úterý 16. února 2016

Pán propasti - Kapitola 14



To sa stalo, keď ju Micah pobozkal.
Bez prípravy, žiadne drobné bozky, ktoré by ju na tú myšlienku pripravili. Len si vzal jej ústa, horúco, vlhko a surovo – a ten bozk bol neskrotný a necivilizovaný rovnako, ako ten muž sám. Jednou rukou jej vošiel do vlasov, držiac jej hlavu nachýlenú, aby mu bolo umožnené preskúmať jej ústa s divokým hladom, ktorý jej telo prinútil vyklenúť sa k nemu. Bol príliš ťažký, príliš silný. Frustrovaná, chcejúc z neho viac, podvedome viac roztiahla nohy.

Usadil sa proti nej dôvernejšie, vydávajúc hlboký zvuk potešenia, jeho ruka sa z jej hrdla presunula nižšie. Prerušiac bozk, zalapala po dychu. „Musíme prestať." Konečne si spomenula, že je nahá – ale bola veľmi blízko k tomu, aby jej to neprekážalo.
„Prečo?"
Nedokázala vymyslieť odpoveď.
Na čo ju znovu pobozkal, Micahova ruka jej, ťažká a teplá, ležala na hrudi, tesne nad krivkou pŕs. Keď ju posunul o zlomok nižšie, zovrela mu zápästie. „Len bozk," zaznela chrapľavá pripomienka.
Usmial sa, pomaly a tak okúzľujúco, vedela, že jej plánuje povedať niečo poriadne skazené. Povedala mu nie, ale cítila sa tak dobre a jeho úsmev bol taký vábny, že sa našla ako ho sama bozkáva.

Micah bozkával Lilianu svojim spôsobom a chcel to robiť donekonečna, ale teraz ho bozkávala ona. Bola oveľa jemnejšia ako on, jej pery svieže a pod teplou, hodvábnou pokožkou jej silno búšil pulz. „Použi jazyk, Lily," povedal, keď sa nadýchla.
„Takto?" Placho ho olizla.
Ako sa stretol jej intímny pokrok s tým jeho, uvedomil si, že má ruku na jej boku a že aj tam je svieža a sladká. „Páči sa mi dotýkať sa ťa tu," zavrčal.
„Nemôžeš hovoriť také veci," zašepkala mu proti perám.
„Prečo?"
Zasmiala sa, ten zvuk bol tichý a dôverný. „Ja neviem."
„Potom si budem hovoriť čo chcem." Vsal do úst jej spodnú peru, stisol jej bok a viac sa na ňu natlačil. „Chcem sa ťa dotknúť bez prikrývky."
Zakývala hlavou. „Nie."
„Prečo nie?"
„Nemyslím si, že by som mala muža nechať bozkávať ma... a robiť ešte aj iné veci hneď v prvú noc."
„Tak zajtra v noci?" Znova ju pohladil po boku, pretože vždy, keď to urobil, sa zdalo, že viac mäkne. A použije každú zbraň zo svojho arzenálu, aby ju prehovoril, nech pred ním leží nahá a otvorí sa mu. „Povedz áno."
Rukami ho pohladila po chrbte, keď zašepkala odpoveď: „Možno."
Premýšľal o určitých možnostiach, ako by mohol zlomiť jej odpor, ale nejaký dlho zabudnutý hlas, mu pripomínal jeho česť.
Zatriasol hlavou, nadvihol sa a zahľadel sa dolu na Lilianu. „Vravela si niečo?"
„Nie."
Česť je to, čo robí muža.
„Micah." Jemný dotyk na tvári. „Čo si počul?"
Pri pohľade dolu, do jej očí, uvidel nemožné tak jasne. „Česť je to, čo robí muža."
„Áno." Jediné plaché slovo. „To sú slová veľkého kráľa."
„Teraz odídem, Liliana," povedal, nebol pripravený spýtať sa na meno toho kráľa, uvažovať nad tým, prečo mu tá myšlienka hlboko vnútri spôsobuje bolesť. „Zajtra si obleč zelené šaty."
„Nemám zelené šaty."

***

Ale keď sa prebudila po noci strávenej v nejasných polozabudnutých snoch o Pánovi Čierneho hradu a zmyselnosti, ktorá ju zanechala spotenú, na konci postele našla rozprestreté zelené šaty. Po kúpeli sa už tešila na dotyk jemnej vlny na koži a povzdychla si. Vtedy si uvedomila, že oba páry spodnej bielizne včera po Micahovom odmietnutí oprala.
Zalial ju rumenec, ale šla bez nej. O dve hodiny bude suchá, pomyslela si, keď zatvárala dvere kúpeľne. Nikto nebude vedieť, že je dolu pod tými peknými šatami nahá ako v deň, keď sa narodila – takže nemala dôvod robiť si s tým starosti.
Ruky si pritisla na líca, opätovne sa o tom presviedčala celou cestou do kuchyne, aby si urobila šálku čokolády. Druhú šálku voňajúcu po škorici vzala do veľkej siene, ale Micaha nikde nevidela. Chcela ju tam pre neho nechať, keď pri uchu začula šepot, pocítila štuchnutie smerom k pravej strane siene – kde zazrela malé dvierka. Kamenná záhrada.
„Ďakujem."
Vydala sa do „záhrady", kde objavila zamatovo zelenú trávu a tých najpôvabnejšie vytvorených tanečníkov z kameňa. Bola tam žena s jednou nohou zohnutou. Vyzerala, akoby sa dávala na útek. Socha vedľa nej akoby chcela uletieť, dievčensky malé telo prikrčené k zemi, pripravené vyskočiť.
Ale tanečníci neboli len ženy. Bol tam aj muž hrbiaci sa pri žene stojacej na jednej nohe, jeho ruky pripravené, akoby ju chceli zdvihnúť do výšky. Jeho tvár žiarila úctou a darebáctvom súčasne; ženská smiechom. Naproti nim ďalší tanečník stál s rukami na bokoch, s výrazom nežného priateľstva.
Očarená Liliana naťahovala krk, aby zahliadla ďalšie sochy. Bolo ich tam veľa, ale zrazu si všimla jednu vec. Žiadny nestál osamote. Nie ako muž na samom okraji záhrady, pri dlhom obdĺžnikovom jazierku plnom čistej a čerstvej vody. Bolo v ňom niekoľko vtáčat, potápali sa a navzájom sa špliechali vodou, ich štebot znel ako jasný prúd hudby.
„Micah."
„Liliana." Jeho pomalý, lenivý úsmev zastavil jej kroky. Nikto sa na ňu nikdy takto nedíval, akoby bola tá najkrajšia vec, akú kedy videl.
„To je pre mňa?" spýtal sa, keď prišla k nemu.
Podala mu šálku. „Áno." Tak, ako moje srdce.
„Nie, to nie."
Zatiaľ čo ona tam zmätene stála, pristúpil k nej bližšie. „Drž ju ty, tak sa aspoň nevyleje."
Bolo ťažké byť pri ňom tak blízko. Voňal úžasne – mydlom a vodou a teplom. Čierne brnenie mu znovu zakrývalo hruď a nohy, ale ruky mal nahé, koža na slnečnom svetle žiarila, chcela sa jej dotknúť, hladiť ju. „Čo-"
„Ticho, Liliana. Ticho." Ovinul jej ruky okolo krku, palcami jej pohladil sánku. „Ten úsmev je pre mňa, však?"
„Áno."
Potom stratila slová, lebo Micah sa jej prisal k dolnej pere, jeho ústa nežné, ruky majetnícke. Jeho neha ju rozochvela.
„Jemne," prehovoril jej proti ústam. „Bozkávam ťa tak, ako ty mňa." Ďalšie jemné satie, ucítila zuby. „Páči sa mi to, ale ešte lepšie je, keď ma takto bozkávaš ty." Priložil svoje ústa na jej, vzal si ich s takou divokosťou, že ho chcela stiahnuť na zem a robiť s ním veci, o ktorých by slušná deva nemala ani premýšľať.
„Rozliala si čokoládu," povedal, kým ju hryzkal do dolnej pery.
Pozrela na svoje ruky. „Vážne?"
„Daj." Vzal jej šálku a opatrne ju položil na okraj jazierka. Potom sa narovnal, jednu jej ruku si zdvihol k ústam a pooblizoval jej jeden prst za druhým. Každý horúci, vlhký ťah jazykom zacítila hlboko vo svojom vnútri, zovrela stehná v naliehavej potrebe.
„Na tvojej koži chutí čokoláda lepšie."
„Neprestávaj," zašepkala, keď vzal aj jej druhú ruku.
Náhle prestal. „Cítim krvavú mágiu."
Áno. Pach hniloby sa niesol vzduchom. Poškvrnený mŕtvym telom.
„Choď dnu," nariadil jej Micah.
„Ja ovládam krvavú mágiu." Nikdy ho nenechá ísť k takejto zhubnej sile samého. „Môžem-"
Micah jej pustil ruku, ale v ďalšej sekunde jej zovrel zápästie, keď videl, ako zdvihla ostrý kameň. „Nie."
„Musím." Hľadela do chladných oči, ktoré boli len pred chvíľou horúce potešením. „To je to, čím som."
„Ty takáto nie si." Nedovolí jej vziať to na seba.
Pohľad zdvihla dohora. „Pozri."
On už videl – nebo sa zatiahlo páchnucou hnedou, prelínajúcou sa červenou. Rozťahujúce sa farby neboli len neforemná škvrna. Vyformovalo sa do vycivenej ruky zakončenej pazúrmi. „Kto je to, Liliana."
„Môj otec." Tep sa jej zrýchlil pod jeho rukou priam panicky, ale hlas mala odhodlaný. „Našiel ma."
„Ešte nie." Stisol jej zápästie, prinútil ju pustiť skalu, ktorou mala v úmysle sa porezať. „Ale stane sa to, ak rozleješ svoju krv."
„Mágia jeho druhu je silnejšia ako akákoľvek iná. Je stvorená zo smrti."
„Ja som Strážca Priepasti a toto je moje územie." Uvoľnil jej ruku, chytil ju za bradu a zahľadel sa jej do očí. „Poslúchni ma. Nerozlievaj svoju krv."
„Buď opatrný, Micah." Svietiace emócie v jeho očiach jej ukázali jeho náladu. „Nestojím za tvoj život. Ty znamenáš oveľa viac."
Nechápal, čo tým myslela, ale videl pokojný sľub, ktorý mu dávala. Schmatol ju za ruku a spevnil nohy, prebudil starú, takú starú mágiu, ktorá pochádza z tohto miesta a ktorá v ňom ožila vždy, keď si prial. Z Priepasti.
Súčasne sa mu čierne brnenie preplazilo cez odhalené časti tela, zavlnilo sa nad jeho prstami a okolo krku, do jeho vlasov a naprieč tvárou v nepreniknuteľných jemných líniách.
„Prosím, buď opatrný. Môj otec nehrá čestne."
V hlbinách Priepasti sa ho nič nedokázalo dotknúť, ale starostlivosť v jej slovách, sa mu ovíjala okolo srdca, obaliac ho do neviditeľného panciera. „Čakaj na mňa, Liliana."
Nato sa vzniesol k oblohe sfarbenej zlobou a temnotou temného čarodejníka.
Tá mágia ako škvrna obalila jeho čierny pancier, poslal k nej bozk smrti Priepasti. Ale neustúpilo to. Miesto toho sa to po krátkom zaváhaní okolo neho ovinulo, vedel že práve ochutnáva smrť. Bolo to zlé. Pán Čierneho hradu stál ako strážca proti zlu, bez ohľadu na jeho podobu.
S rukami po bokoch roztiahol prsty a vyslovil jediné slovo. „Povstaňte!"
Duchovia Čierneho hradu zakrúžili po nebi v chladnej vlne, rezali ako zlomyseľný vietor. Vedel, že by Lilianu nezranili, len tam stála a hľadela na neho, drobná postavička oblečená v zelenom. Duchovia okolo neho vytvorili krivolakú stuhu ľadu, vedel, že prišiel jeho čas. „Držte!"
Stuha spevnela do biela po oboch koncoch. O chvíľu neskôr ľad zmenil jeho brnenie do žiariacich úlomkov jasných ako diamanty.
Pazúry temného čarodejníka po ňom znovu siahli – ale iba so škripotom poškriabali ľad, pri ktorom si Liliana zakryla uši rukami. Možno ju mal varovať, pomyslel si Micah s účasťou, ktorá vychádzala z muža, nie Strážcu, ale povedal jej, nech ide dnu. Oblohou sa ozval výkrik temného čarodejníka, ničivá škvrna sa rozpadla na tisícku smrtiaco ostrých kúskov. Tie sa začali odrážať späť.
Tvrdo.
Micah sa usmial.


20 komentářů:

  1. Díky moc za další kapitolu, skvělé !!

    OdpovědětVymazat
  2. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem za pokračovanie :)

    OdpovědětVymazat
  4. Ďakujem za ďalšiu kapitolu

    OdpovědětVymazat
  5. Díky za překlad a korekci další kapitoly. :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za skvělý překlad!!❤❤

    OdpovědětVymazat
  7. Super !!! Díky moc za překlad a korekci další kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  8. Ďakujem veľmi pekne za preklad kapitoly a teším sa na pokračovanie

    OdpovědětVymazat
  9. To bylo skvělé!!! Moc děkuji za další překlad a korekturu. Už se těším na další kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  10. Moc děkuji za kapitolu a těším se na další.

    OdpovědětVymazat
  11. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  12. Děkuji moc za překlad.Petra

    OdpovědětVymazat
  13. Dakujem velmi pekne za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  14. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat