sobota 5. prosince 2015

Temná příchuť extáze - Kapitola 20



Malá kaviareň páchla kofeínom (prirodzene), cukrom (bonus) a cigaretovým dymom (zločin). Keďže jedinými zákazníkmi boli agenti A.I.R., žiadne zatýkanie dnes, ani inokedy, nebude. Noelle strávila nejaký čas v polepšovni pre mladistvých za kto, že si na strednej zapálila. Samozrejme, urobila to s úmyslom nasrať svojich rodičov a – nerada to priznávala – dúfala, že si vypestuje rakovinu pľúc. Modlila sa, aby na ňu zaútočila choroba, bude musieť byť hospitalizovaná v nemocnici a celá jej rodina k nej pribehne, bude ju držať za ruku, plakať, a hovoriť jej, ako veľmi ju milujú, presne takú, aká bola, a ako veľmi ľutujú, že sa k nej správali tak strašne.

Potom sa zoznámila s Avou. Prvý deň si vymenili urážky a dokonca sa aj pobili. Na druhý deň sa uzmierili a tá malá štetka sa k nej sklonila a povedala: „Prečo smrdíš ako moja matka?“ Noelle sa toho dňa navždy vzdala cigariet.
Bože, už teraz jej Ava chýbala. Ava by tu mala byť. Ava by mala byť jej partnerkou na tomto prípade.
Mala, mala, mala.
S povzdychom Noelle vkĺzla do boxu v zadnej časti Poslednej Zastávky, malej, zapadnutej, nonstop večierky, čakajúc, že Hector vkĺzne vedľa nej. Ale neurobil to. Posadil sa oproti nej a Dallas zaujal miesto vedľa neho. A samozrejme, Dallas bol zase vo svojej mrzutej, zamyslenej nálade a zazeral na ňu. Pretože boli obaja veľkí a svalnatí, obsadili celú lavicu. Doska stola sa im vtlačila do tvrdých povrazcov na bruchách. Ich plecia sa o seba treli. Radšej budú v nepohodlí, než aby sa jej dotkli. Paráda. Nuž, ona by bola radšej, keby boli v nepohodlí a dotýkali sa jej. Ponorila sa do svojho sedadla, vystrela nohy, ubezpečiac sa, aby sa jej jedno z kolien vsunulo medzi Hectorove nohy, a to druhé medzi Dallasove. Obaja zároveň stuhli a ona bojovala so samoľúbym úškrnom.
„Toto asi nebude prospešné pre správne držanie tela,“ povedal Hector ufrfľaným tónom, ktorý tak rád používal na ňu. „Posaď sa poriadne. Ihneď.“
Aký bol rozkošný, dávajúc jej príkazy, ako keby bol jej šéfom. „Nemyslím, že urobím. A ak mi vyskočí platnička,“ odpovedala svojím sladkým tónom, ktorý tak rada používala na svojich nepriateľov, takže vôbec nečakali, že zaútočí, „dovolím ti urobiť mi masáž, aby si už prestal dávať toľko náznakov, že to je presne to, čo chceš urobiť.“
Zamračil sa na ňu. Usmiala sa na neho, krátko odhaliac zuby – a potom mu ukázala prostredník. Dallas sledoval celý dialóg cez prižmúrené viečka. Jeho ústa sa vznášali medzi divokým mračením sa a špirálou najhlbšieho teroru.
O čo mu išlo?
Nuž, ona sa kvôli nemu nebude trápiť. Záležalo iba na prípade, pripomínali si. Svedka vysadili na stanici A.I.R., než prišli sem, v nádeji, že vytriezvie a rýchlo si prejde abstinenčnými príznakmi, aby sa s ním mohli porozprávať.
Priblížila sa prepracovaná čašníčka s počítačovým zápisníkom v ruke, prešľapujúc z jednej tenisky na druhú. Bola staršia, s kučeravými, prešedivenými vlasmi a atramentovými škvrnami na rukách. Ale mala na sebe náhrdelník z cestovín a Noelle poskočilo srdce. Aj ona vyrobila podobný náhrdelník pre svoju matku veľmi, veľmi dávno. Madam Tremainová uchopila tú vec medzi prsty a skrivila tvár. Skrivila tvár, ako keby jej podala zapáchajúcu zdochlinu nejakého zvieraťa
„Mamička nosí diamanty, zlatko, nie cesto,“ povedala. „Okrem toho, nechceme, aby sa nám do domu nasťahovali nechutné chrobáky, však? Nie, nechceme. Takže toto zahoď do koša a pôjdeme kúpiť skutočný náhrdelník.“ Noelle odstrčila spomienku hlboko do seba, kde odpočívala tisícka ďalších, takých podobných.
„Ja si dám kávu,“ povedal Dallas. „Čiernu, silnú. Dobre, proste mi doneste motorový olej.“ Niečo na jeho hlase nesedelo. Preč bol ten okúzľujúci muž. Na jeho mieste sedel neznesiteľný kretén. „Och, a asi tak tisíc tabliet na bolesť, ak ich máte v ponuke.“
„Len s vajíčkami. Vy?“ Jedno zo šedivých obočí sa vyklenulo, keď sa obrátila na Hectora.
„Pre mňa len kávu.“
A potom konečne, po dlhej chvíli, ten vystresovaný pohľad pristál na Noelle. Noelle sa ani nepozrela na menu, ktoré svietilo na bočnej stene, ale už podobné miesto navštívila, takže vedela, čo tu ponúkali. Až na jeden, drobný, no dôležitý detail. „Máte pravé mäso alebo používate iba umelé a klonované?“
„Preboha,“ Hector zahundral.
„To si zo mňa teraz robíš srandu?“ Dallas zavrčal.
Noelle ani raz neodvrátila pohľad od čašníčky. „No?“
„Umelé a klonované. Ak chcete pravé, budete musieť ísť niekam inam.“
Znova si povzdychla. Hej, to jej došlo, no aj tak bola sklamaná. Počas vojny, veci ako voda, zvieratá, a nuž, čokoľvek lahodné, bolo znečistené, zničené, alebo takmer úplne vyhubené. Teraz, aby ste získali skutočnú vec, museli ste za to zaplatiť – a zaplatiť celým majetkom. Iba niekoľko obchodov v tejto oblasti dodávalo pre ľudí ako Noelle, ktorí boli viac než ochotní zaplatiť za to celým majetkom.
„Och, no tak,“ ozvala sa čašníčka, aj tá troška trpezlivosti, ktorú mala, sa vyparila. „Buď niečo chcete alebo nie. Tak čo to bude?“
Tento prístup si zaslúžil trochu vyladiť, ale jeho hrdza a nedostatok lesku jej nezníži sprepitné. Vlastne, mohla by pokašľať Noellinu objednávku, napľuť jej do jedla, hocičo, ale tie cestoviny jej zaručia vysoké sprepitné.
„Dám si dve volské oká, stredne pečené, s vyprážanými zemiakovými plackami, a nešetrite na masle, alebo hociktorej variácii, ktorú používate. Chcem štyri plátky slaniny, dve fašírky, a štyri lievance. Nezaujíma ma, aký druh sirupu prinesiete, ale uistite sa, aby bol teplý. Ďalej, chcem dva toasty, ale na tie nedajte žiadne maslo. A chcem džem, akýkoľvek máte.“
Udivené: „To je všetko?“
„Nateraz.“ Zaznelo zahundranie, zatiaľ čo čašníčka zapisovala objednávku. Odišla preč a Noelle si všimla, že Hector aj Dallas na ňu zízali s rovnakou mierou zmätku.
„Čo? Som hladná. Nejedla som pred, počas, ani po svadbe.“
„Hej, ale práve si prišla z príšerného miesta vraždy,“ povedal Hector, Pán Zrejmý.
„A to znamená, že po zvyšok svojho života mám hladovať?“
„Znamená to, že by si nemala jesť niečo, čo vyzerá ako hruď mŕtveho muža,“ vybuchol Dallas. „A môžete prestať s tým flirtovaním? Je to nepríjemné.“
Ako vážne, čo to s ním bolo?
„Čo poviete na toto,“ povedala im obom. „Ja sa budem starať o svoj apetít a možné žalúdočné problémy a vy dvaja sklapnete. Znie to dobre? A čo sa týka toho flirtovania, tvoj radar je očividne pokazený, Dallas. Ak toto považuješ za flirtovanie, ľutujem tvoje priateľky.“
Žiadna odpoveď neprišla, len ďalšie zízanie. Aj keď sa zdalo, že Hector bojuje s úsmevom.
Usadila sa pohodlnejšie na svojom sedadle, vinyl praskol a natrhol sa, a zachytil sa do zvyšku, čo zostalo z jej zničených šiat. Už sa nemohla dočkať sprchy a čistého oblečenia. Osamote. Bez Hectora.
Vyhýbaj sa mu, vyhýbaj. Hocijaká iná téma bola bezpečnejšia než tento muž oproti nej.
Vrhla pohľadom cez zadymenú miestnosť. Bolo tu asi dvadsať boxov, takmer všetky plné agentov A.I.R., niektorí v uniformách, niektorí v civilnom oblečení. Rozhovory boli hlasné, a smiech, keď nejaký zaznel, bol hrubý. Na protiľahlých kútoch boli zavesené dva televízory, na oboch išiel rovnaký program - futbal. A v ňom stál Corban Blue v celej svojej Arkadiánskej kráse, vysoký, silný, bledý ako mesačné svetlo, urobiac úžasnú prihrávku, lopta presvišťala vzduchom tak rýchlo, a kamera to nestihla zachytiť. V poslednej dobe sa pred ním proste nevedela schovať.
„Na čo sa pozeráš s takým udiveným výrazom?“ opýtal sa jej Hector. Otočil sa, uvidel televízor, a zahundral ako skutočný praveký človek, ktorým bola. „Nevedel som, že ťa bavia športy.“
„Nebavia. Bavia ma športovci. Dresy sú také sexy.“
Hector si počas jazdy sem stiahol rukavice a odvtedy si ich nenavliekol naspäť. Teraz skrútil prsty okolo okraja stolu, z jeho kĺbov rýchlo mizla farba. Čo? Že by ho jej odpoveď naštvala? Prinútila ho žiarliť? No, to je dobre. Zaslúžil si podusiť sa. Boh vedel, že ona prežije ich styk dnes v noci znova a znova, a bolo by pekné vedieť, že aj on reagoval na ňu, aj keď len malým spôsobom.
Dallas do neho drgol a tí dvaja sa sústredili jeden na druhého. Nasledoval rozhovor o športe, za ním prišli na rad klebety zo svadby. Hector sa uvoľnil a jemné vrásky okolo očí mu zmizli. Keďže ani jeden z nich nehodlal hovoriť o prípade, vytiahla mobil a poslala Ave správu:
Už je z teba upír?
S malou dušičkou dúfala, že správa prerušila niečo dôležité. McKellova krv dokázala premeniť hocikoho a hocičo – ako napríklad psa menom Hellina, ktorého Noelle kedysi vlastnila – na upíra. A teraz sa ten krv-sajúci hajzel chystá urobiť takú pijavicu aj z Avy. Jej sladká Ava s tvárou dieťaťa. Príde o svoje opálenie? Zrejme. Narastú jej tesáky? Rozhodne. Helline narástli. Ale žiadne strachy. Noelle sa postará, aby Ava vyzerala vždy čo najlepšie. V duchu už pre svoju kamošku robila Vianoce.
Samoopaľovacie krémy, krvavo červený rúž, ktorý sa nerozmazáva, auto so sklom s UV filtrom a recept na výrobu Bloody Mary (druh alkoholického nápoja – pozn. prekl.) s McKellovou krvou. Pretože boli s McKellom druhovia, Ava nebude môcť piť z nikoho iného okrem McKella bez toho, aby jej z toho nebolo zle. Takže žiadny švédsky stôl z agentov ani z cieľov, ktoré jej pôjdu na nervy.
Noellin telefón zavibroval, signalizujúc, že odpoveď práve prišla. Ako poznala Avu, jej mobil odpočíval na nočnom stolíku vedľa jej postele. Pre prípad, že by ju Noelle potrebovala. Milé gesto, a jeden z mnohých dôvodov, prečo ju Noelle zbožňovala.
Meno Kozy McGee odpovedalo: Kdeže. Urobili sme dohodu. Musí vydržať v posteli tridsať minút, než mu dovolím premeniť ma. Trikrát ma urobiť, bez toho, aby sa urobil sám.
Noelle ju tak nazvala po jednej postave zo starého filmu, ktorý spolu s Avou rady pozerali, ale v tejto chvíli začala vážne uvažovať, že ju premenuje späť na Vibrátor. Táto prezývka mala vždy šmrnc.
Myslím, že je príliš dychtivý mať ťa navždy.
Ja viem! Má také šťastie!
Čašníčka priniesla tácku s kávami, vyšplechnúc z nich na stôl a potom rýchlo zdrhla preč. Noelle si veľkoryso nabrala z umelého cukru a umelej smotany, so želaním, aby si so sebou bola priniesla vlastné zásoby. Po pár dúškoch nechutného vývaru začala znova ťukať.
Myšlienka: Možno by som sa mala stať upírom aj ja.
Navrhla tento nápad len ako vtip, ale prevalila sa ňou úplná, rýdza túžba. Ava bude starnúť pomaly. Noelle nie. Ava bude žiť dlho, veľmi dlho. Noelle mala pred sebou okolo štyridsať, päťdesiat rokov. Možno. A to proste nestačilo. No a čo, že by nikdy nechodila po dennom svetle. Existovali simulátory a programy vo virtuálnej realite. No a čo, že by bola biela ako mlieko. Na to slúžila kozmetika. Kým by mala Avu, nič by jej nechýbalo. Však?
Kozy McGee: Robíš si srandu? Radím ti, aby si si nerobila srandu! Bodnem ťa do krku, ak si robíš srandu!
Jej pohľad sa zatúlal k Hectorovi, ktorý bol stále ponorený do rozhovoru s Dallasom. Stále ju ignoroval. Ak by sa z nej stal upír, on by starol rýchlo a ona by starla pomaly. Musela by ho sledovať umierať.
Okej, tak možno by jej chýbalo niečo iné. Aj keď bol Hector práve na vrchole jej zabijáckeho zoznamu, predstava, že je mŕtvy a na druhom svete, jej spôsobila bolesť v hrudi.
Odpísala: Dovoľ mi o tom porozmýšľať.
Urobím, čo bude v mojich silách, aby som pomohla urobiť správne rozhodnutie. Ľúbim ťa.
Aj ja teba.
O pár sekúnd neskôr jej znova zavibroval telefón, a musela silno zažmurkať, aby videla zreteľne na obrazovku.
Kozy McGee: Jedlo za myšlienku. Budeš vyzerať tak bombasticky s tesákmi ako ja.
Tu správa končila. Bez diakritiky, bez dokončenia. Potom sa z Noellinho mobilu ozval Avin hlas, hovoriac: „Toto radšej zodvihni, inak ti nakopem zadok!“
Zamračiac sa, Dallas sa poobzeral po večierke. „Ava je tu?“
„Nie.“ Hector si stisol koreň nosa. „To počuješ Noellino zvonenie.“
„Uh, áno, ahoj?“ povedala Noelle do slúchadla, pretože vedela, kto to je. Cestou sem, naprogramovala toto zvonenie pre každého, kto jej bude volať, okrem jej matky, ktorá sa jej pokúšala znova dovolať. „Noelle Tremainová, pani vesmíru k vašim službám. Ako vám môžem pomôcť?“
„Prestaň vypisovať mojej manželke,“ zavrčal McKell na druhej strane. Bingo. „Teraz potrebujem jej plnú pozornosť.“ Klik.
Noelle uniklo zachichotanie, keď odkladala svoj mobil. Pôvodná misia – splnená.
Hectorove zlaté oči ju prepichli, stali sa z nich reflektory na všetkých roztúžených miestach v nej. „Kto to bol?“
Aby zakryla skutočnosť, že sa práve teraz chvela vo vnútri – Bože, jeho intenzita bola vzrušujúca – mávnutím zápästia tú otázku odmietla. „Nemáš právo na túto odpoveď. Okrem toho, sme tu kvôli práci. Tak sa do toho pustime, dobre? Ak ste vy dvaja skončili s klebetením ako nejaké sliepky, samozrejme.“
Dallas vystrčil bradu. „Ja neklebetím. Ja hundrem ako chlap.“
„Tak to máme spoločné.“ Odpila si z kávy, zaškľabila sa nad tou hustotou a pridala ďalšiu smotanu a cukor. „Takže, prečo si tu, keď ja som druhý detektív na tomto prípade?“ Fakt, na ktorý nedovolí ani jednému z nich zabudnúť.
Hector jej odpovedal za neho: „Pomohol mi pred rokom so ženami, ktoré sme našli v sklade. Záhadný Arkadián sa z ničoho nič zjaví a zmizne, presne vtedy, keď sa objaví náš chlapík s tipmi. Je to podozrivé.“
Takže sa vrhol aj na toto.
„A ja som pripravený hodiť do väzenia toho, kto je zodpovedný,“ povedal Dallas.
Skutočnosť, že si obaja muži pamätali na prípad, napriek stovkám ďalším, na ktorých odvtedy pracovali, znamenalo, že to zanechalo hlboké stopy na ich dušiach.
„Mali ste šťastie s identifikovaním toho Arkadiána, ktorý uniesol tie ženy z nemocnice?“ opýtala sa. V spise nič nebolo, ale na druhej strane, nie všetky detaily boli vždy nahlásené.
Dallas pokrútil hlavou, tmavé vlasy mu padli cez čelo. Neodhrnul si ich nabok. Možno si ich nevšimol. Pri obhliadke miesta činu bol tichý a stuhnutý, ale po tom, čo videl telo, mlčal ako hrob a bol napätý ako šelma. „Prvým krokom v riešení prípadu je zistiť, s kým Marks spolupracoval a či sa nejaké obchody nepokazili.“
„Ráno prehľadám Marksov dom a kanceláriu,“ povedal Hector. „Pohovorím si s jeho zamestnancami a podobné veci.“
So mnou, však? snažila sa mu vsugerovať do hlavy. Partner.
Jeho výraz zostal prázdny.
Zodvihla šálku k perám, odfúkla paru, prehltla dúšok. Cukor sa rozpustil, osladil chuť, a smotana zahustila tekutinu. Aby sa uistila, že má jeho plnú pozornosť, súhlasne zavzdychala, hlasnejšie než bolo potrebné, ako keby mala sex so svojou šálkou.
Pošúchal si pažu, zaťal sánku. Už nemal prázdny výraz. „Nerob to.“
Nevinná ako diabol, zažmurkala na neho. „Nerob čo?“ Vzrušovať ťa? Nútiť ťa túžiť po mne ešte viac?
„Snažím sa povedať, že by sme mali skúsiť použiť svedka ako návnadu, aby sme vylákali Arkadiána alebo kohokoľvek, kto ho najal.“ Dallsove vyšteknuté slová ju zastavili, aby urobila niečo hlúpe, ako napríklad preskočiť stôl a pohltiť Hectora. Teda, chcela povedať nafackovať Hectorovi, aby sa spamätal. „Ak sú tie dva prípady spojené, Arkadián sa pokúsi zakryť svoje stopy a zviazať voľné konce. V tejto chvíli je svedok jediným voľným koncom, ktorý máme.“
„O ktorom vieme,“ odpovedala. „Ale on nikdy nebude súhlasiť. Už aj ak bol poriadne vystrašený.“
„Nuž, nemusíme ho použiť v teréne,“ povedal Hector. „Iba jeho meno a niekoho, kto vyzerá ako on. Ale touto cestou sa nechcem vydať. Ešte nie. Nie, kým nebudeme mať zopár ďalších odpovedí.“
Na dlhú chvíľu, po tom, čo dohovoril, ju sledoval, mlčky, jeho intenzívny výraz na tvári ju nejako preniesol späť do prijímacej haly, uväznenú v jeho náručí, jeho pery vtlačené na tie jej. Horúce, bolestivé vzrušenie ju zaplavilo medzi nohami.
Prestaň. Musíš s týmto prestať.
Odkašľala si, prerušiac kúzlo.
Odvrátil oči. „Mám nasadených agentov na Rohu Štetiek, hľadajúc ďalších možných svedkov. Hlavne niekoho, kto nie je závislý na drogách. Pošlú mi správy, ak niečo zistia – a zatiaľ nič.“
„Zrejme nenájdu nikoho iného,“ povedala. „Svedok spomínal prenasledovanie. Náš vrah by si našiel kohokoľvek iného a my by sme našli chodník s mŕtvolami.“
„Možno. Alebo, ak náš vrah našiel niekoho iného, možno ho vzal na druhoradé miesto, mysliac si, že všetko je pod kontrolou. Ale nikde neboli žiadne odtlačky nôh. Takže buď náš svedok klamal a žiadna naháňačka nebola, alebo boli zotreté.“
„Pre bohatého chlapa by nebolo zložité utrieť stopy. So správnym výstrojom dokážeš utrieť čokoľvek. Potrebuješ poslať agentov, aby prehľadali okolie po malom prístroji, ktorý vyzerá ako špendlík. Je malý, tenký a splynie s okolím, ale keď je vtlačený do zeme a zapne sa, naruší prirodzený ráz krajiny, ako keby ste triasli zeminu s pohári.“ Samozrejme, ak bol takýto prístroj použitý, telo mohlo byť vláčené bez toho, aby to zanechalo nejaké stopy.
„Nikdy som o ničom podobnom nepočul,“ povedal Dallas. „Neboli by sme pocítili nejaké trasenie alebo niečo také?“
„Kdeže. A nepočul si o ňom preto, lebo je to novinka na čiernom trhu. Určite o tom neviem preto, lebo sme s Avou zdemolovali senátorov drahocenný trávnik po tom, čo na ňu začal kričať, keď sa s ním nechcela vyspať. Rada sledujem novinky v technike.“
„Novinky, hej?“ ozval sa Hector. „Toto je akože tvoje alibi?“ Pokrčila plecom.
„Pošlem agentov, aby sa na to pozreli. Pokiaľ ide o nás, musíme oznámiť rodine pána Marksa jeho úmrtie ešte pred tým, než sa o ňom dozvedia médiá. Pokúšal sa som sa dovolať matke, Brende Marksovej, cestou sem, ale nedostal som žiadnu odpoveď.“ Jeho tón bol ostrý ako britva. Zjavne neznášal túto časť svojej práce. „Keď to zistí, verejnosť začne kričať po činoch a odpovediach a my budeme mať kamery v pätách, na každom kroku.“
„Zrejme. Brenda Marksová je chladná a bezcitná, ako len žena dokáže byť. Nemusíš sa obávať sĺz alebo obvinení, že si si mal robiť svoju prácu a zachrániť Bobbyho. Ale má rada pozornosť a zavolá do všetkých novín v meste hneď, ako od nej odídeš.“
Závan vône privanul k Noelle o zlomok sekundy predtým, než prišla čašníčka. Noelline ústa zvlhli. Jeden pariaci sa tanier za druhým bol pokladaný na stôl. Žalúdok sa jej skrútil dychtivo.
Jej obľúbený vývoj? Muži, ktorí hľadeli na jej jedlo s absolútne túžobným pohľadom. „Nepýtajte sa, pretože sa nepodelím.“ Samoľúbo, zodvihla kúsok extra chrumkavej slaniny, odhryzla si kúsok, a znova vydala ďalší z tých vzdychov, ako keby to klonované mäso bolo tou najlepšou vecou, ktorú kedy ochutnala. Možno bola. Chuť jej vybuchla na jej jazyku, zatiaľ čo prežúvala.
„To nie je pekné,“ zavrčal Hector, šúchajúc si pažu ešte silnejšie.
Dallas sa načiahol, aby skonfiškoval kus toastu, ale ona ho bodla do ruky vidličkou, tak bleskurýchlo, že sa nestihol uhnúť. „Au!“
„Skutočnosť, že sa nedelím, znamená, že sa nedelím.“ Zamávala na čašníčku a povedala: „Môj kamoš by si dal misku praclíkov, ak nejaké máte. Och, a náplasť na ruku.“
„Uvidím, čo nájdem.“ Čašníčka znova odišla, o pár minút neskôr sa vrátila s miskou praclíkov a čistou handrou.
Dallas ignoroval handru a pustil sa do prežúvania slaných praclíkov, po celý čas zazerajúc na Noelle.
Hector zamával prstami na jej fašírky. „Daj mi tie fašírky alebo pôjdeš domov pešo.“
O-kej. Normálne, keď chlap urobil takúto požiadavku po tom, čo ju v podstate odmietol – viac než jedenkrát – by ju naštvalo. Ale... ten chrapľavý hlas, spolu s tými lesknúcimi sa očami a tou tvrdohlavo vystrčenou bradou, bolo to proste totálne sexy. Ale nepostačí to na to, aby sa pôvabne vzdala.
S predstieraným výrazom k nemu posunula tanier s fašírkami a povedala: „Ale len preto, že som mala ruku omotanú okolo tvojho...“ Prižmúril oči a ona sa nevinne usmiala. „Okolo tvojho náradia.“
Dallas prechádzal pohľadom medzi nimi. Hectorove zreničky pri tej vete začali pulzovať, ale nepovedal nič iné, iba sa sústredil všetku svoju intenzitu na jedlo. „Mia bude zúriť.“ Dallas si dvoma prstami trel strnisko na sánke.
„Lebo som sa s tebou nepodelila o svoj toast?“ Noelle pokrútila hlavou, keď si odhryzla z vajíčok, prehltla. „Skús to znova.“
Trenie na chvíľu prestalo. „Nie, blbec, ak sa médiá dozvedia o Marksovej identite skôr, než to bude oznámené jeho rodine.“
Mal šťastie, že tu nebola Ava. Kvôli tej prezývke by jej kamoška mala pred očami červený opar a keď Ava zúrila, ľudia potrebovali lôžko v nemocnici. Alebo truhlu. „Vy dvaja stále chcete, aby sa jeho meno neobjavilo v novinách?“
„Áno.“ Hector si s chuťou zahryzol do fašírky.
„Lekárska správa bude na našich stoloch ráno a ty dovtedy môžeš počkať, než dáš vedieť Marksovej matke,“ povedal Dallas, premiestňujúc si misku s praclíkmi tam a späť medzi rukami. „Ale po tom sa už nebudú dať udržať detaily pod prikrývkou.“
Noelle si všimla, že kým ona nazývala obeť menom, Hector s Dallasom používali jeho priezvisko. Ich spôsob, ako si udržať vzdialenosť, pomyslela si. Pri akomkoľvek inom prípade by zrejme robila to isté. Ale na druhej strane, ona poznala Bobbyho aj pred vraždou.
„Stále riskujeme, že sa niekto prekecne ešte pred tým.“ Všetci reportéri sa zhŕknu nad smrťou bohatého muža. Presne ako supy, ktorými boli. Kým sa mohla uistiť, že táto informácia bude filtrovaná v médiách, ktoré vlastní jej rodina, nemohla urobiť nič s tými, ktoré nevlastnila. „Som si istá, že bude dokonca zvolaná tlačovka a tvoja tvár bude vystavená na všetkých televíznych obrazovkách v meste,“ povedala Hectorovi.
Zahrešil si popod nos. „Proste poviem, že bez komentára a nechám to tak.“
Očividne sa ešte nikdy nestretol s novinárom, odhodlaným urobiť dieru do novinárskeho sveta. „Jediný spôsob, ako ich odlákať od nejakého príbehu, je dať im iný. Niečo lepšie. Zaujímavejšie.“
Zhltla zvyšok svojho jedla. Alebo skôr toho, čo jej Hector a Dallas nechali. Ako jedla, ruky boli zaneprázdnené, a oni uchmatli, čo mohli, do úst, úspešne sa vyhýbajúc vidličke. Po celý čas diskutovali o falošných príbehoch, ktorými by mohli nakŕmiť médiá a ona počúvala, snažiac sa zo všetkých síl, aby nad nimi nepretáčala oči. Únosy a skúmania mimozemšťanmi už neboli práve novinkami – vzhľadom na to, že mimozemšťania žili na Zemi.
„Ja sa postarám o príbeh,“ povedala. „Nikto sa nebude zaujímať o Bobbyho.“ A to je škoda. Ale agent musí robiť, čo je potrebné, aby vyriešil svoj prípad. To jej bolo vtĺkané do hlavy od prvého dňa.
„Ako?“ dožadoval sa Hector.
„Ver mi. Viem, ako manipulovať s médiami.“
„Ako?“ naliehal Dallas.
Radšej by toto urobila v súkromí, ale to je jedno. Zodvihla svoj mobil a vytočila svoj kontakt u Čo sa deje, Nové Chicago. Po troch zvoneniach to zodvihol príliš tenký ženský hlas.
„Tu je Noelle Tremainová,“ povedala a Hector aj Dallas sa naklonili k nej, položiac lakte na stôl. Dallas stále vyzeral trochu šokovane a poblednuto, ale Hector bol úplne sústredený a bez emócií. Toto musí byť jeho predvolené nastavenie. „Veď vieš, tá dedička. Rebelka. YouTube senzácia. Videla si ma pred rokom, keď som nakopala toho A.I.R. agenta, však?“
Hej. Predvolené. Jeho výraz sa nezmenil. Kiežby by ho vedela lepšie prečítať.
„Och, môj bože! Elle! Ako sa máš, zlatko? Tak dávno som od teba nepočula. Myslela som, že si na mňa zabudla.“ Trucovanie. Samozrejme, falošné. Presne ako noviny, ktoré Marsha Tolleová vydávala. Noelle a Ava s Marshou chodili do školy a hoci si dievča myslelo, že jej sny o sláve z nej robia lepšieho človeka, než z hocikoho iného, okrem Noelle, nikdy nepovedala na Avu jediné škaredé slovo. To preto, keď jej minulý rok niekoľkokrát zavolala, a naznačovala žiadosť o pozvánku na určité exkluzívne večierky, Noelle jej ich dala. Teraz jej Marsha dlžila.
Nastal čas splatiť dlh.
„Ako keby som sa na teba mohla zabudnúť, cukrík.“ Použila ten afektovaný hlas, ktorý zvyčajne používala s mužmi v jej rodine, samý vzduch, žiadna hmota. „Počuj, práve som sa dozvedela tú najúžasnejšiu novinku, a chcela, aby o nej vedeli moji najbližší priatelia ako prví.“
Radostné zhíknutie. „Som poctená, že ma považuje za jedného z nich.“
„Samozrejme, že považujem.“ Noelle sa prinútila zachichotať sa, jej pohľad upriamený na Hectora. Jeho pery teraz sebou mykali a ona sa rozhodla, že možno nakoniec na neho nepotrebuje manuál, ako ho prečítať. Vychutnával si jej herecký výkon na jednotku s hviezdičkou. „Tak sa priprav. Ja sama tomu stále nedokážem uveriť, ale och, je to také vzrušujúce, až sa trasiem.“
„Čo? Čo sa stalo?“ Marsha nedokázala v hlase zakryť nenásytnosť.

„Som tehotná! A poznáš tú futbalovú hviezdu, Corbana Bluea? On je otcom!“

13 komentářů:

  1. Skvělé, díky moc za další kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Tvůj překlad je super, ale to čekání mě zabíjí :-) prosím můžeš poslat originál na xxkristinaxx@seznam.cz

    OdpovědětVymazat
  3. Vďaka za preklad ☺

    OdpovědětVymazat
  4. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Skvělé ! ! ! Díky moc za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  6. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za překlad a korekci!

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za překlad.

    OdpovědětVymazat
  9. Moc ti děkuji za skvělý překlad!!☺

    OdpovědětVymazat
  10. dík za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  11. Srdečná vďaka za preklad... :_);-)

    OdpovědětVymazat
  12. A s touhle bombou nakonec, končíme!!! Děkuju, už se těším na pokračování :-)

    OdpovědětVymazat