sobota 19. prosince 2015

Temná příchuť extáze - Kapitola 22



Hector sa zahľadel na ženu uloženú pod sebou, na ženu, ktoré ho sledovala intenzitou a túžbou, ktorá ho zaplavila. Bola návyková v tak mnohých smeroch. Jej neustále sa meniaca vôňa – teraz jazmín a med. Jej vždy dekadentná príchuť – cukor a korenie. Ale toto... tu ležalo skutočné nebezpečenstvo. Spôsob, akým sa na neho dívala. Ako keby bol nádherný. Ako keby bol silný, odvážny, sexy... ako keby za to stál.

Keď sa porovnal s ňou, nič z toho nebol. Dopekla, keď sa porovnal s kúskom handry, nič z toho nebol. Skutočnosť, že on a Noelle boli takí sakramentsky rozdielni, sa nezmenila. Ona bola energiou, kaleidoskopom farieb. On bol obyčajný, čierno-biely.
A napriek tomu, počas ich eroticky nabitej konverzácie, sa zdalo, že si nevšimla, a možno ju to ani netrápilo, že patril do iného sveta. Túžba v nej bubnovala – ešte stále – vo vášnivých vlnách, čím rozochvela tú jeho. A teraz vedel, že majú niečo spoločné. Otrasné detstvo. Kedysi si Hector myslel, že Noelle nikdy nepoznala bolesť alebo utrpenie. Aké hlúpe od neho. Bola unesená, mučená, potom mučená znova, keď sa vrátila domov. Táto krásna, sexy bytosť bola vyrobená, aby kričala niečím iným než od rozkoše. Už nikdy viac, prisahal. Bude ju strážiť, aj z diaľky, ak to bude potrebné.
„Prečo ma chceš?“ opýtal sa, skutočne zmätený.
Bol ten zlý, nech by sa na to pozerala z akéhokoľvek uhlu. A on vedel, že ho nevodila za nos, ani nedúfala vo chvíľkové rozptýlenie. To si mohla nájsť kdekoľvek, s hocikým, s oveľa väčšou ľahkosťou a žiadnym nebezpečenstvom. Príklad: Dallas. Tá myšlienka sama ho takmer prinútila roztrhať hodvábne prikrývky pri jej spánkoch na kúsky.
„Fascinuješ ma,“ priznala sa.
Pomaly sa uvoľnil. Aspoň v tomto si boli rovní. Nikto ho nikdy nefascinoval viac, než tento – ako ju to raz nazval? – kus elegancie.
„Tvoja intenzita... stále premýšľam, aké by to bolo, mať každý kúsok z nej len pre seba.“
Takže aj zvedavosť. Aké sklamanie. Ale dostatočné, aby ho to prinútilo odísť? Nie. V tejto chvíli pochyboval, že by ho čokoľvek dokázalo prinútiť odísť. Bola pod ním mäkká, a hoci sa dotýkali len ich nohy, cítil z nej horúčavu. Cítila teplo aj ona z neho?
„Do dnešného dňa som si to nikdy nevšimla, ale tvoja tvár prezrádza každú emóciu, ktorú cítiš, v najmenších stupňoch,“ povedala. „Rozčarovanie, hnev, vzrušenie. Neviem prečo si cítil tie prvé dve pred chvíľou, ale chcem, aby si počúval, čo ti teraz poviem. V živote som mala len dva vážne vzťahy a iba dvoch sexuálnych partnerov. Z čoho sa jeden neráta.“
„Barry,“ odpovedal, stále pobúrený za ňu. Ako sa opovažuje k nej niekto správať tak, ako to urobil ten hajzel? „Hneď zajtra ráno sa postarám, aby skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti.“
Jej viečka sa privreli na tenké štrbiny, sivá farba v jej očiach zmäkla na dymovú strieborno-modrú. „Myslím, že si ešte lepší rozdávač darčekov než Ava a ona je v tom majsterka. Ale podstata je, že som vyberavá a neskáčem s každým do postele kvôli zábave. Počkať. Skáčem do postele kvôli zábave, ale len s tými, s ktorými aj chodím.“
Dvaja muži. Konečne mu došli tie slová a zakorenili sa. Len dvaja. A ona chcela, aby bol číslom tri. Bol vyvedený z konceptu, ponížený. A hej, vzrušený. Taký sakramentsky vzrušený. Dlhé, lesklé vlasy mala roztrúsené okolo hlavy, okolo jej zdanlivo jemných ramien. Jej líca mali nádych rozkošnej ružovej farby a jej pery boli plné a oddelené, dych mala krátky, plytký a prepletený potrebou. Bez ohľadu na to, aké silné a opodstatnené boli jeho obavy, nemohol a ani nepošpiní jej dar pre neho.
„Ja som nikdy, hm, nemal sex,“ priznal sa. „Nikdy som s nikým nebol.“
Tie nádherné oči sa rozšírili. „Ty si panic?“ Tvrdé prikývnutie, líca mu očerveneli. „Kvôli tvojim rukám?“ Ďalšie prikývnutie. „Och, Hector.“ Nadšené vzdychnutie. „Som taká rada. Páči sa mi to. Chcem byť tvoja prvá.“
Sklonil sa dole... dole... dokým jej bradavky neboli natlačené na jeho hruď, tie roztúžené maličké vrcholčeky, ktoré ho očarili. Mykala sebou, dokým jej stehná neboli po vonkajších stranách tých jeho, chvejúce sa, a potom ich obtočila okolo jeho bokov. Doparoma, bol tak skvelý pocit.
„Povedal som ti. Nechcem ti ublížiť,“ zachrapčal.
„Potom mi budeš musieť dať všetko, čo môžeš.“
To nebolo veľmi veľa, ale nech sa prepadne, ak neurobí všetko, čo je v jeho silách, aby zariadil, že každá sekunda, ktorú strávia v tejto posteli, nebude to najlepšie v jej živote. A potom tu bol hlas pokušenia, ktorý ho vábil do nebezpečenstva.
Nedokázal odolať. „Urobím ťa bez toho, aby som použil ruky.“ Nikdy to s nikým neskúsil, ale s ňou... „Chceš, aby som ťa urobil?“
Biele zuby sa zahryzli do jej spodnej pery, čím pera opuchla a bola ešte červenšia. To ho dostalo do kolien. „Áno, prosím.“
„Len mi povedz ako a potom... to urobím.“ Čokoľvek navrhne, on to vyskúša. Mal veľmi málo skúseností so ženským potešením, ale doparoma, skúsi to. Túžil po nej, sníval o nej príliš mnoho nocí, fantazíroval o nej tak veľakrát, že realita bola rozmazaná. Ak v akejkoľvek chvíli by sa mu na rukách objavilo pálenie a svrbenie, prestane. Prestanie ho zrejme zabije, ale urobí to.
„Začnime s niečím malým, ľahkým. Napríklad bozkom. Áno. Pobozkaj ma,“ prosila zadýchane. „To sme už robili aj predtým a nič sa nestalo. Však?“
Jeho pohľad padol na jej pery. Jej jazyk prešiel po jej perách, zanechajúc za sebou vlhký lesk. Jeho penis sebou šklbol, preťal ho oštep túžby. Zips mu každú chvíľu praskne, bol tak plný a tvrdý. Zodvihol sa z nej, z postele, a postavil sa k nohám postele. Ona zostala natiahnutá na matraci, jej vlasy roztrúsené okolo nej, jej šaty zrolované tesne pod jej pásom, zakrývajúc jej nohavičky. Kurevsky božská.
„Posaď sa pre mňa,“ zachrapčal. Týmto spôsobom je menej pravdepodobné, že sa veci vymknú spod kontroly.
Stále sa chvejúc, vytiahla sa do sedu, vlasy jej padli na svoje miesto. Čo by dal za to, aby mohol prejsť prstami cez ne? Kľakol si pred ňou, umiestnil sa trochu nižšie než bola úroveň ich očí.
„Ak ťa popálim, vystraším, alebo urobím čokoľvek, čo sa ti nebude páčiť, povedz mi to.“
„Poviem.“ Horúčkovitý povzdych.
Či tak naozaj urobí alebo nie, to nevedel. Ale nebude riskovať jej bezpečie, v nijakom prípade, takže zostane ostražitý. Bude rozdúchavať jej vášeň bez toho, aby sa stratil vo svojej vlastnej. Niečo, čo nikdy neurobil. Ale pre ňu... čokoľvek.
„Hector.“ Naklonila sa k nemu a vtlačila svoje pery na jeho. Jej jazyk prenikol do jeho úst, jej opojná chuť v ňom vybuchla. Taká sladká ako predtým, s nádychom niečoho temnejšieho, bohatšieho.
Nedotýkaj sa jej. Neopováž sa jej dotknúť. Alebo preskúmať jej krivky, alebo masírovať jej prsia, alebo do nej preniknúť prstami, hlboko a tvrdo. Zrejme by dosiahol vrchol, keby to urobil. Nikdy sa neodvážil vložil prsty do ženy, ale vedel, že táto by bola horúca a vlhká, zvierajúca ho.
„Chcem položiť ruky okolo teba,“ vydýchla. „Môžem?“
„Áno.“ Bože, áno. Položil si ruky na stehná, prsty zahákol do ohybov kolien. „Okolo môjho krku, ale nedotýkaj sa ma pod ramenami.“
Pritiahla sa bližšie, umiestniac svoj zadok na kraj matraca, zatiaľ čo okolo jeho hrude ovinula nohy. Prstami prebehla po strnisku jeho rastúcich vlasov a potom nimi skĺzla po hrebeňoch jeho chrbtice.
„Teraz. Pobozkaj ma teraz a nikdy s tým neprestaň,“ prikázala.
„Áno.“
Ich jazyky sa stretli, spojili, krútili sa okolo seba, vzdialili sa od seba, znova jeden druhého nachádzali, bojovali spolu. Ona vzdychala a on prehĺtal ten zvuk. Jej nechty sa zaborili do jeho ramien, možno až tak veľmi, že mu naručila pokožku. Páčila sa mu tá predstava. V zlomku sekundy sa spustilo pálenie a svrbenie, ale iba mierne. Trochu sa odtiahol, na dosť dlho, aby ich skontroloval. Z jeho pórov prenikala tlmená žiara, ale nič, kvôli čomu by mal mať obavy. Zatiaľ.
A po prvý raz sa nemusel obávať, že žena, s ktorou bol, uvidí, čo sa s ním deje. Už to videla. Poznala pravdu. Nesúdila ho. Nevrieskala od strachu, neodtláčala ho od seba, ani mu neprikazovala, aby opustil jej dom. Všetky tie veci, ktoré nervózne a nahnevane predpokladal. Jednoducho ho vypočula, zo všetkých síl sa snažila nás spôsob, aby mohli byť spolu.
„Hector, chcem viac. Prosím.“
Prosím. Ako keby ho musela prosiť. Ale uvedomil si, že prestal, aby sa na ňu zahľadel hore, vyžaroval z neho úžas. Táto silná, odvážna žena s príchuťou luxusu, sa ho nebála. Nebol z neho znechutená. Ak by sa veci ukázali príliš zradné, a on by si nemohol dovoliť urobiť sa, stále urobí čo bude v jeho silách, aby jej priniesol uvoľnenie.
 Ale čo jej mohol urobiť, ak to nemohlo zahŕňať jeho ruky?
Zopár vecí mu napadlo...
Jeho horúci pohľad skĺzol po nej, upriamili sa na jej lahodne tvrdých bradavkách. Vlhkosť mu zaplavila ústa. „Vyzleč si tie šaty.“
Bez slova pretiahla látku cez hlavu. Jej prsia boli objímané krvavo červenou podprsenkou, ktorá sa leskla na svetle. Mala na sebe rovnaké nohavičky, ktoré objímali to najsladšie telo v histórii.
„Rozopni si ju.“ Jeho jazyk bol taký hrubý, že sotva dokázal vysloviť slová.
„Áno.“ Jej chvenie zosilnelo, kvôli čomu bola nemotorná.
Keď sa jej podprsenka napokon roztvorila, oslobodiac tie šťavnaté maškrty z ich väzenia, odhaliac jej bobuľové, ružové bradavky, naklonil sa dopredu, ako keby bol v tranze. Jazykom švihol po jednej, potom okolo nej našpúlil pery a vtiahol ju do nich. Jej ruky si znova našli cestu okolo neho, držiac ho blízko... bližšie.
Neexistovala žena, ktorá by bola dokonalejšia. Stelesnenie vášne, tým bola Noelle, jej vzdychy sa rýchlo premenili na výkriky. Začal deň zúfalý túžbou sa jej vyhýbať, a napriek tomu bol teraz zúfalý túžbou mať ju.
„Aj ja chcem vidieť teba,“ povedala. „Všetko.“
„Ešte nie.“ Obrátil svoju pozornosť na druhú bradavku, venujúc jej rovnakú poctu, uctievajúc ju svojim jazykom, svojimi zubami. Dvakrát sa pristihol, že sa načahuje, jeho dlane sa zakrivili, aby do nich presne zapadli kopčeky jej pŕs, ale zakaždým sa včas zastavil.
„Aj ja sa chcem dotýkať teba.“ Vyšlo z nej roztúžené zakňučanie.
„Ešte nie.“ Vzdych. Pálenie zosilnelo o ďalší stupeň, a čoskoro z jeho rúk stúpali čierne chumáče dymu, a zavanuli mu do nosa. Doriti. Kurva. Nie tu, nie teraz. Odtiahol sa od Noelle, postavil sa. Doriti, znova zahrešil, ako si vyťahoval rukavice z vrecka a natiahol si ich na ruky.
Noellino sklamané zastonanie sa ozývalo zo stien, a on sa musel zaprieť o posteľ, aby zostal vzpriamený. „Už sme... skončili?“
Žiadna žena nikdy nevyzerala zvodnejšie, keď trucovala, ako ona. „Nie.“ Prosím, nie. „Môžeš sa postaviť?“ opýtal sa, jeho hlas taký hrubý a drsný, že bol takmer zahanbený.
„Uvidíme.“ Postavila sa na nohy, zakývala sa, ako celým jej telom prešlo chvenie, ale nespadla. „Som v pohode.“
Chcel, aby bola viac, než len v pohode. „Vyzleč si nohavičky.“
Jej zreničky pohltili celé dúhovky, keď urobila, čo jej povedal. „Taký rázny. Páčiš sa mi takýto.“
„Aj zbrane.“ Na stehnách mala pripnuté nože. Taktiež mala pripnuté puzdro na zbraň na členku, a zbraň v ňom nevyzerala ako sériovo vyrábaná pyre-gun. Ale nevedel povedať, čo to bolo za zbraň. Behom sekúnd bola úplne nahá. A kurva. Dokázal by sa urobiť iba pozeraním sa na ňu. Tie prsia, ktoré by mu pretiekli cez dlane, ten pevný, plochý žalúdok, tie krásne opálené nohy.
„Chcem ťa vidieť teraz,“ zašepkala. „Celého. Sľúbil si to.“
„Myslel som že dokážem... dúfal som... ale nemôžem. Ak si vyzlečiem nohavice, budem v tebe.“
Jej pohľad sa upriamil na jeho zips, jej jazyk vykukol, ako si oblizla pery. „A to je zlé?“
V mnohých smeroch, áno, ale namiesto toho, aby zničil túto chvíľu a začal vysvetľovať, odpovedal: „Ľahni si, Noelle. Prosím. A umiestni svoj zadok na kraj matraca.“
„Tvoje hriešne chúťky sú tiež veľmi pekným prekvapením,“ povedala a poslúchla ho. Nohy mala pritiahnuté k sebe a teraz sa jej hojdali cez okraj postele, zakrývajúc jej ženské jadro pred jeho zrakom.
Znova padol na kolená. „Polož chodidlá na moje plecia, tak blízko k tvári, ako len dokážeš.“
Chvíľka ticha, nečinnosti. Potom: „Č-čo sa mi chystáš urobiť?“
„Chystám sa ťa ochutnať.“ Tak ako o tom sníval niekoľko mesiacov. Vlastne, niekoľko rán sa zobudil tesne predtým, než vyvrcholil, pretože vo svojich snoch ju pohltil do seba.
„Och, Bože,“ prudko vydýchla a on vedel, že jeho hrubosť vybičovala jej vzrušenie. Najprv jedna noha, potom druhá a potom boli jej chodidlá na svojich miestach, položené na jeho pleciach, jej kolená odtiahnuté od seba, jeho pohľad zaujatý novým stredom jeho sveta. Sladkosť jej ženskej vône zavanula k jeho nosu a on sa zhlboka nadýchol, vychutnávajúc si ju. Bola ružová a vlhká a taká krásna, že sa tam chcel nasťahovať a zostať tam navždy.
Zakrýval ju iba tenký pás chĺpkov, ako mapa k pokladu k jej stredu. A on si myslel, že jej trucovanie bolo sexy. Toto bola tá kurevsky najzmyselnejšia vec, ktorú kedy videl. Sklonil sa dole... bližšie... stále bližšie... Nikdy predtým toto nerobil, tak to nechcel pokaziť. Chcel to urobiť správne, aby jej to bolo príjemné.
Nie, pripomenul si. Lepšie než príjemné. Brutálnosť jeho inštinktov mu nedovolila dlho otáľať. Zúfalý túžbou je ochutnať, zlízal si cestičku ku spomínanému pokladu, ten najsladší med naplnil jeho ústa. Z hrdla sa jej vydral výkrik, zatiaľ čo boky sa jej zodvihli z matraca. Takže sa jej to páčilo. Nuž, on to miloval. A s potešeným vzdychnutím zaboril hlavu a urobil, čo sľúbil. Lízal a sal a okusoval. Pohlcoval. Ona sa zvíjala. Vzdychala jeho meno. Prosila. Žobrala. Preklínala ho. Prosila ho o milosť. On neprestával, nikdy nedokázal prestať. Toto bolo nebo, čisté a jednoduché.
Znova sa pristihol, ako sa načahuje po nej, jeho prsty chceli byť v nej tak veľmi, že boleli rovnakou zúrivou túžbou ako jeho penis. Znova sa zarazil len tak-tak. Moja, moja, moja. Celá moja. Ochránim ju, aj pred sebou.
„Hector!“ Nohy jej spadli z jeho ramien, a ona sa prudko zodvihla, ale jej ruky neprestávali zvierať jeho hlavu, pridržiavajúc si ho pri sebe, a on si ju neprestával vychutnávať.
Zlízal si cestičku k jej klitorisu a začal sať. Tvrdo. Tak tvrdo. Jeho meno na jej perách bolo také návykové, ako všetko ostatné na nej, a on bol odhodlaný ho z nej dostávať znova a znova.
„Hector, och, Bože, Hector, som tak blízko. Už skoro budem... ja... och, Bože! Presne tam!“
Vydral sa z nej ďalší výkrik, jej telo v kŕčoch, jej zovretie zosilnelo, zrejme z toho bude mať modriny. Modriny, ktoré na sebe bude nosiť s hrdosťou. Urobil to on. On jej dal potešenie, dal jej toto, prinútil ju stratiť kontrolu. Jej vnútorné svaly boli zovreté okolo jeho jazyka; jazyka, ktorý sa pohyboval dnu a von, berúc si ju týmto spôsobom, pretože inak nemohol. Všetok ten lahodný med mu stekal dole hrdlom, pálil ho zaživa a vytváral novú bytosť.
Jej otroka.
Dychčiac sa zvalila na matrac ako hromada bez kostí. Odtiahol sa, iba trochu, a olízal si ústa, túžiac po každej jej kvapke, ktorú z nej mohol mať.
Stiahol si okraje na oboch rukaviciach. Ruky sa mu triasli, stále žiarili, trochu viac než predtým, a ďalšia farba sa vytratila. Na látke bolo niekoľko vypálených dier, a z tých dier sa ešte stále dvíhal dym. Ale! Nič nepodpálil a neublížil ani Noelle. Takže to bude považovať za úspech.
Postavil sa, kolená sa mu doslova podlamovali. „Kde máš kúpeľňu?“ Drsný nádych, drsný výdych. Potreboval chvíľku – alebo desať – pre seba. Aby sa upokojil, aby sa schladil. Aby sa dokončil, aby už nebol hrozbou. Aspoň nateraz.
Tak rýchlo ako padla, tak rýchlo sa posadila. Jej pohľad našiel ten jeho, a napriek malátnej spokojnosti na jej tvári, stále vykazovala znaky vzrušenia. Oťažené viečka, neschopnosť ustáliť svoj dych. „Nie,“ povedala.
„Nie?“ Prekvapene na ňu zažmurkal. „Nie, nepovieš mi? Alebo nie, nemôžem ju použiť?“
„Nie, ty neodídeš a nepostaráš sa o to sám.“ Pri slovíčku „to“ ukázala na jeho napnutý penis.
Mučiac ho... „Je to tak bezpečnejšie.“
Nutkanie urobiť jej viac, mať z nej viac... nemôžeš, proste nemôžeš.
Jej riasy sa zaplietli do seba, ukryjúc tak nebezpečný lesk v jej očiach. Bez ďalšieho slova sa načiahla, rozopla gombík a stiahla zips, potom mi stiahla spodky. „Neodoprieš mi toto. A ani to nedáš niekomu inému, aj keď ten niekto si ty sám. Je to moja. Ja som si to zaslúžila.“
Jej. Doriti, nikdy v živote nepočul vzrušujúcejšiu reč. Jeho penis sa vyslobodil, zo špičky mu kvapkalo semeno. Mal by sa od nej odtiahnuť. Namiesto toho švihol svojimi rukami za chrbát. Nemusel sa jej pýtať, čo sa chystá urobiť. Vedel to, a túžil po tom. Hanbil sa za seba, ale áno, túžil po tom. Obtočila okolo jeho penisu svoje prsty, na tvári údiv, keď sa končeky prstov nedotkli.
„Predtým si mi povedal, že mi nedovolíš ťa vyfajčiť. Je tvoja odpoveď stále nie, aj keď umieram túžbou to urobiť?“
„Noelle,“ precedil. Mať ženu, ktorá ho dobrovoľne chcela ochutnať...
„Budem to brať ako áno. Prosím, urob to.“
Dobre, pretože presne tak to aj myslel. Oboch ich obrátila tak, aby on bol ten, ktorý je natlačený k matracu a ona padla na kolená. Potom položila pery na hlavičku jeho penisu, jej vlhké teplo ho dokonalo popálilo. Kĺzala po ňom dole, stále nižšie, jej zuby ho škrabali, dokým jeho dĺžka nenarazila do zadnej časti jej hrdla. Také dobré, tak sakramentsky dobré. Hanba zmizla a ani výčitky ho neprebodli. Iba sladká rozkoš.
Nikdy predtým to také nebolo. Pot mu vyrazil v kvapôčkach na pokožke, jeho žily sa rozšírili, aby pohltili divokosť jeho vzrušenia. Nutkanie držať ju, viesť ju, bolo to na neho príliš mocné. Tak presunul svoje ruky hore, preplietol so prsty za krkom, vytvoriac pazúry a nechajúc ich tam. Opatrne, musel byť opatrný. Jeho paže už aj tak boli dosť horúce, aby spôsobili pľuzgiere. Napriek tomu jej nepovedal, aby prestala.
Svoj boj už prehral.
Hore a dole, hore a dole, brala si ho do úst, prehltávala jeho predčasný ejakulát, ktorý z neho neustále tiekol, spokojne si pohmkávala, ako keby sa jej páčila tá chuť. Jedna jej ruka sa hrala s jeho semenníkmi, poťahovala nimi. Bol tak veľmi zvyknutý sa nútiť urobiť sa tak rýchlo, ako to len bolo možné, že teraz mu chýbala výdrž. A skutočnosť, že medzi jeho nohami bola Noelle, Noelle bola tá, ktorá sala jeho penis, Noelle ho poháňala k okraju, Noellina chuť bola stále v jeho ústach, dole v jeho hrdle, aj tak by nebol vydržal dlho.
Nikdy v živote nebol tak veľmi vzrušený.
„Ja sa... ak sa neodtiahneš... budeš...“ Nikdy nikto neprehltol jeho semeno. Vždy sa urobil do kondómu, alebo povedal žene, aby uhla, a on sa mohol urobiť na podlahu.
Noelle zrýchlila pohyby, divokosť jej satia, dokým nezabudol na svoje ruky, nezabudol na svoju schopnosť, na problémy, komplikácie, dôvody, prečo by sa mali držať od seba, a vybuchol, vystreknúc do jej úst. Zreval ako zviera, mimo kontroly, absolútne stratený, a nikdy nechcel byť znova nájdený. Tá rozkoš... príliš silná, dušu-meniaca, večná. Každý sval v jeho tele bol v kŕči, pulzoval. A on zažíval orgazmus, a ona neprestávala prehĺtať každú jeho kvapku.
Potom, ako tam ležal, bojujúc s dychom, zviezla sa vedľa neho, dávajúc si pozor, aby sa ho nedotkla, a stretla sa jeho pohľadom. Líca mala červené. Dychčala, olizovala si pery ako keby si ho vychutnávala s rovnakou intenzitou, ako on ju predtým.
„V pohode?“ opýtala sa ho.
Prikývol, neistý, či by dokázal nájsť hlas. Jeho ruky prestali žiariť, ale ešte sa neschladili spolu s jeho vyvrcholením, stále boli príliš horúce na to, aby sa jej dotkol.
Pomalý úsmev sa rozšíril na tých opuchnutých, posteľových perách. „A budeme to robiť znova?“
Ďalšie prikývnutie, trochu ostražité, dosť šokované. Chcela od neho viac? Po všetkej tej práci, ktorú musela robiť, nerozhodla sa, že on je iba jednorazová záležitosť?
Úsmev sa ešte viac rozšírili, oslňujúci, viac skazený než zvodný. V jej osobnosti bolo tak veľa aspektov, pomyslel si. Hravé dievčatko, zlá pomstychtivá žena. Zvodkyňa, neviniatko. Tá, ktorá dávala; tá, ktorá brala. Hráčka.
Chcel ich všetky.

„Dobre,“ povedala, zapriadla ako spokojné mačiatko. „Pretože teraz už viem, čo budeme zajtra večer jesť.“ 

14 komentářů:

  1. Moc ti děkuji za skvělý překlad!!☺

    OdpovědětVymazat
  2. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Skvělé, díky moc za další krásnou kapitolu

    OdpovědětVymazat
  4. Ďakujem za preklad a korekciu ..... Milujem tuto sériu nikdy sa neviem dočkať soboty!!! :)

    OdpovědětVymazat
  5. Taky vždycky čekám na sobotu a pokračování... Velký dík za překlad a korekci!

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Veľká vďaka za preklad a strašne sa teším na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Jste skvělé !!! Díky moc za překlad a korekci !!!

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  10. Nikol-Ni.Ki - Dakujem velmi pekne za preklad :-) a aj za vsetky ostatne kapilky ;-)

    OdpovědětVymazat
  11. Úžasné, díky za vaši práci. :)

    OdpovědětVymazat
  12. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  13. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat