrovaná, ale potrebovala ho viac ako kohokoľvek a čokoľvek doteraz – viac ako svoju slobodu – vykročila smerom k nemu. Keď odmietol skloniť hlavu a stretnúť sa s jej pohľadom, udrela mu päsťou do brnenia. "Potrebujem to vedieť, ty veľká rozzúrená beštia!" Proste jej to vykĺzlo.
A to ho prinútilo pozrieť dolu, jeho oči krásne zelené, následne zlostne zavrčal: „Chcela si odísť. Tam sú dvere."
Len na neho civela, ťažko odolávala nutkaniu nakopnúť ho. „Myslela som..." ... že ma chceš len ponížiť. Zadržala tie slová skôr, ako jej mohli uniknúť, pretože tie slová boli zraňujúce spôsobom, akým by tomuto mužovi nikdy nemalo byť ublížené.
Nie. Slová nestačia. Ty si slovami klamala.
„Liliana, ešte si tu?"
Toto je miesto, kde ťa mám presvedčiť, aby si sa nehneval.
„Prečo si ešte neodišla?" zavrčal.
„Jeden druhého sme vo veľkej sieni potešili," zašepkala, hovoriť o tom jej spôsobovalo rozpaky, ale musela to urobiť. „Na stoličke."
Oči mu zažiarili a ona vedela, vedela, že si predstavil jej nahé telo na jeho vlastnom, zatiaľ čo sa vlnila na jeho horúcom, tvrdom vzrušení. „Nemyslím si, že ty si si to veľmi užila."
„Užila." Prehltávajúc cez zovreté hrdlo, sa vytiahla na špičky a nechala ten trblietavý dážď pretekať cez svoje zmysly. „Prosím, skloň sa."
„Prečo?"
„Pokúšam sa ťa presvedčiť, aby si sa nehneval."
V tej jeho žiadosti nebolo nič brutálne alebo kruté, ani na tom, ako ju viedol do izby. Micah nevyrastal v širokom svete, nerozmýšľal spôsobom sofistikovaného dvorana či životom unaveného zvodcu, nikdy nemal dôvod ukrývať lož za šarm. Pre neho to bolo len potešenie, iba rozkoš... a tak to využil ako spôsob, ako požiadať o odpustenie, spôsob, ktorý jej neublíži.
Ach, pre zmilovanie, ako ho len milovala.
„Micah, prosím."
O palec sklonil hlavu. Ale dosť na to, aby jej dovolil rukami mu ovinúť ramená a pritisnúť pery na líniu hrdla. „Stále sa hneváš?" zašepkala.
„Veľmi." Sklonil sa trochu viac.
Stále na špičkách mu po krku prechádzala bozk za bozkom, jeho prekrížené svalnaté ruky ju tlačili do trupu. Keď sa znovu normálne postavila, jeho obočie sa zamračene stiahlo. Z jeho chuti jej búšilo srdce – horúca koža a soľ a Micah. „Ak by si si sadol na posteľ, bolo by to ľahšie," povedala.
S viditeľným podozrením v tvári vykročil sadnúť si na kraj postele, roztiahnuc stehná. Tie stehná boli samý tvrdý sval potiahnutý čiernym brnením, ktoré k nemu verne priliehalo. Nedávajúc mu šancu zmeniť názor, skopla topánky a rozkročila sa nad ním ako vo veľkej sieni, zakliniac mu nohy za chrbtom.
Chytil ju rukami okolo drieku, ale nič viac. Sklonil hlavu a ona dodržala svoj sľub, prisala sa mu na druhú stranu krku v dlhých, pomalých bozkoch. Predtým, ako sa vydala ďalej, mu olizla pulzujúcu tepnu. Jeho ruky stále zostávali na svojom mieste, ale tlkot jeho srdca sa zrýchlil... a z rúk mu zmizlo brnenie.
Pri tom pohľade takmer zastonala, otočila tvár a začala tú obnaženú kožu hladiť, súčasne mu na bradu pritisnúc ústa. Strnisko bolo proti jej perám drsné, dekadentne vzrušujúce, jeho pery pevne zovreté. Vracajúc sa rukami späť okolo jeho krku, ho pobozkala jemný prisatím a olizovaním.  
Trvalo to asi dve sekundy.
Ucítila jeho ruky vo vlasoch, naklonil jej hlavu tak, ako to mal rád, a potom jej ústa pohltil takým živočíšnym spôsobom, že okolo jeho tela pevnejšie zovrela nohy a členky zakliesnila do seba.
„Si medzi stehnami vlhká?" spýtal sa. keď jej dovolil nadýchnuť sa. Nedal jej šancu odpovedať, začal jej vyťahovať šaty, až pokiaľ neskončili zhrnuté medzi ich telami. „Mám sa ťa dotknúť a zistiť to?" Prstami jej prebehol po stehne.
„Poviem ti to," zašepkala, lapajúc po dychu.
„Mohla by si klamať." Jeho prsty boli teraz na vnútornej strane stehna, tak blízko jej spodnej bielizne.
„Nebudem." Tisla sa k nemu s náklonnosťou, ktorú považovala za celkom prirodzenú, aj keď ešte nikdy nemala možnosť byť k niekomu nežná, nikdy sa už neodvážila nič milovať, nie po tom, čo jej otec zabil Bittyho, jeho zámerom bolo o všetku lásku ju pripraviť. Ale s Micahom si nemohla pomôcť. „Prisahám."
Drsnými končekmi prstov ju pohladil po okraji jemnej bielizne. Tlkot srdca sa jej zrýchlil, dych z nej v mäkkých obláčikoch vychádzal do vzduchu. Časť z nej ho chcela, aby svoju hrozbu splnil, tak veľmi bola po jeho dotyku vyhladovaná. Ale zvyšok... potrebovala, aby jej veril. Odpustil jej.
„Stále sa hnevám," prehovoril jej do úst, „ale nechám ťa, aby si ma presvedčila."
Keď vlastníckym pohybom presunul ruku späť na jej stehno, rozochvela sa, prehltla a povedala: „Áno."
„Áno?" Stisol jej stehno. „Chcem viac slov."
Zovrelo jej hrdlo. Dokonca aj po tom všetkom, čo s Micahom robili, všetkých tých hriešnych veciach, keď očividne nebola slušné dievča, nedokázala také veci vysloviť. Jednalo sa o krok veľmi ďaleko za hranicou.
Bozkával ju po líci, po brde a späť hore k ušku. „Hovor, Lily," povedal chrapľavo. „Hovor a ja ti budem sať tie malé bradavky."
V ušiach jej hučalo, myseľ jej zaplavili obrazy Micahových úst na jej prsiach, vťahujúc ich do úst, hlboko a mocne. Obtrela si líce o drsné strnisko na jeho brade, keď zachytil citlivé mäso ušného lalôčika medzi zuby, povedala: „Ja... ja..." Hrdlo sa jej zovrelo, nechty zaborila do jeho šije.
Pustil jej ušný lalôčik. „Budem ich sať tak tvrdo," ten chrapľavý šepot bol čisto mužský, tak ako aj tvrdý penis tlačiaci sa proti nej, „až pokým nestvrdnú a nenašpúlia sa, a potom na ne použijem zuby."
Rukami jej skĺzol k zadku, natlačil si ju na seba tak, aby sa ženskosťou dotýkala jeho erekcie. Tak tvrdej a hrubej, až si uvedomila, že brnenie je preč. Ale zostal oblečený v čiernom, tkanina medzi nimi vytvárala tenkú bariéru.
„Pre mňa. Lily."
A slová z nej vykĺzli: „Som medzi nohami vlhká. Žiadostivá a rozpálená a-"
Rukou jej zovrel bradu, držiac ju na mieste, Micah si jej ústa vzal znova spôsobom vyžadujúcim si vstup a potom si vyžiadal jej plnú účasť. Bezohľadne mu rukami zovrela vlasy a dala mu všetko. Ochutnávala ho, požadovačne, vyhladovane a divoko, bol v každom jej nádychu, v jej krvi.
Vyšiel z neho hlboký mužský ston, rukou jej stisol zadoček, uvedomila si, že sa sama obtiera o hranu jeho erekcie v takte výpadov jeho jazyka v jej ústach. Tá potreba bola šokujúca, ale pokračovala v tom nehanebnom počínaní, nezastavilo ju dokonca ani keď prerušil bozk, aby ju začal ochutnávať cestičkou dolu po hrdle, prisal sa jej na pulzujúce miestečko, na ktorom zanechal značku.
Povzbudzoval jej necudné počínanie, využívajúc svoj stisk, aby ju pobádal k ešte vyššej rýchlosti, aby na ňom jazdila tvrdšie. Ale táto pozícia na to nebola úplne pravá, nemohla sa trieť o miesto, ktoré tak potrebovala. Frustrovane sa pokúšala dostať bližšie, ale jej snaha bola marená nazberanými vrstvami látky jej šiat. „Prosím, dotkni sa ma."
„Toho malého uzlíka?" Ďalej ju bozkávajúc a bez toho, aby čakal na odpoveď, jej vošiel rukou pod spodnú bielizeň a dotkol sa jej nie tam, kde povedal... ale pulzujúceho vstupu do jej tela, snažiac sa do nej vniknúť špičkami prstov.
Celé telo sa jej naplo, šípy vzrušenia prebodávali každú jej bunku. Vedela, že mu znemožňuje hýbať rukou, vedela, že sa na ňom zvíja, ale nedokázala prestať. O chvíľu neskôr sa jej vnútorné svaly tvrdo zovreli.
Zalapala po dychu a tvár pochovala v ohybe jeho krku. Na protest zafňukala, keď odtiahol ruku zdvihla hlavu a cez vášnivý opar v očiach sledovala, ako zdvihol prst k ústam-
„Micah."
„Chutíš výborne, Lily."
Vyžmýkaná práve prežitým pôžitkom, by mala byť nasýtená. Ale miesto toho sa miestečko medzi stehnami chvelo očakávaním, prsia ju pod tesným materiálom šiat boleli.
„Teraz chcem sať tvoje bradavky." S tým uchopil prednú časť šiat oboma rukami a trhol.
Ani nezaprotestovala a dotyk hrubej látky bol čoskoro preč a nahradil ho horúci vzduch. Jej nahé prsia sa dvíhali v ostrom rytme, akoby volali po jeho dotyku, ale aj keď ani na chvíľku nepresunul pohľad z tých malých oblín, nedotkol sa jej, kým neroztrhal vrchný diel šiat a neodhodil ho preč.  
Len potom rukami objal jej prsia. Ten pocit bol nádherný, ale ničím v porovnaní s jeho pohľadom sledujúcim ju s absolútnou pozornosťou. „Sú malé," vyhŕkla, pretože to už nemohla vydržať.
Micahovou odpoveďou bolo len natočenie hlavy a vsatie jednej prosiacej bradavky do úst. Pri to horúcom potešení sa zachvela, vnorila mu ruku do vlasov a držala. Sal a prevaľoval si jej bradavku na jazyku, ako by bola obľúbeným cukríkom, zatiaľ čo z druhou sa hral a poťahoval za ňu predtým, ako jej celý prsník prekryl dlaňou a stisol.
„Páčia sa mi," povedal, dvíhajúc hlavu, aby pohltil jej ústa, potom sa ale znovu pozrel na jej prsia.
Nevedela, čo je na nich také pôsobivé, ale jednako nasledovala jeho pohľad. Zachvela sa. Jej bradavky stáli trucovito našpúlené a vlhké od jeho úst. Kým to sledovala, pokračoval v láskaní jej druhého prsníka veľkou, smelou rukou.
„Neodvracaj sa." Vrátiac svoju pozornosť pri tej chrapľavej námietke späť, pokračoval v hladení jej prsníka, ústa sa uzavreli okolo jej bradavky a začal sať. Pri prvom dekadentnom potiahnutí sa z nej vydral výkrik, oči sa jej privreli práve vtedy, keď sa tie jeho zelené otvorili.
Bolo to šokujúco intímne.
Vari i preto povedala: „Tvrdšie."
Z hrdla mu vyšlo zavrčanie, voľnú ruku jej presunul na chrbát a pritlačil ju k sebe tesnejšie a podriadil sa jej želaniu a vsal do úst väčšiu časť jej prsníka.
„Je to taký úžasný pocit," povedala, pohoršená sama sebou, ale pokračujúc v rozprávaní, pretože Micah to tak mal rád. „Urob to aj s druhým. Prosím."
S mľaskavým zvukom jej uvoľnil bradavku a vyžiadal si bozk skôr, ako jej dal čo chcel, prevaľoval a ochutnával jej bradavku v ústach, ako by bola lízankou, ktorú má veľmi rád.
Takže ju udivilo, keď uzlíku medzi jej stehnami začal venovať rovnako intenzívnu pozornosť. „Si skazený."
„To je dobre." Pokračoval v saní a s otvoreným potešením jej láskal prsia.
Keď v sebe našla dosť síl, zašepkala mu do ucha: „Ešte sa hneváš?" Pustil jej zo zubov bradavku a povedal: „Áno."
Pobozkala ho pod ucho a potom pokračovala cestičkou dolu až k pulzujúcej tepne. „Si si istý?"
„Možno keď ťa oliznem medzi nohami, zmením názor."
Každý nerv v jej tele sa v odpovedi rozochvel. Veľmi dobre vedela, že sa na ňu viac nehnevá, ale Pán Čierneho hradu mal svoje spôsoby, ako dostať to, čo chcel. Takže keď ju zo seba zdvihol a položil na posteľ, nenamietala. Neurobila to ani keď z nej strhol zvyšky šiat, zanechávajúc ju odetú len v spodnej bielizni nasiaknutej vlastnou vlhkosťou hromadiacou sa v záhyboch medzi jej stehnami.
Červenajúc sa, kým jej rozťahoval stehná, aby si medzi ne kľakol, povedala: „Tiež ti chcem dať potešenie." Očami klesla na jeho erekciu, takú tvrdú pod čiernym materiálom nohavíc. „Mohla by som... mohla by som ťa tam tiež sať."
Tvrdo, majetnícky ju pobozkal. „Budeš," povedal, vyťahujúc sa späť do sedu. „Neskôr."
Ústa jej zvlhli. Nikdy nečakala, že bude mať milenca, ale bola žena. Mala sny. Ale ani v tých najtajnejších snoch sa neodvážila dúfať v milenca, ktorý by bol taký neústupný v tom, čo chcel a čo mal rád, až ju tým tiež zmení na odvážnu a hriešnu.
Posunúc sa tak, aby mohla zovrieť nohy k sebe, povedal: „Obráť sa."
Bola prekvapená, ale urobila to bez otázok. Nemučil ju čakaním, znovu jej roztiahol stehná a usadil sa. Potom jej stiahol spodnú bielizeň pod oblinu zadku, akoby chcel ten výhľad orámovať. Zvierajúc prstami prikrývku sa prinútila nevrtieť sa, nenamietať, i keď bola zahanbená obrázkom, ktorý mu musela poskytovať.
Micahove ruky boli na jej tele. „Si tu taká mäkučká, Lily."
Zastonala, pretože cítiť na sebe jeho ruky, tie mocné, smelé ruky, bolo úžasné.
„Páči sa mi ten zvuk," povedal, naklonil sa a vtisol jej bozk na krk, to teplo a jeho váha na sebe, cítila sa tak lahodne uväznená.

Zaprotestovala, keď sa znovu zdvihol, ale jediným, smelým prstom začal skúmať štrbinu jej zadku a jej myseľ sa zahalila hmlou. Potom začal hovoriť: „Keď budem dva – trikrát v tebe," povedal, stláčajúc a hladiac jej zadok, „potom sa na teba takto uložím, obaja budeme nahí a penisom sa budem obtierať o toto miestečko." Jeho smelý prst sa vrátil. „Chcela by si to, Lily?" 

17 komentářů:

  1. Ďakujem za preklad kapitoly,.. ach ...len nie je tu koniec..

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc za další pokračování překladu.:-)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad a korekci ... akorát ty konce jsou skoro pokaždé napínavé. :-D

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad další kapči :)

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  6. Díky za skvělý překlad a korekturu.

    OdpovědětVymazat
  7. Skvělé !!! Díky moc za překlad a korekci další kapitolky !!!!

    OdpovědětVymazat
  8. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  9. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat