pondělí 21. března 2016

Král Nymfů - Kapitola 7



„Valerian.“ ozvala sa Shaye roztraseným hlasom. Roztraseným ako jej telo. „Pomôž mi.“
„Postarám sa o to. Netráp sa.“ Zrazu sa Valerian cítil rozzúrene, že sa mu niekto opovažuje vziať Shaye, ale aj rozradostený, že sa Shaye cíti v bezpečí práve s ním a je vystrašená, že by ju mohol skutočne stratiť.
A už vôbec nie s jeho bratrancom.

Nemali jednoduché priateľstvo, hlavne kvôli Joachimovej túžbe po moci a tým aj jeho buričstvo. Divoké. Ako Valerian zmení vojakov názor – nevedel.
„V rade sú ešte dve ďalšie ženy,“ povedal Valerian. „Si si istý, že by si neuprednostnil jednu z nich?“
Joachim prikývol, smerom k ženám nevenoval ani jediný pohľad. Oči mu zalialo odhodlanie. Odhodlanie… a žiadostivosť.
Po Valerianovej hlave? Alebo Shayeninom tele? Tak či onak, Valerian sa nemieni, len tak vzdať.
A očividne ani Joachim. „Chcem ju,“ povedal muž pevne.
Shayeino telo sa pritislo k Valerianovmu tvrdému. Jej mrazivá vôňa ho obalila, posilňujúc jeho vlastnú odhodlanosť.
„Vyzývam ťa pre ňu.“ Valerian priklincoval bratranca tvrdým pohľadom. „Dám ti príležitosť poraziť tvojho kráľa.“ Joachim takýmto spôsobom nemohol zabrať trón, ale bolo veľkou cťou bojovať s kráľom. Aj keby – keď! – Joachim prehrá, bol by chválený za účasť v takej vzácnej udalosti.
Na chvíľu, len na celkom kratučký záblesk času, Jaochim jeho ponuku zvažoval. Dokonca sa už chystal prikývnuť, ale včas sa zastavil. Miesto toho zavrtel hlavou. „Neprijateľné.“ Zamračene zovrel rukoväť svojho meča.
„Včera večer si mal ženských tiel aj navyše, urobili ťa silným. Ja som bol zanedbávaný celé týždne. Nebola by tu rovnováha síl.“
Valerian zaťal zuby. Jeho bratranec dúfa v noc so Shaye a potom boj s kráľom? „Môžeš stráviť noc s troma ženami, ktoré potešili mňa. Oni ti zaistia, že budeš posilnený dosť. Môžeme o Shaye bojovať zajtra.“
Joachimove čierne obočie sa nadvihlo, a niečo – nejaké nečitateľná emócia – rozjasnila jeho modré oči. „Povedal si, že si nebudeš nárokovať ďalšiu ženu z povrchu, ale teraz tu stojíš a pokúšaš sa práve o to.“
„Počkať.“ Shaye zdvihla ruky. „Zadržte. Spal si s troma ženami súčasne, Valerian?“ Keby stála proti nemu, bol si istý, že by ho udrela. „Vari čakáš, že sa zapojím do toho milostného vlaku? Si odporný! Všetci ste.“
„Chceš ich alebo nie?“ spýtal sa Joachima, ignorujúc ju.
Pery sa mu skrútili v úsmeve, Joachim ukázal na Shaye. „Ja chcem túto jednu. Tak ako mám právo.“
„Nespôsobí ti nič viac ako problémy.“ Zuby zatínal tak pevne, že mal problém cez ne cediť slová.
„To je pravda.“ Shaye prikývla, chumáč bielych vlasov sa jej roztancoval na pleciach. „Prepichnem ťa hneď, ako zaspíš. Odrežem ti gule a použijem ich ako naušnice. Ja.. Ja –“
Joachimovi z líc vyprchala farba, prehltol. Jej hrozby k Joachimovi boli násilnejšie, ako by si Valerian kedy pomyslel.
Jemu chcela len vylúpnuť oči.
„Aj tak ju chcem,“ povedal Joachim, aj keď už neznel tak presvedčivo.
Jeho bratranec nepovolil. Frustrovaný, rozzúrený Valerian zo seba vydal zavrčanie. Nikdy neklamal svojich mužov, nikdy nevzal späť svoje slovo. Jeho otec zomrel, ešte keď bol Valerian chlapec, zanechávajúc tak Valeriana, prevziať armádu. Musel dokazovať svoju česť a schopnosti takmer donekonečna. A dokázal to.
„Cti ich,“ zneli slová jeho umierajúceho otca. „Veď ich. Chráň ich. Napokon, ty si zodpovedný za ich osud.“
Mohol si vziať Shaye a nikto by mu to nemohol odmietnuť. Reptať na nedostatok jeho cti, áno, dokonca aj preklínať ho na večnosť u Hádesa. Ale neodmietli by mu to.
Zatiaľ čo si vravel, že by sa kvôli Shaye mohol vzdať jeho cti, uvedomil si, že nemôže. Ako by mohol očakávať, že sa zamiluje – a milovať ho veru bude – do nečestného muža?
„Povedal som, že si nebudem nárokovať ženy, ktoré sem privediem a neurobím to, „ povedal.
Shaye stuhla. Zovrela svojimi rukami tie jeho, ktoré boli stále ovinuté okolo nej a nechty mu zaborila do kože.
„Nebudem,“ pokračoval, prechádzajúc do materinského jazyka, aby Shaye nerozumela zvyšku ich rozhovoru, „ ale mohli by sme sa priateľsky dohodnúť. Dovoľ mi, ju kúpiť od teba.“
Joachim znovu zavrtel hlavou. „Nie.“
Do pekla aj s chlapom! „Čo mám teda urobiť, bratranec? Tá žena –“ stíchol a pevne stisol pery, „tá žena je moja družka.“
Joachimove nosné dierky sa rozšírili a vyceril zuby. Urobil hrozivý krok vpred. „Nezdá sa, že by si to tiež myslela. Neprijala ťa.“
„Ona je človek. Ich reakcie musia byť iné ako naše.“
„Povedal by si čokoľvek, len aby si si ju udržal.“
„V tomto ale neklamem. Ak si ju vezmeš, nikdy ťa nebude milovať. Nikdy nebude schopná dať ti srdce. Svoju dušu, vždy bude patriť ku mne.“ Obaja poznali, ako to chodí medzi nymfami a ich druhmi. Láska bola láska. Že Shaye bola človek s tým nemalo nič spoločné. Musel prinútiť Joachima, pochopiť to. „Keď si ju vezmeš do postele, bude to vždy moja tvár, ktorú uvidí. Moje telo po ktorom túži. Znesie niečo také tvoja hrdosť?“
Temné, ťaživé mlčanie sa pozdravilo s jeho vyhlásením. Jeho bratranec zbledol, čeľusť mal zaťatú.
„Čo si mu povedal?“ Shaye pozrela z neho na Joachima, z Joachima na neho.
Joachim zúžil oči. „Musím o tom, čo si mi povedal, popremýšľať. Držme sa od nej dnes v noci obaja a o vlastníctve si pohovoríme ráno.“
Keďže znovu prehovoril jazykom z povrchu, Shaye pochopila. „Vlastníctvo?“ zalapala po dychu.
Držať sa od nej túto noc? Valerianovo telo sebou trhlo zdesením. Od prvého okamihu čo ju videl, myslel len na to, že ju musí mať. Sám pred sebou to popierať, bolo tou najťažšou vecou, akú kedy urobil.
„Ja som… dohodnuté.“ Aspoň jeho bratranec nebude mať dovolené, dotknúť sa jej.
„No, ja som sa nedohodla.“ Dupla Shaye nohou, rozhodnutá vyzerať odhodlane.
Spevnil svoje zovretie, dúfajúc, že ju umlčí. Samozrejme to nevyšlo.
„Dovoľte mi, oboch vás ušetriť od veľkých problémov,“ povedala. „Nechcem ani jedného z vás. Teraz ako rozumná –“
Valerian si odfrkol.
„Rozumná žena,“ dokončila, zazrúc na neho ponad plece. „A som ochotná zabudnúť na celú túto epizódu Samčej fľandry z Atlantídy, ak chcete. Ale. Vezmite. Ma. Domov.“
Ignorujúc ju, Joachim prekrížil ruky na hrudi. „Kde dnes v noci zostane?“
„Ubytujem ju v izbe blízko mojej. Obaja budeme strážiť jej dvere.“
Jeho bratranec na chvíľu stuhol, myšlienky sa mu preháňali hlavou. Prikývol. „V poriadku.“
Valerian zo Shaye spustil ruky, okamžite cítiac žiaľ nad stratou jej mäkkosti, jej tepla. Musí cítiť tú istú stratu, či už to prizná alebo nie, pretože ovinula ruky okolo seba a zachcela sa.
„Do pekla.“ Prstami zabubnovala po svojich bokoch. „Bude mi niekto venovať pozornosť a povie mi, kto ma vezme domov?“
„Ja,“ povedal Valerian skôr, ako sa mohol ozvať Joachim. „Ja ťa vezmem domov.“
S prekvapeným vzdychom sa zvrtla a zastala čelom proti nemu. „Naozaj? Vezmeš ma domov? Teraz?“
Znovu do neho vrazila jej krása. Ako ho mohla jediná žena zaujať tak intenzívne? Aby zabudol na všetky ostatné, akoby existovala len ona jediná?
Natiahol sa a vzal jej tvár do dlaní. „Pôjdeš so mnou dobrovoľne?“
Jej črty zrazu pokrylo podozrenie. Ale ani to nič neubralo z jej krásy. „Neklameš ma?“
„Nikdy.“
Na chvíľu sa ani nepohla. Potom, váhavo položila ruky do jeho. Ich prsty sa preplietli, dokonale do seba zapadli.
Vedel, že jeho úmysel nepochopila, toto bol jej nový domov. Ale nič nepovedal. Ešte nie.
Joachim zavrčal a natiahol k Shaye vlastnú ruku. Sekundy ubiehali a ona na neho len civela. Každý sval vo Valerianovom tele bol napätý. Ak vezme Joachima za ruku, len povzbudí jeho mužskú pozornosť. Dokázala by tak presný opak Valerianovho tvrdenia.
Jeden úder srdca prešiel. Potom ďalší.
Podráždene pozrela na Valeriana. „No? Na čo čakáš? Poďme. Ak si švihneme, chytím aj svoj let späť do Cincinnati.“
Let? Mohla letieť? Určite nie. Zatlačil ten zmätok späť a sústredil sa na svoje prekvapenie. Ignorovala Joachima a jeho ponúknutú ruku, akoby ani neexistoval. Ale jeho, jeho prosila o pomoc. Vnútri Valerian víťazne zareval.
„Crosse,“ povedal jednému zo zostávajúcich mužov. „Priprav izbu vedľa mojej.“ Dúfajme, že ten verný muž vedel, čo si skutočne želá – odstrániť všetky stopy po ľudských ženách, ktoré včera v noci potešil. Bohužiaľ, mali obmedzený vstup do hlavnej izby. Shaye vybuchla už pri najmenšom náznaku niečoho sexuálneho a on ju nechce rozrušiť.
Crosse prikývol, hodiac túžobný pohľad na dve zostávajúce ženy a hnal sa ho, poslúchnuť.
Joachim, ktorý sa ani nepohol, napokon spustil ruku k boku. „Mala by si byť opatrnejšia, ženská a jednať so mnou opatrne.“ Jeho hlas bol tichý, škrípavý. „Mohol by som zmeniť názor a vezmem si ťa už teraz.“
„Už nemáš šancu.“ Zatskal Valerian jazykom, i keď v skutočnosti chcel zaútočiť.
„Prečo vy obaja nejdete do pekla a neušetríte ma starostí ako vás tam poslať sama?“ ozvala sa Shaye, vyžarujúc absolútnu nevinnosť. Toľkou ľúbeznosťou. „Teraz, buď dobrý chlapec a vezmi ma domov, ako si sľúbil, Valerian.“
Pozrel na Joachimov ohromený výraz a bojoval s úškrnom. To len Shayein jazyk ako britva ich mohol zachrániť. Obrátil sa k ďalšiemu. „Terran, Aeson, vy si môžete vybrať medzi dvoma zvyšnými.“ Keď zrevali od radosti, otočil sa k Shaye a povedal, „Tadiaľto.“ Viedol ju chodbou.
Niekoľko z jeho vojakov sa ešte nedostalo do svojich izieb. Niektorí boli v procese milovania sa s novými ženami na podlahe v hale, zatiaľ čo iní len pritlačili svoje milenky k múru a hodovali medzi ich nohami.
Stonanie a výkriky rozkoše sa ozývali všade.
„Môj Bože,“ vydýchla Shaye.
V domácnosti nymfov bol taký pohľad bežný, ale Shaye sa o tom nezmieňoval.
S ňou tesne za pätami a Joachimom tesne za ňou, ju viedol okolo kuchyne, výcvikovej haly, míňajúc vojenské kasárne – odkiaľ sa ozývalo ešte viac mrmlania a stonania.
„Prestanú vôbec niekedy?“ zamrmlala Shaye nejasne.
Šok a – bola to túžba? – sa ozývali v jej hlase. Áno, uvedomil si. Áno, bola. Ten šok ho pobavil. Túžba v tej najzákladnejšej rovine. Keby bola jeho, prvé by porazil a druhé preskúmal hneď tu na mieste. Čoskoro, prisahal. Čoskoro.
Jeho miestnosti sa nachádzali na opačnej strane paláca. Každá izba bola priestranná, s veľkým bazénom, obrovskou posteľou a panoramatickými oknami, ktoré ponúkali dych berúci pohľad na Vonkajšie mesto pod ním.
„Ďakujem, že ma berieš späť,“ povedala Shaye. „Viem, že nechceš a som ti za to vďačná.“
Nikdy od nej nepočul tak jemný, láskavý tón. Dokonca si nasadila výraz nefalšovanej vďačnosti, tá neha jej zmäkčila črty a obdarovala ju jasným svetlom. Nemôže jej dovoliť, váľať sa v tých falošných domnienkach dlhšie. „Neberiem ťa späť do tvojho sveta, mesiačik. Beriem ťa domov. Do tvojho nového domova.“
Zasyčala na neho, nechty mu zaborila do mäsa. „Vedel si, čo si myslím, ty falošný bastard!“
„To sa vždy vyjadruje takto?“ spýtal sa Joachim, vyjadrujúc pochybnosť.
„Vždy,“ vyštekli Shaye a Valerian naraz.
„Nezostanem v tvojej izbe,“ zavrčala na Valeriana. „To som ti už povedala.“
Musel ju ťahať (samozrejme jemne) zvyšok cesty. Joachim jeho počínanie sledoval s nečitateľným výrazom.
Konečne dospeli k Valerianovým komnatám.
Crosse vyšiel z hlavného vchodu, pridŕžajúc na sebe oblečenie. Jeho rysy boli zaplavené potešením, jeho oči privreté kapituláciou, keď sa slepo tackal k východu.
Zachytiac jeho pach, tri nahé ľudské ženy sa hnali za ním a obkľúčili ho. Ich ruky boli okamžite na ňom, dotýkali sa a hladili ho po chrbte, kým dychtivo stonali. Netrpezlivosťou.
Ako na nich pozeral, jeden plán rozťahoval hrubé korene vo Valerianovej mysli – a to ho dráždilo, bol zredukovaný na plánovanie a machinácie ako dostať ženu, ktorá podľa každého práva mala vzdychať len pre neho. Bol kráľ. Vodca. Jeho slovo bolo zákon. „Vezmi si ktorúkoľvek ženu chceš, Crosse a vezmi ju do postele.“
Bojovníkove očné viečka prekvapením vystrelili hore. „Kráľ môj,“ povedal. Jedna zo žien ho schmatla za semenníky a on zastonal.
„Môžem mať všetky tri?“
Valerian pregúlil očami. „Nie. Dve sú potrebné… inde.“
Shayeine ústa sa len otvárali a zatvárali, vždy vydávajúc akýsi priškrtený zvuk. „Jednáš s tými ženami ako s vecami a čo myslíš tým inde?“ Prstom ukázala na Crossa, ale jej pohľad zostával upretý na Valeriana. „Čo ak žena, ktorú si vyberie, nebude chcieť zostať s ním? Potom čo?“
„Máš pochybnosti o ich ochote?“ Valerian bradou pokynul k tomu štvorlístku. „Už teraz ho pojedajú za živa.“
Jej oči sa obrátili k nim, a ona… ehm! „No, ale stále vyzeráš ako pasák,“ zamrmlala. Potom hlasnejšie, „Postavte sa za seba, dievčatá. Povedzte týmto mužom, že nebudete súčasťou ich orgií.“
Namiesto odpovede, všetky tri ženy ďalej prechádzali jazykmi po Crossovej nahej hrudi a chrbte. Ten muž mručal nefalšovanou blaženosťou. Shaye si stisla koreň nosa a zavrtela hlavou.
„Vezmi si svoju ženu, Cross, a choď.“
„Ďakujem, kráľ môj.“ Cross popadol brunetku, ktorá sa dokonca aj pri tom pokúšala vkĺznuť mu rukou do nohavíc a bežal s ňou preč. Jej chichot sa niesol za nimi.
Ďalšie dve nariekali nad stratou ich milenca… až pokiaľ nezbadali Valeriana. Zatlieskali a zasmiali sa obnovenou radosťou. Ustúpil dozadu. Dokonca vrazil Shaye pred seba ako štít.
„Ja som spárený,“ povedal im. Spárení nymfovia zvyčajne nepriťahovali ženy rovnakou silou a vzrušením ako slobodný jednotlivec.
Tieto ženy ho mohli stále chcieť, ale nikdy sa už nemohlo stať, že by ich chcel aj on.
Možno ľudia nepoznali túto podstatu veci, lebo sa stále neohrozene zakrádali smerom k nemu.
„Odstúpte, dámy,“ vyštekla zrazu Shaye. Okamžite sa podriadili, ich črty sa trucovito skrútili.
Valerian prekvapene zažmurkal. Bola to v Shayeinom hlase žiarlivosť? Majetníckosť? Odváži sa dúfať? „Joachim potrebuje milenku,“ povedal a ukázal smerom k nemu.
Ich pohľady skĺzli na zmieneného bojovníka – ktorého oči sa rozšírili podozrením. A očakávaním. Obe ženy sa pomaly zaškerili a bez námietok k nemu pretancovali.
„Si tak veľký,“ zahrkútala blondínka.
„A silný,“ dodala ryšavka.
Joachim sa odtiahol, odhodlaný odolať. „Musím si vybrať?“ povedal, ale slová zneli skôr ako otázka než vyhlásenie. „Tá… bledá sa stane mojou ďalšou posteľovou partnerkou a ja dnes v noci musím strážiť jej dvere. Preto, ty… nesmieš… sa… ma… dotknúť. Ach. Dotýkaj sa ma.“
Netrvalo dlho a zaznel živelný ston bezmocného odovzdania sa.
Dostali sa k nemu a ich ruky už boli na ňom, hladiac ho. Ich teplý dych obmýval jeho kožu, ich dychtivá vôňa plnila jeho nos. Valerian sa takmer zaškeril. Možno som už stratil svoju česť, pomyslel si, dokonca ešte dodal, „Shaye nebude vadiť, ak dnes v noci nebude mať pri dverách hliadku. Muž má svoje potreby a ona to vie.“
„Potreby,“ zopakoval bojovník stratený v tom vášnivom opare, zmätene.
„Chcem tvoju nahú kožu kĺzajúcu proti mojej,“ povedala udychčane blondína.
„Ja ťa chcem horúceho v ústach.“
Joachim počuteľne prehltol. „Valerian,“ začal.
„Choď. Uvidíme sa ráno.“
„Tá bledá –“
„Zostane nedotknutá.“ Dnes v noci. „Dávam ti moje slovo.“
„Verím ti.“ Joachim potom odkráčal preč, sexuálne nabitá žena po každej jeho ruke. Valerian pochyboval, že sa vôbec dostanú do izby. Možno je už Joachim nahý a jednej z nich, opretej o stenu –
Zaznel extatický ženský výkrik rozkoše.
Valerian konečne dovolil svojmu úškľabku, aby vykukol von. Joachim bol zamestnaný a on mal Shaye sám pre seba. Ale nemôže ju ochutnať alebo hladiť jej telo, pripomenul si. Dal svoje slovo a jeho bratranec mu veril. Jeho úsmev sa vytratil.
„Neuveriteľné,“ zamručala Shaye.
Zovrel jej ramená a otočil ju k sebe, nechal ju, vidieť jeho zamračenie. „Čo sa ti zdá také neuveriteľné?“
„To množstvo spoločného sexu, samozrejme. To tvoj národ nikdy nepočul o prenosných chorobách?“
Vyzerala pekne, stojac tu tak urazene. Tak neskutočne, ako keď ju nazval mesačným svitom. Žiadostivosť v jeho krvi naťahovala svoje silné prsty. Dnes sa dotkol jej kože, ale ešte ju neochutnal. Držal ju, ale ešte sa s ňou nemiloval.
Zvuky milovania sa ozývali z každej chodby paláca, počuteľné dokonca aj v tejto vzdialenej skrýši. Shaye zružoveli líca. Ako rád by ochutnal túto farbu na jej lícach, aby videl, či sú tak čisté ako vyzerajú. Penis mu až prehnane stvrdol.
Teraz, keď osameli, jeho telo chcelo o nej vedieť všetko. Vyzliecť ju. Preniknúť do nej. Búšiť do nej v tvrdom, rýchlom, nekonečnom rytme. Pozrela na neho, akoby si len teraz uvedomila, že konečne osameli a jej nosné dierky sa rozšírili. Túžbou?
Musí ju mať, česť nech ide do pekla. Musí – zovrel päste po bokoch, aby sa udržal na mieste.
„Shaye, pozorne ma počúvaj.“ Tie slová neboli nič viac, ako vrčanie sotva zadržovanej potreby. „Chcem ťa, ale nemôžem ťa mať. Ak teraz nevojdeš do izby, chystám sa zabudnúť na to, prečo ťa nemôžem mať. Vezmem si ťa. Strhám z teba oblečenie a ochutnám ťa.“
Ako hovoril, cúvala od neho. Oči sa jej rozšírili do neskutočne veľkých zamatovo-hnedých kruhov s iskrením, lebo sa odvážil hovoriť – o potrebe?
„To plátno za tebou zakrýva jediný vchod. Ak ním prejdeš von, čo i len raz, budem to brať ako pozvánku, vziať si, po čom tak zúfalo túžim.“
Ten konečný rozsudok v jeho hlase ju musel vystrašiť. Zbledla, zvrtla sa a šprintovala do izby, svetlé vlasy za ňou viali ako trs padajúcich hviezd.
Ešte dlho sa látka zavesená nad vchodom vlnila, pozývajúc ho, nech vstúpi. Napokon znehybnela a Valerian sklonil tvár do roztrasených rúk. Mať družku, znamená pre jeho telo peklo, zdalo sa, že môže čakať dlhú, bolestivú noc.

So žiadnym skutočným koncom na dohľad.

22 komentářů:

  1. Super !!! Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  2. Moc děkuji za další kapitolku!!!♥♥

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem pekne za super preklad a teším sa na pokračovanie

    OdpovědětVymazat
  4. Skvělý překlad, díky moc za další kapitolu!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Děkujeme za překlad i korekci a těšíme se na další kapitolku :)

    OdpovědětVymazat
  6. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  7. Skvelá kapitola,vďaka.

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem za krásnu kapitolu !!!

    OdpovědětVymazat
  9. Moc díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  10. Dakujem za dalsiu kapitolku :)

    OdpovědětVymazat
  11. Moc děkuji za překlad a korekci!

    OdpovědětVymazat
  12. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  13. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat
  14. Mockrát děkuji za další kapitolu :)

    OdpovědětVymazat