čtvrtek 18. února 2016

Temná příchuť extáze - Kapitola 30



Nasledujúce ráno sa Hector prehrabával v skrinkách v Noellinej kuchyni, ošetrujúc si vražednú opicu – a zúrivú náladu, ktorú sotva dokázal ovládať. Mal by ísť domov. Ruky mu horeli a svrbeli ho a z rukavíc mu stúpala para.
Ale on nepôjde domov.
Noelle sa po celú noc nevrátila domov. Vedel to, pretože sa do jej domu vlámal. Neodpovedala na jeho klopanie. Jeho opitú myseľ premohli obavy – dobre, premohla ho žiarlivosť – takže jej vyrazil dvere. Vypol poplašné zariadenie. Odpojil poplašné zariadenie. A čakal.
A čakal stále.

Dallas spal na pohovke. Keď prišla hliadka miestnej polície, aby skontrolovali narušenie, ukázal im svoj odznak a svoju vražednú náladu, takže rýchlo zdrhli. Noelle mala byť upozornená: mala pribehnúť domov. Očividne potrebovala lepší bezpečnostný systém.
A kde, dopekla, mala tabletky na bolesť hlavy? Stačilo by mu len zopár stoviek z nich, ale hoci všetko, od umývačky riadu až po potraviny v konzerve, mali svoje miesto, a dosť divné – koláčiky vedľa hrášku – nemohol nájsť ani jedinú dózu s liekmi.
Na chvíľu sa zastavil, zaseknutý na usporiadaní potravín. Existovala v jej šialenosti nejaká metóda? Akože Noelle zje koláčiky a potom má výčitky svedomia za nedostatok výživy, takže ako druhé jedlo si dá zeleninu? Vzhľadom na ten hrášok.
Poznáš ju dobre, čo?
Nuž, hej, tak trochu áno. Pretože na posledné mesiace ju sledoval takmer ako nejaký stalker, všimol si, že s bohatými ľuďmi zachádza rovnako ako s chudobnými, keď prekročia hranicu jej tolerancie na blbosti. Užívala si pohodlie v každom smere. Oblečenie, jedlo, ako aj miesto, kde žila a pracovala. Nebola ochotná ísť niekam pešo jednu míľu, keď tam mohla ísť autom, a s obľubou predstierala, že sa svet točil okolo nej.
Dopekla, pravdepodobne sa točil.
Začul tlmené „to čo je, dopekla“ a stuhol od úľavy, radosti a obnovenej zúrivosti.
Konečne. Noelle sa vrátila. Mala toho veľa čo vysvetľovať. „Tu vzadu,“ zvolal, dávajúc si pozor, aby udržal emócie z hlasu. Mohol by ju vystrašiť, než by dostal šancu na ňu nakričať.
Ako keby niečo dokázalo túto ženskú vystrašiť. Okrem Corbana Bluea.
Dupot nôh, tiché nadávky. O moment neskôr vstúpila do kuchyne, zastanúc, aby na neho prenikavo pozrela. Sánka mu takmer praskla. Vyzerala kurevsky na zožratie. Tmavé vlasy učesané, žiarivo lesklé, tvár očistená od make-upu a o to viac nádherná. Krátke, úzke čierne šaty, formujúce jej krivky, odhaľujúc jej prsia. Čierne stuhy omotané okolo lýtok, končiac na topánkach, s vražednými desaťcentimetrovými opätkami.
So srdcom búšiacim proti rebrám, sa Hector rozhodol, že sa nebude pýtať, kde bola. Nemal na to právo. Nič si navzájom nesľúbili. To ale nezastavilo, aby sa mu pred očami vytvoril červený opar, ako prehovoril: „Tvoj bezpečnostný systém je na hovno. Nemala si ani poňatia, že tu niekto je.“
Švihom zápästia si prehodila vlasy cez elegantne odhalené plece. „Môj systém je skvelý. Po celý čas som vedela, že si tu.“
Po celý čas? To ťažko. „Volali ti z polície?“
Založila si päsť na bok. „Môj systém je napojený na môj telefón, takže v sekunde, čo si vstúpil na moju verandu, som mala tvoje meno. Došlo mi, že si preinštaloval dvere. Čo som ale nevedela, je, že si ich zničil!“
Počkať. Moment. „Takže ty si vedela, že som tu, ale nevrátila si domov.“ Pretože bola v posteli s tým Arkadiáncom? Červený opar zhustol, prenikol do všetkého, čo mal pred očami.
„Presne,“ odpovedala povýšene, neuvedomujúc si, že stojí v priesečníku nebezpečenstva. „Mala som veľa práce.“
„Mala si veľa práce s Corbanom Blueom?“ Unikla mu ťažko potláčaná zúrivosť, príliš veľká, aby aj na jeho telo, aby ju obsiahla. Nemal dovolené pýtať sa jej na to. Špekulácie boli zlé. Ale mať to potvrdené bolo ešte horšie – ako to pálenie a svrbenie v Hectorových rukách. Musel odísť, skôr ako mimovoľne podpáli celý Noellin dom.
„Ak to musíš vedieť,“ vyštekla s bradou vysoko vo vzduchu, „bola som na večierku.“
„Pre dvoch?“
Prestaň.
Nemôžem.
„Trval večierok celú noc?“ Vážne s tým musíš prestať. „Stalo sa niečo medzi tebou a Corbanom?
„Prečo ťa to zaujíma?“ V tých očiach s tekutým striebrom zasyčal hnev. „Si pre mňa príliš nebezpečný, spomínaš? A ja som príliš detinská a nezodpovedná pre teba. Takže ak si chcem nájsť potešenie niekde inde, urobím to.“
Och, dopekla, nie. Podarilo sa mu precediť: „Nikdy som nepovedal, že si detinská a nezodpovedná.“
„To je jedno. Myslel si si to. Všetci ste rovnakí, koniec koncov. Myslíte rovnako, konáte rovnako.“
„Kto, muži? Nazval ťa takto Corban?“ Oprel sa o linku, tušiac, že možno bude potrebovať podporu. Niečo nebolo v poriadku. Včera, pred Corbanovým príchodom, bola v normálnej nálade. Dokonca provokovala Hectora, že jej hľadí na prsia. Teraz sa nechala rýchlo popudiť, bola útočná a výbušná. „Môžeš mi to povedať. Nech sa stalo čokoľvek, môžem ti pomôcť.“ A zabiť ho.
„Prečo by si mi pomáhal?“ povedala neveriacky. „Ty a ja spolu nechodíme.“
Doparoma s tým. Naposledy ju videl takže rozčúlenú... vlastne ju tak nikdy nevidel. „Prestaň mi odpovedať na otázky otázkou a povedz mi to rovno. Čo sa stalo minulú noc?“
„To nie je tvoja vec, doriti. Stačí ti to takto?“
„Chcem, aby to bola moja vec!“ Slová z neho vyrazili ešte predtým, než mohol zvážiť následky, predstava, že Noelle je s niekým iným, ho ničila. „Páčiš sa mi. Obdivujem ťa. Neustále ťa chcem, kurva. Tak mi s tým pomôž, Noelle.“
Jej dych sa zrýchlil a líca jej sčervenali, ale inak mu nedala žiaden iný dôkaz, že ju to zaujímalo. „Hector, páčim sa ti, obdivuješ ma a chceš ma, to si mi povedal už aj predtým. Ale nemáš v sebe žiadnu vôľu zostať. Obaja to vieme. A ja sa už znova nenechám odmietnuť.“
„Noelle, počúvaj-“
„Nie! Ty počúvaj. Skončila som s tebou, jasné? Skončili sme. Ty a Dallas viete, kde sú dvere.“ Odkráčala od neho. Ani raz sa neobzrela.
Chvíľu tam stál, jeho hnev sa dvíhal. Myšlienky mu vírili mysľou ako odrážky.
Nebol pre ňu dobrý.
Ešte nevyskúšal tú vec s víťazstvom mysle nad telom.
Opakovane ju odmietal a zrejme to urobí znova. Odmietol ju po tom, čo si navzájom dali rozkoš. Nezranil ju fyzicky, ale ublížil jej duševne, emocionálne. Odvtedy ho nijako vážne nepovzbudzovala. Nemal sem prísť a nemal sa jej pýtať na jej nočné aktivity.
Ani nemal stúpať po tých schodoch. Ale po tom, ako sa ubezpečil, že Dallas je v pohode s tým, že ju Hector vezme do postele, a potom, čo sa ho zbavil a znova zapečatil jej zničené dvere, urobil presne to.
Žiadna vôľa zostať? Doriti s tým. Dnes bude na nej nalepený ako nejaké prekliate lepidlo.
Cez štrbinu na kúpeľňových dverách vanula para a on vošiel dovnútra. Boli tu dva kúty, jeden na enzýmové čistenie, druhý s vodou. Oboje mali steny z číreho skla. Noelle bola v tom s vodou – a bola otočená k nemu.
Dobrotivé nebo.
Pohľad na ňu ho takmer zničil. Pil už vodu, samozrejme, dokonca si v nej párkrát umyl ruky, ale nikdy nevidel ten drahý prvok rozšpliechaný na nahom tele. Penis mu okamžite stvrdol. Mokré vlasy mala prilepené na krku a ramenách. Kvapôčky vody jej stekali po bujných krivkách, stáčajúc sa okolo jej tvrdých, ružových bradaviek, kĺžuc dole po jej zružovenej pokožke, potom sa zachytávajúc v tmavom trojuholníku medzi jej nohami.
„Čo tu robíš?“ vyštekla. Neskrývala sa za osušku alebo vlastné ruky. Stála tam, vysoká a vystretá a nádherná. Prišiel sem, aby na ňu kričal, aby ju prinútil kričať na neho. Pri pohľade na ňu nahú a mokrú, stratil všetky myšlienky, okrem jednej: dostať sa do nej.
Hector si prudko pretiahol košeľu cez hlavu a ona zalapala po dychu, jej pohľad padol na jeho hruď, kde mu brušné svaly poskakovali pri predstave jej dotyku. „Chceš moju vôľu zostať? Ja ti dám tú skurvenú vôľu. Ale bude to takto. Urobíš, čo ti poviem, a kedy ti poviem.“
„Proste... odtiaľto vypadni, Hector.“ Chvenie v jej hlase vysalo akúkoľvek horúčavu z jej tónu.
„Chcela si ma predtým, než som odmietol a chceš ma aj teraz. Priznaj to.“ Rýchlo si rozopol topánky, nohavice, a stiahol tú látku na podlahu, a spokojne si všimol, ako teraz odpočívali vedľa jej pohodených šiat.
Voda na ňu stále kaskádovito tiekla, zatiaľ čo ona na neho zazerala. „No a? Chcem ťa. A čo teraz. Nič sa nezmení, keď sa s tebou vyspím. Stále sa budeš považovať za príliš nebezpečného.“
Možno, možno nie. „Bolo to mučenie, keď som s tebou nebol. Tieto posledné dni sa moje ruky rozpálili, či sme boli spolu alebo od seba. Tak som nebezpečný pre všetkých, nie len pre teba. Keď sa urobím, tak sa upokoja. Možno keď vyvrcholím v tebe, tak sa upokoja nadobro.“
Nádej v jej očiach sa rýchlo utlmila. „A možno nie.“
Dallasova vízia neukázala Hectora, ako jazdí v Noelle, ale ukázala ho nahého s ňou po boku. „Nuž, to zistíme. Tak sa posuň, srdiečko. Chcela si ma – a teraz ma dostaneš.“



15 komentářů:

  1. Super !!! Díky moc za překlad a korekci !!!

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem veľmi pekne, ale tu to useknúť....

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem za ďalšiu super kapitolu

    OdpovědětVymazat
  4. Že se najednou rozjel... Moc děkuji za překlad a korekci!

    OdpovědětVymazat
  5. Díky moc za skvělý překlad!!

    OdpovědětVymazat
  6. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  8. To bola skvelá kapitola, vdaka za jej preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Moc a moc děkuji za skvělý překlad a korekturu.

    OdpovědětVymazat