neděle 7. února 2016

Král Nymfů - Kapitola 1



Atlantída

Po prebudení sa Valerian, kráľ Nymfov odtiahol od nahej, spiacej ženy vedľa seba… len aby zistil, že jeho nohy sú prepletené s ďalšími dvoma nahými, spiacimi ženami.
So smiechom chrapľavým od spánku, spadol späť do mäkkosti postele, tmavé pramene ženských vlasov kaskádovito padali na jeho rameno. Hodvábne červené úponky vznášajúce sa nad jeho bruchom, sa prepletali s blond vlasmi druhej ženy. Zabublalo v ňom uspokojenie.
V rezidencii boli len štyri ženy a všetky štyri príjemne ľudské. Úžasne sexi. Podmanivé. Pred niekoľkými dňami, hneď potom čo jeho armáda prevzala kontrolu nad jeho pevnosťou, ženy omylom vstúpili cez portál vedúci z povrchu sveta. Bohovia sa na neho museli tej noci usmievať, pretože tri z nich našli cestu do jeho postele.

Pomaly sa usmial a pohľadom prebehol po nasýtených kráskach tak pokojne spiacich okolo neho. Boli vysoké, zaoblené a jemne opálené, s tvárami plnými odvahy, tak roztomilé.
Nech už vyzerali akokoľvek, bolo mu to jedno. Jednoducho ženy miloval. Miloval svoju moc nad nimi a nehanbil sa za to. Neľutoval. Ach, nie. Užíval si to. Vychutnával.
Hltal.
Aj keď žiadna z nich pre neho nebola viac ako náhodná fantázia, zbožňoval z nich každý lahodný kúsoček. Ich sladkú mäkkosť, ich tiché stonanie. Ich delikátne chute.
Miloval spôsob, akým boli ich nohy ovinuté okolo jeho pásu (alebo hlavy) a vzali ho do raja, nech už jemným kĺzaním alebo prudkým búšením – podľa toho, čomu práve dával prednosť.
Ako tam ležal, svetlo z krištáľového stropu natiahlo svoje štíhle prsty, hladiac všetko, čoho sa dotklo a kúpajúc jeho spoločníčky v opare trblietavých tieňov a blikajúcej žiary. Túžba bola vo vzduchu s takmer hmatateľnou prudkosťou. Vzrušenie vyžarujúce z každého kúska ženských tiel ich ovíjalo ako nebezpečne zvodná kukla.
Áno, viedol sladký, tak sladký život.
Stačilo, aby sa na Valeriana ženy len pozreli a túžili po ňom. Cítili jeho erotickú, zvodnú vôňu nymfov a boli pripravené ho potešiť. Začuli jeho chrapľavý, hlboký hlas a vyzliekli sa pre neho. Zacítili pohladenie končekmi jeho prstov a dostávali sa na jeden vrchol za druhým a prosili o ďalší. Nevychvaľoval sa, bol to jednoducho fakt.
V tej chvíli sa žena s havraními vlasmi pohla a položila malú, jemnú ruku na jeho hruď. Janet? Gail? Nebol si istý, ako sa volá. Nemohol si spomenúť na žiadne z ich mien. Boli to telá z dlhej rady, v ktorých našiel uspokojenie. Ženy, ktoré sa rozhodli dychtivo ho prijať do svojho tela.
„Valerian,“ vydýchla tmavovláska jemnú žiadosť. Jej výraz zostal mäkký spánkom, ale jej ruka sa začala pomaly sunúť smerom dolu a omotala sa okolo jeho penisu, hladila ho hore a dolu, prebúdzajúc ho zo spánku.
Bez toho aby sa ňu pozrel, natiahol ruku a zovrel jej dlaň do svojej, zastaviac jej pohyby a pritiahol si ju k perám k nevinnému bozku. Zachvela sa a on ucítil jej bradavky, ako proti nemu stvrdli.
„Dnes ráno nie, sladká,“ povedal v jej rodnom jazyku. Zabralo mu to posledné dva týždne, ale nakoniec ten podivne znejúci jazyk zvládol. Akonáhle na to prišiel, bolo to, akoby ho nejaká jeho časť vedela vždy. „Za chvíľu musím ísť. Musím byť niekde inde.“
Aj keď by zostal moc rád a stratil hodinku (alebo dve), v tomto lahodnom hýrení, jeho muži na neho čakali na cvičisku. Tam im chcel pomôcť zdokonaliť ich schopnosti s mečom a zahnať frustráciu, ktorá ich zúrivo trápila už niekoľko dní. Dúfal, že ich vždy prítomné telesné potreby budú zabudnuté v príprave na vojnu, ktorá ako vedel, bola už na dohľad.
Vojna. Povzdychol si. Od doby čo jeho armáda dobyla tento palác a ukradla ho drakom – drakom už oslabených z predchádzajúceho boja s ľuďmi – vojna bola nevyhnutná. Prijal to. Ale teraz boli jeho muži oslabení. Nie z bitky. Boli oslabení z nedostatku sexu. A to bolo neprijateľné.
Sexuálny kontakt pomáhal ich mysli a telu udržať si silu. To boli nymfovia. Najskôr mal priviesť do paláca ich ženy spoločne s nimi. Ale udržať ich v bezpečí by ich nútilo zostať pozadu. Nepredpokladal, že od nich budú oddelení tak dlho.
Vzhľadom na to, že počiatočná bitka skončila, povolal aj ich ženy. Nanešťastie vôbec nedorazili, nebolo po nich stopy ako vo Vnútorných, tak vo Vonkajších mestách. Obavy v ňom narastali každým ďalším dňom. Poslal skupinku mužov, aby ich našli – s rozkazom zabiť každého, kto by im ublížil. Beda nepriateľovi, hnev nymfov bola hrozná vec.
Aj cez svoje obavy by nemal mať podozrenie, či ženy – ktoré potrebovali sex rovnako zúfalo ako muži – narazili na skupinu mužov a skoncovali tak so svojim šialenstvom. To by jeho mužom nepomohlo.
„Hmm, si tak skvelý,“ zašepkala vedľa neho tmavovlasá žena. „Byť pri tebe je lepšie ako milovanie s iným mužom.“
„Ja viem, sladká,“ povedal Valerian roztržite.
S koncom abstinencie jeho armády v nedohľadne mal za jeho až nadbytok minulej noci pocit viny. A cítil by sa previnilo ešte viac, ak by bol ten, kto sem tie ženy pozval. Ale oni ho prenasledovali, strhali z neho oblečenie a obkresľovali svojimi jazykmi každý centimeter jeho tela skôr, ako vkročil jednou nohou do miestnosti.
Naozaj, pokúsil sa ich odohnať a poslať ich k jeho mužom, ale oni na neho zaútočili ešte zúrivejšie. Čo mohol urobiť iné, ako sa im poddať? Každý iný muž – s plne funkčným penisom – by urobil to isté.
Možno by mohol po tréningu navrhnúť, aby si tieto delikátne sústa našli iných milencov.
„Viem, že musíš odísť, ale… Zomieram túžbou sa ťa dotknúť, Valerian.“ Čierne mihalnice sa hanblivo zachveli a žena s havraními vlasmi našpúlila pery. Zdvihla sa na lakti a svoje prsia umiestnila do jeho zorného poľa.
„Nepovedz mi nie,“ naliehala, prechádzajúc prstom okolo jeho bradavky. „Včera v noci si sa o mňa tak dobre postaral. Dovoľ teraz mne, postarať sa o teba.“
Na jeho druhom boku sa pohla ďalšia jeho spoločníčka.
„Hmmm,“ vydýchla tá s ohnivými prameňmi. „Dobré ráno.“
Ďalšia sa pretiahla ako spokojné mačiatko, vydávajúc zo seba nízke, hrdelné pradenie. Ako sa posunula do sedu, cez ramená jej spadli zlaté vlasy. Keď ho zazrela, pomaly a zvodne sa usmiala. „Dobré ráno,“ povedala rozospatým hlasom.
„Bol si úžasný,“ povedala ryšavka, jej svetlo modré oči sa rozšírili prežitým uspokojením.
„Ako aj ty… sladká.“ Opäť sa snažil spomenúť si na jej meno, ale nešlo to. Pokrčila ramenami. Aj tak to nebolo dôležité. Všetky boli rozkošné.
„Ráno je tu a je čas na povinnosti.“
„Neposielaj nás preč. Ešte nie,“ povedala tmavovláska. Jej horúci dych mu ovial ucho len okamih predtým, ako kmitla jazykom a sledovala krivku jeho ľavej tváre.
„Dopraj nám ďalší –“ pobozkala ho na bradu „ – kúsok –“ obhryzkávala jeho krk „ – teba.“
Tri páry rúk a pŕs boli okamžite nad ním. Rozpálené, nenásytné ústa ho vysávali. Vlhké, roztúžené ženské jadrá sa treli proti nemu. Z postele sa vinula vôňa novej túžby, obklopovala ho.
„Iba byť tak blízko pri tebe mi spôsobuje, že sa chcem zúfalo urobiť,“ vydýchla jedna z nich.
„Ty vždy vieš, čo chcem, ešte skôr, ako to viem ja,“ ozvala sa ďalšia. „Nemôžem sa ťa nabažiť.“
„Som na tebe závislá,“ vyšlo z tretej. „Zomriem bez teba.“
Stonanie a výkriky rozkoše sa mu ozývali v ušiach, neukojiteľná túžba ich robila šialenými po jeho dotyku. V jeho vlastnej krvi sa rozhorel oheň, posilňujúc ho, ako to mohol len sex. Čas od času cítil potrebu, keď sa nachádzal vo zvieracom stave, bral si svoje milenky so zúrivou intenzitou vhodnou pre bojové pole.
Teraz bol jeden z tých časov.
So zavrčaním otvoril ústa a prijal niečí bozk, ruky zamotané do vlasov a sladko voňajúcej kože. Možno by sa k mužom mal pripojiť tak na obed…

***
Pot stekal po Valerianovej nahej hrudi, po lanách svalov a zbiehal sa v pupku, keď mávol mečom a treskol ťažkým kovom do zdvihnutej zbrane svojho oponenta.
Broderick ustúpil dozadu, spadol na zadok a rozrazil špinu do všetkých strán. Postriekal pritom Valerianove čerstvo naleštené topánky.
„Vstávaj, chlape,“ prikázal, keď Broderick zostal ležať.
„Nemôžem,“ lapal po dychu jeho priateľ.
Valerian sa zamračil. To bolo už po štvrtý raz, čo Broderick počas tréningu spadol na zem a to cvičili len hodinu. Zvyčajne statný a silný ako sám Valerian, bola Broderickova slabosť dnes znepokojujúca.
Pocit viny, ktorý sa už skôr snažil potlačiť, sa prebudil k životu. Minulú noc mal ženy poslať k jeho mužom, dnes ráno sa im mal brániť viac odhodlane. Zatiaľ čo on bol silnejší než kedykoľvek predtým, títo bojmi zocelení bojovníci klesli až do tohto stavu.
„Do pekla,“ zamumlal Broderick, jeho hlas napätý. Ale aj tak zostal na zemi, hlavu sklonenú a držal ju vo svojich zdvihnutých dlaniach, zlaté vlasy mu zakrývali oči. „Nie som si istý, koľko toho ešte dokážem zvládnuť.“
„A čo vy ostatní?“ Valerian zanoril hrot svojho meča do piesku, hrot, ktorý bol vytvarovaný, vybrúsený do tvaru pretiahnutej, smrtiacej lebky – hrot, ktorý spôsobil nenapraviteľné škody. Pomenoval ho výstižne – Lebka.
Jeho pohľad sa obrátil k radám jeho armády. Niektorí sedeli na lavičke, brúsili si meče, zatiaľ čo iní sa opierali o strieborno biele kamenné steny, s výrazmi stratenými niekde ďaleko.
Iba Theophilus sa zdal byť pripravený na niečo iné, ako je spánok. A iba Theophilus mu venoval trochu pozornosti.
No, nebola to tak celkom pravda. Joachim bol zhrbený, s lakťami na kolenách, hlavou naklonenou nabok sa na Valeriana díval s iskierkou hnevu.
Prečo bol jeho bratranec naštvaný teraz?
„Zoraďte sa,“ prikázal Valerian celej skupine. „Teraz.“ Ostrosť jeho hlasu konečne pritiahla ich pozornosť.
Pomaly sa šuchtali do nemotornej línie, len málo z nich sa snažilo zostať pozorných. Jeho zamračenie sa prehĺbilo. Boli vysokí a dobre svalnatí, jeho muži, s bronzovou pokožkou a perfektne ostrými črtami. Sila ich krásy niekedy doháňala dospelé ženy k plaču. Ale práve teraz videl okolo ich očí a úst napäté línie, slabý stisk a nestabilné nohy.
„Potrebujem, aby ste boli silní a schopní, ale vy ste slabí ako deti, každý z vás.“ V každej chvíli sa Darius, kráľ drakov dozvie, že Valerian prevzal tento palác, porazil každého v ňom a zaútočil. Ako rýchlo by títo bojovníci prehrali, ak by boli dnes vyzvaní do boja.
Jeho ruky pri bokoch sa zaťali v päsť. Porážka nebolo niečo, čo by dopustil. Nikdy. Nie, radšej by zomrel. Bojovník vyhráva. Vždy. Bez výnimky.
Broderick si povzdychol a rukou si prešiel po tvári, jeho výraz bol ponurý.
„Potrebujeme sex, Valerian, a potrebujeme ho hneď.“
„Ja viem.“ Nanešťastie, tri vyčerpané ženské práve spia v jeho posteli, nikdy by neboli schopné zvládnuť všetkých týchto roztúžených nymfov naraz.
Mohol poslať niekoľko vojakov do Vnútorného mesta zajať sirény – druh žien, ktoré mali radi sex rovnako ako nymfovia.
Nebezpečné ženy, áno. Ženy, ktoré lákali, zvádzali a zbíjali. No, pokúšali sa zabíjať. Ale boli úžasne uspokojujúce, určite stáli za to riziko.
Každopádne, niekoľkokrát čo v posledných týždňoch jeho muži vstúpili do mesta, ženy všetkých druhov zostávali dobre skryté, vyhýbajúc sa nymfom, akoby boli odporní, páchnuci démoni. Žiadna z nich nechcela byť zotročená nymfom v ich temnom, sexuálnom hlade, strácajúc svoju vlastnú identitu, túžiac len po uspokojení svojho milenca. Nevyhnutný výsledok. Dokonca aj pre družky iných. Tieto ženy, nech už akékoľvek alebo kdekoľvek boli nájdené, boli vysoko cenené, ale stále len zotročené.
„Cítim na tebe ľudské ženy a to robí moju vlastnú potrebu ešte intenzívnejšou,“ povedal Dorian. S jeho obsidiánovými vlasmi, božskými rysmi a šibeničným zmyslom pre humor, sa k nemu zvyčajne ženy všetkých rás len hrnuli.
Ale teraz v ňom nebolo nič z toho. Vyžarovala z neho žiarlivosť a odpor. „Zabil by som ťa, keby som mal silu.“
Valerianom sa prehnalo ešte viac viny. Musí to napraviť. I keď to nerád priznával, bolo tu len jediné riešenie tejto situácie.
„Ešte stále chcete cestovať cez portál?“ spýtal sa a založil si ruky za chrbát. Od objavenia divného, zrkadlového jazierka pod týmto palácom – toho, ktorým ženy cestovali z povrchu na Atlantídu – jeho muži prosili o prechod portálom už toľkokrát, že to prestal počítať. Vždy bola jeho odpoveď rovnaká: Bohovia, nie. Jeho priateľ Layel, kráľ upírov, mu povedal, že Atlanťania nedokážu na povrchu prežiť dlhšiu dobu.
Navyše, potrebuje svojich mužov tu, pripravených k boji a obrane. Ale tak slabí ako teraz, títo bojovníci nedokážu vyhrať boj nad chvostom sa oháňajúcim stvorením, divoko chrliacim oheň.
Ak je tu šanca, že by na povrchu mohli nájsť ľudské ženy, cestovanie na povrch by mohlo stáť za to riziko, uvedomil si.
„Takže?“ povedal.
Takmer všetci muži sa usmiali a obkolesili ho. Zborové „Áno“ im vybuchlo z úst.
Iba Theophilus zostal pokojný, nemal potrebu navštíviť povrch. Bol totiž spojený so štyrmi ľudskými ženami v paláci.
Druhovia. Valerian sa snažil nestriasť sa. Keď sa nymf spáril, bolo to na celý život. Bez ohľadu na jeho vek, bez ohľadu na okolnosti, keď našiel ženu, s ktorou mu bolo súdené žiť, jeho telo sa už nebude dožadovať žiadnej inej, jeho srdce bude biť len pre jednu. Jednu. Bolo mu povedané, že „spozná tu jedinú“ v okamihu, keď ju ucíti, a ona zase „spozná jeho“ a zvoli si ho medzi všetkými ostatnými.
Valerian, rovnako ako mnohí z jeho mužov, žil v strachu z nájdenia svojej družky, až príliš si užívali svoju slobodu. Nedokázal si predstaviť, že by túžil len po jedinej žene. Nedokázal si predstaviť, že by jediná žena udržala jeho záujem a ukojila všetky jeho vášne po dobu dlhšiu ako je jedna noc.
Možno mu nebolo súdené nájsť družku. Každopádne, muž môže dúfať.
„Budeme cestovať cez portál?“ spýtal sa niekto, prerušiac jeho myšlienky.
„Áno,“ povedal. Roztiahol ruky v znamení, že sa vzdáva. „Nakoniec ste ma, priatelia, obmäkčili.“
„Ako skoro môžeme odísť?“ spýtal sa Broderick.
„Ďakujem ti, veľký kráľ,“ povedal Shivawn.
„Bohovia, môj penis potrebuje nejakú ženskú pozornosť.“ Podotkol Dorian.
Z jeho hlasu odkvapkávalo vyslobodenie. V ich očiach už horela žiadostivosť rozpálená do biela, posilňujúc ich. Nevinil ich za dychtivosť, opustiť palác. Bol by ako vrčiaca beštia, ak by bol nútený byť bez ženskej sladkosti tak dlho ako oni. Ale to bolo niečo, čo by on ako kráľ nikdy nemal pretrpieť. A nikdy nebude musieť, tým si bol istý.
Jeho telesná príťažlivosť bola väčšia ako tá ostatných, úplne jednoduché, žiadna žena mu nedokázala odolať. Skutočnosť, ktorú jeho muži už dávno prijali. a on sám si užil.
„Väčšina z vás bude musieť zostať tu, strážiť palác,“ oznámil im. „A tí, ktorí pôjdu, nemôžu zostať dlho. Nie viac ako hodinu, možno dve. Vezmeme ich so sebou toľko, koľko budeme môcť, potom sa rozhodne, kto ktorú dostane.“
„Mali sme ísť už dávno,“ zavrčal Joachim.
Valerian sa ho rozhodol ignorovať. Vedel, že z jeho bratranca hovorila frustrácia.
„Prečo sa musíme vrátiť tak rýchlo?“ Spýtal sa Dorian, znovu sa mračiac. „Chcem si užiť milenku alebo dve ešte predtým, ako sa vrátime domov.“
„O povrchu nevieme nič, o tamtých ľuďoch alebo ich zbraniach, ale dôležitejšie je, že nevieme, kedy na nás zaútočia draci. Musíme tam ísť, chytiť ženy, ktoré chceme a ponáhľať sa späť.“
Broderickovo ryšavé obočie sa vyklenulo. „My?“
„Samozrejme, povediem vás.“
Nepošle svojich mužov do neprebádaného územia samých.

„Ale nebojte sa. Nevezmem si ženu pre seba. Tri šťastne nasýtené a spiace ženy v mojej izbe mi poskytli dosť oživenia.“ Na teraz. „Nárokovanie nechám na vás.“

23 komentářů:

  1. Moc děkuji za skvělý překlad!!❤❤

    OdpovědětVymazat
  2. Knihomolka.3657. února 2016 13:13

    Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  3. Odpovědi
    1. Děkuju :*:D Buď se těšit na další díl :D :D Tahle kniha vypadá zajímavě :D Budeš přidávat jednu týdně?

      Vymazat
    2. To záleží na Kerris, ale asi ano, je toho dopredu naprekladané dosť a do konca už toho nechýba veľa...:)

      Vymazat
    3. Zatim jsou kapitoly rozplanovane na jednu tydne, uvidi se jak pozdeji... aby tu nebylo za nejakou dobu moc prazdno, kdyz uz zacina byt dost prekladu dokoncenych :)

      Vymazat
  4. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci !!!

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  6. MOC DĚKUJI ZA NOVÝ PŘEKLAD.

    OdpovědětVymazat
  7. Vďaka za preklad.

    OdpovědětVymazat
  8. Moc a moc děkuji za další překlad a korekturu.

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  10. Moc děkuji ,budu se těšit na další.

    OdpovědětVymazat
  11. Moc děkuji ,budu se těšit na další.

    OdpovědětVymazat