neděle 14. února 2016

Král Nymfů - Kapitola 2



Florida, Svadba

Dokonale široká lesknúca sa pláž, narážanie blankytne modrých vĺn, kúzelný ružovo – zlatý západ slnka a teplý, hrejivý vánok. Biele okvetné lístky roztrúsené po malých zrnkách piesku, tancujúce a točiace sa s každým jemným zaviatím vetra. Pár si sľuboval nehynúcu lásku, jeden druhému hlboko hľadeli do očí, ich ruky spojené, ich pery sa mlčky rozovreli v očakávaní prichádzajúceho bozku.
Mohlo by byť niečo sladšie? Niečo romantickejšie?
Mohlo by byť niečo viac odporné?

S Shaye Hollingovej vyšiel frustrovaný povzdych a pozrela sa dolu na svoje bikiny v podobe mušlí a sukničku z trávy. Kto vybral toto svinstvo pre družičky? Niekto, kto chcel, aby vyzerali ako ohavné monštrá. Čím škaredšie družičky, tým krajšia nevesta.
Bože, bála sa uvažovať o tom, čo si bohato vyobliekaný dav prihliadajúcich myslel o jej „venujem-ti-tanec-v-lone“ hula oblečení. Najskôr sa podobám nejakej nemŕtvej fľandre.
Bledá, to Shaye bola. Bledá koža, svetlé vlasy. Viac ako len jedna osoba ju podpichovala v priebehu rokov, volali ju Casper, Snehová kráľovná, upír, albín. Zoznam sa rozširoval viac a viac. Jediná farba, ktorou bola obdarená, bola farba jej očí, boli hlboké, bohato hnedé a podľa jej názoru boli jej jediným záchranným znamením.
Mohla využiť solárium, ktoré jej matka k tejto príležitosti darovala, ale dôsledky z poslednej skúšky tejto služby boli ešte čerstvé: desivo oranžová koža, choro vyzerajúce ruky s vyrážkami a zdesené pohľady. Možno mala v soláriu stráviť niekoľko hodín. Mala by pľuzgiere od hlavy po päty, ale aspoň by mala nejakú farbu. Horiaca červená, samozrejme, ale bola to farba.
Ako tam stála, prišla jej na myseľ nová myšlienka jej podnikania, anti – karty. Musím sa priznať, že ste do môjho života priniesli náboženstvo, pomyslela si, keď hľadela na nevestu, ktorá bola náhodou jej matka. Nakoniec som začala veriť v peklo.
Vzdychla. Dlhá dĺžka jej striebristo bielych vlasov jej padala na ramená, dokonale napodobňovala krémovú saténovú spodničku šiat, vejúcich okolo členkov jej matky. Bol tam niekto krajší ako Tamara, už čoskoro Waddellová? Niekto viac chirurgicky vylepšený? Niekto iný, kto prešiel mužmi ako sexuálny Kleenex?
Koľké to už bolo? Šieste manželstvo jej matky?
V tej chvíli sa na ňu jej matka pozrela a zamračila sa.
„Narovnaj chrbát,“ povedala potichu. „Usmievaj sa.“
Ako vždy Shaye predstierala, že si jej užitočných príkazov nevšimla. Sústredila svoju pozornosť na kňaza.
„Milovať, ctiť a opatrovať…“ Vravel, jeho hladký barytón bol unášaný cez ubúdajúce slnečné žiarenie. Väčšinou Shaye počula len bla, bla, bla, ako zablokovala jeho hlas úplne.
Láska. Ako len tým slovom opovrhovala. Ľudia používajú lásku ako zámienku, aby mohli robiť smiešne veci. Podviedol ma, ale ja s ním zostanem, lebo ho milujem. Udrel ma, ale ja s ním zostanem, lebo ho milujem. Ukradol každý cent z mojich úspor, ale nemienim vzniesť obvinenie, pretože ho milujem. Koľkokrát jej matka tie slová už vyslovila?
Koľkokrát sa milenci jej matky vrhali na Shaye samotnú, prehlasujúc, že to robili len z lásky k jej matke a k nej. K nej, v tej dobe iba dieťati. Uchyláci.
Otec Shaye bol ďalším ukážkovým príkladom tejto, „láska je všetko na čom záleží“ blbosti. Musím opustiť tvoju matku, pretože som sa zamiloval do niekoho iného. Zrejme sa zamiloval do niekoľkých.
Potom, čo ho jeho posledná manželka podviedla a potom sa rozviedli, mu Shaye poslala „Je mi to ľúto,“ kartu.
Čo tým ale skutočne chcela povedať, bolo, „Konečne si dostal, čo si si zaslúžil a stojí to za hovno, však?“. Samozrejme, že žiadna taká nebola – čo bol dôvod, prečo začala vyrábať svoje vlastné. Obchod Anti – Card bol na vzostupe. Zdalo sa, že je veľa ľudí, ktorí chceli niekoho poslať do riti – okľukou.
Pracovala osemdesiat hodín týždenne, ale stálo to zato. Vďaka populárnym kartám „Som bez teba tak nešťastná, že je to skoro akoby si bol tu“ a „Môžete dokázať viac vľúdnym slovom a zbraňou, ako len vľúdnym slovom samotným,“ zamestnáva dvadsať tri podobne zmýšľajúcich žien a zarobila viac peňazí, ako vôbec kedy snívala.
Život pre divne vyzerajúce dievčatko, ktoré nikdy nesplnilo očakávania svojich rodičov, bol nakoniec dobrý.
„Teraz môžete pobozkať nevestu,“ povedal pastor.
Vďaka Bohu. Shaye si uľahčene vydýchla, ramená jej poklesli, keď sa napätie rozplynulo. Čoskoro bude v lietadle, poletí domov do Cincinnati a jej pokojného bytu. Žiadne známky romantiky ju tam nebudú dráždiť. Ani mačka ju tam nebude obťažovať.
Uprostred radostného potlesku ženích s vyhladeným čelom a implantátmi v tvári dal jej matke nedbalý, vlhký bozk.
Rozžiarený pár sa obrátil a kráčal uličkou s ozvenou lyrického prevedenia harfy za nimi. Shaye sa presúvala krok za krokom bližšie k vode, od masy ľudí, utiecť z dosahu, teraz, keď sa konečne všetci presúvali k prijímaciemu stanu.
Odkrútila si svoju povinnosť dcéry (opäť), a nebol tu ďalší dôvod zostávať. Okrem toho, že sa chce čo najskôr dostať z odierajúceho pásu podprsenky z mušlí a svrbiacej sukne z trávy.
„Kam to ideš, ty hlupaňa?“ povedala jedna z ďalších družičiek a uchopila jej pažu do až prekvapivo železného zovretia. „Máme sa fotiť a obsluhovať hostí.“
Takže, mučenie ešte neskončilo. Zastonala.
Po hodine pózovania pre fotografa, ktorý nakoniec vzdal snahu vymámiť z nej úsmev, servírovala tortu a šampanské hltajúcim hosťom. Väčšina z nich ju ignorovala, len schytili svoj kus torty a odišli preč. Niektorí sa s ňou snažili rozprávať, ale (hádala), potom čo ju označili za veľmi strohú, odkráčali preč.
Kedy bude koniec? Jednoducho chcem ísť domov. Ale fronta jej bránila v pohybe, predlžujúc jej muky. Ale nie. Obzrela sa. Muž si vzal svoj kus torty, ale neodišiel. Miesto toho ju sledoval, študoval ju.
„Môžem vám nejako pomôcť?“ spýtala sa.
„Vezmem si kúsok z vás, pokiaľ to servírujete,“ odvetil, vyvažujúc tanier v jednej ruke a šampanským zakrúžil v druhej. Jeho zelené oči sa zaleskli pobavením.
Mal na sebe bielu košeľu rozopnutú pri krku, s uvoľneným čiernym motýlikom a priliehavé čierne nohavice. Jeho svetlé vlasy dokonale zastrihnuté, všetky pramene na svojom mieste. Družba, spomenula si.
„Pane, zdržujete radu.“ Prinútila sa k pevnému tónu a prísnemu výrazu, keď sa vrátila ku krájaniu torty a servírovaniu na taniere. Už v rannom veku sa naučila, že je lepšie udržovať si od ľudí odstup. A ak by ich prinútila nenávidieť ju, tak nech, pretože ona si nemohla dovoliť ani najmenšiu ukážku emócii, veci, ktoré viedli k sklamaniu, odmietnutiu a žiaľu.
„Bežte. Hneď.“
Muž ale neodišiel, ako dúfala. „Myslím, že musím –“
„Shay, zlato,“ zavolala na ňu matka. Zavanula k nej vôňa jej drahého parfumu, zmiešaná s vôňou cukru a korenia, ako sa vznášala po boku Shaye.
„Som tak rada, že si stretla svojho nového nevlastného brata, Prestona.“
Nevlastného brata? Ďalšieho už nie. Ukazovalo to presne, ako moc sa s matkou v posledných niekoľkých rokoch stretávala. Nevedela, že ženích číslo šesť, má deti. Vlastne sa pred svadbou nestretla ani s novým ocinkom.
Shaye sa pozrela na Prestona. „Nikdy som s ostatnými nevychádzala dobre,“ povedala pokojne, zmierňujúc predchádzajúcu hrubosť. Ale len to, nič viac.
„Počul som,“ povedal so smiechom.
Bol ešte krajší, keď sa takto smial. Pozerajúc sa inam, zobrala dva taniere a podala ich ľudom za ním.
„Rada som ťa spoznala Preston, ale naozaj musím dokončiť servírovanie hosťom.“
Kapela si vybrala tú chvíľu, aby začala hrať mäkkú, romantickú baladu. Preston stále nepochopil narážku a neodišiel. „Nikdy by som si nepomyslel, že to poviem, ale nezatancuješ si so mnou sestrička? Potom, čo tu skončíš, samozrejme.“
Otvorila ústa, aby povedala nie, ale nevyšiel z nich žiadny zvuk. Chcela povedať áno, uvedomila si Shaye. I keď sa jej nevlastní bratia a sestry striedali častejšie ako jej oblečenie a ona by už zrejme tohto muža znovu nevidela, chcela povedať áno. Nie preto, že by ju Preston priťahoval, ale preto, že predstavoval všetko, čo vždy popierala u seba. A musí v tom pokračovať. Bolo to tak bezpečnejšie.
„Nie, „povedala. „Jednoducho… nie.“ Znovu obrátila svoju pozornosť k torte.
Jej matka sa napäto zasmiala. „Neexistuje žiadny dôvod, prečo byť nezdvorilá, Shaye. Jeden tanec ťa nezabije.“
„Povedala som nie, mami.“
Ťažká pauza a potom: „Ty.“ povedala matka, hlas náhle tvrdý. Ukázala na jednu z ďalších ohavne oblečených družičiek. „Prevezmi to tu. Shaye, poď so mnou.“
Silné prsty sa skrútili okolo Shayeinho zápästia. O sekundu neskôr bola vytiahnutá zo stanu na pláž.
A je to tu zas… Povzdychla si. Ako vždy. Kedykoľvek keď ona a jej matka boli nútené zdieľať rovnaký priestor, Tamara vždy vybuchla a Shaye vždy odišla nehľadiac nato, ako veľmi bola sklamaná.
Bože, to nepotrebujem. Piesok jej vliezol medzi prsty v sandáloch rovnako ako teplý, slaný vánok vlniaci sa okolo nej, pohupujúc jej sukničkou z trávy. Úlomky éterického mesačného svetla im svietili na cestu. Vlny spievali jemnú, upokojujúcu pieseň. Zamatovo hnedé oči jej matky – oči presne ako jej vlastné, sa mierne privreli. Pustila Shayeinu ruku, akoby jej tie dotyky mohli spôsobiť predčasné vrásky. „Zachádzaš s mojimi hosťami akoby trpeli nejakou chorobou.“
Shaye sa objala okolo pásu. „Keby si ma poznala,“ povedala potichu, „vedela by si, že sa tak chovám ku každému.“
„Je mi jedno, ako sa chováš k ostatným! So všetkými tu budeš jednať, vrátane Prestona – nie, hlavne s Prestonom – s úctou. Rozumieš mi? Len – „ odstrčila si pramienok vlasov z tváre – „predstieraj, že máš srdc, aspoň na pár hodín.“
To bolelo. Veľmi. Ale Shaye sa prinútila k úsmevu. „Prečo nenájdeš svojho nového manžela a nenecháš ho, aby ťa upokojil? Tento druh stresu spôsobí len to, že sa scvrkneš ako hrozienko.“
Hrôzou lapajúc po dychu, jej matka si poklepala na pokožku okolo očí. „Práve som bola na Botoxe. Nemám jedinú vrásku. Vidíš vrásky? Vidíš prekliate vrásky? Nemôžem ani nadvihnúť obočie, aby som to zistila – svaly nebudú fungovať.“
Shaye pretočila oči. „Je to všetko?“
Jej matka dupla nohou a vykríkla, „Konečne som našla lásku svojho života. Prečo to nedokážeš pochopiť a byť šťastná aj za mňa?“
„Uhm, haló. Toto je už šiesta láska tvojho života.“
„No a čo do pekla? V minulosti som urobila chyby. To je lepšie ako ty, čo sa držíš od vzťahov ďalej, len aby si sa vyhla zraneniu.“ Odmlčala sa, nadvihla bradu. „Zavrhuješ všetkých mužov, Shaye. Nikdy nerandíš.“
Nie, to je pravda. Už nie. Vždy pochybovala o cestách, ktoré bude musieť prejsť k získaniu toho šťastne až na veky. Navyše, skúšala tú randiacu vec. Rýchlo zistila, že muži nikdy nezavolajú, keď povedia, že áno. Nemali o ňu záujem ako o osobu, ale len o to, ako z nej dostať oblečenie. Obdivovali iné ženy, keď sa mali uchádzať o ňu.
Klamali, podvádzali. A to nestojí za problémy.
Shaye si obtočila pramienok trávy okolo prsta.
„Prajem ti všetko najlepšie s tvojim novým manželom, matka.“ Nebol dôvod omieľať to dookola. Znovu. „A teraz idem domov.“
„Nepôjdeš nikam, pokiaľ sa neospravedlníš Prestonovi.“ Strčila jej do tváre prst. „Chovala si sa k nemu hrozne, to nedovolím. Nedovolím, počuješ ma?“
Správala sa k nemu zle, vedela to. Ale neospravedlní sa. To by viedlo k rozhovoru. Rozhovor by viedol k priateľstvu a to k emóciám. Emócie by viedli ku všetkému, kvôli čomu tak tvrdo pracovala, aby sa tomu vyhla.
„Ty si naozaj myslíš, že od teba budem počúvať rodičovské príkazy? Teraz? Po detstve, kedy som bola vychovávaná len pestúnkami?“
„No, áno,“ dostala váhavú odpoveď.
„Na niečo si zabudla. Som ľadová Princezná zmrznutej krajiny, Veľkovojvodkyňa Kamenná a Kráľovná zeme zatrpknutosti. Nie je to to, čím si ma celé tie roky nazývala?“
V diaľke zašpliechali vlny.
„Mala som tušiť, že sa budeš chovať takto,“ vyštekla jej matka. S rozhnevaným pohybom zápästia pohodila tmavými kaderami cez rameno a zahľadela sa na vodu. „Všetko čo som kedy chcela, bola dobrá, normálna dcéra. Miesto toho som tu s tebou. Nebudeš šťastná, kým nezničíš moju svadbu.“
„Ktorú z nich?“ Spýtala sa sucho Shaye, potláčajúc svoju ublíženosť. Oveľa radšej mala ľadovú otupenosť, ktorou sa zvyčajne obklopovala. Tá necitlivosť ju zachránila behom detstva, pomáhala jej von z depresií a zúfalstva, vnášala jej do života uspokojenie, ak nie spokojnosť.
„Všetky, do pekla.“ Tamara sa na ňu ani nepozrela, ale ďalej hľadela na nedotknutú hladinu vody. Ozvalo sa ďalšie špliechanie, ale teraz bližšie. „Žiarliš na mňa a preto si nikdy nechcela, aby som bola šťastná. Vždy keď som tomu blízko, urobíš niečo, čím mi ublížiš.“
Zo všetkých vecí čo jej matka povedala, táto bolela najviac. Koniec-koncov, Shaye bola tu, pretože chcela, aby jej matka bola šťastná. Nikdy ju zo svojho života neodstrkovala, pretože aj napriek všetkému jej na nej záležalo. Bolo to niečo, proti čomu bojovala a nenávidela sa za to, ale bolo to tam. Dievča, ktoré nedopustí, aby sa o niekoho alebo niečo starala, ale stále chcela uznanie svojej matky. Fuj. „Neobviňuj ma za svoje utrpenie. Za to si zodpovedná len ty sama.“
„Connor a ja sme chceli, aby tento deň bol perf –“ Tamara vytreštila oči, sklenené žiadostivosťou, keď prerušila svoje slová. „Perfektný.“ Vzdychla zasnene. „Hmm. Dokonalý.“
Spôsob akým jej hlas klesol do zastreného pradenia, ako by chcela odhodiť šaty a v mesačnom svite tancovať nahá, donútil Shaye zmätene zažmurkať. „Ehm, haló. Rozprávame sa.“
„Muž.“ Jej slová zneli akoby bola zhypnotizovaná, akoby hovorila o vášni a tajných fantáziách. „Môj muž.“
„O čom to hovoríš?“ Shaye sa obrátila k oceánu. Jej ústa sa v šoku otvorili.
Tam, vystupujúc z vody ako primitívni bohovia, bolo šesť nádherne vysokých a svalnatých divochov. Mesiac sa úctivo usadil za nimi, obklopujúc ich zlatým svetlom. Každý z nich niesol meč, čestne k Bohu, roznesiem-ťa-na-milión-kúskov meč, ale nedokázala sa prinútiť, starať sa o to. Taktiež niesli potápačov v bezvedomí, niektorých ukotvených pod rukami, iných prehodených cez rameno. Znovu, bolo jej to jedno.
Bojovníci boli bez košele a každý mal šľachovité brušné svaly, kožu tak opálenú, že sa podobala tekutému zlatu rinúcemu sa po oceli a tváre, ktoré by im mohol závidieť každý super-model. Ešte lepšie. Oveľa lepšie.
Neuveriteľní… neskutoční… nádherní…
Shaye prehltla, srdce jej podskočilo. V pľúcach zachytila horúci vzduch, pálil ju a olizoval ju dobiela rozpálenými plameňmi. Všetkých šesť bojovníkov sa naraz dívalo na ňu, akoby bola nejaké chutné jedlo a nepotrebovali k nej žiadny príbor. Čuduj sa svete, chcela sa roztiahnuť na stôl, nahá, núkajúc svoje telo ako večeru formou bufetu. Môžu zjesť všetko. Zadarmo.
Navlhčila si pery, ústa sa jej zaliali slinami, koža jej brnela, žalúdok sa jej zvieral. Som vzrušená. Prečo som do pekla vzrušená? A ešte dôležitejšie je, prečo neutekám?
Približovali sa viac a viac. Tak blízko, že mohla vidieť strieborné kvapky vody stekajúce po nahých hrudiach a zhromažďujúce sa v pupku. Voda kĺzala nižšie, ešte nižšie…
Preber sa, hlupaňa, pomyslela si omámene. Jej pohľad sa zachytil na mužovi v strede a na chvíľu sa zabudla pohnúť. Zabudla dýchať. Nebezpečný, dodala jej myseľ. Smrtiaci. Bol vyšší ako ostatní, jeho tmavé blond vlasy viseli vo vlhkom zmätku okolo jeho zlomyseľne okúzľujúcich čŕt tváre. Jeho oči… Ó, Bože. Jeho oči. Boli modro zelené, meniace sa a tak eroticky zvodné, že cítila silu jeho pohľadu celú cestu až do mrku kostí. Bradavky jej stuhli a medzi nohami zapulzovala bolesť.
Bolo na ňom niečo divokého, niečo neskrotného a zúrivého, zdanlivo pokojný záblesk v jeho výraze jej povedal, že urobí, čo sa mu do pekla zapáči a čo len bude chcieť. A ako hľadela ona na neho, on jej pohľad vracal.
Študoval jej tvár, v tých nádherných očiach blikalo spaľujúce vzrušenie, modro-zelená sa zmiešala s temnou tyrkysovou. Ale vzrušenie bolo rýchlo nasledované zábleskom hnevu.
Hnev? Bol naštvaný? Na ňu?“
„Ja,“ povedala jej matka keď chytil dych, stále stratená v nejakom tranze. „Všetko moje.“
Nezastavujúc svoju sebavedomú chôdzu, bojovníci vystúpili z vody a pustili potápačov stále v bezvedomí na pláž. Ruky teraz voľné, bojovník v strede zdvihol prst a zakýval ním na Shaye. Roztrasená, topiaca sa v jeho mužnosti, sa jej akosi podarilo zavrtieť hlavou. Choď k nemu, naliehala jej nemravná myseľ. Znovu zavrtela hlavou, tentokrát prudko.
Mužova hladká brada sa naklonila do strany, zamračil sa. „Poď sem,“ povedal a jeho hlas bol ako chrapľavý šepot, ktorý sa niesol cez malú vzdialenosť ako omamné a opojné erotické láskanie.
Po chrbte jej prešlo ďalšie mrazenie, tak intenzívne, že takmer klesla na kolená. Čo by sa stalo, keby sa jej skutočne dotkol? Čo by sa jej stalo, keby zvodné pery sledovali každú jej krivku a dutinu?
Prestaň, Shaye, ozval sa tichý, rozumný hlas v nej. Prestaň.
„Poď sem,“ zopakoval.
„Áno,“ povedala jej matka, pristupujúc smerom k nim. Zasnený lesk v jej očiach potemnel dychtivosťou. „Musím sa ťa dotknúť. Prosím, dovoľ mi, sa ťa dotknúť.“
Časť Shaye, ktorá uznávala týchto mužov za nebezpečných, tiež uznala, že niečo nebolo v poriadku s jej matkou – a s ňou samotnou – ale stále to nedokázala pochopiť. Jej myseľ obostierala intenzívna zmyselná hmla a na ničom inom nezáležalo.
„Bojuj proti tomu,“ vravela si v duchu.
„Bojuj, nech je to čokoľvek.“ Viedla boj v duchu, nakopávala a odstrkovala náhle obrazy seba a toho muža, nahých a napnutých, jeho ústa na jej prsiach, prsty vnikajúce do nej, jej nohy sa oddeľujú, ponúkajúc mu lepší prístup…
„Nie. Nie!“ vykríkla. Keď hovorila, závoj pokoja obostrel jej myšlienky. Povedomá, ľadová emócia obalila jej emócie, odtláčajúc preč všetko, až na potrebu ujsť.
Títo muži, nech už boli ktokoľvek – čokoľvek – boli nebezpeční, ich úmysly boli podľa všetkého podlé. Mali meče, preboha, a vyžarovala z nich žiadostivosť. Túžba po krvi, po sexe, nevedela.
Boli takmer pri nej.
Mračiac sa, pohltená strachom, natiahla ruku k svojej matke a snažila sa Tamaru zastaviť. „Nepribližuj sa k nim.“
„Musím sa… dotknúť.“
„Musíme ísť po pomoc, varovať ostatných. Proste niečo!“
„Nechaj ma ísť.“ Bojovala proti Shayeinu stisku, zúfalo sa snažiac, oslobodiť. „Musím –“
„Musíme sa vrátiť do stanu. Hneď!“ Ťahajúc matku za sebou, sa Shaye hnala smerom k recepcii, smerom k smejúcim sa hlasom, príjemnej hudbe a nič netušiacim hosťom.
Ako bežala, odvážila sa obzrieť za seba. Muži nespomalili, ani sa neodvrátili. Keď ich nasledovali, žiadostivosť a hlad boli v ich rysoch intenzívnejšie.
„Pomôžte nám,“ vykríkla, každým krokom odrážajúc piesok. Odhrnula záves bokom a vstúpila do stanu.
„Zavolajte niekto 911!“
Nikto ju nepočul. Boli príliš zaneprázdnení tancom a pitím do bezvedomia, vďaka otvorenému baru.
„Pusti ma,“ kričala jej matka. Keď sa jej nepodarilo získať slobodu, zaborila ostré zuby do Shayeinej paže.
„Do pekla!“ Shaye urobila jedinú vec, ktorá ju napadla. Zahákla nohu za členok svojej matky a zatlačila, posielajúc nevestu priamo na stôl s dezertmi. Jedlo a podnosy sa zrútili na zem, ale aspoň matka zostala ležať, snažiac sa popadnúť dych.
Niekoľko ľudí sa pozrelo na Shaye, potom na spadnutú nevestu. Oči sa im rozšírili, niektoré zmätkom, niektoré hrôzou, ale väčšinou pobavením.
„Muži –“ ukázala Shaye ,“ tam vonku. Nebezpeční muži. Majú meče. Má tu niekto zbraň? Zavolal niekto 911?“
Jej matka sa dezorientovane postavila na roztrasené nohy, ľahostajná k tomu, že jej červeno-biela poleva pokrývala šaty sa desať tisíc dolárov. Lakťami sa predierala medzi hosťami.
„Potrebujem ho. Dovoľte mi, vrátiť sa k nemu.“
„Tamara?“ spýtal sa jej nový manžel neveriacky. Hnal sa k svojej neveste a so starostlivým výrazom ju schytil do náručia, keď sa od neho snažila oslobodiť. „Čo je s tebou, zlato?“
„Potrebujem… ho.“ To posledné bolo odľahčené šťastným povzdychom.
Šesť bohov mora vstúpilo do stanu. Vošli dnu, zaberali každý centimeter dýchateľného priestoru a blokovali jediný východ. Hudba so škrípaním zastala. Mužskí návštevníci sa prikrčili akoby práve dorazila smrť a ženy zalapali po dychu blaženosťou, naťahujúc ruky smerom k bojovníkom, túžiac sa ich dotknúť.
„Vypadnite,“ zavrčala Shaye. „Máme zbrane, Pištole… a… a ďalšie hrozivé veci.“
Všetkých šesť párov očí prehľadávalo dav, každý detail… hľadajúc… hľadajúc… a potom zastali na nej. Roztriasla sa, prebodávalo ju závratné teplo. Prehnali sa ňou znovu nahé obrazy. Spotená koža, sčervenaná vzrušením…
Už nie! Prinútila svoju myseľ. vyprázdniť sa.
Kto boli títo ľudia? Ako to robili? Ako dokázali, že zabudla kto a čo bola a nútili ju užívať si potešenie, o ktorom akosi vedela, že by jej dali?
Bojujúc s vlnou paniky, Shaye rýchlo popadla nôž na tortu a držala ho pred sebou. Ruku mala stuhnutú, srdce jej nepravidelne búšilo v hrudi. Na strednej škole v niekoľkých bitkách porazila nevlastných súrodencov. Áno, to bol počiatočný pokus udržať medzi nimi nejaký priestor, takže ich nemohla začať mať rada, aby ich potom o niekoľko mesiacov stratila, ale skutočne sa jej podarilo vyhrať niekoľko bitiek. Niežeby niektorý z jej bratov a sestier nosili so sebou nože alebo mali viac svalov ako dvaja kulturisti dokopy.
Bojovník v strede, skvelo tvarovaný blond obor, ktorý ju lákal k sebe ešte na pláži, jej kývol ešte raz. V jeho očiach bol stále náznak hnevu, ale stále až príliš príťažlivý. Teraz však vyzeral viac dravo. Sexuálne. V dobre osvetlenom stane videla strieborný krúžok, húpajúci sa mu v bradavke.
„Poď,“ povedal.
Všetko v nej kričalo, aby ho poslúchla, išla k nemu, vsala ten krúžok do úst, zatiaľ čo by sa zvíjala proti jeho erekcii,… prehltla a zavrtela hlavou.
„Nie.“ Erekcia. Bože. Nedokázala sa tam, ani pozrieť. Ale vedela to, akoby bolo vryté do každej jej bunky, že je vzrušený.
Jeho pery zrelé k bozkávaniu sa v zdvihli v pomalom, hriešnom úsmeve, akoby chcel, aby to poprela. „Budem sa tešiť, keď ti ukážem, ako si sa mýlila.“
Áno. Chcel to.


19 komentářů:

  1. Moc děkuji za skvělý překlad!!❤

    OdpovědětVymazat
  2. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  3. Skvelá kapitola,vďaka.

    OdpovědětVymazat
  4. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Knihomolka.36514. února 2016 12:57

    Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji moc za krásný překlad.

    OdpovědětVymazat
  7. To bude ešte zaujímavé. Ďakujem :)

    OdpovědětVymazat
  8. Moc díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  9. Mockrát děkuji za další kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  10. Prosím, rychle pokračování!!! Vypadá to naprosto skvěle :)

    OdpovědětVymazat
  11. Díky za skvělý překlad a korekturu

    OdpovědětVymazat