neděle 28. února 2016

Král Nymfů - Kapitola 4



Keď ťa dostanem do postele, budeš zúfalá túžbou. Zúfalá túžbou po mne.
Pre Shaye bolo to úplné presvedčenie v jeho hlase ešte desivejšie, ako by tie slová zakričal. Bolo to ako lahodná vlna horúčavy prúdiaca v jej krvi. Horúčava, ktorá prosila, aby sa prestala brániť a užívala si každý ukradnutý dotyk, každé pohladenie mužovho dychu na svojej koži.
Nevadilo, že ostatné ženy v stane sa maznali s týmto bojovníkom akoby bol len nevinnou domácou mačkou.

Robiac z neho vybuchujúceho kocúra. Žobrali – áno, prosili ho – aby sa s nimi miloval. Stonali a nariekali. V ušiach jej zneli zvuky uchvátenia.
Poddaj sa, naliehalo jej telo. Ochutnaj ho. Jedno ochutnanie ti neublíži.
V šoku z jej oslabenej mysle, udrela Shaye svojho vezniteľa dlaňou do nosa. Jeho hlava prudko poskočila dozadu a na peru mu stiekla krv.
„Prečo si to urobila?“ spýtal sa po šokovanej pauze.
Našťastie povolil svoje zovretie. Shaye sa sklonila a on sa ju snažil udržať v náručí. Podarilo sa jej vykrútiť a dopadnúť na nohy. Vypadni odtiaľto! Kričal zdravý rozum, snažil sa prekričať nárek jej tela, aby zostala. Vykročila vpred, behajúc divokým pohľadom každým smerom, hľadajúc svoju matku. Prudko lapala po dychu.
Zahliadla Prestona ležiaceho v bezvedomí na podlahe.
Keď protestoval proti bojovníkom, jeden z nich ho udrel. Videla Connera, nového manžela jej matky, ako horlivo prehľadáva dav. Ale po nej nebolo ani stopy. Do kelu! Kde je?
Nech mali akýkoľvek vzťah, Shaye nemohla – nenechala by ju tu.
Shaye vykročila vpred, mala v úmysle nasledovať Connera cez masy ľudí, ale bojovník za ňou ju pevne chytil za zápästie. Jej krv sa od zmyselného dotyku rozpálila, potom zase ochladla od strachu.
Spýtal sa, či ho cíti a ona povedala, že nie. No, tak klamala.
Vdýchla jeho erotickú, mužnú vôňu vždy, keď bol blízko a to jej hormóny prevádzalo k šialenstvu. Ale teraz to bolo iné.
„Ty si ma udrela,“ povedal. Jeho slová prekrýval neriedený šok akoby sa nikdy nikto neodvážil, na neho zdvihnúť ruku. „Prečo si to urobila?“
Shaye sa mlčky otočila a kolenom ho nakopla medzi nohy. Len zdvihla nohu a boom. Udrela. Predklonil sa a zalapal po dychu.
„Už nie si tak zúfalý po mojom tele, čo?“ zamumlala a stále hľadala svoju matku.
„To… bolí,“ zaškrípal zubami.
„Samozrejme, že áno a bude to bolieť znovu, ak sa ma pokúsiš znovu chytiť.“
Bez ďalšieho slova vyrazila preč, stále hľadala… hľadala… Tu! Konečne.
V rohu uvidela svojho nového nevlastného otca, mal ruky omotané okolo jej matky, snažiac sa udržať Tamaru na mieste.
Shaye preskočila popadané stoličky a obišla prevrátené stoly, keď sa šmykla na rieke červeného punču. Niekto jej okolo pásu omotal pažu a vytiahol ju na pevnú stenu hrudníka – a nebol to jej bojovník. Vôňa tohto muža bola iná, nie tak exotická. Dokonca aj jeho pokožka bola iná, nie tak horúca. Na pažiach mal poprašok tmavých chĺpkov.
Vykríkla a vrazila hlavou dozadu, zasiahla ho do brady.
Cele jej telo vibrovalo silou úderu. Niečo zavrčal, ale ona nepoznala jazyk, ktorým zaklial. Paža povolila, Shaye sa obrátila k nemu, pripravená k boji.
Nikdy sem nemala chodiť, nikdy nemala nastúpiť do lietadla.
Zo svadieb jej matky nikdy nevzišlo nič dobrého. Len bolesť a utrpenie a to bolo zo všetkého najhoršie.
Ten – muž – si ju prezeral rozšírenými modrými očami.
„Len som ťa chcel pobozkať,“ povedal anglicky s tak silným prízvukom, že mala problém, porozumieť mu. Keď jej rozhorúčená myseľ konečne pochopila, udrela ho.
„Au!“
„Žiadne bozkávanie.“ Čo to bolo s týmito mužmi na stereoidoch a ich posadnutosti? Dovoľ mi, aby som ťa potešil. Budeš po mne zúfalo túžiť. Nie, nie a nie! Až na ich vodcu. Alebo toho, o ktorom predpokladala, že je ich vodca.
Predtým, keď vstúpili do stanu, hovoril tým zvláštnym jazykom a všetci muži sa dali do práce. On, ten, po ktorom tak hlúpo túžila.
Prižmúrila oči. Jeho éterická, krásna tvár sa jej premietla v mysli. Pretiahni ma očami, pretiahni ma perami. Pretiahnem ti telo. Zahryzla si do vnútornej tváre až pokiaľ neucítila krv. Ako to, že mal tak zvodnú a opojnú moc? Dokonca aj teraz, keď ju bolela hlava, po ňom prahla.
Očividne gay, oblečený v ružovom tope s flitrami a čiernych saténových nohaviciach sa priblížil k bojovníkovi pred ňou. Bez dovolenia muž objal svojimi šikovnými rukami bojovníka a pobozkal ho na bronzové, slnkom opálené rameno.
Bojovník stuhol a zamračil sa.
„Vravel som ti, aby si prestal. Nedotýkaj. Sa. Ma. Si muž. Tak sa tak chovaj!“
Shaye sa nezdržovala, aby počula zvyšok rozhovoru. Vyskočila okolo jej únoscu, uzavrela zvyšok vzdialenosti medzi ňou a jej matkou.
„Poď, musíme sa odtiaľto dostať,“ povedala v rovnakej chvíli, keď sa ozvala Tamara. „Ak ma nenecháš ísť, Connor, zabijem ťa, kým budeš spať a vyrežem ti srdce!“
Linky nespokojnosti orámovali príliš tenké pery ženícha. V jeho očiach sa leskli obavy a strach, „Čo mám robiť?“ spýtal sa a pozrel sa na Shaye.
Jeho naliehavosť do nej vrazila. „Len si ju prehoď cez rameno na hasičský štýl a vypadnime odtiaľto skôr, ako bude príliš neskoro.“
„Už je príliš neskoro,“ začula za sebou.
Povedomý, zastretý hlas spôsobil, že sa zachvela.
Svaly sa jej zovreli, pripravené na úžasné uspokojenie. Nepoddá sa. Nie. Jedna z rúk vodcu skĺzla po jej nahom brušku, tvrdá a opálená proti jej bledej mäkkosti. Naskočila jej husia koža.
Jeho druhá ruka skĺzla dolu cez jej rameno, pozdĺž kľúčnej kosti a zastavila sa na jej prsníku. Oboma rukami ju ľahko ťahal dozadu a uzamkol proti sebe, svalnatý hrudník ju privítal späť. Vynikajúca vôňa mužnosti a tmavej, mesačnej noci sa niesla k nej.
Mala by protestovať. Aspoň mu za takú opovážlivosť vynadať. Slová ale odmietla opustiť jej ústa, nič menej, ďakovala za požehnanie, že udržala hlavu, aby sa neoprela o jeho rameno.
„Žiadny ďalší boj.“ Jeho teplý dych jej ovial dutinu ucha, vystreľujúc nebezpečné iskry do jej nervových zakončení. „Nos ma stále bolí,“ dodal namrzene, „rovnako ako môj vt… mužnosť. Prvú vec, ktorú ťa najskôr budem musieť naučiť je, ako s ním správne zaobchádzať.“
Ach, Bože. Padala… padala… hlbšie do jeho kúzla. Keby nebolo bariéry v podobe podprsenky v tvare mušlí, jeho prsty by zachytili jej bradavku, možno by ju stisol a pomasíroval prstami. Kolená sa jej takmer podlomili.
Ómôjbože, ómôjbože, ó… môj… úžasné. Neskutočne úžasné. Dlhá tvrdá dĺžka jeho erekcie sa tisla do štrbiny v dolnej časti jej chrbta a obtieral sa o ňu.
Oči sa jej zavreli na znamenie kapitulácie, jej končatiny napadala divná slabosť. Vždy si myslela, že je voči žiadostivosti imúnna. Na všetkých schôdzkach, na ktorých bola, ju nikto nikdy takto neovplyvnil. Ani tie, ktoré skončili bozkom. Tie sa teraz zdali úbohé, úplne nezaujímavé.
Muži ju rozčuľovali, pripomenula si a tento ju rozčuľoval viac, ako ktorýkoľvek iný. Mysli na to a možno tomu uveríš.
K jej zdeseniu zastonal a pridal do hry aj druhú hru, ovinul ňou druhý prsník.
„Raj,“ zašepkal. „Si si istá, že ma necítiš?“
Prečo tak veľmi chcel, aby ho cítila? „Som si istá.“
Ticho. Potom povedal, „Predstav si, keď budeš nahá, aké intenzívne tie pocity budú.“
Áno, to ju rozčuľovalo. A ona chcela byť naštvaná po zvyšok svojho života. „Prosím.“ podarilo sa jej vydýchnuť. Je smutné, že ani nevedela, o čo vlastne prosila. O slobodu? Alebo viac z neho?
„Prosím, čo?“ Bez zľutovania tie slová zapriadol priamo do jej ucha. Jeho mäkké pery sa dotýkali jeho vonkajšej hrany, jeho jazyk vtrhol dnu, len aby rýchlo ustúpil a nechal ju triasť sa pre viac.
„Prosím, vezmeš ma so sebou domov? Prosím, daj mi nevýslovné potešenie? Vyslov tie slová a ja to urobím.“
Och, Bože.
Okolo nej sa prelínalo vzrušené štebotanie a tiché stonanie, ako si ostatné páry ukradli chvíľu pre seba. Bez ohľadu na to, že jej nikto nevenoval sebemenšiu pozornosť. Títo ľudia ju mohli vidieť, videli, kde mal jej únosca svoje ruky. Pokiaľ ho čoskoro nezastaví, vkĺzne svojim prstami pod sukňu až k jej samotnému stredu. Vedela to, cítila to z jeho napätého zovretia.
„Prosím. Nechaj nás ísť. Nechaj nás na pokoji.“
„Obávam sa, že to je jediná vec, v ktorej ti nemôžem vyhovieť.“ Stisol jej prsia. „Musím byť v tebe.“
Prehltla. Nemysli na tie slová, nemysli na tie slová.
„Nedám ti nič iného ako problémy. Som zlá a namrzená, väčšina ľudí nemôže vystáť keď som pri nich.“
„Čoskoro budeš tak presýtená, že jediné čo budeš schopná robiť, bude, sa smiať.“
„Uspokoj mňa,“ povedala jej matka, konečne sa dostala z Connorovho zovretia. Obtočila sa okolo členkov bojovníka a bozkávala ho na nohy.
„Uspokoj ma, prosím ťa.“
„Vstaň,“ požadovala Shaye. Vidieť svoju čerstvo vydatú matku, takto sa pokoriť, ju vyslobodilo z toho zmyselného kúzla. „Bež. Uteč!“
Ignoroval Tamaru a povedal: „Ako sa voláš, sladká – láska?“ Táto otázka bola položená tak pokojne, akoby bolo na dennom poriadku, mať niekoho slintajúceho pri svojich nohách.
„Ja som Tamara,“ odpovedala jej matka skôr, ako mohla prehovoriť Shaye, „ale môžeš mi hovoriť ako len budeš chcieť.“
S povzdychom sa zohol, jednou rukou zdvihol Tamaru a posotil ju ku Connerovi. Zatiaľ čo nepovolil svoje zovretie na Shaye.
„Ako sa voláš?“ zopakoval a musel hovoriť cez Tamarine vzlyky.
Shaye tvrdohlavo stisla pery do tenkej linky a prinútila sa ignorovať opojný, zvodný oheň v sebe. Ako mohla prinútiť matku, poslúchať? Ako dostať hlúpu ženu z jej okúzlenia?
„Budem s tebou vyjednávať. Poviem ti moje meno a ty mi povieš to svoje…“ Stíchol. Keď neodpovedala, pokračoval, „som Valerian, vodca nymfov. Môžeš ma volať Och, Bože. Ostatné obyvateľky zeme ma takto radi oslovujú.“
Valerian. To meno sa ozvalo v každej jej dutine a chodbe jej mysle.
On – počkať. Povedal práve obyvateľky zeme?
„Radšej ta budem volať „Zadok-ktorý-práve-mienim-nakopať“ s čo myslíš tým obyvateľky zeme?“
Ticho, silné a ťažké napätie na nich dopadlo ako opona. Potom povedal: „Prekvapuješ ma,“ medový hlas podfarbený zmätkom. „Čakal som, že moja družka –“
Reťazec silných slov ho prerušil.
Valerian stuhol a otočil sa k tomu, čo prehovoril. Shaye urobila to isté. Ten muž bol takmer rovnako vysoký ako ten, čo ju držal, ale jeho vlasy boli čierne a oči zelené ako smaragdy. Mal na sebe tiež len nohavice a odhalenú, do bronzova opálenú hruď. Povedal niečo ďalšie.
Valerian odpovedal v rovnakom, rýchlom jazyku.
Čo vravia?
Keď prehovoril ďalší, tmavovlasý muž ukázal na Shaye s naklonenou bradou.
Čokoľvek Valerian odpovedal, nebolo to nič pekného. Jeho hlas bol tvrdý, neústupný. Rozkazovačný. Bojovník sa zastavil len na chvíľu, pokrčil ramenami a zamieril preč.
„Čo to bolo?“ Snažila sa znovu nepanikáriť a pozrela sa na Valeriana.
To sa ukázalo byť chybou. Veľkou, silnou čokoládou pokrytou chybou. V okamihu, keď sa ich pohľady stretli, vzplanula medzi nimi vlna sexuálnej energie, silnejšej ako predtým, nepopierateľnej a neodolateľnej. Hltal ju očami, kúsok po zničujúcom kúsku ju v hlave vyzliekal a miloval. Tvrdo. Rýchlo.
Odvráť sa. Odvráť sa, krucinál! Ešte trochu toho prenikavého, omamného pohľadu a urobila by sa. Tu a teraz bez akejkoľvek fyzickej stimulácie. Potrebuje ho medzi nohami, horúceho a vlhkého, vinúceho sa k jej brušku, jej bradavkám.
„Ach, Bože,“ vydýchla. Odvráť sa!
Intenzívna bolesť bola už príliš. „O čom ste to hovorili?“ Nechcela kričať, ale otázka z nej vypadla, keď sklopila pohľad k zemi.
„Beriem ťa do tvojho nového domova,“ odpovedal. „Budeš žiť so mnou a starať sa o moje potreby. Pôjdeš dobrovoľne?“
„Do čerta, nie.“ Očami sa prilepila na svoje sandále, keď bojovala s nutkaním, znovu sa neho pozrieť. „Zostávam tu. Počuješ ma? Zostávam!“
Sklonil sa, jeho ústa ju pošteklili na ucho. „Som rád, že to vravíš, na teraz ťa ponesiem.“ Bez ďalšieho slova ju otočil a prehodil si ju cez rameno akoby nevážila viac ako vrece peria.
„Ty idiot! Blbec!“ Bojovala a kopala zo všetkých síl, jej koleno narazilo do jeho žalúdka.
„Daj ma dolu. Toto oľutuješ. Nikdy s tebou neprestanem bojovať. Nebudem sa starať o tvoje potreby!“
„Ty ma, láska, urobíš veľmi spokojným mužom,“ zaškrípal zubami. „To ti sľubujem.“ Prešiel okolo rady žien.
I cez to ako sa bránila, Shaye zachytila sklený pohľad jej matky, pokiaľ sa plachta stanu neposunula späť na svoje miesto a Valerian ju unášal do noci. Ale aspoň že jej matka nebude nútená znášať… čokoľvek, čo s ňou títo muži majú v pláne.
Zvyšok mužov dostihlo Valeriana. Mladé, slobodné ženy ich nasledovali bezstarostne, veselo. Zo stanu sa ozývali zvuky ženského plaču.
„Vezmi ma so sebou,“ volalo niekoľko z nich. „Prosím, ja ťa prosím.“
Shaye sa upokojila. Pomasírovala si oči a koreň nosu. Toto sa nedeje. Tento veľký, svalnatý, hriešne nádherný bojovník ju určite neniesol prehodenú cez rameno smerom k oceánu, plánujúc ju vziať so sebou do svojho domova. Nech už je to kdekoľvek. Čo by mala robiť? Čo by mohla robiť?
Valerian na chvíľu zaváhal, rovnako ako ostatní. „Krásne,“ zašepkal a hľadel na zamatovú nočnú oblohu posiatu bodkami hviezd.
„Tak krásne.“ Hovoril anglicky – kvôli nej? „Teraz, keď máme ženy, si môžeme ten pohľad užiť.“
„Nebesia sa zdajú byť nekonečné,“ povedal ďalší ohromene. On tiež hovoril jej rodným jazykom, po Valerianovom príklade.
„Sníval som o tejto zemi, ale nikdy som si nepredstavoval takúto veľkoleposť.“
„Si si istý, že tu nemôžeme zostať, kráľ môj? Mohli by sme priviesť zvyšok armády sem a –“
Valerian zavrtel hlavou a hodvábne pramienky jeho vlasov sa jej obtierali o nahý chrbát. Zachvela sa.
„Som si istý,“ povedal. „Layel v tom mal jasno. Chcete zostať na povrchu, zomriete tu. Už sa nezdržujme.“ Vykročil vpred, očakávajúc, že ich ostatní budú nasledovať. A nasledovali.
„Naposledy, postav ma dolu!“ Vykríkla Shaye. Udrela ho do zadku. „Hneď!“
On ju plesol na oplátku, potom prekvapený a nadšený jemným hladkaním odháňala štipnutie bolesti. Jeho ruka otáľala a vychutnávala si pocit jej pozadia. Keby sa tráva na jej sukni rozdelila ešte viac…
Zavrčala. Mala zlosť na seba i na neho. Zostávať chladná a bez emócií nepomáhalo. „To je nezákonné. Chytia ťa. Zločincov vždy chytia. Na súde budem žiadať trest smrti.“
„Akonáhle ťa raz ochutnám, budem môcť zomrieť ako šťastný muž.“
„To ma má umlčať?“ Udrela ho päsťou do chrbta, sledujúc poletujúci piesok pri jeho nohách. Ozvena narážajúcich vĺn jej zaplnila uši.
„To ma má urobiť šťastnou, že ma nesieš ako vrece zemiakov? A prečo krucinál ideš do vody?“
„Už som ti to vravel. Ideme ku mne domov.“ Jeho chôdza bola ľahká, keď prekročil niekoľko potápačov, ktorí stále nehybne ležali na pláži.
„Zabil si tých ľudí?“ spýtala sa. „Kto to je?“
„Čakali pri portáli a zaútočili, netúžil som po predstavovaní. A nie, nezabili sme ich. Len sme ich uspali.“ Valerian vošiel do oceánu. Chladné vlny šplhali po jeho členkoch… kolenách… stehnách. Slané kvapôčky jej striekali do tváre, pálili ju v očiach.
Zalapala po dychu. „Prestaň. Stoj! Daj ma dolu.“
Pokračoval v pohybe, klesajúc hlbšie a hlbšie do vody.
„Ty idiot! Čo to robíš? Utopíš ma!“
„Nikdy by som nedovolil, aby sa ti niečo stalo, malý Mesačný svit.“ Ale aj tak pokračoval do vody. Ostatné ženy ich rozradostene nasledovali, každá akoby v eufórii. Ako keby vystrájanie v ústrety smrti, bolo úplne prijateľné. Dokonca aj zábavné.
Počkať. Nie, nie všetky ženy ich šťastne nasledovali. Jedna s tmavými kaderami bojovala s jej únoscom, snažiac sa oslobodiť.
Shaye srdce búšilo v hrudi, nevyspytateľné bubnovanie, Vojenské bubnovanie.
„Všetkých nás zabiješ, ty ozrutný G.I.Joe. Budeš –“ umph. Logla si dúšok slanej vody a ďalšia vec, na ktorú si spomenula bola, že bola úplne ponorená. Oči ju pálili. Hrdlo mala stiahnuté. Vlasy sa vznášali okolo jej tváre ako slonovinové stuhy.
Ten hlúpy muž ju držal, jeho silné paže uzamknuté okolo nej, jedna na ohybe kolena, druhá na jej útlom chrbte. Jeho dlane boli horúce, tak horúce, taký prekvapivý kontrast proti chladnej tekutine. Strieborno-biele vlasy pokračovali v tanci okolo nej. Farebné ryby plávali v jej zornom poli. Chcela kričať. Ach, ako len chcela kričať. Ale vždy keď otvorila ústa, prehltla viac vody.
Hlbšie, norila sa stále hlbšie. Potrebovala dýchať, krucinál! Jej pľúca sa každú chvíľu chystali prasknúť. Valerian bol šialený. Topiaci sa vrah na samovražednej misii.
Bojovala proti jeho zovretiu zo všetkých síl, kopaním, bitím, škriabaním. Konečne bol oceán tak hlboký, že nemohol zostať vo vzpriamenej polohe. Naklonili sa dopredu a začal používať silné nohy, aby plávali ešte hlbšie. Stále hlbšie.
Ja zomriem, uvedomila si. Naozaj zomriem.
Celým telom jej prešla hrôza. Jej pľúca sa dožadovali vzduchu. Bolo ešte toľko vecí, ktoré chcela urobiť a umieranie nebolo jednou z nich. Chcela napísať knihu, možno sentimentálny román, kde hrdinka zažije lásku, ktorú v sebe Shaye vždy popierala. Chcela si dať urobiť ďalšie tetovanie, tentoraz možno malý kvietok. Jej prvé tetovanie, lebka so skríženými hnátmi na spodnej časti chrbta bolo niečo, čo urobila v snahe získať pozornosť svojich rodičov.
Jej matka si to všimla a každých pár týždňov jej ešte stále posielala kupóny na odstránenie. Kupóny ju pobavili, v skutočnosti sa jej páčili.
Ďalšia myšlienka sa snažila vynoriť, ale jej myseľ sa zahalila, stávala sa temnou ako voda. Dýchaj, zaznel jej výkrik v hlave. Dýchaj, skôr ako omdlieš.
Náhle sa voda prečistila, bola tak čistá, že videla tak dobre, akoby bola na zemi. Dokonca aj soľ sa rozptýlila, upokojujúc tým jej podráždené oči. Valerian ju potiahol dopredu, až pokiaľ sa na seba nedívali z očí do očí. Automaticky sa od neho chcela odtiahnuť, ale držal ju pevne. Možno to tak bolo lepšie. Nechcela stratiť jediné spojenie so životom. A práve teraz bol Valerian jej jedinou kotvou.
Áno, v jednom okamihu bol ako jej ničiteľ, tak aj jej záchranca.
„Dýchaj,“ povedal nečujne. Jej telo na pokraji záchvatu ju nútilo, nasať vzduch. Bez ohľadu na to, že ju voda stále obklopovala.
„Čoskoro,“ povedal znovu nečujne. Pokynul hlavou a ona potlačila paniku dosť na to, aby sa otočila a pozrela sa. Oči sa jej rozšírili, keď uvidela víriaci, želatínový vír rysujúci sa pred nimi. Čo to krucinál bolo? A prečo Valerián plával rovno do neho?
Musela… ho zastaviť. Natiahla trasúcu sa ruku, aby zablokovala jeho pohyb vpred. Jej končeky sa dotkli víru.
V tej chvíli sa vodný svet rozpadol do temnej ničoty, priepasť ju privítala s otvorenou náručou. Tisíc výkrikov jej vniklo do uší, násilných, intenzívnych. Ihly sa zabodli do každého je póru, bolesť bola takmer neznesiteľná.
Presvišťal okolo nej prúd jasného svetla a potom úplne zmizol. Zavial vietor, otáčajúc ju dokola. Kde je Valerian? On tiež zmizol.
Závrat ju pohlcoval, neprestávala sa točiť. Sama. Vystrašená. Koniec v nedohľadne.

Padala… Padala…

23 komentářů:

  1. Super kapitola :-D diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :_);-)

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za překlad a korekci. :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Úžasné, děkuji moc za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem super kapitola aj som sa zasmiala,teším sa na pokračovanie

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za preklad a teším sa na ďalšiu kapitolku :)

    OdpovědětVymazat
  7. Vďaka za preklad a korekciu.

    OdpovědětVymazat
  8. Perfektní !!! Díky moc za překlad a korekci !!!

    OdpovědětVymazat
  9. Knihomolka.36528. února 2016 15:03

    Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  10. Ďakujem, už som sa tešila na pokračovanie !!!

    OdpovědětVymazat
  11. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  12. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat